Potrat, myomatózna maternica a možná smrť
Ahojte.
Ani neviem ako začať, no pokúsim sa. S priateľom sme spolu 6 rokov, z toho asi tri štyri sme sa snažili o bábätko, nie preto aby sme splnili normy spoločnostu, ale preto lebo sme našli jeden druhého, s ktorým chceme dieťa (čiže aktuálne ani jeden z nás nepremýšľa nad adopciou). V roku 2018 som absolvovala chirurgickým rezom odstránenie myómov a minulý rok v marci hysteroskopické odstránenie ďalších myómov. Čiže moja diagnóza je myomatózna maternica. Spontánne otehotnieť sa nám nedarilo, až sme sa nakoniec rozhodli pre IVF. Po všemožných vyšetreniach, oplodneniach embryjok (3) a ďalších komplikáciách s ovariálnym hyperstimulačým syndrómom sme sa dostali k samotnému KETu. To bol 27. september 2021, o dva týždne po kontrole mi sestričky v CAR oznámili krásnu správu a teda, že som v očakávaní. Radosť bola megalomanská aj keď sme vedeli, že musím byť na rizikovom. Všetko išlo ako malo až do 6.1. na Troch kráľov kedy mi nečakane odtiekla plodová voda a skončilo sa to potratom. Bolo to až také zlé, že som stratila vyše 3l krvi, musela dostať transfúziu a LTT som to prežila. Odplakala som si to asi ako každá, ktorá to zažila, ale nakoniec som to prijala ako fakt a idem riešim ďalej. Tak som sa v apríli objednala k Dr., ktorý ma operoval v roku 2018 a ten mi oznámil, že on nevidí žiaden problém pokúsiť sa o to znovu. Keď som správu doniesla svojmu gynekológovi, ktorý zároveň pracuje v spomínanej CAR, povedal, že to pre neho nie je názor a poslal ma do BB k dr. Petrovi Bielikovi. Ten mi dnes oznámil toto: 1. laparoskopické odstránenie myómu neodporúča vôbec, 2. Hysteroskopicky sa operácia myómov uskutočniť môže avšak rizikom je zmenšenie dutiny maternice, 3. Ďalšia gravidita je s rizikom rovnakého konca ako v januári. Na konci mi povedal, že svoje dcére by povedal nech absolvuje odstránenie maternice, zabudne na bábätká, pretože on bude radšej ak bude živá a zdravá ona. Povedal to úplne na rovinu, pretože som ho poprosila o absolútnu otvorenosť. Moja maternica je aktuálne v stave ako v 4. mesiaci tehotenstva, pretože už nemá funkciu stiahnutia keďže myómy spôsobili dosť veľkú spúšť. Ďalšie tehotenstvo môže dopadnúť podobne ak nie horšie. Nikde som nenašla podobný prípad tomu môjmu a tak sa chcem podeliť a zároveň asi poradiť resp. počuť názor iných ľudí, čo by ste prípadne robili alebo či nepoznáte ešte nejakého odborníka, ktorý by sa na mňa vedel pozrieť. Naplakala som sa dnes už dosť, viem, že život sa dá prežiť plnohodnotne aj bez detí, avšak nechcem sa rozhodnúť pre nezvratné riešenie bez toho aby som sa nevyskúšala ešte nejaké možnosti.
@kitussska je mi to veľmi ľúto. Ale... Si mladá, zivot pred sebou. Skus sa inymi ocami pozerat na svet. Viem, lahko sa to hovori. Ale je vela opustenych deticiek, ktore túžia po domove a myslim, ze ty by si im vedela a dokázala spravit ich aj svoj život krajším. Viem, nie je to ľahké rozhodnutie, ale urcite moze naplnit vás život. Odbornika poradiť neviem. Keby som ja v tvojej situácii, vazila by som si život a snažila vyuzit ine možnosti. Drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo a bola si v živote uz len stastna 😘
@kitussska Dr Bielik ti povedal všetko. Veľmi si ho vážim. Mne myóm vybral laparoskopicky, lebo sa to dalo. Ak je u Teba situácia iná, on to určite zhodnotil odborne aj racionálne. On je samozrejme nad vecou, ale vie byť empatický a chápe tvoju situáciu. Poradil ti ako najlepšie vedel. Myslím si, že väčšieho odborníka od neho tu na MK nenájdeš. Je to ťažká situácia, keď tí, ktorí chcú mať dieťa, nemôžu(, ale tí ktorí môžu mať, ich nechcú.) Zostáva ešte adopcia. Ak máš vieru, môžeš sa modliť, obrátiť sa na Všemohúceho a prosiť o zázrak. Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará. Nech sa ti darí. 😉
@kitussska ja som prvé dieta mala bez problémov,druhé sme mohli mat len pomocou ivf. Snazili sme sa roky, ket sa zadaril 3x, 3x som potratila,z toho 1 mimomaternicové,kde ma operovali s vnútornym krvácanim. Úplne ta chápem,ake je to bojovat aby si vobec otehotnela,a následne aj donosila. My ked sme isli na 4x vklad,uz som toho mala tak dosť,ze som si povedala,ked sa nezadarí,uz stacilo. Aj mojmu telu,aj psychike. Jasne,neda sa porovnat,1 dieta som uz mala doma. Za ten cas,co sme riesili ivf,boli to dokopy 4 roky,som vela zistovala, čitala net,aj tu baby na mk poradili...teda viem kto je Bielik. Je odborník, zvážila by som jeho slová. Velmi by som zvážila. Tu ide o tvoj život,o tvoje prežitie. Toto je na veľmi dlhú diskusiu s partnerom. On sa k tomu ako vyjadruje?
@kitussska ja verím v zázraky.A verim v to ,že Boh sa naozaj postará.Niekedy naozaj nevieme čo ma v pláne a hľadáme stale odpoveď na otázku "prečo?" Naozaj neviem prečo,prečo sa vám museli stať také hrozné veci a je mi to neskutočne ľúto ale pre Boha ste bojovníčka pretože len on dáva najväčšie boje a vyzvy svojím najväčšim bojovníkom.Porozpravajte sa o tom s Ním.Odovzdajte mu to.On je najväčší lekár.Držim palce a verím v to ,že bude už len dobre.Buďte šťastná a požehnaná v mene Ježiš.❤
@kitussska uz pri tej strate krvi som mala zimomriavky... boze😔😔😔
Ani neviem, co ti napísať... ale napada ma jedno, presne ako ti povedal doktor, radšej ty zdravá a živá ako... ☹☹☹ ťažko sa mi to píše, ani si neviem predstaviť co by som robila ja. Zrútil by sa mi uplne svet.
Ešte jedna vec, píšeš ze priateľ... viem ze je to odo mna krute, je s tým aj on stotozneny ze to bude takto?
@ajaxik123 Ďakujem za názor ;) z biologického hľadiska už nie som na deti najmladšia, mám 35, ale áno z iného pohľadu som ešte mladá. Život si od januára omnoho viac vážim ako doteraz a s mojim myslením si myslím, že to nie je až také zlé. Celý život som optimista, takže verím, že život má pre mňa nachystaného ešte veľa dobrého a nemusia to byť práve deti 🙂
@loliki Ďakujem za názor. Nie som veriaca, teda nie v Boha. Verím že každý z nás má nejakú rolu, ale veľmi verím v silu pozitívneho myslenia a to, že si veľa vecí do života pritiahneme svojimi myšlienkami. Ale viem sa zamyslieť aj racionálne a prijať to, čo zrejme zmeniť nemôžem. Takže, celý môj príspevok som nepísala z ľútosti nad samou sebou alebo s nejakou zášťou voči životu. Život milujem vo všetkých jeho podobách, len som potrebovala v danú chvíľu počuť aj názor iných. Každopádne ďakujem 🙂
@kitussska Ak nie si, možno teraz je tá možnosť, aby si bola. 🙂
Nie, nechcem nič vnucovať. Kolega mi hovoril: Poriadne sa pomodli, aby sa už skončila táto korona. Vravím si: ak veríš, že tá modlitba môže byť vyslyšaná, čo ti bráni, aby si o to prosil aj ty. Pozitívne myslenie a modlitba nemajú od seba ďaleko. 😉 Za pokus to stojí. Nič za to nedáš. Maximálne niečo dostaneš. 🙂
@katarinakatka57 tiež si to teda nemala ľahké 🤦🏻♀️ priateľ je skvelý, stojí pri mne za každých okolností, dokonca keď som vravela, že príde pri mne o šancu na svoje deti, povedal, že s inou ich nechce. Sme toho istého názoru, že vieme šťastne žit aj bez nich, len to chce svoj čas a možno raz sa budeme cítiť aj na adopciu. Aktuálne to tak ani jeden necítime. Aj keď je to ťažké, sme spolu, veľmi sa ľúbime a podporujeme navzájom. Tiež plakal keď sme o naše dievčatko prišli aj keď sme sa dnes o tom rozprávali, ale dávame všetko spolu 🙂
@lienka.7 áno je to hrozná predstava aj živá spomienka, ale snažím sa v tom nerýpať. Priateľ je s tým stotožnený, celý čas stojí pri mne, podporujeme sa navzájom takže toto verím prekonáme. Máme na to podobný názor, že plnohodnotný život môžeme žiť aj bez detí. Proste bude iný, ale aj tak krásny. A uvažujem nad tým, preto som to sem aj písala, pretože určite nie som sama čo bude musieť prijať určité fakty. Hlavne už to asi nechcem prežiť znovu a hlavne chcem žiť. Pretože ak by sme sa aj opäť pokúsili, v konečnom dôsledku by sme mohli byť dvaja čo nemusia prežiť. A ja milujem život 🙂
@kitussska čo by som robila? Radila sa radou odborníka a už viac neriskovala svoj život. U nás sú našťastie surrogate mothers, takže ja by som išla touto cestou, na Slovensku ešte ale asi taká možnosť nie je, ak sa dá niekde v okolitých štátoch, tak by som to skúsila tam, mali by ste stále svoje dieťa, ale vynosené inou ženou
@sisaka áno, nad tým tiež uvažujeme, pretože stále máme dve embryá. Rozprávali sme sa totiž že čo s nimi, pretože ak ich my nepoužijeme, môžeme ich darovať, ale tiež sme potom zvážili si ich nechať a skúsiť náhradnú matku. So svojim životom hazardovať určite nechcem, preto operáciu zvažujem, nie som ten typ, že za každú cenu chcem vlastné, vynosené mnou, dieťa. Až keď som spoznala terajšieho partnera som pocítila, že on je ten s ktorým chcem mať dieťa-naše spoločné, z našich biomateriálov 🤪 ak ho aj nevynosím, nebudem ho menej ľúbiť. Takže toľko ..
@kitussska a co tak si nechat v Cesku babatko vynosit? Ja by som sa o to asi este pokusila. A proste bud alebo. Mozno zamrazila nejake vajicka skrz tie ine moznosti. A tiez neviem ci by som nekonzultovala v zahranici. Ja som ten typ bojovnika v tomto smere. Ci ma niekto chce mat zivu je mi asi jedno, to uz je moja cesta v prvom rade. Cize rob podla toho , ako s tym vies zit
@kitussska to je super, v takýchto ťažkých chvíľach podpora partnera je najviac❤ tú adopciu som aj naschvál nepísala. Hneď väčšinou automaticky väčšina píše,veľa detičiek čaká na adopciu..verím,v dobrom to myslia. Ale po takejto správe - že vlastné možno nebude, aj skamarátiť sa s myšlienkou,dozrieť až na chcenie tej adopcie,schopnosti milovať to dieťa ako vlastné - to chce čas. Kamarátka sa rozhodla neísť cestou adopcie - nemá vajcovody, po x pokusoch ivf to vzdali. A teda odmietli adopciu. Žijú si spokojne, s osudom sa zmierila, s manželom cestujú, užívajú si život, robí rôzne dobrovoľnícke aktivity, ona sa zamerala na toto😊Poznám príbeh aj z "druhej strany". S dcérou chodim do takého klubu detí,prišla tam maminka s chlapčekom. Keby mi po mesiaci nepovie,ani neviem,ze bol adoptovaný. Láska medzi nimi je obrovská, dokonca aj otecko sem tam príde,máloktorý chlap vie aj na verejnosti ukázať tú obrovskú lásku k dieťaťu😊 Ja vám prajem, či sa rozhodnete tak,alebo inak, aby ste boli šťastný a spokojný, podporujte sa a ľúbte sa☺️
@katarinakatka57 Ďakujem krásne za tvoje slová, niekedy aj pochopenie stačí aby človek nabral silu ďalej bojovať či už tým alebo iným smerom 🙏 veľakrát v živote som povedala, že nemám problém adoptovať, veď koľko detí je bez rodiny, avšak keď sa človek dozvie vlastnú diagnózu .. poviem na rovinu ako je, bojím sa že práve to adoptované ak by som nemala vlastné, by odo mňa nedostalo toľko lásky a vrúcnosti ako by potrebovalo .. a možno nie .. teraz to cítim takto, ale je možné že raz sa mi to v hlave prepne a ja adopciu prijmem prirodzene a budem ho ľubiť viac ako vlastné .. človek nikdy nevie ako sa mu to nastavenie zmení ..
mrzi ma to, prezila si si hrozne veci, ja by som na tvojom mieste sla na konzultaciu do CAR do Ciech napriklad do Brna alebo Prahy, jednak mate este tie dve embrya ale jednak aj ked sa jedna o taketo vazne rozhodnutie radsej by som si vypocula viac nazorov odbornikov. Inac osobne ta s tou adopciou uplne chapem, nemam to rada ze od parov, ktore nemozu mat deti automaticky ocakavaju ze si budu chciet adoptovat dieta, ja sama by som to zrejme nedokazala, najma pri tom ako je nastaveny adopcny system na Slovensku. Vzdy ked sa ma niekto spyta ci si nechcem adoptovat, tak odpoviem ze toto este nemame vyriesene a spytam sa ci oni si nechcu adoptovat, to su podarene vyrazy tvare, najma ked predtym krasne poznamenali ze by sme dali dietatu co to naozaj potrebuje domov..
Je to velmi bolestiva situacia. Posielam ti virtualne objatie. Ono je to mozno tak, ze si sa smelo postavila pred odbornika, aby ti povedal pravdu, no zaroven sa ti ta pravda nim vyslovena velmi tazko preziva. Strata moznosti mat dietatko sa ti zda neprijatelna. Velmi to boli, velmi to meni predstavy o zivote.
Si vo faze popierania toho jeho riesenia. Hoci je pre teba zivot zachranujuce. Mozno by si mala skor ako pomoc gynekologicku, zvazit pomoc psychologicku. Mozno aj partner, aby ste mali kde cerpat energiu, klud, nadychnut sa pred touto tazkou prekazkou, ktoru musite spracovat. Aby si sa s tym lahsie dokazala zmierit. Aby ta niekto stratou previedol, aby si to dokazala uchopit, pochopit, prijat a zit svoj zivot radostne.
Nateraz netreba prijimat ziadne alternativy, netreba si do toho skusat este svoju psychiku, ci je mozna/nemozna adopcia a podobne. Nateraz treba odsmutit tu stratu, aby v tebe nezostala a neformovala ta...
Asi by som ti poradila nejaku arteterapiu, nejake zenske kruhy alebo nieco taketo, kde by bola vyliecena tvoja zenska podstata, kde by si nasla plne pochopenie, kde by si nemusela nic zo zvojej bolesti rozpravat a formulovat myslienkami, ale trebars zatancovat, namalovat, vyjadrit nejakym dielom, ktore vytvoris a ktore bude mat pre teba navzdy liecivu silu. Napriklad nejaky obraz - a to ani nemusis vediet malovat, len proste brat farby podla svojej nalady a hoc ich aj fkat, roztierat rukami, driapat, ak sa ti chce kricat... vydat zo seba takto vsetky emocie, ktore nedokazes do myslienok sformulovat... proste nieco takto velmi emocionalne ocistne a upokojujuce. Skus si najt nejaku arteterapeiu vo svojom okoli, naozaj.
Kedysi robila taketo arteterapie Zuzana Medzay z Trnavy, potom uz robila len enkausticke kurzy, teraz bohuzial nic neponuka. No mozno keby si pozries jej web, jej zivotny pribeh, pochopila by si trosku viac, co ti hovorim. Ma tam rozne vystrizky z casopisov s jej rozhovormi.
A uz sa opakujem, kazdemu tu spominam podcast na SME Ludskost - dva diely rozhovorov nedavno tam s nou boli, o jej osobnom pribehu, ale aj o tom, ako arteterapia funguje. Ona zazila obrovsku stratu a dnes dokaze o nej verejne hovorit. Hoci bolest je pritomna stale, clovek dokaze ist dalej, prekonat ju, zit radostne, hoci cesta moze byt trnista.
Precitat alebo vypocut si rozhovor s nou, je ako najst niekoho podobneho, kto ti aj bez slov porozumie a pochopi tvoju bolest. A ty teraz potrebujes velmi niekoho, kto pochopi tvoju bolest a nebude ti davat mudre kazania. Iba ti ponukne objatie a povie: plac. Iba ti ponukne priestor, aby si sa mohla aj hnevat a vsetky tvoje pocity ti uzna. Nebude ti linkovat, nebude ti zdielat mudra. A ked ta vsetky emocie nezomelu, napokon zasvieti slnko a hladina jazera po búrke sa stisi, tvoje srdce znova bude radostne.
@jumama Ďakujem za rady aj za virtuálne objatie, avšak z toho čo si popísala, necítim nič. Myslím, že to prekvapivo znášam omnoho lepšie ako by si človek mohol myslieť. Beriem totiž život s tým čo nám dáva a čím som staršia tým sa ľahšie vyrovnávam so situáciami, ktoré nastávajú. Predstava, že nebudem mať deti, nie je pre mňa až tak neprijateľná, pretože na svete je veľa ďalších krásnych vecí, ktoré ma môžu obohatiť inak. Psychologičku nepotrebujem, sama si viem vyhodnotiť v sebe veci a vyrovnať sa so situáciou. Len som sa potrebovala podeliť o svoju skúsenosť a možno predtým ako spravím konečné rozhodnutie, o ktorom som na 70% presvedčená, že je správne, zvážiť aj iné možnosti. Na všetko sa snažím pozrieť z rôznych uhlov, a viem že nakoniec budem aj tak šťastná, či budem alebo nebudem mať deti. Láska sa dá predsa nájsť všade okolo nás.
Ahoj, sice som nemala myomy, ale polypy na maternici. Operovane 3x. Zakazdym sa mi vratili po cca roku a pol. Po druhej op mi lekarka povedala, ze ak hned neotehotniem, deti asi nebudem mat. Potom sme sa prestahovali do at a tam zase po roku od druhej op dalsi polyp. Operoval ma primar jednej nemocnice, bral mi vela zo stielky maternice, krvacala som po tomto kyrete 5 tyzdnov. Na kontrole unho v ordinacii som sa s malou dusou pytala aj jeho na nazor, ze ci budem moct mat dieta. Jeho odpoved bola Ano. Pekne mi vsetko vysvetlil, urobil este odbery. Otehotnela som do roka a aj potratila a potom otehotnela po vyse roku. Pred 9 mesiacmi sa mi v 38 rokoch narodil chlapcek. Ja by som na tvojom mieste nestracala nadej a isla si vypocut nazor aj niekoho dalsieho. Napr si myslim, ze taka konzultacia je zaplatitelna aj v zahranici. Ja som vdacna, ze som sa dostala v tom case k tomuto doktorovi a vlastne aj vdaka nemu mozem povedat, z3 mam dieta. Len pre info, aby sa nezacali niektore pohorsovat, kto si vie nieco taketo zaplatit v zahranici. Kedze bol privatny lekar ja som platila 120 eur, co je myslim si zaplatitelna suma
Je mi to ľúto, že si musela prežiť toľko bolesti 😢