Mám ísť na interupciu?

@zuzana_ilkova moja mala tiez snuru a narodila sa pridusena ...kvoli tomu sme druhe nechceli zo strachu...uprosila nas mala a ked videla ako som sa po potrate zrutila uz nechcela surodenca....teraz ma k nemu skvelý vzťah ...no cele tehotenstvo sa o mna bala a bola radsej u babky aby som mala pokoj

@otazka13121989 odporučila by som ti tento životopis, 2 deti jej zomreli hned po narodení a vedela o tom celé tehotenstvo,že sa dožijú len niekolkých minút po narodení.. ak sa bojíš a nemáš istotu, možno ti to pomôže, prečítať si ako sa s tým vyrovnala ona, naozaj úžasná kniha 🙂

@zuzana_ilkova Zazila som taku vec...kamaratka ma urcite schopnosti, ktore ale nijak nerozvija...raz sa jej snival sen o jej inej kamaratke...v tom sne videla, ze je tehotna a jej babätko velmi plakalo a prosilo ju, aby ho nezabijala....ta moja kamoska vobec netusila, ci je ta jej kamoska tehotna, ale ten sen bol tak zivy a srdcervuci, ze jej hned doobeda zavolala, kedze sa par mesiacov nevideli a povedala jej, ze ak by bola tehotna, nech urcite nejde na interupciu, lebo sa jej snival taky sen a opisala jej ho. Na druhom konci ticho...a potom jej povedala, ze v ten den rano bola na interupcii. To, ze sa ta baba zosypala a dodnes je na liekoch asi hovorit nemusim...o to skor, ze o tych jej schopnostiach vedela...toto nie je moj hlavny argument, ale nech si kazdy z toho zoberie co uzna za vhodne.

@princeznasevera teraz je to aj všelijaké z pracou ide sa na 60% a lieky nieco stoja plus dve deti,dom ... do ruk úžerníkov sa nedam

@otazka13121989 možno je to dar za to druhé bábätko 🙏 bojuj

@princeznasevera si trápna,ja rozmýšľam ako by sa to dalo,ty a autorka rozmýšľate ako nie,však čo,však o nič nejde,len o dáke decko,pre mňa dokonca cudzie..a predsa tu sedím a píšem....

@otazka13121989 sama sa rozhodni co je spravne urcite to budes spravne citit porad sa HLAVNE s lekarkou nikomu inemu nenechaj do toho kecat lebo len ty sama sa budes musiet emocionalne vyrovnast s tym ako to dopadne.. takze si napis na papier pre a proti, nevhaj si to prejst hlavou 2dni a uvidis ze budes vediet co chces...

@otazka13121989 vie čo,ak by na to prišlo,tak ten tvoj slávny tu už xkrát spomínaný dom predám a s troma deťmi idem do bytu..ale budem každú noc zaspávať s pocitom,že som nezabila...a už ozaj končím,rob ako chceš,ty s tým budeš žiť

@otazka13121989 Každý sám najlepšie vie co zvládne a co nie. Musíš sa riadiť vlastným inštinktom tak, aby neutrpela tvoja rodina. Nikto, kto nie je v tvojej kozi a neprešiel si tvojimi traumami ti nemôže radiť. Ty budeš ta, co bude znášať tvoje rozhodnutie. Nie ženy na MK. Zvaz si všetko, čo by obnasala interupcia čiže ako by si sa s ňou vyrovnala a zvaz si aj to, ako by si sa vyrovnala s prípadným najhorším scenárom v prípade pokračujúce ho tehotenstva. Prajem veľa síl a drz sa.

@leann245 ne zdravy rozum je urcite cakat a potom sa psychicky zrutit...nebude dalej reagovat lebo sme na opacnych stranach ja nepripustim tvoje argumenty a ty zas moje

@otazka13121989 mám pocit, že si to chceš ospravedlniť všetkým možným, prečo oňho nezabojuješ? Keby to bolo tvoje prvé dieťa, tiež takto rozmýšľaš? Najlepšie čo urobíš je že mu dáš šancu.

@otazka13121989 tazka situacia, rozumiem. ale nic nie je neriesitelne.
v prvom rade ti odporucam poradnu alexis.
http://www.alexisporadna.sk/
existuje presne pre tvoj pripad.

rozumiem, ze mas teraz v hlave chaos. aj ze si zazila velmi tazke veci, ktore nechces znova zazit. no tvoj syncek tu napriek tomu je - a nestalo to za to? nie si rada, ze ho mas? napriek vsetkej tej bolesti a obete?
nerozumiem jednej veci - preco by si vinila manzela a deti za to, ze by si potratila? nedava mi to nejako zmysel.

pozicat si peniaze je posledne, co by si urobila. ale o niekolko priecok vyssie je zabit vlastne dieta. mozno niektore velmi specialne situacie si vyzaduju prehodnotit nase zasady - napriklad tie o nepoziciavani si penazi.

ak si mala velke tazkosti z toho, ze si videla zomierat svoje dietatko (co je mi velmi luto a je to uplne pochopitelne), ako by si asi niesla vedomie, ze si mu z tohoto sveta pomohla sama? vies, ako sa to robi? bez milosti ho roztrhaju na kusy. pozri si video. ano povies, ze to by si nezvladla. ale urobit mu to je lahsie, lebo sa na to nemusis pozerat. to sa ti zda milosrdnejsie ako nechat ho pripadne odist prirodzene - tak ako prislo?
nakoniec vyhladat psychicku pomoc po potrate nie je ziadna hanba.

pisem to asi tvrdo, ale vychadzam z tvojich dovodov pre potrat. treba si ich rozobrat a najst koren problemu. v skutocnosti sa bojis o seba, o svoju psychiku, to je cele. a aj to je v poriadku. zazila si naozaj hroznu vec. ale na to je tu pomoc. spominana poradna alexis alebo aj psycholog. nie si na to sama.

🙏

@zuzana_ilkova ja s tvojimi argumentami nemam ziadny problem...a prave ma uprimne zaujima uvazovanie tych zien ako ty vravis "z druheho brehu"...ja som o dve deti prisla pocas tehotenstva, viem co je to za extremny napor na psychiku...a kedze ako autorka otazky pise, aj pre nu bol prirodzeny potrat trauma...nechci vediet, co sa jej moze spustit v hlave ked jej dojde v pripade zleho rozhodnutia co spravila a ze po cely zvysok zivota sa s tym bude zobudzat a nikdy nikam pred tym neujde...rozhodne sa ona....zit s tym bude ona. A ano, priznavam....ja nedokazem najst ani jeden jediny argument za to, aby som dobrovolne zabila svoje vlastne dieta...nech by bola situacia v mojom zivote akakolvek, ale to som ja.

Nechcem bagatelizovat tvoj pripad, viem, ze to muselo boliet co si prezila. Tiez som prezila spontanne potraty jeden skoncil dramaticky, hoci nie az tak ako tvoj. Ale teraz cakame druhe a tiez som si povedala, ze uz riskovat nechcem dalsim a najmladsia tiez nie som, ale poviem ti, keby sa mi stalo to co tebe, ze otehotniem znova a neplanovane, tak by som do toho risku sla zas. Boli zeny aj v horsich situaciach a dali to. Zelam ti vela sil aby si svoje dietatko donosila zdrave a nech ti prinasa iba radost v zivote.

Musis si to poriadne zvazit, skus ist este teda za tretim lekarom a potom sa na zaklade aj jeho tvrdenia rozhodni,,, ono asi by som aj ja horsie znasala keby mi niekolkomesacny plod vo mne umrel nez na zaciatku,,, a hlavne mysli na to, ze mas krasne zdrave deticky a to je najdolezitejsie

@petrusa87 nikdy nemyslim na seba ani sa nesťažujem smejem sa aj ked srdce place ale nezvladla by som sa stať o deti po potrate a drocek ma potrebuje jemu nevysvetlis ako ty je zle pri pohlade naň...idem zajtra a potom sa musim uz rozhodnúť ☹️

@otazka13121989 ja niesom za potraty,ale toot je presne ten pripad ked ides na dno svojich sil a dopredu vies ze to bude takmer nemozne. Ja by som toto nedala...aj keby pani na upratovanie ale este potrebujem aj na strazenie maleho a to uz moc...

Nikdy by som nesla na potrat.Nikdy by som nieco take nedokazala v hlave spracovat.Ja by som to vnimala tak,ze ak si to male k vam naslo cestu v takychto podmienkach a za takychto bojovych okolnosti a s takou neistou buducnostou,tak je to proste osud a to dieta proste mas mat.To ci potratis,to ovplyvnit nedokazes.Ale preto aby si ho zachranila a donosila urobit maximum mozes.Ak sa to nepodati,ok.Ale ja by som nezabila svoje dieta len preto,se mi hrozi ze potratim.Podla mna taketo uvazovanie nema ziadnu logiku.

Juuj, to je ťažká situácia. Podľa mňa si ver a popros o pomoc odborníkov. Ak si mala psychické problémy, tak aj pri prirodzenom, tak aj po umelom potrate ich môžeš mať znovu. Neváhaj využiť už teraz odbornú pomoc, môžu ti veľmi pomôcť pozrieť sa na veci z iného uhla. Inak nemohol by ísť manžel na materskú? Teraz to tak robí veľa ľudí. Manžel by išiel k druhému dieťaťu na materskú a ty na rizikové tehotenstvo. Financne by ste to mali dobre 🙂
Za seba môžem povedať, že by som to psychicky lepšie zvládala, keď by som vedela, že som pre to bábo urobila čo som mohla, teda udržať tehotenstvo, možno sa podarí a ak nie, tak pred sebou by som bola čistá, lebo som urobila, čo som mohla, ale ak by som išla na potrat, vyrili by mi v hlave myšlienky "čo ak" . Drž sa! Si hrdinka už teraz! Veľa síl prajem a múdre rozhodnutia, ktoré nebudeš ľutovať.

Bojis sa potratu vo vyssom stadiu,ale nebojis sa dobrovolne si lahnut a nechat si urobit potrat???Aku ma toto logiku?Dnes je to menej tvoje dieta ako bude o 3-5mesiacov?Ja som na tom stole lezala,nedobrovolne,lebo miminko uz nezilo a dodnes citim ako mi tiekli slzy kym ma uspali.Nikdy by ma tam nikto dobrovolne nedostal aby som si dala zobrat dieta.Ja by som mu minimalne sancu na zivot dala.Nech zabojuje a uz uvidis ako to dopadne.Ale zabit ho zo sebeckych dovodov...?Nehnevaj sa,nechcem ta sudit,naozaj nie,ale nedokazem to od jednej zeny,mamy pochopit.

ja ta chapem a chapem aj situaciu. Ty musis citit co je spravne, nedavaj na inych ale na seba. Osobne by som asi v takej situacii zisla z kratsej cesty. Keby sme boli financne zabezpeceny, muz by nemusel pracovat a netreli by sme biedu tak by som to asi skusila. Ale dnes vzdat sa prace a jedineho prijmu??? Ked sa pomaly vsetko zatvara a firmy budu krachovat? Myslim ze niekedy naozaj treba zvazit vsetky hladiska racionalne.

Interrupciu psychicky nedáš. Takže by som nad tým v tvojom prípade ani neuvažovala. Pretože to dieťatko ktore odišlo si sa snažila zachrániť a pri tomto by ta celý život ničil pocit ze si mu nedala ani len šancu. Skus nsvstivit psychológa alebo psychiatra a s ním riešiť tento tvoj psychicky problém. Už po tom prvom potrate ste to mali takto riešiť. A tvoj manžel by ta mal viac podporovať a riešiť to. Pri vzniku bol tiež a teraz starká hlavu do piesku.

Ja nvm ci by som vedela zot s tym, ze som sla na interrupciu, fakt nvm a to som mamou predcasne narodenych dvojiciek s roznymi dg....mala som v praci klientky, ktore to prenasledovalo aj 30r...aj take, ktore to urobili opakovane....teraz nejde o nas pohlad na vec ale o tvoj. Dokazala by si s tym zit? Dokazala by si to povedat raz detom? Hovorit o tom, ze je to hriech ci ze je to z medicinskeho hladiska zrejme prijatelne, ale nikto z nas nebude prezivat to a tak ako ty. Ja som sa pred 5r mohla vzdat a zabalit to, bojovala som aj ked lekarka neurobila vsetko co mohla...aj ked nikto neveril...ale nie kazdy den je "nedela" a nikdy to nebude lahke a viem, ze nie kazda to da....Ziadna z nas nebude na tvojom mieste...mozno by stalo zato si sadnut vramci rodiny a poziadat o pomoc, ci by nemohol niekto prist pomoct alebo aspon bral dietky na vikend....alebo by prisli pomoct inak...

Určite vyhľadaj odborníka psychológa a tiež odborníka gynekológa, ktorý ti najlepšie povie ako si na tom, keďže.mam 4 deti a všetky tazko donosene už v 5 mesiaci som sa vždy začala otvárať, mesiace v nemocnici, ale nikdy som nemala doma 6 mesačné dieťa. A na druhej strane mala si hormonálnu antikoncepciu? Bude všetko v poriadku ak si aj napriek nej otehotnela? Interupcia? Aj keď sa ti na chvíľu uľaví, určite prídu výčitky, obviňovanie , či sa to dalo či nie. Držím palce

Možno by mohol ísť manžel na materskú dovolenku s tým 6mesacnym...od nejakého tretieho mesiaca tvojho tehotenstva, aby sa postaral o malého do pôrodu. Má nárok na 28 týždňov, dostával by zhruba toľko, čo teraz zarobí v čistom. Len ty by si prišla o rodicak.

@otazka13121989
Prve dieta som.pocala napriek pouzivaniu kondomu.
Nebola som vobec pripravena,vydata....
Mala som nasliapnutu na velku karieru v zahranici...
Ale ani vo sne ma nenapadlo ist na potrat.
Isud zariadil vsetko inak a ja som v 17.tt o svojho chlapceka nutene prisla,inak by som vykrvacala...
Nemal sancu na prezitie...
Po svadbe s terajsim muzom som do 2 mesiacov otehotnela...v 9.tt znova potrat...
Vdaka kyretazi sa cosi poruchalo
Povedali ze uz NIKDY neotehotniem...
Bola to nocna mora.
5x som bola na ivf...
Viackrat este potratila...
Medzitym som pocjopila,ze ivf je sialenstvo,zla volba...
Na dalsie som nesla..
Doteraz nemam ziadne dieta...
Preplakala som mnoho dni,prezila vela bezsennych noci,mnohoraz som bola na pokraji zrutenia....
Ale treba zit!!!
Lebo zivot je dar!!!!
Ak si sa psychicky zrutila,ok,to dokazem pochopit.
Ale nemozes teraz negativnymi myslienkami ovplyvnovat toto tehotenstvo.
Ja som sa vzdy po otehotneni velmi bala ze potratim...nedoverovala som sebe lekarom ani Bohu.
A myslim ze tym som si to aj privolala...
Skus mxsliet pozitivne,hladaj nieco dobre ,radostne v tejto tvojej situacii
A keby si aj potratila-mas rodinu,deti,pre ktore treba zit,treba im dat vzor...
Nie sa zosypat ako domcek z karat.
My zeny toho zvladneme vela!!!
A aj tie potraty-spontanne,su skuskou.
Neriskuj,ze sa zblaznis zo svojho chybneho rozhodnutia!!!
Jedna vec je potratit,druha vec je vefome zabit.
NEZABIJAJ!!!!!

Napisem svoju skusenost..Tiez som bola pred volbou, ale nedobrovolnou..Manzel ma chcel opustit kvoli 4temu dietatu, na ktore sme neboli pripraveni,ci uz financne, priestorovo, a teda aj jeho psychika popri malych detoch nic moc - vystrajaju jak blazni..povedal - bud budes mat manzela a 3deti ,alebo zostanes sama so 4detmi..mala som si vybrat a ani chvilu som nevahala..nedokazala by som ublizit malinkatemu cloviecikovi, lebo toto ci tamto..
a muz od nas odisiel a ja som bola v tom sama..sama na 3male deti s dvojrocnym rozdielom plus v brusku dalsie po 2rokoch ,co sa malo narodit..
nezatrpkla som voci nemu,boli sme v kontakte,navstevoval deti..rodina moja aj jeho nam pomohla ziskat vacsi byt na hypoteku,lebo sme mali len 2izbak..potrebovali sme velku hotovost,ktoru nam rodina z oboch stran tiez pozicala plus moj brat s nami isiel ako rucitel,lebo inak by to nepreslo,lebo ja som bola len na rodicaku..
mojej rodine a svokrovcom -muzovym rodicom zalezalo na nas vsetkych, tak spolocnym usilim sme prisli k 4izbaku, a muz "dostal rozum" a vratil sa k nam..
narodilo sa nam po 3chlapcoch dievcatko..uz ma 7mesiacov, a vzdy pri pohlade na nu si poviem,ze vsetko to trapenie, slzy,ked ma muz opustil atd.. - za to stali..
podarilo sa nam predat povodny 2izbak,povracali sme rodine pozicane peniaze, vypisali sme mojho brata ako rucitela z hypoteky..zo zisku si ideme kupit vacsie auticko..
Ja vzdy budem hovorit, dcerke som dala zivot 2x, verim,ze je tu pre nieco,ze ma svoju ulohu na tomto svete a bude niekym..
Aj tvoje dietatko bude vynimocne, neboj sa pre nu rozhodnut /ani neviem preco pisem pre nu,nejak mi to same v mysli napadlo /..
Nemusi to mat taky scenar,aky si teraz predstavujes, vsetko sa moze vyvinut uplne inak..
ano,mozno budes musiet sa cohosi vzdat, nieco obetovat,uskromnit sa..
ale ono sa ti to potom vrati a ty budes stastna,ze ju budes mat..
Daj sancu prosim tvojmu malemu dietatku, ktore ta uz teraz miluje a vola ta mamou..

Daj bábätku šancu. Ak ma odísť, odíde aj samé.
Je to ťažké, ale lepšie žiť a pocitom, ze si urobila pre jeho záchranu maximum ako žiť s pocitom, ze si ho ty pripravila o život ❤️😉 vela síl