Dieťa mi zomrelo a neviem to prekonať
Ahojte 12. 10. 2022 sa mi narodil chlapček Tejko.
Narodil sa s jednou polkou srdiečka. Diagnóza HLHS.
Jeden deň po narodení mu to zistili a previezli ho do DKC v Bratislave. Boli sme tam hospitalizovali 4 mesiace a mal za sebou 3 operácie srdiečka. Táto diagnóza je veľmi ťažká ale niektoré detičky sňou vedia žiť. Preto som si myslela, že to bude aj náš prípad. Žiaľ išiel na ďalšou operáciu keď mal 9 mesiacov. Nedopadla dobre Tejko bol na paliative a po 2 mesiacoch mi zomrel v náručí. Prosila som ho o to lebo mal strašne ťažkú a utrápenu smrť 😭. Neviem sa z toho dostať. Nemôžem fungovať ďalej. Strašne ma to bolí a som nahnevaná prečo práve on sa musel tak narodiť. Mala som ho na rukách milovala som ho. Každú minútu som sa mu venovala a proste nedostala som šancu a musel odísť. Veď by som pre neho spravila aj nemožné.
Prosím pomôžte mi ak je tu niekto, kto je na tom podobne prosím pomôžte mi lebo to už nezvládam.
Len ti chcem napísať, že mal najlepšiu mamku akú mohol mať.Mrzí ma to.
Musíš tomu nechať voľný priebeh ... jednoducho plakať, kričať, opustiť sa ... na mesiac, dva ... každá rana musí vyhnisať, aj tá na tele, aj na duši ... toto sú tak strašné životné tragédie, že to sa nedá prijať len tak ... bolesť nezmizne, časom otupie, naučíš sa s tým žiť ... choď za odborníkom - psychológom/psychiatrom, pomôže Ti prijať to, zmieriť sa s tým ... och, ťažko mi je, mrzí ma Tvoja strata ❤
@natafa chce to čas, ver mi . Sama som tým prešla , mne zomrel syn ako 17 ročný po asi dvoch rokoch boja na osteosarkóm , nepomohla mu ani amputácia nohy , ku koncu mal metastázy všade a to doslovne. Zomrel doma v kruh najbližších . Môj manžel to nezvládol . Ja ano , musela som . Vyplakať sa , ak je treba aj vyvrieskať , doslova vyručať sa niekde kde ta nikto nepočuje , ja som chodila na to do lesa.
Nechodíš na psychoterapiu? Určite by ti pomohla.
Skús kontaktovať OZ Plamienok, robia s rodičmi ktorí prišli o dieťa
Ahoj 😔 veľmi ma mrzí tvoja strata. Toto by sa deťom nemalo stavať. Neviem ti poradiť co dalej, len ti chcem popriat veĺa sily na toto všetko. Buď silná,plač mas na to narok 😔 život je veľmi nespravidlivý. Je to veľmi ťažké. Môj synček je v paliativnej starostivosti cca mesiac aj pol, je v hlbokej kome uz 3m a doktori mu nedavaju ziadnu šancu na prežitie. Každý deň len plačem,plačem, plačem.
Pri čítaní tohto príbehu ste mi pripomenula príbeh jednej mamičky, o ktorej mi rozprávala kamoška. Pozerám, že ste to vy podľa okresu. Počula som o vás, poznám váš príbeh ❤️ Je mi to veľmi ľúto. Ste silná žena, že ste toto doteraz zvládla.
Obdivujem vás a keby sa aj dalo nejako pomôcť, čo asi vo vašej situácii nieje možné, pomohla by som. Viem ako veľmi bolí strata…ale čas pomôže a blízky ľudia, ktorí sú pri vás ❤️
@natafa a ešte jedna vec , paliatívna starostlivosť je nesmierne náročná na psychiku , pretože vieš že ti dieťa zomiera, a nevieš mu pomôcť , si úplne bezmocná , bezzubá . Keď ti milovaný človek odíde , ja som bola tak psychicky vyčerpaná k smrti, moj muž inak abstinent zarytý v kuse pil týždeň , zavretý v garáži . Musíš to teraz jednoducho pustiť von plačom .
Chúďatko ja plačem tiež už od začiatku čítania moc ma to mrzí nechápem prečo sa takéto veci dejú tak maličkým detičkam prajem ti veľa síl spravila si najviac co si mohla a to ze si s ním bola a bojovala s nim
@natafa on urcite vedel, ze ho miluješ a tym odisiel do neba. Jeho cesta sa skoncila ale tvoja nie. Cas bolest vyriesi, nikdy to neprestane boliet ale potlači sa do úzadia životom. Mne zomrela mamina po úraze doma, oživovali sme ju doma, kym neprisla sanitka. Bolo to viac ako hrozne. Po dvoch rokoch som zas zahranovala sestru, ktoru som nasla polomrtvu. Mala som velke problemy postraumaticky sok a liecila som sa z toho celeho dva roky. Prvy pol rok bol masaker. Niekdy som nevedela rano ist ani do prace, odniest maleho do skolky. Co mi pomahalo bolo mysliet na nieco pekne. Davala som si male plany na radost, napr. kupit si nieco pekne, vyupratovat cely dom ale na komplet pretriedit veci, ist na vylet, dovolenka v lete. Je to roky roky dozadu a stale mam v hlave okamihy z tych dni…nejde to dostat z hlavy ide to iba spracovat. Daj si cas na svoj zial, plac a plac, kric, hnevaj sa a potom pridaj male radosti, potom velke plany. Inak to nejde ist dalej. Nie si v tom sama.
❤️❤️❤️😭
@natafa posielam silné objatie
@natafa Vieš, jemu je už dobre a to je najdôležitejšie - nič ho nebolí, netrápi sa.....Zle je to pre tých čo tu zanechal....ale nechaj ho "odísť"...snaž sa žiť dalej, nie utápať sa v spomienkach ale žiť.....pomôže len čas, zabudnúť na neho nezabudneš ale časom sa bolesť obrúsi a nebudeš sa stále utápať v slzách, dokážeš žiť...do tej doby skús ako barličku antidepresíva....a tiež posielam objatie
@natafa velmi ma to mrzi a neviem si to ani predstavit zazit nieco take :( naozaj skus plamienok alebo nejaku podpornu skupinu rodicov, kt prisli o svoje deticky. Mozno ti pomoze podelit sa o svoj pribeh a vypocut si zas pribehy ostatnych, aj ked toto asi nikdy nepreboli ani ked sa vam narodi dalsie dietatko.
Smrt je najhorsia pre tych ludi, kt ostanu zit, lebo oni sa trapia, tvojmu malemu sa uz ulavilo, neciti bolest, moze to bit aspon malinka utecha pre teba.
@natafa v tom čase som bola v DKC so synom po operacii aj ja. Pamätám si ako mi spolubývajúca na izbe matiek povedala, že zomrelo bábo. Boli sme z toho v šoku.
O čo viac si si prechadzala zufalstvom a žiaľom ty... Nesmierne ma to mrzí. Detský hospic Plamienok robí pre rodičov smútkové terapie. Určite odborná pomoc je na mieste...
ak mas pocit, ze to sama nedas, vyhladaj odbornu pomoc. smutok je tak kratko po takom tazkom zazitku prirodzeny. nebran sa mu.
na povzbudenie, viem o zienke, ktorej prve dieta malo nador na mozgu, chlapcek sa s nim narodil, je fakt, ze to vedeli uz pocas tehu. zil mesiac. teraz sa tesi z 2 krasnych zdravych deti.
@natafa nie, nemam taku skusenost a je mi uprimne luto, ze to syncek nezvladol. ty si urobila vsetko, co bolo v tvojich silach a moznostiach. je to stale cerstve, hladaj pomoc u odbornika, ver mi, ze ti pomozu lebo manzel/rodina ma co robit so svojimi pocitmi, v tomto ti nedokazu byt oporou aku potrebujes. smutenie ma svoje stadia a je dolezite si tym prejst, aby si to nakoniec vedela prijat, aj ked s bolestou v ssrdci lebo ziaden rodic nechce pochovat svoje milovane dieta. bud skus ako poradili dievcata predo mnou alebo si najdi terapeuta, ktory sa venuje takejto teme a chod, vyrozpravaj sa, nechaj sa viest odbornikom, ktory ti naozaj pomoze. pre mna by anipsychiater nebol hanbou
Ja takú skúsenosť nemám. Ale moja známa takto prišla o 6 ročne dievčatko. A len preto,že doktorka nenastavila správnu liečbu. Mala už po 40 tak ďalšie dieťa už nemohla mať aj skrz zdravie( neodporúčali jej ho). Svoj bôl vyriešila adopciou malého chlapčeka. Teraz mal zrovna 5 rokov a majú ho od pol roka. Dali domov dieťatku ktoré nebolo chcené no teraz je milované. Musíš mať vieru a neopúšťať sa. Vždy príde po zlom aj niečo pekné a dobre. Nenahradí to čo si stratila no dá to šancu na ďalší život. Držím ti palce ❤️❤️❤️❤️❤️
@natafa je mi to veľmi ľúto, aj keď žiadne slová ti tetsz nepomôžu, je to obrovská rana. Také veci by sa nemali stavať, deti by nemali byť choré, ani umierať. No bohužiaľ, stávajú sa... 😢😢Je to strašne kruté a nespravodlivé.. No je to tak.
Dovol si cítiť aj smútok, aj hnev, aj zlosť, je to normálne, nedus to v sebe. Smútok ma svoje fázy a musí sa prejsť. Ty nemôžeš za to, čo sa stalo, proste sa to stalo.
Jediné, co pomôže, je čas. Nikto a nič ti tvoje dieťatko nenahradí, ani nikdy nezabudneš, ale čas trochu otupi tie bolestivé hrany.
Možno trochu útecha nech ti bude, ze už ho nič nebolí, ze sa netrápi..
Pripadne môžeš vyhľadať odbornú pomoc, psychológa, Plamienok ponúka aj podporu po strate blízkeho, skus ich kontaktovať.
😢 Verím že už mu je dobre musíš byť silná ako si písala chcela by si sa pozerať na maličkého ako strašne trpí plače a nedokážeš mu pomôcť a si bezmocná. Píšeš že mal ťažkú bolestivú smrť. Chcela by si ako mamina aby trpel. Taký je aj náš príbeh prišla som o dcéru len preto že niekto bol povýšenecký a hlúpy. Musíš žiť dalej tak ako aj a mnoho iných mamin tu na MK čo sú. Je to strašne verím že časom sa s toho dostaneš nikdy nezabudneš to sa nedá to kto toto hovorí tak ťa klame. Verím že nechcela by si to že tvoj chlapček trpel a TY s ním že by bojoval o život žeby si sa bála spať či sa mu nič nestane. Ja som to tak mala a mám teraz strašné veľa choroby zo stresu. A ťažkú chronickú nespavosť nemôžem spať. Ver a pomodli sa. Nikdy nezabudneš to sa nedá. Ak TI bude veľmi zlé môžeš ísť k psychiatrovy do ambulancie nie ej to žiadna hanba možno TI da len slabšie tabletky na krátku dobu. Nič nenahradí rodičom smrť dieťaťa nič neexistuje nič horšie a strašnejšie na svete že TI zomrie dieťa z vlastnej krvi ktoré si nosila 9 mesiacov. Ja vždy vravím nikdy nepozná človek bôľ a žiaľ pokiaľ do hrobu svoje dieťa nedal. To ako moja dcérka zomrela tak som si myslela že mi za živa vytrhli z hrude srdce strašne toto nepriať ani najväčšiemu nepriateľovi. Veľmi zo ❤TI držím 🙏a posielam objatie😢
Ja takýchto ľudí obdivujem,, poznám ženu ktorej sa obesil muž, potom na chorobu zomrel syn a obesila vnučka,,,, chce to čas zvládneš to určite ,, táto ženská to zvládla tiež,ani pomoc od druhých nie je hanba
Je mi to strašne ľúto 😩😭 plačem s tebou