Psychika na materskej
Ahojte.. ani neviem ako začať.. možno sa len potrebujem vyrozprávať niekomu nestrannému.. začnem od začiatku.. s manželom sme spolu skoro 3 roky.. z predchádzajúceho vzťahu mám syna.. bývali o neho nejaví žiaden záujem a tak riešime osvojenie.. pre pól rokom sa nám narodil syn.. všetko bolo vporiadku ale moja psychika je zo dňa na deň na tom horšie.. odkedy som ostala tehotná, muž mal potrebu stále niekam chodiť sa zábavať s kamarátmi.. každý víkend chodil ku kamarátom len tak večer pokecať alebo si išli vypiť do baru.. raz som mu v mobile našla správu ako si písal s tým jedným kamarátom, že či mu tá baba aj napísala s ktorou sa večer v bare rozprával.. bola som vtedy ešte tehotná a on sa obhajoval tým, že mi ti nepovedal kvôli tomu aby som sa nestresovala.. dával mi prečítať celý telefón a žiadne správy som tam nenašla.. povedal mi len že ho nejaká balila ale on sa nenechal.. či mu verím? Sama neviem čo si mám o tom myslieť.. ako sa narodil syn začalo to znova pokračovať.. keď som mu povedala že chcem ísť aj ja večer niekam do baru povedal mi, že ja som s deťmi doma na materskej a on zarába peniaze.. že on si potrebuje ísť od detí a od práce na chvíľu oddýchnuť a preto chodí von.. ja si chcem ísť tiež oddýchnuť a ísť sa konečne zabaviť.. na jeden večer vypadnúť von a nebyť len matkou ja materskej ale znova sa cítiť ako ženou, za ktorou sa niekto otočí.. nechápte ma zle ale tiež chcem byť medzi ľuďmi a socializovať sa.. máte niekto podobné skúsenosti? Zvažujem aj psychologičku ale keď to pred mužom spomeniem tak sa mi vysmieva že potrebujem odbornú pomoc.. no ja cítim že už to ďalej nezvládam a potrebujem sa s niekym o tom porozprávať..
@kittykat22 no podľa úvodného príspevku to tak aj vyzerá 🙄🙈
zrejme po večeroch chodil za kamarátmi, aj keď si ešte tehotná nebola, len si to nevidela, alebo nechcela vidieť. Prirýchlo ste sa stali rodičmi, bez toho, aby si ho skutočne dobre spoznala a ešte aj bývate so svokrou, ktorá tiež prilieva olej do ohňa. No niet ti čo závidieť. Manželíkovi povedz, že si hľadáš prácu, dieťa pôjde od roka do jasieľ, o deti a domácnosť sa budete starať spoločne. Myslím, že mu padne sánka, lebo má pocit, že ťa má takto doma upratanú. Ešte keby sa podarilo ďalšie dieťa tak o rok, to by bolo pre neho úplne ideálne. Inú možnosť ale skutočne nemáš, ako presadiť si svoje. Nemala by som potrebu chodiť večer ku kamarátke, ale trvala by som na tom, že pôjdeme von spolu a mama nám postráži deti. Neexistuje, že ťa on bude izolovať a argumentovať takými primitívnymi rečami, že budú na teba čumieť a pod. Odpovedz mu, že budú, čumia aj keď si v obchode, u lekára s deťmi...a tej psychologičke kľudne choď, poradí ti, čo s tým, ako na neho.
@tristanka ak si sama mama tak pochopíš že počúvať denno denne 24/7 decký plač je neúnosné.. tiež potrebujem raz do mesiaca vypnúť a ísť aspoň do kina a byť na chvíľu preč od detí a oddýchnuť si.. mám 31 takže o tom “vybúrení” sa trošku mýliš.. neviem ako to máš ty a ani ma to po pravde nazaujíma.. ja som sem písala príspevok pretože som sa potrebovala vyrozprávať a nie aby ma tu niekto urážal že sa chcem chodiť flákať 😉
Mám tiež 2 malé deti a zozačiatku to veru bolo náročné. Ale stále je to lepšie a lepšie. Ja nikoho neurážam, treba sa naučiť prijať aj iné názory ako ten svoj. Ja ti nebránim ísť 1x do mesiaca von, to tvoj manžel ťa obmedzuje tak si to vybav s ním a nie so mnou.
Niekedy treba mužom, ale aj celej spoločnosti pripomenúť ze starať sa o babetko (deti) je tiež PRACA.
Veľmi náročná, stresujúca, vyčerpávajúca a hlavne pre ludstvo oveľa dôležitejšia než nejaké zarábanie peňazí. Ta výplata sa aj tak s prepáčením prežerie a nič z toho ale vychovať človeka je skutočná hodnota, to co dame tomuto svetu.
Takže hlavu hore a povedz to nahlas. Tiež si potrebuješ prečistiť hlavu, oddýchnuť si. Zacni tým ze dva krát do týždňa začneš chodiť na hodinu cvičiť (na kávu, za kamoškou....) a raz za mesiac ideš sama večer von a raz spolu s mužom. Oznam mu to, nediskutuj. Na žiarlivca najviac pomáha neustupit a nepoddat sa jeho vylevom.
Domáce práce tak isto, pomaličky postupne aj jemu zadelit. Zo zadku mu neubudne keď občas navarí, smeti vynesie. On si zvykne.
a ešte by bolo najlepšie si nájsť psychológa a nie psychologičku. Keď už, tak už.
@daganov aký je rozdiel či psychológa robí žena alebo muž?
rozdiel nie je žiadny, je fuk, či je to muž alebo žena, psychológ je alebo dobrý alebo k ničomu. Ide o to, že je tvoj muž žiarlivý a považuje ťa za svoj majetok.
Však nech ide manžel na pol roka na materskú, rýchlo sa spamätá 😂
Och, toto som si prežila. Keď som povedala ze ch Em ísť von tak bolo hneď ze som ako nevyburene decko, len po baroch a diskotékach chodiť (nič také som nechcela) a ze si mam uvedomiť ze som matka. Dobre e týždeň pred tým keď som chcela ísť von som to nemusela spomenúť, a keď sa náhodou niečo prihodilo tak smola, ostala som doma. O tom ze zakaždým som mala o komentované v com chodím oblečená ani nehovorím. A s kým som bola koho som stretla o com sme hovorili atď, ale to bol podľa neho záujem iba (keď som sa pýtala ja, tak už to bolo vypočúvanie údajne) A mladý pán hocikedy o desiatej večer povedal ze ide von s kamarátmi a prišiel aj o štvrtej ráno a ano náhodou som sa potom podozvedaka že bol na diskotéke vysokoškolských internátoch a podobne.
Proste manipulátor sociopat....
Teraz mam chlapa konečne normálneho. Nehovorím ze sem tam na mňa ne žiarli 😁🤷♀️. Ale to je tak akurát že viem ze mu nie som ľahostajná. Vôbec nie je majetnucky a nechápe mužov co sa snažia svoje ženy "pochovať" na materských štýlom si matka tak bud zahalená od hlavy po päty, sed doma s deťmi a maximálne môžeš ísť do práce so ženským kolektívom alebo do potravín.
@hatsepset tak to máme podobné príbehy. Ty so šťastným koncom ako čítam. Tak ja som bola včera konečne vonku. S kamarátkou sme sa doholi, že pojdeme aspoň na večeru. Môj muž bol najskôr proti, ale nakoniec povedal že mám ísť sa trochu odreagovať. Celý čas mi vypisoval že malý nechce spať a stále plače. Po dvoch hodinách som to vzdala a rozhodla som sa ísť domov. Nestihla som otvoriť ani vchodové dvere a svokra ma doslova zdrbala (prepáčte za výraz) že som nechala muža s dvomi deťmi samých doma.
Aké je to odomňa nezodpovedné veď ja som ich matka a mám sa o svoje deti starať. Nakričala na mňa že som úplne neschopná a chodím sa stále len flákať. Podotýkam že som bola vonku po dlhej dobe čo sa malý narodil. No ona si išla svoje a naďalej po mne kričala. Potom prišiel môj muž, dal mi malého a odišiel preč so slovami že už toho má plné zuby a potrebuje sa ísť odreagovať. Prišiel ráno o 7 ako vymenený. Poprial mi dobré ráno, ospravedlnil sa mi a zobral deti von. No aj tak mám pocit že mi niečo tají.
Ako sa povie, podľa seba súdim teba. Asi robí v tom bare niečo, čo by sa mu z tvojej strany nemuselo páčiť. Teda on môže, ale ty nie. Mali by ste si to vydiskutovať, alebo odnes deti k mame a zajdi za ním do toho baru. Možno ho prekvapis, a možno prekvapí on teba.🤷
@dollyzv podla seba, sudim teba 🤭🤭 ma hned napadlo