Prečo práve moje dieťa?

@riskoh aj moja športuje... Aj keď my sme len krátko ale práveže pre ňu to, že neobsedí je len dobre..

@anonym_autor urcite sport je super pri tejto dg, syn ju ma 3r.,je to narocne,bojujeme ako sa len da,jeho uspechy nas neuveritelne povzbudzuju v masom boji,ako rodinu nas to este viac zomklo….urcite su aj u nas tazsie dni a sive myslienky,to je normalne…zial uz to nejde zmenit ,takze bojujeme…

@riskoh 🩷 a koľko má rokov teraz ?

@anonym_autor my mame autistu a ver ze kazdy den sa pýtam preco prave my..odpoveď som zatiaľ nedostala a ani nedostanem....

@anonym_autor myslela som predispozicia , u nás napr absolutne nik nemá ten typ autoimunitneho ochorenia + ekzem a ja som to schytala, spustilo to očkovanie
geneticka predispozicia + do toho tažkeho ekzemu ma očkovali tak ma ako dieta dorazili v podstate

Tiež má dieťa PAS. Katastrofa. A ešte aj uč. ktorá dieťa psych. ničí.

@anonym_autor vo štvrtok som videla detské ARO. Hrdlo mi hneď stiahlo. Ti poviem,že tam sa ozaj plače, nie kvôli cukrovke. Viem,že každá taká choroba je šok, ale dieťa stále žije.

@anonym_autor ahoj ,naša má autizmus a mentálnu retaraciu,od malinká a teraz sa pridružia aj cukrovka,1.typu,čiže to sama poznáš čo cukrovka obnáša,no viem že detičky mávajú aj horšie diagnózy ,snažím sa to brať s pokorou,,, sj keď sú dni keď ma to valcuje,no ona má potrebuje a viem že vždy všetko môže byť aj horšie,kedy by som si priala aby to bolo aspoň takto,,,,,je to náročná diagnóza,ešte stále sa všetko učíme,,v našom okolí nepoznám iné dieťa s Dia,,ale pomáhai mi na FB skupinka Dia mamičky, vždy sú tam otázky,rady,poznatky iných rodičov ktorí vedia viac

@anonym_b95e12 😭 bože tieto oddelenia ... Obrovský obdiv všetkým ktorí tam pracuju

@riskoh Písala som o takých, akých poznám ja. Možno na náš typ školy idu práve takéto typy.

@anonym_e4a984 a takto vznikaju dezinformacie

@anonym_autor syn ma 11,5r

@anonym_ffe426
@anonym_09a0ff
Je to tak. Dieťa na 100 % plne zaočkované. ☹

Aj ja mam 10 rocneho, co ma cca 2 a pol roka diabetes. Nemame nikto v rodine, ani mojej, ani manzelovej. Nestalo sa to ani po ockovani. Ked uz to malo nieco spustit, tak mozno covid 🤷 ale mali sme v pohode priebeh vsetci. Kazdopadne ak to dokaze nieco spustit, nejaka predispozicia tam urcite bola. Je to hrozne dozvediet sa diagnozu, je to nefer, na vzdy a bojim sa, ze to zdedia jeho deti. Jedine je mi utechou, ze naozaj su aj horsie ochorenia, resp ochorenia s ktorymi sa tazsie zije. Diabetes sa da v dnesnej dobe velmi dobre menezovat a zit takmer normalny zivot. Len je to mierne stresujuce, ze k zivotu potrebuje mat vzdy k dispozicii liek...

@anonym_autor nehnevaj sa na mňa, čakala som nejakú katastrofu. Netvrdím, že cukrovka je ľahká choroba, ale pri správne nastavenej liečbe, režimu, vieš žiť úplne v pohode život.
Čo majú hovoriť mamičky s deťmi s ťažším postihnutím, onko detičkami...?

Bohužiaľ mám s tými ťažkými diagnózami skúsenosti, preto ma takýto príspevok trošku dokáže vytočiť.

Nikde nepíšem, že nič horšie ako cukrovka nie je. Snáď tu nebudeme porovnávať kto má viac choré dieťa.
Každý sa s chorobou dietata vysporiadava inak, každý má inú povahu. Áno samozrejme viem, že sú postihnuté deti, atď... Ktoré nikdy nebudú samostatne, nikdy nemôžu športovať ako moja čo teraz môže ale to neznamená že cukrovka je niečo čo zahodí človek za hlavu, že jej dám liek a je dobre a nič neriesim ... Každý deň je iný, nič nie je rovnaké v prípade tejto choroby neustále kontrolovanie čísiel, senzora, jedenia, nejedenia a milión iných veci
Ak vás to vytočilo tak potom neviem..

@anonym_autor Rozumiem ti. Túto otázku som si pokladala stále, ale zistila som, že keby moje dieťa bolo s takými diagnózami v inej rodine, nemuselo sa mať tak dobre a nemuselo by byť vôbec prijaté 🩶
Je to niekedy ťažké, ale také dieťa naučí rodiča mnoho.

@martul s takýmto prístupom sa potom ide až k tomu, že vlastne nej sa stane čokoľvek, nemáš právo smútiť, lebo niekomu sa stalo horšie. Ako nám keď zomrela dcéra pred pôrodom a sestričky že neplačte, aj horšie sa stáva, predstavte si, že by zomrela neskôr...

Prepuknutie celoživotnej choroby u dieťaťa je šok, a je to krížová situácia pre rodiča. V základoch krízovej intervencie je, že akákoľvek reakcia v takejto situácii je normálna reakcia na nenormálnu situaciu.
Bolesť a utrpenie sa nemá vôbec čo porovnávať v zmysle "ako to, že ti je z toho ťažko". A ako povedala aj naša psychologička manželovi - keď sa o takomto rozprávali, a on že jemu je potom ešte horšie, keď mu niekto povie, že čo rieši, keď iní žijú ešte ťažšie veci - že to mu má akože pomôcť, keď vie, že niekomu je ešte horšie? Naopak, ho to dá ešte viac dole, keď si uvedomí, že iní musia riešiť hrozné veci a trpia tým. A psychologička že "jaj tak vy ste ten iný typ - niekto to ma že ho to povzbudí, a niekto sa potom trápi ešte viac, a je v poriadku, že každý to má inak...".