Najradšej by som vrátila čas a deti nemala
Dobrý večer, založila som anonymne diskusiu s tým, že sa potrebujem vyrozprávať. Neviem ako ďalej. Prosím o normálne názory, o kritiku nemám záujem. Potrebujem pomoc.Vždy som vedela a cítila, že nechcem v živote deti, Každý to vedel, lebo každému som to od malička hovorila, že proste nechcem deti mať v živote. Ale nastúpila som po strednej škole do práce, tam som sa zoznámila s mojím súčasným partnerom. Nie sme zobratí. Po dvoch rokoch som otehotnela . Minulý rok v septembri sa nám narodila druhý syn. Každí ma presviedčal, že ako zmením názor, že budem šťastná, že mám dieťa a tak.. Ale žiaľ, nestalo sa. Veľmi dom z detí nervózna. Najradšej by som miestami zomrela a mala kľud. Strašne vnútorne trpím a najradšej by som vrátila čas a žiadne deti nemala. Proste rodinný život nie je absolútne pre mňa. Som veľmi nešťastná. Existuje nejaký spôsob ako zmeniť moju situáciu? Veľmi trpím vo svojim vnútri. Najradšej by dom utiekla niekam veľmi ďaleko od tohto súčasného života.
Preco si sa za 11 stran diskusie nevyjadrila k otazke, naco ti bolo 2.dieta,ked uz 1.ti liezlo na nervy? To si za 6! rokov nezistila,ze nie si materinsky typ??? 🤔 Tak ich daj na adopciu a budete mat obaja po starostiach🙄
@luccija Bude to tak ako píšeš.. A pre tie deti bude lepšie, keď budú vyrastať v inej rodine, kde im tú lásku, ktorú teraz nemajú, prejavia..aby nezostali citovo chladné ako ich matka. Len dúfať, že im aspoň nájde milých a dobrých ľudí, čo sa o ne postarajú a nenechá ich napospas niekde samé..
Pred sebou neutečieš..do žiadnej krajiny. Raz ťa to dobehne, možno keď budeš staršia, možno, keď budeš potrebovať pomoc ty, možno, keď sa ti priority otočia, alebo ťa niekto iný presvedčí o opaku a možno nikdy... Človek vekom dospieva, postoje sa mu menia, to, čo vnímal ako mladý ako tragédiu, o 5- 10 rokov vníma úplne inak.. Čas ale nevrátiš. Tvoje deti vyrastú a ty nebudeš ich súčasťou, aj keď budeš možno chcieť byť o tých pár rokov. Zamysli sa nad tým...
To co citis je normalne,ked si na ne sama. Myslim, ze kazda mame obdobia kedy by sme chceli byt bez deti, cestovat, normalne sa vyspat, zit svoj zivot... u mna to prichadza s unavou, ked sa vsetko nakopi a nemam cas sa venovat sebe. Ak posiela muz dost penazi vezmi si na par hodin opatrovatelku venuj sa sebe, chod na masaz, do sauny... a ber to cele ako vyzvu... pri detoch sa da robit skoro vsetko, len je to tazsie. Treba robit ked spia, v noci... a ked budes chciet vsetko to zvladnes a budes ovela silnejsia a odolnejsia ako predtym, budes vediet dokonale menezovat svoj cas a naucis sa prisposobovat akymkolvek podmienkam. To co ta naucia deti by si bez nich nikdy nevedela, miluj ich za to... za to ze ta tahaju mimo tvoju komfortnu zonu, ze pri nich rasties...
@lija22 to je aj môj prípad.. ešte jedno bábo a potom už dosť . Našla som rôzne články o tom ale nič konkrétne .. treba to riešiť len s gynekológom alebo stačí s klinikou kde by mi to urobili ? či ako sa to rieši ? Síce to bude aktuálne až cca o 2 roky ale rada by som si zistila o tom viac ..ďakujem
Ja ti neverím ani nos medzi očami.
Už len z princípu, že kamoška aj muž o tom akože vedia a neboja sa o tie deti...na teba by som srala zvysoka...ale tie deti niekto vychovať musí.
@tosomja Kamoška vie o Tom, chápe ma, ona na veľmi dobre pozná. Prečo by sa mali o deti báť? Nič im neurobím.
@janage Máš pravdu, nie nechcem byť mama... Nie som vôbec nato stavaná, rodinný život nie je pre mňa, ale vôbec... Proste už len to, že musím byť s nimi ma tak strašne vyčerpáva psychicky, že každú voľnú chvíľku spím. Aj dnes ako došiel môj partner domov, tak som prespala väčšinu dňa.. Už som úplne psychicky v koncoch. Po dnešnom dni som tak veľmi vyčerpaná, že už nechce sa mi ani z postele vyliezť a ani žiť. .Som úplne unavená z tohto života.
No zjavne ich neľúbiš a chceš sa ich zbaviť. Nestačí? Ja keby som povedala mužovi, že nenávidím svoje deti, tak mi ich vezme a mňa vyhodí jak prasiveho psa...keby som sa nechcela liečiť.
Stále sa to zdá byť v poriadku to, čo robíš, ako rozmýšľaš? Stále máš pocit, že si ty v poriadku a nepotrebuješ odbornú pomoc?
@deny81 Mimochodom ja neviem variť. Aby mal syn teplé jedlo, tak mu kupujem teraz cez prázdniny obedové menu. V škôlke má obed cez školské prázdniny. Ja som na suchej strave stále. Mne to tak vyhovuje. Ja nepotrebujem pre seba varené jedlo.
a partner to ako poníma? dnes došiel a nepostrehol že spíš celý deň :A si vyčerpaná?On to nepotrebuje riešiť ked vie, čo je vo veci a hlavne vníma: prečítal si aj tvoju korešpodenciu tak je v obraze.AJ on sa nečinne prizerá ? Jeho rodičia ? vedia o tom? kde bvajú? Tam nemôžeš žiadať o pomoc ?A partner sa tvári,že je všetko v poriadku?Lebo nechápem ako toto môže nevnímať ako otec detí.Neuvažovala si o potrate keď si po 7 rokoch otehotnela a vedela si,že deti nechceš?Otec detí ked je v obraze - neobáva sa,že ty skolabuješ a čo s detmi?Neoslovil svojich rodičov on - nie ty ...aby boli nápomocní???
Prečo nepride ten tvoj muž domov zo zahraničia a všetko necha na teba ved ked starši je autista je to veľmi psychický naročné až vyčerpávajuce .Ked si vedela že deti nechceš neexistuje ochrana mala si sa chraniť. Nemáš niekoho kto by ti s nimi pomohol tvoj muž by mal pracovať aj ked za menej ale doma aby bol každý deň aspoň pred večerom doma či utiekol od problémov a chorého syna.Treba si pekné sadnuť ked sa vráti domov a rozdeliť si úlohy lebo tak prideš nielen k despresii ale môže ťa to dohnať až na psychiatriu a deti potrebuju zdravu mamu.Ved nejake riešenie to mať musi normálne povedz mužovi že tak nevládzeš že chceš aj ty si oddychnuť a vypnuť.Si v strese a nervoch ak by sa niečo nedajbože stálo čo muž sa nevráti k deťom či ako.Nechápem uteka od chorého syna ved je jeho z jeho krvi.Nepochopim takých chlapov.
Chapem. Nie si matersky tyo. Len nechapem preco si mals aj druhe dieta a neriesila tuto situaciu pri prvom. Existuju aj adopcie. A dieta mohlo vyrastat v milujucej rodi e. Neobvinujem a nesudim ta ale nechapem to , ze si to neriesila ked bol cas. Ked si bol prvykrat teehotna a nechala si to takto daleko zajst. Preco si zostala aj druhykrat tehotna a lreco to nepovies partnerovi. Ved ta k tomu dotlacil tak nech sa podiela aj on na rieseni
A z čoho máš energiu, živiny?Stále uvažujem či si robíš srandu.To, že si spala je pochopiteľné mohla si konečne vypnúť, lebo je muž doma.Tak este, že máte tu škôlku😦ináč by asi jedol chlebík?Je ťažké spraviť cestovinu s omáčkou či polievku na viac dní?Daj sa liečiť či choď si oddýchnuť do nemocnice.
Potrebuješ sa liečiť na psychiatrii...alebo si fakt robíš srandu.. Bodaj by si nespala celý deň a bola unavená, keď si na suchej strave.. Teraz si fakt myslím aj ja, že toto je fake téma.👎
Neuvažovala si nad tým, dať deti do detského domova? Resp. povedať všetko partnerovi, že končíš, nech to rieši on ako chce? Pokiaľ to skutočne cítiš tak, ako to neustále opakuješ, jediná cesta je, aby si deti zverila niekomu inému a ty šla svojou cestou. Toto nie je určite dobré ani pre teba a už vôbec nie pre deti. Jednoducho povedz partnerovi, že o týždeň, alebo dva končíš. Aby mal čas si to vyriešiť v práci a na úrade. Dostane rodičovský príspevok, ty budeš posielať peniaze a on sa o deti postará. Ak nechce ani on, už je tu potom jedine ústavná starostlivosť. Určite sa nájde niekto, kto sa o deti postará.
Ja si myslim, ze Tvoj stav je velmi vazny a vyzaduje najlepsie hospitalizaciu. Za najvacsi problem povazujem, ze si odmietas pripustit, ze mas problem, ktory treba riesit.
Teraz som si úplne istá, že máš depresiu! Potrebuješ psychiatra, čím dlhšie to necháš tak, tým horšie. Za vyskúšanie nič nedáš.... Skus to
@kitycat jedine čo ti vytknem k matkám dať úvodzovky inak súhlasím 😢
Deti ti vrieskaju preto, sú nekludne, lebo cítia z teba tvoj hnev a nervozitu.
Nevieš variť??? Pri deťoch si sa to nenaucila? Partner chcel s tebou deti a ty nevieš variť? Co vôbec vieš okrem lutovania sa? Koľko máš rokov? Hanba by ma o zem fackala. Máš pravdu, si neschopná, aj ten tvoj partner. Keď toleruje ženu, ktorá nevie napredovať, len zostať na jednoduchej úrovni. Zbal deti a rovno ich odnes na socialku. Aj dospelý človek potrebuje varené jedlo, máš nedostatok živín, malo vitamínov a nevieš normálne rozmýšľať.
@tinapa bože koľko zloby
Podle mě jsi velmi nešťastný člověk a upřímně si nemyslím, že před dětmi jsi byla o tolik šťastnější. Kterému mladému člověku stačí jít z práce do práce a občas na procházku s kamarádkou. Ty nemáš vůbec žádnou motivaci k tomu opravdu žít. Nemáš koníčky, očividně ani moc přátel a vzhledem k tomu, že se s partnerem vídáte minimálně, tak ani tam ten vztah není úplně naplňující. Co ti v životě dělá radost, co tě baví, jaké jsou tvé sny, jak bys trávila svůj čas bez dětí? Podle mě se tvůj vztah k rodině a dětem odvíjí od tvé zkušenosti z dětství, která byla asi velmi špatná, nemáš vzory, které by ti pomohly vztah k dětem vybudovat. Ne každý to má dáno od Boha, ne každému se spustí mateřská láska sama od sebe, to není zas až tak neobvyklé, někdo na tom vztahu musí pracovat, tady je problém, že ty nechceš. Tam je kámen úrazu. Ty nechceš nic dělat, ty odmítáš přijmout zodpovědnost za své rozhodnutí, ty myslíš je na sebe a na to, jak ty jsi nešťastná a to, že tím ničíš i své děti, vůbec nevidíš a co je horší odmítáš to řešit. Chceš od těch problémů utéct a nechat v tom ty děti samotné, ať se s tím poperou. Vlastně jim pravděpodobně zaděláváš na stejné problemy v budoucnu jako máš ty. Ty ses rozhodla být matkou nebo jsi do toho byla asi natlačená, což je samozřejmě špatně, ale ty jsi dospělá, ty by ses s tím měla popřát a přijmout následky svého rozhodnutí a ne v tom ty děti nechat. Děti jsou sice čisté a najedene, ale ony potřebují cítit tu mateřskou lásku, kterou jim nedokážeš dát, přijdeš mi velmi emočně plochá, což je podle mě způsobeno dětstvím, že ani ty jsi tu lásku nedostavala. Cítila jsi lásku od svých rodičů? Jak se o tebe starali? To že se s nimi skoro nestykas, o něčem svědčí. Jak často své deti objímáš, dáváš jim pusu, hraješ si s nimi? Máš vůbec v životě někoho opravdu ráda, řekla jsi vůbec někdy někomu, že ho miluješ? Miluješ svého partnera? Tvrdíš, že netrpíš depresí, ale podle me jí trpíš a ne až teď po příchodu děti, podle mě máš z dětství velké životní tramu, které se jen příchodem dětí velmi prohloubilo a dokud si tyhle věci nevyřešíš, tak nebudeš šťastná ani spokojená. A to ani když ty děti opustit a budeš mít ten svůj klid, o kterém píšeš. Ty totiž nežiješ, jen přežíváš a za to nemůžou děti, i když chápu, že jsi vyčerpaná a je to s nimi náročné, ale za to může tvé psychické nastavení, které si neseš z minulosti. Pokud chceš svůj život promrhat, tak s tím nic nedělej, odejdi od dětí a nech je svému osudu. Pokud s tím chceš něco dělat, chceš, aby tvůj život byl kvalitní a byl plnohodnotný a pokud máš jen špetku zodpovednosti vůči svým dětem, které jsi přivedla na svět, tak jediné řešení je opravdu psycholog, psychiatr a rodinná terapie. Bez toho se nehneš z místa a zničiš život nejen sobě, ale především svým dětem.
Veľmi ťažká téma,a už keď tu tie deti sú,je zbytočne sa pýtať prečo si ich vlastné mala
@lydusz sranda,podibne ako u nas akurat starsie dieta bude mat 3,5rA dvojicky sa vypytali o 2m skor:(
A muza mam doma mastastie.
Ty nemáš nijaké emócie,myslím tie pozitivne,možno mas naozaj nejaký stupeň autizmu a tu psychiater nepomôže. Prečo to preberas s kamoskou a nie s partnerom? Povedz mu ako sa cítiš,kým nebude neskoro a urobíš si niečo buď sebe alebo deťom? Ak sa naozaj tak hrozne Cítiš odíď od nich,alebo im vybaviť domov,je veľa dobrých ľudí ktorý túžia po deťoch a budú šťastný že ich budú mať. Neprinalezí mi súdiť ta lebo neisom v tvojej koži a viemtiež ako veľmi vie bolieť duša,ale musíš sa rozhýbať a niečo urobiť lebo to nedohľadne dobre.
@lamar11 necitala som celu diskusiu, ale uz na zaciatku to bolo spomenute od inej uzivatelky - ten spolocensky tlak je otrasny, "preco nie?", "ved je to super", "uvidis, ked sa to narodi" a podobne... nie je to tak davno, co tu tiez mala prispevok nejaka mlada kocka, co netuzila nejako velmi po dietati, ale nechala sa do toho uvrtat a tiez mala depky jak hrom. lahko sa hovori vam, pre ktore je prirodzene, ze deti mat chcu, budu a tak... ale tu druhu cast zien, ktora nema pocit, ze materstvo je povinnost, nemaju tie potreby a pocity a ziadne biologicke hodiny jej netikaju - tu vacsina len odsudzuje... (aj ked tomu, preco mala autorka aj druhe dieta, tiez nerozumiem)
Ja chapem tvoje pocity ze deti si nikdy nechcela. Jednoducho su taki ludia, nie je ich malo ale boja sa k tomu priznat lebo spolocnost je, aka je. Takze ostavaju dobrovolne "starymi dievkami". Mne vsak hlava neberie preco si sla do vztahu. Ved sex = dieta, chlapa ktory nechce nikdy potomka najdes velmi tazko. Takze si vedela ze ked si s nim, skor ci neskor deti budu. A to mi hlava neberie ako si mohla byt s nim ked deti bytostne neznasas, ved si isla sama proti sebe. Ci si chcela vypadnut z domu od rodicov? To si potom radsej mohla ist do pidigarsonky, pripadne do zahranicia. Takto si aj ty nestastna, aj deti nestastne...alebo si ho mala hned po narodeni prveho, dat na adopciu, teraz by malo krasny zivot a milujucich rodicov a odist samozrejme od chlapa, pripadne mu to dieta nechat a odist. Teraz ked odides, kedze deti su uz vacsie, tak im sposobis neskutocnu ranu na dusi ze ich opustila mama. Takze ti ostava len trpiet kym deti nevyrastu, ale mozes si za to sama.