Potratila som a veľmi ťažko to nesiem
Bohužiaľ som potratila. Máme Tarunku ktorá je z "umelého" a veľmi sa tešila na brata. Veľmi ťažko som otehotnela a bola som neskutočne šťastná že budeme mať Timka 😢 😢 😢 Ako to mám prežiť. Lebo Tarka stále plače aj ja. ☹ 😢
@vierava je to velmi smutne ak prides o babo ja som si tym presla ties , nepises v kolkom tyzdni tehu ani kolko ma tvoja dcerka ak to bolo v zaciatkoch asi nieje moc dobre to zverejnovat ani detom pretoze ta strata boli a ak to je vytuzene tak asi o to viacpokial je dcerka vo veku ze chape smrt tak by som jej vecer ukazala hviezdicku na nebi ze tam je babo ktore vam odislo a aj ty sa s tym musis vyrovnat pretoze takto skodis sama sebe a aj malej ja som sa tiez vyrovnala s potratom a hned na dalsi mesiac som si nasla // a pred tym 5 mesiacov nic mozno aj vam sa zadari drzim paste 🙂
@sabina1975 v 11 a dcérka má 12
@vierava treba ist jednoducho dalej, nesturat sa v tom, odvadzat pozornost inam, robit veci, ktore mate radi, ktore vas bavia, vela sa zamestnavat, nepripominat si to. Cas spominat bude vtedy, ked to prestane tak velmi boliet.
@vierava verim, tazko si "bojovala"....tazko najst nejaku utechu...vies, bud rada, ze mas dceru, obrat to takto....poznam par, kde to nevydalo vôbec...ja som po dcere trikrat potratila a prestala som sa tym po tretom potrate trapit a zaoberat, ved som zila pre dceru...po desiatich rokoch, ked sme ani vo sne nepomysleli, to prislo....narodil sa syn....
@kikuleenka snažím sa na to nemyslieť ale to nejde ☹
@vierava Plac kolko sa ti ziada, vyplac sa a smut, ono to casom ustupi a nebude tak nastojcivo boliet ako teraz ked je to cerstve. Akonahle budes schopna niecoho, pusti sa do toho, aby si nemusela stale na to mysliet. Ja som zacala pracovat a v navale pracovnych povinnosti som na to myslela menej, ale aj tak nam trvalo takmer rok, kym sme dokazali zlikvidovat maleho detsku izbicku. Potrebovali sme cas, potom to prislo, v jeden den som vsetko posunula dalej inemu paru za symbolicku cenu, jedina podmienka bola, vypratat to uplne, kym ja som sla von. Nas drobcek nam ale navzdy zostal v srdiecku, stale nanho spominame, len uz neplacem zakazdym
@vierava preto sa treba zamestnavat co najviac a cimkolvek, co dokaze sposobit aspon trosku radosti. Mne pomahal v tazkych chvilach napr. sport - narocne lezenie, beh.
@kikuleenka
@kikuleenka Mne pomahali prechadzky so psom po prirode...hybala som sa a uzivala si prijemnu spolocnost stvornoheho priatela, ktory nekladol ziadne otazky....
@vierava my sme to prezili 3x :( nas syn ma 6,5 a uz styri roky prosi o surodenca. Teraz poslednykrat - pred dvomi tyzdnami som mala pocit,ze sa zblaznim,ze uz je to vela aj na kona :( Manzel uz viac menej ani nechce dalsie snazenie,lebo sa o mna boji,ja sa uz tiez bojim...dalsieho sklamania,dalsej prazdnoty :( ...velmi mi pomahaju dve priatelky...a velmi sa snazim precitit a uvedomit si,ze mozno uz mam vsetko co mat mam (my sme zdravi,lubime sa,mame kde byvat atd) takze mame viac ako miliony na celom svete...takze sa snazim nebyt hamizna a uspokojit sa s tym,co mam...
@vierava na toto odpoved neexistuje...nepises,kedy sa to stalo,ale to chce len cas...najskor sa musis dat dokopy ty aby si vedela podporit dceru....musis byt silna aj kvoli nej....ale naozajto chce len cas...drzim palce!