Nenávidím samu seba aj celý svoj život

Máš život aký si si zariadila.Bavia Ta domáce práce varenie, tak pec na objednávku.Alebo upratuj vo voľnom čase domacnosti.Alebo sa rozved, keď si muž žije svoj život.Chod cvičiť hneď výhovorka, že si musíš nájsť kamarátku.Tvoj problém si ty.Lusti krížovky, daj si vaňu, choď cvičiť.Sprav si kurz cvičenia a predcvicuj.Chod do útulku vyvenčiť psa.Ako sa môžeš nenavidiet?za čo?každý deň sa zobudis a môžeš zmeniť veci zacat inakšie variť, tráviť čas, zmeniť prácu, doma sa učiť slovíčka, presadiť kvety.Mat veľa času, tak človek premýšľa nad hlupostami.Urcite je niečo čo Ťa baví.Chod do knižnice čítaj knihy.Najlepsie je ísť k psychológovi a tam rozobrať svoj život a nájsť svoj zmysel.

Načo Ti je muz v ktorom nemáš oporu?nemáš hobby, tak začni sit, strikovat, rob chlebíčky na objednávku, nauč sa korčuľovať, choď plávať je milión veci čo môžeš robiť.Posad si za oknom planty a predaj na inzerát.Zavolaj kamarátku večer na vino mimo domu.Take reci, že nemám chuť sa zobudiť sú na psychiatra.Zmen prácu, keď Ťa ničí.Clovek má 3 piliere rodina, práca, hobby

A čo tak nejaké dobrovoľníctvo? Charita? Červený kríž? Tam sa človek cíti užitočný a pomáha nielen druhým ale aj sebe...

no tak gratulujem k takym kamoškam. Treba sa obklopovat pozitivnymi ludmi. Ja mam taku negativnu mamu a sestru a odkedy s nimi svoj život neriešim, stretam sa len občas, je mi lepšie. Naopak ludia ktori vidia veci v pozitivnom svetle ma inšpiruju a pomahaju mi rast a posuvaju ma vpred, pri takych ludoch mam jednoducho chut do života, skušat nove veci, tešit sa z drobnosti.

@nevludna Ahoj, dobrá je tá kniha, môže jej prečítanie napomôcť?

@luccija ja viem ze je chyba vo mne nic nove si mi nepovedala a skor cakam rady od ludi co si nieco podobne prezili.Nikdy nevies co sa moze stat tebe.
Ja sa velmi rada pozbieram a chcela som.len nejake rady.
Podla mna je xy talych zien co nemaju v manzelovi aku taku oporu a preziju to a nemaju depky.Nemyslim si preto ze je to moj problem,to ze niektore veci nechape ako ja neznamena ze je zly alebo mne robi zle.Ja sa mam komu zdoverit ,ale pochopi to len a len taky clovek co to prezil alebo preziva.Ani psycholo nevedl o com hovorim a mala som pocit ze pouziva frazy ktore si nastudoval v skole ,ktore najdeme aj na internete.
Samozrejme neodcudzujem nikoho ale clovek sa musi vzit .

Začni aplikovať v živote jedno pravidlo: vyberaj si v svojom okolí len ľudí, ktorí ťa ťahajú nahor, od ktorých sa máš čo učiť, ktorých obdivujes. Ľudí, ktorí ťa vyciciavaju z energie sa stran ako moru. Podľa mňa akoby sa tie energie prenášali, nie je to žiadna náhoda, že máš v okolí depresívne kamarátky. Držíte sa tam na spodu navzájom

@tslobik urcite ano

Možno by si mala depku aj, keby si mala oporu v mužovi aj zlaté prasiatko k tomu.si taký truchlivy nespokojný typ človeka.Iba ty sama si vieš pomôcť žiadny psychológ, psychiater Ta nespasi iba dá svoj pohľad na vec a možno nakopne.Za to, ak si dlhodobo nespokojná, smutná je to vec chémie v mozgu, nastavenia k životu, sú ľudia čo sú pesimisti cele generácie, lebo sú takí.....nič ich nepoteší, pre nic sa nenadchnu, všetko je marnive a tam sú na mieste lieky.Kolko krát si bola u terapeuta či to má zmysel zistíš tak po pol roku.Ty sama si daj cieľ čo ideš zmenit

Nutne potrebujes zmenu. Zaklad je praca. Mam to podobne. Mala som stavy totalneho vyhorenia,myslela som,ze je so mnou amen. Urychlene si vezmi PN alebo daj vypoved a hladaj nieco ine. Tak isto s manzelom si najdite cestu k sebe. Mas v sebe prazdno a chyba ti pocit stastia. Nebavia ta rucne prace? Alebo citanie, chod si zacvicit aerobik alebo nieco podobne,pripadne nejaky kurz,jazyky.

@ladyvi Presne tak!!! Neznevazujem psychologov,ale dnes je moderne sa sparat donekonecna v kazdom hovienku. Fyzicka praca pomoze na taketo stavy.

... koľko máš tokov?

@maialeo 37

Aj ja riešim toto, čo ty. Depky z práce - dala som výpoveď a z ÚP ma poslali na tú istú funkciu, ale idem aj odtiaľ preč. Síce robota v pohode, ľahká, ktorej veľmi dobre rozumiem ale som totál vyhorená a je to v prostredím mne cudzom, keďže odtiaľto nepochádzam a ľudí tu vnímam po svojom. Muž nerozumie " mojej reči". Kedysi som sa snažila, viedla rozsiahle debaty, ale bol to môj monolog. Nie je zlý ani otec, ale proste mi nerozumie a tým pádom moje city sú na bode mrazu. Lebo mu to vyčítam, aj keď viem, že to nie je správne, ale vyčítam mu už všetko. Tak som rezignovala a komunikujem už málo aj ja. Nie je mi dobre doma (som tam len kvôli dieťatu), ani v práci - ale to riešim. Neviem radiť sebe, ani tebe. Psych. mi tiež nepomohol. Ja som aj psych. študovala čiastočne, takže viem ich postupy a pod. ako ty hovoríš, čiže pre mňa by musel byť naozaj výnimočný psychoter., aby ma vedel ako-tak pochopiť. Ale robotu, ak ju nenávidíš - zmeň. Kľudne choď na PN, alebo daj výpoveď. Podľa mňa určite niečo nájdeš. Ja už nečakám od nikoho nič, proste musím sa o seba postarať sama. A stále som doteraz robila tie isté chyby. Pracovala som niekde, len aby to bolo výhodné pre rodinu - bližšie k miestu bydliska, aj kvôli času, aj peniazom ale vždy som potláčala seba a to, čo som chcela ja. Keby som sa snažila o opak, hneď mi bolo vyčítané, že som zlá matka, nemyslím na rodinu a podobne. A výsledok bola len moja ešte väčšia nervozita a depka a nepohoda doma. Odteraz si idem robiť po svojom, ako to cítim ja - nie ako je akože väčšinovo správne a "normálne". Neviem koľko budem na tomto svete a nemienim ako doteraz len prežívať zo dňa na deň ako troska. Už mám toho akurát tak dosť. A spoliehať sa na manžela...to som dávno vzdala. Tí naši chlapi iní nebudú, takže buď len od nich preč alebo sa spoliehať sama na seba a začať si veriť.

Chodievaj s kamaratkami na tury po okoli,alebo na zumbu,sporty,nejake kurzy....

Ak máš tiež také kamošky, tak naladené ako si aj ty a sú v podobnom veku ako ty, tak tvoja nálada a tvoje pocity su dosť rozšírená vec. Niet nad vlastnú skúsenosť 🙂, nemyslím, že MK je tým správnym miestom, kde sa pýtať na radu, keď tu sa to hemží mladými zenami🙂, ako hovorí indiánske príslovie, aby si pochopil človeka, obuj si jeho mokasiny. A to sa nedá, všetko má svoj čas 🙂. Už niekoľko mesiacov je pre ľudskú psychiku nie práve dobré obdobie - malo slnečného svitu, domnievam sa, že aj preto sa tak negatívne vnímaš. Vyhladavaj spoločnosť ľudí, rozpravaj sa s nimi,poteší aj rozhovor s predavackou, kadernickou🙂 nebuď k sebe kritická, skus pochopiť význam slova mať sa rád. Ak by si mala výrazne depresie, zajdi k lekárovi, lebo niekedy to bez neho nejde.

takže klasická kríza Saturn opozícia Saturn.

@tslobik ano ty si ma presne vystihla .Ja viem ze mi nikto z vonku nepomoze len potrebujem nakopnut .A ano vzdy som myslela na druhych aby som vsetkym vyhovela pracou atd.pritom som zabudla na seba a na to ze v podstatr uz sa vsetci spoliehaju na to ze sa prisposobim ja.Viem ze je to moja chyba ze som to takto nechala zajst a vlastne stratila tym sama seba.

@iva812 si zlata ano presne ako pises taham k sebe ludi takych aka som ja a potom to zajde do stadia ze len nadavame ,lutujeme sa a nic preto neurobime.
Ale ja nechcem vyplakavat uz ,len proste sa momentalne neviem vybrat tym spravnym smerom.Neviem ale niekto mi raz povedal ze vsetko je tak ako ma byt a toto je moja cesta ,mam nieco pochopit a posuva ma to .Ale ze by prave taketo "depky"?

@heln kde najdem tieto dobrovolnicke prace? Na koho sa obratit?

Treba si nájsť niečo v čom budeš vidieť zmysel. Mne napríklad fajn padlo, keď som začala pomáhať ľuďom, keď som začala napríklad aj do útulku chodiť, venčiť psíky, chodiť cvičiť som začala a veľmi mi to pomohlo. Ale musíš sa aj s mužom porozprávať, lebo v takomto vzťahu mňa by to ubíjalo.

Nie je všetko tak, ako má byť, keď nie si tak šťastná. Ja som doteraz (čiže už pár rokov) stále čakala a dúfala, že "SA" niečo zmení, že bude hádam lepšie, že mi niekto pomôže. Ale nič, len hlbšie depky a stále horšie a horšie. Už mám pocit, že nemôžem takto pokračovať, lebo veľmi zle skončím. Mám pocit, že teraz niečo zmením alebo nikdy. Dieťa vyrastie a ja budem stará na akúkoľvek zmenu. Lebo doteraz som sa bála niečo meniť, vsádzala som na istotu akú takú, ale pochopila som, že nepôjde to takto. Tiež som ten typ, čo má strach zo zmien, radšej trpím ak je niečo zaužívané už. Ale nejde to. Je mi veľmi zle a musím sa odraziť práve teraz. Kým sa dá, kým mám tieto roky čo mám, kým vládzem možno.

K tomu, že všetko je tak ako ma byť, som nedávno čítala článok, že spoločnosť je nastavená na istý druh šťastia, že aby sme boli šťastni, musíme spĺňať dane kritériá, keď sa do toho údajného modelu šťastia nenapasujeme, tak cítime deziluziu, smútok. Teda je to o tom ako sa sami nastavime a že upustime od tej šablóny =neporovnavat sa,mať sa rad, tešiť sa z maličkosti. Btw. mne deti už daaavno vyleteli z hniezda, muž je introvert a k tomu som si zlomila ruku som na PN ke a už mi z toho šibe. 🙂

@wetsel Aj mňa to ubíja v mojom vzťahu, ale môjho nezmením. Vidí čo je so mnou a nič za roky sa nezmenilo.

@tslobik Tak potom iná možnosť ako odísť a ísť si po svojom akoby nejestvuje. Myslím, že sme na svete preto aby sme boli šťastné, nie aby sme trpeli a tolerovali niekomu správanie, ktoré nám nesedí 😉

@tslobik a co si zmenila ? Alebo planujes zmenit?

Teraz tú prácu, od nej sa v mojom živote dosť veľa vecí odvíja (čo sa spokojnosti týka)

Nečítala som príspevky, ale vidím tu dve hlavné veci:uvedomenie si, že deti sú už veľké a už ťa toľko nepotrebujú, práca ktorá ťa nenapĺňa čiže ani tam ta nepotrebuju/nie si prijatá. A muž si ide/žije svoje. Ďalšia nepotrbnosti. Toto treba zmeniť. Tento pocit nepotrebnosti aj v súkromí aj v práci v ktorej si 8hod denne. Skus porozmýšľať nad nejakou kamoškou, ktorá by ta vytiahla na kávu, cvičiť, do kina, divadla proste medzi ľudí. Je aj kopu všelijakých seminárov a podujatí ktoré sa dejú cez víkendy, lebo vyzerá že s manželom si spolu program nerobíte. Ďalej všelijaké kresťanské dobrovoľnícke akcie alebo aj dobrovoľnícke akcie pre deti kde treba priložiť ruku k dielu. Alebo si nájsť robotu ktorá by ta aspoň trochu bavila a na začiatku by si v novej robote mala nové podnety a nemala čas myslieť na to že ťa doma nik nečaká a každý od teba len čaká servis tipu navariť a oprat. Rozumiem ti. Každú z nas nejakým uhlom zasiahne syndróm prázdneho hniezda a každá z nás si tým prejde. Nech sa ti darí. Držím palce.

..Ako stare mas deti? Ja si obcas vybehnem do kina s dcerou.....cvicit chodim s kamoskou...A niekedy zase potrebujem len tak sama pobehat obchodtyy a potesit sa hoc malickostou.Takze treba hladat sposoby ako sa to da a nie dovody preco nie.