Smrť bábätka a jej emocionálny dopad na vzťahy
Ahojte,
so švagrinou sme boli naraz tehotné (rozdiel 2 mesiace), všetko sme prežívali spolu od začiatku, posielali si fotky, zdieľali rôzne informácie, keďže pre obe z nás to bolo prvé tehotenstvo. Žiaľ bábätko im umrelo v 8 mesiaci a musela porodiť mŕtve dieťatko. Zlomilo nás to všetkých, ja som začala trpieť hrozným strachom, že sa to stane aj mne a od 6m som mala ostať doma v kľudovom režime, lebo som sa začala otvárať. Naše bábätko sa narodilo presne v termíne, zdravé a krásne. Moja švagriná to ťažko nesie, je psychicky zničená, nechce sa s nami kontaktovať, sčasti to chápem. Napísala som jej správu, že nech si vezme toľko času, koľko potrebuje, ak by čokoľvek potrebovala sme tu pre ňu. Naša dcéra mala včera krst a prišiel len švagor, švagriná by to nezvládla. Napísala som jej večer, že ako sa ma a odpísala mi, že nech jej dám pokoj, že radšej sa to malo stať nám, lebo ja som mladšia a ešte v pohode otehotniem a údajne som ju uriekla, lebo som zavidela, že čakajú chlapca. Popravde sa snažím pochopiť jej reakciu, ale ak mám byt úprimná dosť ma to vzalo. Hrozne ma to celé mrzí a ani neviem, že ako mám teraz reagovať. Som aj trochu nahnevaná, že také veci píše, ale rozumiem, že je zničená. Čo by ste robili? Nechali to tak alebo sa to pokúsili nejako riešiť?
Ja nechapem celkom, naco tie vypisovacky. Daj jej jednoducho pokoj. Keby mne umrelo babo, tiez by som ti pokojne splechla do tvare, ze sa to malo stat tebe. Hlavne, ked by si ma otravovala ako sa mam. No ako sa asi ma. Strasne napicu a ty sa pytaj ako blba.
@evcagabi
Dobre, autorka sa jej nemusela pýtať ako sa ma ok. Ale solechnut jej toto ako odpoveď, haló? A este k tomu o ureknuti, no jasné.
Mam kamosku, teraz riesi mnoho vecí a obcas sa jej opýtam aj tak ako sama. Ze na pi, viem. Ale vždy mi odpovie slusne aj ked vie, ze kludne môže aj inak. Mame 3 zdrave deti, ona nie. Nikdy mi ani slovkom nepýtala, ze ja mam a ona nie! Je to múdra zrelá zena, ucit sa dá od nej. Nehovorím jej vzdy o malých, neotravujem ju denne co všetko iz vedia, čo jej nikdy nebudú.
To ona sa sa obcas uprimne opyta na naše deti.
Napriek bolesti sa mohla zachovať aj inak, kludne aj poslať každého do riti s otázkou ako sa máš. Ale toto bolo cez.
Autorka, to, co ti napisala svagrina je hnusne, a urcite to nemala robit, ale na druhu stranu, nevies si ani predstavit, Ake roznorode pocity Nou lomcuju.
Poviem ti z vlastne skusenosti, mojmu bratovi SA narodil dievcatko cca v case, kedy sa mali nam narodit dvojicky. Neterka je krasna a velmi im to prajem, ale neskutocne to boli, ked ju vidim a predstavujem si, ako by vyzerali moje dievcatka, ako by sa spravali, Ake uzasne by bolo ich objat, vidiet vyrastat.
@zuzuliatko18 toto je všetko v poriadku ale aj napriek takej bolesti ako si zažila dokonca 2x si si niekedy povedala ze umrieť mala radšej neter? Neviem no ...
@pralinka25 viď odpoveď vyššie. Súdi sa ľahko, žije sa to ťažko. A každému inak.
@michaela329
mas pravu ze sa to žije ťažko. A uplne beriem, ked sa o svojom prežívania zeny s takym hroznom trápením bavia medzi sebou. A to je ten veľký rozdiel! Sú medzi sebou a hovoria si vseluco - ake navzájom sa chápu, keďže prežili rovnako hroznú stratu.
No ako píšem, su aj zeny, ktoré sa vecia napriek tomu zachovať dobrosrdecne, i ked trpia.
Jedna moja kamarátka potratila v 8 tt. A ja krava som pozerala s nou v tesku kojenecké oblečenie! Ôk nevedela som o tom vôbec, až neskôr mi to povedala ake teda plakala som tiez a to som ani tehotna nebola. Nikdy mi nič zlé nepovedala. Uz su ti roky a ked sa bavíme, rozprava aj s našimi malymi.
Ano kazdy reaguje inak ale ta reakcia svagrinej je hrizna.
@anonym_autor A švagrovci môžu mať ešte dieťa alebo majú nejaký problém? Ja by som jej odpísala. Ďakujem, že si mi odpísala. Viem, že to máš ťažké a hneváš sa. Ale žiaľ stáva sa to. Mám ťa rada. Modlím sa, aby sa ďalšie bábätko narodilo, aby ste boli všetci šťastní.
@zuzuliatko18 toto je všetko v poriadku ale aj napriek takej bolesti ako si zažila dokonca 2x si si niekedy povedala ze umrieť mala radšej neter? Neviem no ...
@fiirsttiime ved som napisala , ze to bolo velmi zle. Len som autorke chcela napisat pohlad z tej druhej strany. Keby mi v tom obdobi niekto vypisoval ako SA mam a podobne, tazko by som to niesla tiez.
Na otázku Ako sa máš? sa dá odpovedať v každej situácii. Mám sa strašne zle. Dá sa to pochopiť. Ale v tomto prípade švagriná sa hnevá na niekoho v podstate zo závisti, ty máš a ja nemám. A autorka je v tom nevinne, lebo sama túto situáciu nespôsobila.
@anonym_autor A švagrovci môžu mať ešte dieťa alebo majú nejaký problém? Ja by som jej odpísala. Ďakujem, že si mi odpísala. Viem, že to máš ťažké a hneváš sa. Ale žiaľ stáva sa to. Mám ťa rada. Modlím sa, aby sa ďalšie bábätko narodilo, aby ste boli všetci šťastní.
@loliki nemajú problém, resp. o tom neviem. Švagriná mi napísala, že radšej sa to mohlo stať nám lebo ja som mladšia a mám väčšiu šancu ešte vynosiť dieťa, ona ma 35r a ja 28. Tak asi vek berie ako “prekážku”.
Nezvyknem sa sem už často zapájať, ale urobím výnimku. Nám sa to stalo pred 9. rokmi, syn sa týždeň pred termínom zadusil pupočnou šnúrou. V rovnakom čase, ako som ja rodila mrtveho syna, vedľa rodila sfetovaná narkomanka, ktorej sa narodilo živé dieťa, ktoré ešte v tú noc opustila a zdrhla z pôrodnice...Tiež som si veľa krát povedala, prečo jej dieťa prežilo a moje nie, čím som si to zaslúžila... Následný rok bol veľmi ťažký, jednak som si prešla ďalším potratom, ale tá emocionálna a hormonálna búrka bola hrozná. Rodina a priatelia sa rozdelili do dvoch skupín - buď sa nám vyhýbali, lebo nevedeli, čo nám povedať, alebo druhá skupina tá mi prišla v tom čase ešte horšia - tí mali "múdre reči", ako - aspoň netrpel, ved budete mať dalšie, určite bol dôvod, pre čo sa to stalo,..a už prešiel mesiac/dva, už by ste sa mali pohnúť ďalej, atd atd...Tieto ich slová ma zraňovali ešte viac a viac, cítila som sa, ako by môj syn bol pokazený televízor, ktorý sa jednoducho vymení za iný model...Veľmi mi chýbal človek, ktorý by pri mne iba ticho sedel, počúval ma, nesúdil, iba by bol pri mne...
Tiež som si prešla rôznymi fázami smútenia. Od hnevu, obviňovania seba, okolia, rodiny... Najhoršie boli dni, kedy by mal malý napr. mesiac, meniny, známym sa narodilo dieťa, mali krst atd...Všetky tie dni, o ktoré sme boli ukrátení...Aj keď sme to už niekedy ako tak zvládali, tak tieto udalosti nás znovu a znovu zrážali dolu... A tiež som v takýchto chvíľach povedala všeličo, ktoré z odstupom času hodnotím ako nie správne, ale vtedy som to tak bohužiaľ cítila. Už je to 9 rokov, ale vždy, keď vidím susedinho syna staršieho o 2 dni od môjho, tak to na mňa doľahne a aj si poplačem. Neprajem mu nič zlé, iba mi je ľúto, o čo všetko som prišla.
Ak švagrina odmieta odbornú pomoc (ja som ju nakoniec vyhľadala a bolo to dobré rozhodnutie), sú na internete rôzne podporné skupiny - aj tu na modrom koníku. Taktiež vie pomôcť aj Plamienok. Mne veľmi pomohla aj knižka od Ilony Španhelovej - Prázdna kolébka. Pomohla mi lepšie pochopiť moje pocity a prešla so mnou celý proces smútenia. Túto knižku čítala aj moja naj kamarátka, ktorá mi sama povedala, že tiež jej pomohlo pochopiť, čo prežívame... Sú tam kapitoly venované aj blízkym, rodine, nie len rodičom. Držím palce
@loliki nemajú problém, resp. o tom neviem. Švagriná mi napísala, že radšej sa to mohlo stať nám lebo ja som mladšia a mám väčšiu šancu ešte vynosiť dieťa, ona ma 35r a ja 28. Tak asi vek berie ako “prekážku”.
@anonym_autor Príliš prežívané emócie. U teba aj u nej. Normálne sa bavte ďalej. Ona je a bude nahnevaná na celý svet. Ber to tak ako je. V živote sú všelijaké situácie a nedostaneme vždy to, po čom túžime. Ideálne je vychovávať deti tak, aby sa "neposkladali" keď nedostanú to čo chcú. Ale teraz keď je svet dieťacentricý, budú to mať veru ťažké.
@anonym_autor ja som to isté zažila. Nám babo zomrelo švagriná ho ma. Stale mi ju pchala na ruky aby som zabudla. Dodnes k nim mam odpor. Hlavne sa jej nevnucuj. Keď bude sama chcieť sa ti ozve. Mala sme v tom období ďalšie tri babatka v rodine nevnucovali mi ich nechali tomu voľný priebeh ako to budem cítiť ja a s tými sa dokážem normálne zahrať. Žiaľ švagriná spravila chybu a dodnes k nim mam odpor. Nechaj tomu voľný priebeh
@anonym_autor ja by som sa po takejto sprave uz neozvala
Vôbec si jej nemala písať ( zvlášť ako sa má) no ako sa môže mať po strate dieťaťa ???? Ona potrebuje čas sa s tým vyrovnať .... Skús sa vžiť do jej bolesti.... Stačilo sa opýtať švagra....
@anonym_autor ono každý máme svoj príbeh... Ty napríklad smutis s nou...
A neprezivas absolutne radostne chvíle koli tomu
.. Co prežívajú oni.
Skus to nechať plynúť... Ty musíš teraz prezivat svoju radosť pretože ty máš teraz pri sebe to najdôležitejšie....
Ujdu ti chvíle šťastia...
S tvojim dieťatkom.
Nechaj ju nech ju to prebolí...
Kazdy mame svoju bolesť...svoj kríž... Svoj smútok... A taktiez radosť a blaženosti...
Ty nie si vínna za to co sa stalo a nemôžeš ani pykať za to co sa stalo....
Vypusti to z hlavy. Aj tak budete dosť trpiet a vždy na to spomínať... A to je tiež ten kríž... Ktorý budete už odterazniest. Až navždy.
Ale pre svoje dieťatko tu bud mysľou. A nie pri jej dieťatku... Jej dietatko je uz v nebi.
@irusa Žiadny človek nevie ako sa ma správať v takejto situácii... Ci sa pýtať, ci sa nepýta, ci byt pri nom, nebyť pri nom.... Ublíži záujmom, ublíži nezaujmom. To je ako keď sa narodí dietatko chore.. Tiez si všetci naokolo hotoví.... Takze neexistuje absolutne žiadne správne a nesprávne správanie... Kazdy sme ini..
@irusa Žiadny človek nevie ako sa ma správať v takejto situácii... Ci sa pýtať, ci sa nepýta, ci byt pri nom, nebyť pri nom.... Ublíži záujmom, ublíži nezaujmom. To je ako keď sa narodí dietatko chore.. Tiez si všetci naokolo hotoví.... Takze neexistuje absolutne žiadne správne a nesprávne správanie... Kazdy sme ini..
@derdia každý je z nás iný ,no som si istá, že vo väčšine prípadov žien,čo ich niečo také v živote postretne to posledné na čo chcu odpoveď je ako sa majú a zvlášť formou sociálnej siete....
Švagriná by mala vyhľadať odbornú pomoc, lebo zjavne to nezvláda. Je to strata, samozrejme, ale stalo sa to v januári , takže si sa jej to neopýtala na druhý deň. Jej reakcia bola neadekvátna a už by sa mala spanätať, alebo hľadať niekoho, kto jej s tým pomôže , lebo sa nepohne ďalej .
@anonym_autor ja uplne chapem preco si jej pisal, vcitila si sa do jej koze, chcela si byt empaticka...akurat svagrina to vzala z uplne ineho konca. Vzhladom na jej situaciu by som jej rekaciu uplne nezazlievala, ale uvidis akonsa bude vhovat dalej
Nezvládne to a ostane to v nej. V našej rodine došlo k úmrtiu 8 - ročného ťažko chorého chlapca (rakovina). 3 roky po úmrtí sa švagrinej jeho mamy narodil chlapček. Zhodou okolnosti veľmi podobný tomu, čo zomrel. Matka toho mŕtveho ho uvidela prvý krát (žijú v USA) , keď mal 3 roky a takmer skolabovala, keď ho zbadala. Odvtedy nechodí ani pozrieť rodičov. Nedokáže zvládnuť pohľad na dieťa, ktoré sa nesmierne podobá na to jej, čo zomrelo. Všetci to rešpektujeme.
Načo jej vypisujete? Ešte take primitívne sms, že ako sa má🤦♀️ no ako sa môže mať ak jej umrelo babo. Nepisat jej ,nestretavat sa .
Načo jej vypisujete? Ešte take primitívne sms, že ako sa má🤦♀️ no ako sa môže mať ak jej umrelo babo. Nepisat jej ,nestretavat sa .
@gaabriela2212 primitivnu sms napisala svagrina autorke, nie naopak. To dieta jej nezomrelo vcera, je to x mesiacov, mozno takmer rok. Opytat sa ako sa ma, resp.ze na nu myslia nie je nic primitivne.
@anonym_autor myslím že ona tvojmu dietatu nikdy nič dobre želať už nebude. Aj keď by sa pretvarovala. Držala by som sa od nej ďalej.
Človek v takej obrovskej bolesti povie aj veci ktoré možno ani nechce povedat. Z nej ťa bolesť vyšla cez slová. Daj jej čas,nevypisuj jej. Ona keď sa bude chcieť ozvať ozve sa sama keď to prejde. Potom by som sa nadýchla vydýchla odpustila a nechala vzťah sa vyvíjať ako pôjde a nepitvala sa v Tom čo bolo. Držím palce,je to náročné. Ale všetko prejde,prebolí. Je to veľmi veľmi čerstvé
Tie múdre komenty sú práve od žien, ktoré nič podobné nezažili. Neprišli o dieťa ci už na zač tehotenstva, alebo pôrod mŕtveho dieťatka.
Ani len netušia, aká je to bolesť. Fyzická, či psychická, prísť o dieťatko takmer pred termínom, je najväčšia bolesť akú matka môže prežiť. Okrem bolesti zo straty väčšieho dieťatka, aj dospelého.
Je to bolesť matky, ktorá prišla o dieťa. A tuto bolesť pozná iba ta, ktorá ju prežila. Ostatné sú iba teoretické vety, rady, čo sa má urobiť, nemá..
Ja som zažila presne to, co tu spomínaná švagriná.
Takmer.na termín som porodila mŕtvu dcérku. Prvorodena, očakávaná. Zrútil sa mi svet, rozbilo srdce na milión kúskov. Ta bolesť, hnev, to sa nedá opísať. Vtedy mi každá otázka, alebo rada boli ukradnuté. Nemala, som chuť žiť, dýchať, fungovať a nie ešte počúvať ako sa všetci snažia pomôcť poradiť. Bola, som iba ja a moja obrovská bolesť.
Riešila som pohreb, a plne prsia, ktorými som mohla kojiť aj 5deti. Chodila zviazaná, zasita, zničená. Mesiac dva po, som mala úplnú tmu, neviem ako som prežila.
Tak pardon ženy, ktoré tu píšu ze švagriná nemala to a tamto. Ona chudera ani nevie, ako žije, prežíva. A nie. Ešte rozmýšľať co je vhodné povedať.
Ja som nenávidela celý svet, rodinu, rodičov, muža, všetky kamarátky.. Bola nepríjemná a zla, lebo nikto nechápal ako sa cítim ako mi je. Nikto mi nevedel pomôcť.
Švagriná neurobila nič zlé.
Autorka.. Nepíš jej, Nevtueraj, nezaujímaj sa, nechaj ju. Nepomôžes jej. A hlavne sa netvar ze chápeš ako sa cíti.
Nie, nechápeš, nemáš ani poňatia.. Ty sa usmievaš na svoje dieťa, spokojná a šťastná, a ona prežíva najv bolesť.
Proste ju nechaj tak, ži si svoj život. Nebuď nahnevaná, užívaj co máš.
Nikdy, nevieš, akoby si sa zachovala v jej situácii ty.
Možno sa, vaše cesty rozídu, možno to jej manželstvo neustoji.
Hlavne jej nepíš ako sa ma, takých som posielala do riti.
Napisat jej po krste, na ktorom bol jej muz, ze ako sa ma, fuuu... to je odvaha. A "papier" potom znesie vela. Vobec ju nekontaktuj, az kym nebude mat aj ona dalsie babatko.
Tie múdre komenty sú práve od žien, ktoré nič podobné nezažili. Neprišli o dieťa ci už na zač tehotenstva, alebo pôrod mŕtveho dieťatka.
Ani len netušia, aká je to bolesť. Fyzická, či psychická, prísť o dieťatko takmer pred termínom, je najväčšia bolesť akú matka môže prežiť. Okrem bolesti zo straty väčšieho dieťatka, aj dospelého.
Je to bolesť matky, ktorá prišla o dieťa. A tuto bolesť pozná iba ta, ktorá ju prežila. Ostatné sú iba teoretické vety, rady, čo sa má urobiť, nemá..
Ja som zažila presne to, co tu spomínaná švagriná.
Takmer.na termín som porodila mŕtvu dcérku. Prvorodena, očakávaná. Zrútil sa mi svet, rozbilo srdce na milión kúskov. Ta bolesť, hnev, to sa nedá opísať. Vtedy mi každá otázka, alebo rada boli ukradnuté. Nemala, som chuť žiť, dýchať, fungovať a nie ešte počúvať ako sa všetci snažia pomôcť poradiť. Bola, som iba ja a moja obrovská bolesť.
Riešila som pohreb, a plne prsia, ktorými som mohla kojiť aj 5deti. Chodila zviazaná, zasita, zničená. Mesiac dva po, som mala úplnú tmu, neviem ako som prežila.
Tak pardon ženy, ktoré tu píšu ze švagriná nemala to a tamto. Ona chudera ani nevie, ako žije, prežíva. A nie. Ešte rozmýšľať co je vhodné povedať.
Ja som nenávidela celý svet, rodinu, rodičov, muža, všetky kamarátky.. Bola nepríjemná a zla, lebo nikto nechápal ako sa cítim ako mi je. Nikto mi nevedel pomôcť.
Švagriná neurobila nič zlé.
Autorka.. Nepíš jej, Nevtueraj, nezaujímaj sa, nechaj ju. Nepomôžes jej. A hlavne sa netvar ze chápeš ako sa cíti.
Nie, nechápeš, nemáš ani poňatia.. Ty sa usmievaš na svoje dieťa, spokojná a šťastná, a ona prežíva najv bolesť.
Proste ju nechaj tak, ži si svoj život. Nebuď nahnevaná, užívaj co máš.
Nikdy, nevieš, akoby si sa zachovala v jej situácii ty.
Možno sa, vaše cesty rozídu, možno to jej manželstvo neustoji.
Hlavne jej nepíš ako sa ma, takých som posielala do riti.
@anonym_e75e5f ale to nie je také čerstvé, autorka spomína, že sa to stalo niekedy okolo januára. Chápem, že pre ňu ten smútok tu bude už navždy, ale za mňa tiež nemusela poslať takú odpornú odpoveď. A švagor zas, že "ani kamarátky sa jej neozvú". Tak ozveš sa, zle je, neozveš sa, zle je...
@gaabriela2212 primitivnu sms napisala svagrina autorke, nie naopak. To dieta jej nezomrelo vcera, je to x mesiacov, mozno takmer rok. Opytat sa ako sa ma, resp.ze na nu myslia nie je nic primitivne.
@zooeynka No, rozdiel mali 2 mesiace a babo mali krst. Tak.presli mozno 4 mesiace, ale to je zalostne malo. Otazka "ako sa mas" je pluvanec do tvare takej zene. Ma sa zle, mizerne, hrozne. Stale este. Tu bolest zmierni, ak by mala dalsie babatko, ktore donosi 😢
@anonym_autor ked raz budu mat dieta, mozno dokaze s vami opat komunikovat. Bohuzial teraz ona vidi v tom vasom nieco, o co ona prisla. Tiez si myslim, ze taketo reakcie nie su zdrave, skusa to preklenut cez nenavist… Nespravila si nic zle, len si mala viac stastia ako ona. Nekontaktuj ju.
@anonym_e75e5f ale to nie je také čerstvé, autorka spomína, že sa to stalo niekedy okolo januára. Chápem, že pre ňu ten smútok tu bude už navždy, ale za mňa tiež nemusela poslať takú odpornú odpoveď. A švagor zas, že "ani kamarátky sa jej neozvú". Tak ozveš sa, zle je, neozveš sa, zle je...
@aliziana ozveš sa zle je, neozveš sa zle je Ale zo psychologického hľadiska je správne ozvať sa a dať radšej možnosť odmietnuť ako sa neozvať. Autorka sa ozvala, dostala za to nakladačku, tak to treba nechať tak. Možno aj keď sa narodí švagrinej bábo nebude schopná byť s ňou v kontakte lebo pri pohľade na neter si možno bude stále predstavovať ako by asi vyzeral jej syn. Existuje terapia EMDR, ktorá by mohla švagrinej pomôcť tento traumatický zážitok spracovať. A myslím si, že aj autorka by si mohla pár sedení u psychológa dopriať. Traumatizujúce to bolo a je aj pre ňu.
Keď je švagriná v takom stave, čudujem sa, že švagor prišiel na krst. To bola jeho účasť naozaj taká nevyhnutná? Momentálne má byť najdôležitejšou osobou jeho žena, ktokoľvek iný, nech je to aj pápež alebo anglický kráľ, je druhoradý.
@elz1920 tak to už bolo na ňom, že prišiel, nikto ho nenútil, rozhodol sa sám 🤷🏻♀️