Potrat v 17. týždni kvôli infekcii. Ako sa vyrovnať s depresiou?
Ahojte bambulky, mam ani nie tyzden po potrate , chcem sa s vami podelit ako sa to vsetko zacalo a skoncilo. Velmi by mi pomohlo ak by ste mi napisali ak mate podobnu skusenost a ocenim kazdu jednu radu ako dalej, lebo momentalne je mi tak smutno,ze sa mi ani dychat neda, a placem skoro nonstop od toho dna.
Vsetko sa to zacalo, ruzovym vytokom v jedno rano, bolo to len trosicku tak som myslela, ze to prejde a naozaj preslo , dva dni bolo vsetko ok, az sa to zacalo znova, soce len malinko ale vytok tam bol, a bol rozovy. Hned v ten den som zasla k doktorovi, povedala, ze vsetko sa je zda ok, poslala ma domov. Na druhy den to bolo este horsie, ruzova sa menila na cervenu a ja som znova sla k doktorovi, len pre istotu, tam mi povedali, ze to je len vytok a pokial to nebude silne ako menstruacia , nemam chodit. Vytok troska zoslabol, zacala som brat viac magnezia, asi po tyzdni som dostala vecer vysoke horucky nad 39C, zobrala som si paracetamol a zabral, cez noc sa to zopakovalo tak hned rano som sla k doktorovy uz aj s horuckami aj krvavym vytokom, strasne som sa bala ci horucka nema nieco spolocne s tym krvavym vytokom, doktor povedal, ze nie, ze to ma byt len nahoda a poslal ma na krv, ako som sla na ine oddelenie, praskla mi voda a okamzite ma hospitalizovali s tym , ze rodim, horucka mi vyskocila nad 39C! Ako som sa potom dozvedela, ze mam infekciu a sice babo este zije, musim ho porodit co najskor lebo infekcia sa siri tak rychlo, ze je to zivotu nebezpecne, kyret tam nehrozil kedze sa bali, ze mi poskodia stenu maternice a infekcia prejde dalej. Cakala som par hodin, babatko som odrodila(hroznym sposobom mi ho nakoniec vytiahli z vaginy) a od vtedy sa moj zivot zrutil a neviem sa spamatat, vynim mojho doktora (podotykam,platila som si sukromneho)ale nic mi mojho chlapceka nevrati. Musela som zostat v nemocni asi 6 dni na antibiotikach a teraz berem tiez dalsie dva tyzdne. Chcem sa spytat , ci je tu este niekto, kto takto prisiel o babatko a hlavne ako sa s tym vurovnal. Kedy by som mohla skusit znova, a ci je tu nejaka sanca , ze sa to bude opakovat. Moc dakujem za rady.
@sischa ja som potratila pred rokom v septembri tiez v 19 tt, vytuzene prve babatko, na ktore sme cakali 4 roky, podstupili kadeco a boli prestastni ze sme spontanne otehotneli. Viem presne co prezivas, po "sestonedeli" sa to verim trosku zlepsi. Nech ti je partner silnou oporou. Poplac kolko potrebujes, vyjdes z toho silnejsia ako si si o sebe myslela.... A hlavu hore, ja si myslim ze vsetko sa pre nieco deje...vedla mna teraz odfukuje moj 8 tyzdnovy syncek ktory si nas vybral za rodicov uz 2,5 mesiaca po strate nasho prveho dietatka... Vela síl
Určite to niekto číta. Súhlasím s tym, že všetko čo sa deje ma svoj zmysel. Ja mám za sebou 9.potratov, ale už aj 5 krásnych detúreniec. ;) Bolo to ťažké obdobie, ale my ženy zvládneme toho oveľa viac ako si myslíme. Boli sme na to predurčené. Držím prsty. Poplač si, uľaví sa ti. To nie je hanba.
Dievčatá ďakujem za podporu, a za to , že ste sa ozvali či už tu na foru alebo do IP...napíšem to trošku rozsiahlo hlavne pre tie, ktoré budú hľadať odpovede na otázky tak ako ja....
Prvé krvácanie som si našla v piatok, ale uplne len také slabulinké, keď som si zavádzala tabletku macmiror do poštvy, nakoľko mi našiel na poradni vo výtere enterococus fecalis..čo som bola prekvapená nakoľko ma nič nesvrbelo ani som nemala žiadne potiaže..ale ok...dal mi fluomizin..po vybratí som však ten výtok stále mala..tak som hned volala, že mám výtok sem tam zelenkavý tak som dostala ten spomínaný macmiror...výtok ustupil až to spomínaného piatku...budím manžela, boli sme akurát na Liptove na dovolenke s malou..vystrašený sme brázdili internetom...nič ma nebolelo,,,a krvacanie do rána zmizlo...bolo to fakt len také po utretí toaletným..ráno sme sa pozbierali a išli do KE k nám ...doktor mi tam našiel nejakú zrazeninu tak ju vybral, vraj nič iné tam nevidí, krčok je ok, poslali ma domov...ja som si vydýchla...kameň mi spadol zo srdca...druhý den nedela..všetko ok, v pondelok tiež..nakoľko bol volný deň,..29.8..horúco..išli sme na kupko aj s manželom že tam budem ležkať pod slnečníkom a oni sa budú kúpať...nech si mala aspon trošku užije...tam prišlo masívne krvacanie..utekala som na wcko...valilo sa mi to po nohe..len som si dala medzi nohy také tie utierky na ruky asi 5 ks..do minuty boli celé krvavé..utekala som do sprchy...no jednoducho skončila som opäť na pohotovosti..tentokrát si ma tam nechali...už som plakala...vystrašená...celý deň som nejedla...nevedeli čo sa bude diať..krvacanie ustupilo..večer mi dvaja doktori urobili utz...vraj placenta je veľmi nízko a to spôsobuje krvácanie..krčok skrátený...vzali mi odbery, výter a pod...vo výtere zas niečo bolo čo aj bolo jasné však som brala lieky..crp zvýšený nasadili antibiotiká, ležala som tam a čakala, že v piatok pôjdem domov..ale ráno v sobotu som sa rozkrvácala ..tak som a vystrašila...že čo zasa...opať utz..a stále to isté placenta je nízko...ale inak babo je ok...že ešte poležím , že to veľa žien má nízko placentu...čakala som, že v pondelok pôjdem domov...ale v noci som mala okolo pol desiatej bolesti v podbrušku...vzala som mobil do ruky..sledovala...každé dve minúty...prepadla ma panika...pichli mi nospu do zadku..ak neprejde tak zvoniť...neprešlo 20 ukrutných minút...hned utz..pozreli ma zo spodu , to sa už zasa zo mna liala krv...záver bol taký...dáme megnezium...ak sa to nezastaví tak na sál...do 4:00 rána som mala silné kontrakcie...potom som už asi zaspala...ustali...myslela som si že je po mne..aj po bábätku
celý den som dostávala magnezium...pospávala som z toho..hovorím si dnes sa vyspím...malá kopkala...
večer som si ľahla...o pol jednej ráno som sa zobudila na tie isté bolesti..každé 4 minuty...to som už vedela, že bude zle...chceli mi pichnúť nospu hovorím to nedávajte to mi včera nepomohlo..rovno magneziu..čo tiež nezabralo...pozreli ma...že som otvorená...plodová voda odtiekla...to som už som mala príšerné bolesti...prišli sme na sál a ja som v nádeji čakala , že niečo spravia..uspia ma alebo niečo proste..nič sa nedialo..doktor si len sadol..a ja že čo sa bude diať??
musíme počkať p. Hajbinová kým potratíte...chápete?? však to je choré...tak som z posledných síl robila čo som mohla...malá vypadla do plechovej misky...bolo to srdcervúce...hrozné..odporné...chladné...potom ma len uspali na čistenie..keď som sa zobudila...mala som pocit, že je to len sen...
bolo 6 hodín ráno..dali mi antibiotiká a ležala som tam ešte do siedmej kým všetko stieklo..plakala som , ale už ani na to nemala silu...nemohla som ani manželovi zavolať,...čo mu poviem? ako mu to poviem...niesol malú ráno do škôlky..hovorím si musím počkať...
potom už to išlo..plač, plač...ako to poviem malej...ako je to možné? prečo mne? potom som začala googlit...zistila som , že niesom sama...čítala som tie príbehy...
ubehli 4 týždne..je to lepšie...bude to lepšie...ale ten film mi ide v hlave stále dookola...
myslím na to ako sa budeme pokúšať o druhé...aké to bude a či sa to vôbec podarí...či tam bude strach a čo urobiť, aby sa to zasa nestalo...
všetkým Vám prajem všetko dobré...ale ako píšete..musíme byť silné...sme na to predurčené...a budeme myslieť na tých našich anjelikov...aj keď mi je to neskutočne ľúto ako našej malej tak aj vašich malých anjelikov..."aspoň tie deti by mali byť chránené"..Andrea
Ahoj, ja som pred 5 rokmi predcasne porodila v 25tt dvojicky dievcatka. Ziaden dovod sa nenasiel pre ktory sa mi spustil porod. Deti a aj ja sme boli zdrave. Umreli lebo na ten tyzden nemali sancu prezit, plucka im nefungovali. Ani nemali snahu ich zachranit. Porodila som ich, ukazali mi obe moje dievcatka a potom ich dali do bielych sačkov a odniesli 😢. Prasklo mi srdce, zufalstvo, hladanie vinnika, pokus o samovrazdu, alkohol, cigarety... 2 roky som sa z toho nevedela spamatat. Denno denny zachvat placu. Potom sa mi podarilo opat otehotnetie ale zial aj toto baba nemalo prist na tento svet - mimomaternicove 😣. Nakoniec sa aj na mna usmialo stastie, som dnes hrda mama 16 mesacneho chlapceka. Smrt dietatka je neopisatelna, kto nezazije nevie. Preto si velmi prajem aby nas bolo co najmenej. Drzte sa
@sischa je mi moc luto co sa ti stalo,aj ja so si tym presla. Najhorsia veta,ktoru mi kedy doktor povedal,tak ako tebe,cakame na potrat. Na to nezabudnem do konca zivota. Aj tu misku,tu beznadej,ten plac.......... Aj ja som si hovorila,mam predsa doma uz 2 krasne dievcata,zdrave.budem sa im venovat,ale nedalo sa. trvalo mi pol roka,kym som sa ako tak dala dokopy. Ale musela som ist za odbornikom. sama by som to nedala. Ale dame to,sme silne,drzim ti palceky. A ked budes citit ze chces plakaat,tak plac. musi to ist von. Ja som teraz opat tehu,ale poviem ti,nie ze ratam kazdy den,ale kazdu minutu kazdeho dna,aby bolo vsetko v poriadku. Prajem hlavne vela zdravicka,nech sa cim skor zotavis.
@sharff
Jeeminky...9?...Ďakujem Ti krásne...už ani plakať mi nejde..už nejak nastúpil rozum..že tak to naozaj malo byť...a budeme sa teda snažiť, aby to opäť vyšlo a všetko dobre dopadlo...🙂) ešte mi nastúpila laktácia..takže aj ciciny som riešila...tvrdé ako kamen...brala som parlodel..znášala som ho celkom dobre...ale nebola som vôbec použiteľná..momentálne mi začali strašne vypadávať vlasy...keď jedno skončí začne druhé...to je hrozné...🙂(
@zaba9 aj tebe blahoželám a držím Ti silno päste...verím Ti , že je to strach...tiež sa toho bojím..že budem v strese...chceme teda, až po troch mesiacoch skúsiť..bojím sa ale toho no..uvidíme...momentálne mi strašne začali padať vlasy...hrozné..prsia som dala ako tak dokopy..a teraz toho..:(
@sischa hej pokusali sme sa hned, aj ked nam to pravdaze neodporucali. Uz nie som najmladsia 🙂 a uz som akosi nemohla zas cakat. Pricinu straty babatka nevieme, lrn mu proste na poradni v 19tt nebilo srdiecko a nebilo uz asi 2 tyzdne. Infekcia a vsetky mozne ostatne priciny boli vylucene. Vyvolavali mi " porod". A musim povedat ze to bolelo omnoho viac ako teraz porod mojho chlapceka. Ja som po tom vsetko potrebovala reset, zacala som cvicit, dieta a rozne " cviky" mentalne na spamatanie sa z toho vsetkeho. Ale pamatam si to vsetko doteraz. Tehotenstvo nebolo easy, isla som pre istotu na fraxiparine injekcie, kedze sa nevedela pricina a 2x som bola na pohotovosti kvoli krvacaniu. Bola som PN ale vzdravi sme donosili a porodili. 🙂
@sischa mne sa stalo podobné, dievčatko nám zomrelo v 21tt, 10 dní mi vyvolávali pôrod, nakoniec to ukončili cisárskym, 10 dní kontrakcie, skoro som zomrela od bolesti a stale som neotvarala, tie procedury, co mi vsetky robili...neverím, ze som to prežila. Mám už pol roka od toho, hneď ako som sa spamätala, tak som nabehla do práce, jednoducho žiť normálny život. No ale je to sakra ťažké. Na druhej strane - sme ženy a sme silné a dáme to. Stále na to myslím a aj dnes som rozmyslala, ze aké strašné to mali ženy v minulosti, ktoré síce veľa rodili, ale deti im mreli ... oproti tomu sa jeden potrat nedá ani porovnať. Teraz mám niekedy taký pocit, že všetko čo sa nám stalo, sa nestalo mne, ale niekomu inému...takže aj mne ide aj takto ten film dookola v mysli, ale skor teraz som ako pozorovateľ, neprežívam to. Mne pomohlo to, že som si naplánovala veľa vecí a hneď som to riešila - cez prerabku dvora, cez novú školku pre malého, práca, atď. Jednoducho robiť niečo zmysluplné.
@delica joooj to je hrozné...ja mám pocit, že druhé sa mi číta ešte ťažšie...hádam už bude len dobre...ja už tiež pracujem...snažím sa normálne fungovať..aj musím...trošku ma rozhodí keď vidím malé babatko...ale len tak vo vnútri...ale verím, že sa opäť budeme tešiť na to malé krásne stvorenie...🙂)
ahojte, tak uz som tu zasa, po prvom potrate v 22. tyzdni, sme sa pokusili otehotniet znovu. Zadarilo sa a ja som bola najstastnejsia na svete. Nejako sa mi to vsak nezdalo, mala som zvlastne bolesti v krcku maternice, ktore som predtym nepoznala. Moj gynekolog to okomentoval takto: za cele roky svojej praxe som sa s takym niecim este nestretol, mate nizky prah bolesti. Dalej to uz neriesil. Vcera som sla s jemnulinkym spinenim k nemu, kde bola diagnoza jasna, plod sa nevyvijal, odumrel, bol to zaciatok 7.tyzdna. Poslana hned do nemocnice na kyretaz. Myslim,ze je cas na zmenu gynekologa
dakujem dievcata🙂
@marika1994 V 16 tyzdni na to neexistuje nic. To si sa rozhodla teraz, Ze "chces" potratit?
@marika1994 necitala som celu konverzaciu, ale rozum sa mi nad tvojím príspevkom zastavuje!!! Tu sa ženy idú vyrozpravať s boleťou, retože o dieťatko prišli a ty tu píšeš v tejto téme o dobrovoľnom potrate??????? Založ si vlastnú tému a nepridávaj na bolesti ženám, ktoré o dieťatko prišli, no veľmi ho chceli!
@marika1994 tento prispevok mi pride ako strasne zla provokacia
@marika1994 tak toto je absolutne nevhodné...úplne že nechapem...a čumim na motnitor a nechápem..ako môžeš hľadať odpovede v tejto téme...ako ti napísala mamina vyššie...
Ahojte, idem sa aj ja podeliť s mojím trápením. Po bábu sme veľmi túžili, ale povedali sme si, že počkáme na ten správny moment, keď doštudujem, budem mať prácu, budeme mať vlastné bývanie a budeme schopní dieťa zabezpečiť a dopriať mu všetko, čo potrebuje bez stresov. Ten čas prišiel po 2a pol roka od svadby a od Nového roku 2017 sme si povedali, že do toho konečne ideme. Podarilo sa nám na prvýkrát, naša radosť bola neskutočná. Kontroly boli v poriadku, srdiečko bilo, bábo rástlo....4.4. v 13tt som šla na kontrolu a prvýkrát už mohol ísť so mnou aj manžel a vidieť bábo. No dlho sme sa netešili, doktorka namerala NT 4,7, a tak nás poslala k ďalšiemu doktorovi do BA. Ten nameral NT až 6,9, plus už videl aj iné komplikácie , no mne osobne to nepovedal, len niečo konzultoval s kolegyňou. Mňa len poslali na genetiku. Nešťastní, uplakaní, zmätení sme tam prišli a mali prvú konzultáciu, kde nám ponúkli možnosti ďalšieho vyšetrenia, vybrali sme amniocentézu, na ktorú ma objednali ale až na 25.4., lebo teraz je vraj ešte málo plodovej vody. Nedalo nám to a išli sme na vyšetrenie k ďalšej doktorke do KE. Tá nám povedala všetko tak, ako to naozaj je. Bábo má vážne genetické poruchy - nevyvinutý mozog, srdcovú vady, zdeformovanú tvár, na 99% je to vraj Patauov syndróm. Všetci tí doktori vedia, že je to so životom nezlúčiteľné, všetci vieme, ako sa to skončí, ale napriek tomu, mi ani jeden z nich nechce napísať odporúčanie na ukončenie tehotenstva už teraz. Že aj keď je na sone všetko toto vidno, musíme čakať na výsledky z amniocentézy a tie budú až v polovici mája. Takže musím byť ešte mesiac tehotná s tým, že viem, že dieťa aj tak nedonosím a umrie mi. Svet sa mi absolútne zrútil, týždeň som preplakala, no keď vidím, ako manžel tiež upadá, že neznesie pohľad na to ako sa trápim, ako ho to ničí, trhá mi to srdce. Rozhodla som sa teda, že musím žiť ďalej, chodím do práce a aj plač som sa nejako naučila ovládať. Neviem však, ako mám prežiť ešte celý tento mesiac, a potom pôrod mŕtveho dieťaťa, neviem, na čo sa mám pripraviť a keď som čítala tie hororové situácie z pôrodníc, mám ešte väčší strach....
@mrs_m ahoj.odvazim sa Ti napísať aj ked som nikdy takúto situáciu nezažila.Mala som síce tiez pri prvom dlho ocakavanom tehotenstve problém lebo som mala mŕtvy plod,pri ktorom ma cistili v 13 TT ,a tiez som si isla oci vyplakat,ale táto situacia sa mi zda omnoho horsia.neviem ci si veriaca,ale ak si ,práve teraz je na to najlepšie obdobie sa na chvíľku zastaviť a poprosiť Boha o to,aby Vam dal silu toto vsetko zvládnuť a prijať.Ak nie si veriaca nevadí,ja som a pomodlim sa za Vás aj ja.Neboj sa,vsetko sa da zvládnuť,ked sa s manzelom navzajom podporíte.Drzim palce.Ak niekoho toto poburuje nech to necita!🙏
je mi to velmi luto, je to naozaj strasne, ze ta nechavaju dalej sa takto trapit. Ale neboj, po dazdi vzdy vyde slnko a musime verit, ze sa to nabuduce podari a vsetko bude v poriadku. Drzim silno palceky.
to mi je naozaj velmi velmi luto. Posielam vela sil, všetko to nakoniec trošku preboli, aj ked to teraz všetko pride nekonečné...vela sil ešte raz, ste na to dvaja, ste si oporou
Dobrý deň,
volám sa Alžbeta Demeková a pracujem ako pôrodná asistentka. Momentálne píšem svoju rigoróznu prácu na tému Skúsenosti žien po indukovanom potrate v II. trimestri tehotenstva. Chcela by som Vás preto poprosiť o Vašu pomoc, pretože aj Vaša reálna skúsenosť môže prispieť ku skvalitneniu každodennej práce pôrodných asistentiek. Rovnako tak môžu Vaše odpovede pomôcť ďalším ženám, ktoré sa jedného dňa ocitnú v podobnej situácii. Link na dotazník (dotazník je anonymný) https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfagv9...
@bublinka1s je tuto na Mk taka skupina mamicky anjelikov skus si to najst 😉
Ahojte...je tu ešte stále niekto? potratila som 6.9. v 19 týždni... ☹ ☹ ☹ chcela by som sa s Vami podeliť len neviem, či to bude vôbec niekto čítať...mne tieto vaše príspevky veľmi pomohli sa v tom zorientovať..preto som chcela aj ja prispieť...