Potrat zo zdravotných dôvodov

@any_soj dovolim si pripojit sa k diskusii, aj ked si niesom ista ci este pokracuje. Naozaj ocenujem to, ze pomahate tej maminke, nezistne, sme na tom podobne, pomahame uz roky nezistne..viacerym rodinam na vlastne naklady, vo vlastnych bytoch. Zial prezila som podobnu situaciu, dietatu bolo diagnostikovany genet. vazny syndrom a vzhladom nato, ze mame uz s manzelom vysoky vek a 2 male deti sme sa rozhodli pre potrat, kedze bolo postihnutie tak vazne, ze to babo to nevydrzalo, bola z toho MA a kyret. Poviem ti jednu vec, ako pisu baby predo mnou.. Ked si to nezazila, nikdy to nepochopis. Viem, mas spravne zmyslanie, chces pomoct, ale ... je tam to ale.. nezazila si to. mam za sebou 11 rokov na pediatrii v zahranici, mala som roky pred ocamy rodiny s postihnutym dietatom a jedno som si uvedomila. Surodenci, manzelia trpia, rokmi sa vacsina rozviedla, manzel to nezvladol. Tot moja skusenost. Nieje vsetko biele alebo cierne. Jedna vec je teoria a druhe prax. Viacmenej som rozmyslala podobne, pokym sa to nestalo mne. drzim palce v zakladani rodinky

@smeja1981 celkom ale nerozumiem súvis - mrzí ma tvoj MA, mne tiež tak jedno dieťa zomrelo. Ale nič z toho, čo som písala, nebolo o spontannom potrate. Je pravda, že nemám skúsenosť života s vlastným posktihnutym dieťaťom (to, ktoré práve čakám, netuším aké je, genetiku sme nedali robiť). Ale mám skúsenosť s smrťou zdravého dieťaťa tesne pred pôrodom a s tým, s akou vďakou spomínam na Sáru a aj na chvíle keď som ju smela porodiť, hoci to už bolo len jej telo - s akou láskou a obdivom sme ju ja aj manžel držali či neskôr obliekli na pohreb. Telo, ktoré vzniklo spojením našich tiel. Ak by bola žila hoci len chvíľu po pôrode, bola by som za to vďačná, vidieť jej pohľad. Pokiaľ viem, deti s vážnymi syndromami, kde je veľka pravdepodobnosť smrti tesne po pôrode, nezomieraju v bolestiach. Zatiaľ čo pri umelom potrate po 22.tt sa v tom vedci nezhodujú - sú takí, čo tvrdia, že bolesť necíti, aj takí, čo tvrdia opak. Pri týchto syndromoch nemôžeme ani hovoriť o ekonomickej záťaži rodiny či rozpade manželstva - keďže tieto deti naozaj zomierajú skôr, než by sa niečo také stihlo. Naopak ale rodiny, ktoré sa rozhodli dieťa nechať žiť, kým samo nezomrie, svedčia o tom, že ich rodinu to zocelilo. Som presvedčená, že oveľa väčšou záťažou pre rodinu (psychickou aj ekonomickou) je dieťa s autizmom. A predsa tymto deťom neukoncujeme život, keď sa to u nich prejaví. Tiež po umelom potrate je veľmi vysoké riziko rozpadu vzťahu. Netvrdím, že treba za každú cenu umelo predlžovať život dieťaťa hadickami a pristrojmi. Každý z nás má len jednu alebo len druhu skúsenosť, preto podľa mňa je odveci hovoriť o tom, že ja som to nezažila, mám byť ticho. Aj v tejto diskusii keď som zdieľala stránku rodiny, ktorá to zažila - matka bola nazvaná hyenou, že nechala svoje dieťa žiť a že ho niekoľko mesiacov zahŕňali láskou. Čo som zažila ja a o čom svedčim a prajem každej mame zvazujucej potrat, je pocit veľkej vďačnosti za našu Sáru, aj keď s nami bola len 9 mesiacov. V brušku je dieťaťu dobre, nech je akokoľvek choré. Počuje rodičov, cíti pohladenie, ... Z mojej skúsenosti som presvedčená, že pre matku je lepšie podporovať život dieťaťa vo svojom tele a nie ísť proti nemu. Mne naozaj na mame, ktorá založila túto diskusiu, záleží. Často na ňu odvtedy myslím, a ak by bolo ako, som ochotná akokoľvek pomôcť. A pomôcť nielen ak by na potrat nesla. Pred zákrokom áno, hovorím, že je lepšie neist. Po ňom hovorím, že je dobré dovoliť si smútiť, a ideálne vyhľadať pomoc (alexisporadna.sk) skôr, než zo smútku zo straty dieťaťa vznikne rokmi ignorovana depresia z postabortivneho syndromu (ženy majú často pocit, že si nesmú pripustiť, že im je z potratu ťažko, lebo by tým pripustili, že to nebolo najlepšie rozhodnutie - a tak to roky pochovávajú v sebe, ale slobodne sa necítia - to nie je moja skúsenosť, ale psychológov, čo po častokrát desaťročiach s týmito ženami pracujú a zisťujú, že dlhodobo mali od potratu znížený psychicky komfort, len si to s tým nespájali). Zatiaľčo tie, čo mi píšu, že mám nulovú empatiu, uz veľmi pravdepodobne zabudli na túto ženu.
A teda ešte čo sa týka osobnej skúsenosti - ďalšia, ktorú na rozdiel od predpokladám väčšiny tu diskutujúcich žien mám, je život síce len necelé dva roky, ale predsa v komunite s ľuďmi s ťažkými postihnutiami. Niektorí žili roky v rodine, iní boli v komunite od malička, lebo sa o nich rodičia nemohli starať - každý jeden z nich bol obrovským darom pre mňa, aj pre iných dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí prichádzali a stále prichádzajú, aby sa s nimi a od nich mohli učiť, čo skutočne znamená plnohodnotný život.

@karolina2907 dobry den prave to caka aj mna :( ako to prebiehalo? Dakujem za odpoveď

@luciachh ahoj, citala som ze si musela podstupit umele prerusenie tehotenstva :( caka to aj mna 😭 mohla by si mi napisat co ma caka a ako to prebieha? velmi sa bojim :( som 2 trimester,dakujem

@salome1377 dobrý deň
Tento týždeň má čaká prerušenie tehu. Zo zdravotných dôvodov. Môžete napísať ako to prebiehalo? Veľmi sa bojím. Dakujem

@lululienka117 dobrý deň. Mrzí ma v akej ste situácii. Ak by ste mala záujem, viem sprostredkovať konzultáciu s odborníkmi, ktorí vidia v jednotlivých situáciách aj iné riešenie, než potrat. Ako napríklad MUDr. Dráb - úspešne rieši operovanie rázštepu chrbtice ešte v maternici, a podobne...

@lululienka117 zdravim, je mi to velmi luto, no ono zalezi v ktorom si mesiaci atd, napis mi spravu kludne

@salome1377 17tyzden

Dobrý deň, tiež ma to čaká budúci týždeň, som v 15 týždni, veľmi by ma zaujímalo ako to prebiehalo... ďakujem pekne.

@luckalula1
Dobrý deň
4 dni v nemocnici som bola….
Porod vyvolávaný…
Na 3 deň som porodila riadne ….
Pre mna jediná záchrana bola rajský plyn ktorý som chcela….
Nemala som možnosť inej formy tisenia bolesti pri kontrakciach ktoré boli pre mna strašne ale vážne strašne bolesti
Do toho doslova zvracanie od liekov a hnackovanie…
Nikdy viac by som to nechcela zažiť….

@lululienka117 v ktorej nemocnici prosim?

@luckalula1 stará nemocnica