Som nešťastná, priateľ nechce dieťa

môj švagor bude mať 23 tento rok... a s mojou sestrou čakajú bábo... no on je asi výnimka, takého chlapa len tak ľahko nenájdete, je fakt skvelý a malé chceli obaja 😵

Veru, je to iba vyhovorka , ze chlapec je mlady, ....... Mozes sa s nim rozist v klude a v dobrom. A neodporucam vsetko zvalovat iba na dieta, lebo fungujuci vztah nie je zalozeny na splodeni dietata, dieta by malo byt iba ceresnicka na torte krasneho vztahu.
A su vztahy , kde ostane zena tehotna uz hned do roka ( pokial je vsetko OK) , jednoducho vedia od zaciatku co chcu a co od partnera ocakavaju a co do vztahu chcu dat a idu na plno a uzivaju si vztah.
Drzim palce, aby sa Ti cim skor podarilo najst toho spravneho partnera.

Bobi absolutny suhlas 😉
Matusik 111: podla mna na veku zalezi (teda mozno nie ak ma babka 76 a dedko 70 😀), ale vo veku nikolky urcite. A bohuzial nepoznam 22 rocneho chlapa, ktory je uzasny manzel a otec. Za svojich 36 rokov som takeho este nevidela.
Nikolka, a co pokladas za normalne riesenie? V tomto totiz kompromis neexistuje. Ty chce, on nie. To je proste fakt. A to ci a kedy bude pripraveny pravdepodobne nevie ani on sam. Takze na tuto otazku realnu odpoved fakt nedostanes. Ma ti povedat, ze bude pripraveny o dva roky.?! To sa predsa neda odhadnut. To sa mozes rovno obratit na vesticu, vysledok bude rovnako neisty. Si mlada, nemas ani tridsat, v pohode si mozes najst partnera, s ktorym sa zhodnes v zakladnych veciach (lebo ci mat a kedy dieta je podla mna jedna zo zakladnych veci). A vobec si nemyslim, ze bavit sa o rodine sa da ked mas vybudovany vztah. Mna sa moj manzel spytal ci chcem v buducnosti deti po mesiaci randenia. Pre neho to totiz bolo velmi podstatne zistenie. A predstav si vobec mi to nepripadalo divne. Po roku sme sa vzali. Tiez sa snazime o babätko a vsetky procedury zvlada v pohode, neprotestuje, dokonca bral jedny velmi silne lieky.- bez reptania. A ver, ze spolu sa nam to zvlada lepsie. Drzim palce, nech sa spravne rozhodnes, nech je to akokolvek. 😉

viem, ze sa to lahko pise no myslim ze by si mala polozit tvojmu priatelovi konkretnu otazku - ci planuje dieta v buducnosti - a ak ano -ake ma predstavy -kedy... pretoze ak nie tak naozaj sa budes len a len trapit... moj ex ma pomaly 29, ja mam 24, mam 4 mesacneho krasneho synceka ktoreho ani nevidel - len na fotke - a to si vidime do okna!!! a to sme ho planovali a chceli... nezalezi na veku ani na dlzke vztahu ale na samotnom cloveku, charaktere a samozrejme na prioritach... mam okolo seba plno mladych ktori sa vzali a maju babatka a to neplanovane... nasli si pracu, vzdali sa VS, proste ak sa chce tak sa da... drzim palce, aby si co najskor nasla odpovede ktore hladas a aby si nasla svoje stastie...

tami tami, neviem, či má význam klásť priateľovi otázku tohto typu... ja som to môjmu ex tiež často dávala, a on mi stále len odvetil, že jasné, že deti chce, ale ešte nie a blá blá... tak som stále verila, že možno skoro... až kým mi jedného pekného dňa nepovedal, že on na deti stále nie je pripravený (to mal 30 a boli sme spolu vyše 10rokov!!!) takže u nikolky to tiež môže trvať celú večnosť... podľa mňa chlap na takúto otázku nikdy nepovie určito, že o rok, o dva, o tri...

bobi - su chlapi ktori presne vedia co chcu a tiez hlavne co nechcu - a to moze byt ten pripad - nechce sa o tom bavit lebo nechce dieta ale nechce ani rozchod... je to fakt diskutabilne a hrozne tazke... ☹ ale ak by uz nic ine nezaberalo tak ako posledna moznost by uz tato otazka nemohla nic pokazit - tda myslim 😕

tami tami, jasné, za pokus to určite stojí, ja som len pridala vlastnú skúsenosť... že som sa od svojho ex konkrétnej jasnej odpovede nikdy nedočkala 😒 tak ale to nemusí byť Nikolkin prípad... bodaj by 😉

Je to vsetko neskutocne komplikovane.Strasne sa bojim samoty. Vsetky moje zname a kamaratky uz maju rodiny, zostala by som uplne sama. Mam len sestru na ktoru sa mozem spolahnut, no ona ma tiez svoj zivot, rodinu a starosti. Uz somnou absolvovala jednu moju tazku zivotnu etapu a nechcem ju zatiahnut do dalsej. Nemam ani kam ist, s mamou nemam dobry vztah a otec je dobrak no neviem ako by znasal dalsie moje utrapy. Ked som sa rozvadzala uzili si somnou vela. V podstatne som nahrata. Byvam u priatela ktory este nevie kam sa zaradit mam 28 rokov a v podstate nic od coho by som sa mohla odrazit. Buducnost je neista v tom zmysle ze priatelovi moze za dva tri roky preskocit a najde si inu, mladsiu, ktora ho nebude zatazovat nejakou rodinou. Ja zostanem sama na nejakom podnajme, pri mojom stasti sa na mna nalepi bud zasa nejaky soplos alebo uchylak ktory si bude chciet uzit. Je mi z toho nanic, uz len z pomyslenia na taku buducnost. Pripadne je tu moznost cislo dva....dalej sa nicit v neistom vztahu, ktory mozno raz aj tak stroskota, moznost cislo tri....ze budem nadalej cakat a verit ze niekto predcasne dospeje a pre zachranu vztahu urobi to co chcem ja, nie to co chce on. No poslednou moznostou si nie som taka ista, neviem ci ma natolko lubi aby dokazal urobit az taky krok v pred. Tak a teraz mam urobit krok vpred? Kam? Som presne tam kde som bola. Po sest rocnom manzelsvte mi nezostalo absolutne nic, byt bol jeho a nadobudol ho pred uzatvorenim manzelstva, takze ludovo povedane, odisla som s holou ritou a teraz tam uz byva ina, a cakaju mimino...

Nikola, co bolo, bolo, minulost uz nezmenis. Teraz pouzijem asi dost tvrde slova, ale toto si o celej situacii myslim....Postav sa konecne na vlastne nohy, nespoliehaj sa na nejakeho chlapa. Preboha, mas len 28 rokov, ine baby prave v tomto obdobi ziju, ty prezivas. Vzchop sa!!!!!!! A zaci byt zodpovedna!!!! Preco chces zostat vo vztahu, ktory ta nenaplna? Lebo nechces byt sama? Dost chabe nie? Vzdy je nejaka moznost, kam aspon zatial ist (rodicia, podnajom, ubytovna, zahranicie, spolocne byvanie s kamoskou.....). Moja znama byvala napriklad par rokov s cudzimi dievcatami a len nedavno si vzala uver na garzonku. Proste moznosti je, ak sa chce. Ty aj tvoj terajsi partner mate odlisne priority, iny zivotny smer. Cakat, ze ho zazracne osvieti je blbost. Osamostatni sa a uvidis. A nebud na nom zavisla. Ak nevies zvladnut situaciu, najdi si dobreho psychoterapeuta. Nie je to ziadna hanba a chodia tam i celebrity. Ten ti pomoze situaciu zvladnut a o to menej budes zatazovat svoje okolie (ako pises otec a sestra si to uz uzili). Neviem odkial pochadzas, ale skus nejaky kolektivny sport, napriklad zumba je super, ak uz nemas kamosky, tam si ich urcite najdes. Nezameriavaj sa na dieta, ani na to, ze vztah musi mat urcitu postupnost. Poznam vela parov, ktore zacali spolu hned byvat, otukali sa a o rok dva, mali mimco. A len tak pre zaujimavost, necakaj, ze sa o teba niekto postara, to musis spravit v prvom rade ty sama. Ze si odisla s holou ritou? No a? Ved si ten byt nekupila, s cim si mala odist? A presne pre toto zacni konat. Aby si mala v pripade nutnosti kde hlavu sklonit. Pri vybere partnera sa nevrhni na prveho, ktory sa ukaze, ale rozmyslaj, ci sotji za to, aby si si s nim nieco zacala. Vela stastia 😉 😉 😉 😉

ja asi pouzijem tiez dost tvrde slova, ale trosku mam pocit, ze mas tendenciu sa prilis lutovat. sebalutost je dobra vec a da sa na nej slapat dost dlho...strasne sa bojim samoty....v podstate som nahrata...je mi nanic z pomyslenia na taku buducnost...toto su typicke vyhlasenie cloveka, ktory je depresivny, negativisticky a ma skon k sebalutosti a vyplakavaniu
netvrdim, ze si to mala lahke, ale na druhej strane len tu na koniku poznam x dievcat a zien, co prekonali ovela horsie veci ako ty. a tiez to neni nic neriestelne. so mnou sa zivot tiez nemaznal, prekonala som toho dost. a prave preto viem, ze taketo depresivne nalady a nazory nic neriesia. clovek moze byt smutny, depresivny a frustorvany, ale nie cely zivot ci vacsiu cast zivota, treba vstat a ist dalej napriek nezdarom ci smole.
takze ja si myslim, ze by si mala v prvom rade zacat od seba, pretoze zrejme situaciu s tvojim priatelom nezmenis, ale mozes zmenit pohlad na tu situaciu a tiez na svoj zivot a nasledne prijat spravne rozhodnutia. drzim palce

a inak suhlasim s esther na 100 percent

esther, mircalla, plný zásah ☹

keď som sa rozchádzala so svojim ex ja, mala som síce vlastný byt, ktorý som si kúpila sama, no bývali tam podnájomníci, takže som musela čakať, kým sa vysťahujú, tiež som ich nemohla vyhodiť zo dňa na deň, a keďže som bývala u priateľa v BA, kde som nemala žiadnu inú rodinu, musela som to obdobie čakania na uvoľnenie bytu bývať ešte s ním, nemala som kam ísť, no nejako som to zvládla, nevyhodil ma, strpel, kým som sa odsťahovala, no pravdupovediac bolo to hrozné, vracať sa niekam, kde ma už nechcú... takže sčasti Nikolkine pocity chápem... no mňa ten rozchod (v mojej 30ke) posunul neskutočne ďaleko, uvedomila som si, čo mám a nie čo strácam, začala som proste žiť... a to, že som sa skoro zoznámila s mojim terajším manželom, bola taká sladká odmena za tie roky neúcty v predchádzajúcom vzťahu...

Nikolka, nie ten, kto padne na dno, prehral, ale ten, kto sa z neho už nedokáže pozviechať... a ja som presvedčená, že svoje šťastie ešte určte nájdeš, ako píše esther, ešte nie si taká stará, ja som začínala skutočne "žiť" ešte neskôr ako ty a som vďačná aj za tú etapu môjho života, naučilo ma to dívať sa na veci ináč a hlavne neľutovať sa, zdvihnúť hlavu, zopnúť päste a bojovať!!! 😉

ten prvý smilík mal byť tento 😉 akosi sa mi ruka posunula, pardóóon 😝

Kazdy den sa tesim, aby som si precitala co sa to nove deje. Myslim, ze ani jedna z nas sa tu nevyjadrila " ostan pri nom , on sa zmeni " , tak asi nieco na tom bude, treba sa postavit na vlastne nohy. Mozno sa nemusite ani rozchadzat , staci , ked od neho odides. On Ta mozno vyuziva, lebo vie , ze nemas kde ist. A mozno az potom si uvedomi a vsetko dobre dopadne. Ale dobra rada do zivota, ZENA sa nesmie spoliehat co je da manzel.

Som prilis velky pesimista a moje slova beriete ako sebalutost. Je to akoby moje obrnenie sa pred pripadnym neuspechom. Vela krat sa mi totiz stalo ze ked som sa na nieco tesila, nevyslo mi to a bola som hrozne sklamana. Viem co mi na to poviete. Asi ze treba skusit znova. Tak isto je to aj s priatelom. Nevynde to s nim, skus inde. Ale to nie je pre mna uspech chodit od jedneho k druhemu. Uspech je najst a dokazat prekonat vsetky prekazky. Vam sa radi lahko, ale ja vam opisujem len holu skutocnost ako aj to, ze nemam kam ist. Bola som skoro dva roky na podnajme kde som platila 330 eur mesacne a pri mojom plate a na nase mesto je to riadna palka. Takze aj ten podnajom si dva krat rozmyslim. A ako inak by som asi mala riesit svoju situaciu? Ano je mlady, ale ziadna z vas mi veru nepovedala ze sa to mozno este zmeni. Tak ako pisala bobi3 mozno to skonci tak ako s jej svagrom a bude chciet to male. Nezavrhujem ziadnu z moznosti. Mozno zo dna na den nastane u mna taky skrat ze odidem kamkolvek len aby som bola od toho vsetkeho co najdalej, a mozno naskrabem silu na to aby som este pockala. A mozno som ten typ cloveka ze cakam na uplne vnutorne presvedcenie ze s tym clovekom uz nedokazem za ziadnych okolnosti fungovat a musim za sebou spalit vsetky mosty. Ale zatial to az tak daleko nezaslo. Spravila som mnoho chyb z ktorych som sa ponaucila a jednou z nich je aj neriesit vsetko za horuca ako som to zvykla robit. Nechat si vsetko ulezat v hlave, popremyslat nad buducnostou a az potom niekoho druheho postavit pred hotovu vec. Aj napriek vsetkemu by sposobilo bolest aj mne aj jemu keby sme sa rozisly. Pretoze toto by nebol rozchod koli nevere, kde sa uz dvaja nemaju o com bavit, ale koli inym zivotnym prioritam. Takze aj to treba brat do uvahy kocky

nikola - chcela si poradit, tak sme poradili
napokon si riesis veci po svojom, ale aj tak vela zdaru
ja si myslim, ze tu uz bolo vsetko napisane, takze uz moc niet co riesit

Mircalla...uprimne, chces mi povedat ze by si jednala podla uvah ktore tu padli?Vsetky som si precitala a velmi pozorne, kazdy ma svojim sposobom pravdu, ale clovek ktory sa naozaj v takejto situacii vyskytne jedna s rozvahou a opatrne. Nenapadlo ti, ze som potrebovala toto vsetko niekomu povedat, a podelit sa o to s inymi ktory mozno presli niecim podobnym? To ale neznamena, ze ignorujem to co ste sem pisali. Ja som vdacna za to, ze sa tato tema vobec takto rozvinula. V istych veciach som sa utvrdila a v istych budem opatrnejsia. 🙂

mircalla absolutny suhlas 😉 , nie je co riesit, ona nechcela poradit, aby sa vedela rozhodnut, ale preto aby sme ju polutovali, pripadne aby sa vyrozpravala. Nikola, ty si typicka zena trpitelka, ktora robi jednu chybu za druhou a pritom sa cuduje, preco je k nej osud, ludia, partner taki kruti. Preco ti ani jedna z nas nenapisala, ze sa to zmeni? Lebo tomu ani jedna tomu neverime. Zi svoj telenovelovy sen o prekonavani prekazok a zazracnej zmene partnera. Inak rozchod kvoli nevere alebo kvoli zivotnym prioritam, je stale len rozchod (a ten boli poriadne). I ked to prve je podla mna skor riesitelne (netvrdim, ze je to lahke alebo to neboli) ako to, ze mate obaja ine zivotne prioroty. Takze vela zdaru 😉 😉

Vobec ma nepoznate a charakterizujete moju osobu ako najlepsie najlepsie kamaratky. Vam moze byt uplne jedno ktorym smerom sa poberie moj zivot a keby som vam aj napisala ze som dala na vase rady a odisla som prec, je vam to uplne jedno. Len dalsi jeden pribeh na ktory ste reagovali.
esther03, teba nahnevalo ze nedokazes zmanipulovat cloveka ze mi pises take veci ako ze si mam zit svoj telenovelovy sen o prekonavani prekazok a zazracnej zmene partnera. alebo ze som typicka zena trpitelka ktora robi jednu chybu za druhou. Nerozumiem ze si dokazes urobit taketo zavery z jedneho pribehu. Viete len zlomok mojho zivota. A ukaz mi cloveka ktory chyby nerobi. Takeho by som rada spoznala. Ty si sa nikdy nepopalila? Kazda ste povadali svoj nazor, hoci negativny, beriem ho do uvahy. To ze nekonam okamzite neznamena ze som si nic nezobrala k srdcu..A presne ako si napisala robim jednu chybu za druhou. a co ked by bola chyba ak by som jednala okamzite a nedala vsetkemu este trosku casu ale zbrklo sa vrhla do jednania ktorym si nie som ista. Keby som ho nemala rada tak je to o niecom inom, ale toto je ina situacia. Normalne mam pocit ze ste na mna nahnevane alebo co. ☹

nikola - urcite nahnevane nie sme
mojim cielom bola nejako naznacit, ze tvoj partner je primlady a nezrely na dieta....ja mu to v jeho veku nevycitam. povedal ti to tiez narovinu, takze neda sa povedat, ze by nebol uprimny. urcite si nemyslim, ze mu na tebe nezalezi, len nie je zrely na dieta. kym zmeni nazor to moze tvrvat roky, mozno aj vela rokov a je mozne aj to, ze ho nezmeni vobec. ide o to, ci to chces riskovat a cakat a mozno premarnit roky zivota (ono ako som ti opisala vlastnu skusenosti na 1. strane niektore veci nie je dobre riesit prilis neskoro), na druhej strane si stale mlada. chapem aj to, ze rozist sa nie je lahke. jedno viem ale iste, cim viac budes na neho tlacit, tym menej bude ochotny spolupracovat....to su typicki chlapi

chapem, ze nechces hned riesit rozchod, ale skus aspon sa na chvilu neupinat len na dieta a neho, otvor sa aj inym ludom, najdi si novych priatelov, venuj sa niecomu....netlac na pilu...skratka nechaj veciam volny priebeh a uvidis teda, co to prinesie. daj mu pocitit, ze nie si na nom zavisla, ale ze si silna a nezavisla bytost....v tom dobrom....

nikola, este som ti chcela napisat - ze hoci pri IVF pri mne stal, napokon sme sa s otcom mojho maleho rozisli a ostala som sama. musim ist dalej. od 1.6. odchadza do londyna, takze ho ani nebude vidat....zivot nie je lahky....tak to je

nikola,
plne súhlasím s tvojím posledným príspevkom, len úplný blázon by sa rozhodol pre takú radikálnu zmenu v živote ako je rozchod, na základe pár rád od niekoho, kto ťa vôbec nepozná.
okrem toho si myslím že slová esther ("Nikola, ty si typicka zena trpitelka, ktora robi jednu chybu za druhou a pritom sa cuduje, preco je k nej osud, ludia, partner taki kruti") boli naozaj príliš tvrdé.
v podstate však súhlasím s mircallou v tom, že sa máš teraz sústrediť hlavne na seba a skúsiť sa aspoň trošku odpútať od myšlienok na bábo. myslím si že si potrebuješ uvedomiť svoju cenu a trochu sa osamostatniť, potom bude aj prípadný rozchod s terajším partnerom o niečo jednoduchší.
keď sa otvoríš novým možnostiam, možno o pár mesiacov stretneš toho pravého (aj keď tento klišé pojem z duše neznášam, ale pre stručnosť ho tu použijem 😀 ) a bábo bude skôr, ako sa nazdáš 🙂
Veľmi ti držím palce.

Mircalla presne s tebou v istej veci suhlasim. Naozaj som uvazovala nad tym ze sa zacnem venovat niecomu inemu, a vyhodim na chvilu z hlavy dieta a prestanem to spominat. Je to jedno z najschodnejsich rieseni. Vcera sme sa o tom bavili posledny krat, bola na to idealna prilezitost tak som ju vyuzila naplno a povedala som mu vsetko co som potrebovala. Konecne som dostala aj odpovede. Jeho zaver je, ze dieta chce, ale este chce trosku pockat, vraj ak by bol problem tak ak by som chcela isiel by somnou aj na IVF...Viem isto ze tu padne slovo ze sa nacakam, ak sa vobec dockam. Ale teda skusim to, a narovinu som mu povedala ze nie som ochotna cakat dva alebo tri roky, a ze ak to bude natahovat tak to bude u nas dovod rozchodu. Je si vedomy toho co sa moze stat, a suhlasil. Toto boli veci ktore som mu chcela povedat a konecne to zo mna vyliezlo. Ale viem aj to, ze to bol naozaj posledny rozhovor na tuto temu, necham to teda volne plynut a uvidime co si z toho zobral k srdcu. On vie ze to myslim vazne a aj to ze by som dokazala odist.
Inak Mircalla hned na zaciatku mojho pribehu som pisala ze neuspech v IVF bol jeden z dovodov rozvodu s mojim manzelom. Nejak sme sa cez to nedokazali preniest a odcudzili sme sa jeden druhemu, hoci cely ten proces sme absolvovali spolu. Je to trosku iny pripad ako tvoj, ale ty nie si sama, mas predsa synceka a to je myslim dostatocna naplast na vsetky rany 🙂

Dakujem medi, vyjadrila som len svoj nazor vlastne tak isto ako kazdy kto sem pise. Samozrejme clovek je tvor ktory si z kazdej rady zoberie len to co potrebuje a chce, no a mozno preto inklinujem k jemnejsim rieseniam... a teda nie sa hned vzdat a ujst so stiahnutym chvostom skusit dat vsetkemu sancu, nezavrhnut ziadnu moznost a az ked nadobudnem vnutorne presvedcenie ze "tak toto nie" potom sa pohnut dalej. 🙂

nikol, ja nie som vobec nahnevana (ak by som bola na toto nahnevana, tak to by clovek fakt nemal uz ine starosti 😀 ), a toboz s tebou manipulovat ci do niecoho ta dotlacit, vyjadrila som len svoj vlastny nazor, chcela som ti otvorit oci, aby si zacala uvazovat aj nad inymi moznostami. A ak si citala vsetky moje prispevky, v jednom som spominala, ze sa mas osamostatnit, najst si kamaratky a nejake aktivity. S coho sme asi tak mali usudit, ci si si slova niektorej z nas vzala k srdcu, ked si o tom nepisala, len obhajovala preco s nim musis ostat. Ja som ta charakterizovala podla toho co pises (nie ako tvoja najlepsia kamaratka). Presne ako pise mircalla, aj ja si myslim, ze tvoj partner je na dieta nerzely (teda aspon podla toho co si pisala), ale samozrejme konecne rozhodnutie je na tebe a ziadna z nas to neovplyvni. To, ze som napisala, ze si mas zit svoj telenovelovy sen, nebolo myslene v zlom, iba som tym chcela povedat, ze aj dufat, ze sa nieco zmeni sa da len do urciteho casu (a vy nie ste spolu dva dni). To, ze kazdy robi chyby mas pravdu, aj ja som ich niekolko spravila, ale z chyb sa treba poucit. Stojim si za kazdym slovom, ktore som tu napisala (i ked sa ti moje slova zdaju tvrde, rozhodne neboli myslene v zlom a uz vobec nie v hneve), lebo cerpam z vlastnych skusenosti.....

súhlasím s esther, aj na základe vlastnej skúsenosti 😉

....zaujímavá debata... o to viac, že podla stylistyky a obsahu sa do diskusie pustili vcelku inteligentné ženy...............
1/ ...pozorne som si to precítala.................. a moj názor je, že (ked odrátame možnosť, že ak pánBoh dá, aj motyka vystrelí) tak.....NIkolka sa ženie da psychickej zahuby............ skor ci neskor..........Keby sme boli nou, tak polovica z nas by robila to iste ako ona, ale kedze stojime mimo a možeme na vec objektívnejsie pozerať, tak vieme, že by sme ňou najradšej zatriasli aby sa prebrala.................že absolútne nemá zmysel aby zostávala s , nehnevajte sa, ale 22 ročným deckom a chcela po ňom aby bol rozumný, citlivý, zamilovaný, rodinne založený, uvedomelý, živiteľ rodiny etc.......... to je smiešne (česť jedincom, ktorý to aj v tomto veku zvládli)............ to by ju musel milovať ako traja Romeovia spolu- a z jej opisu to teda nevyplýva, jemu imponuje, že ma staršiu partnerku a má si s kým permanentne....ehm... uhm.... užiť, isteže ju má "asi tak trochu" rád......... ale za 10-15 rokov bude mat najpravdepodobnejšie mladsiu manželku a nejaké dve decká.............Velkou komplikáciou pre Nikolku je, že má prebudený pud po materstve, a to jej zahmlieva všetku racionalitu...... plus k tomu vidí ako si jej okolie užíva rodinný život.......je to na ňu strašne veľký nátlak a ona nepatrí k tým silným osobnostiam- a nemyslím to ako urážku, ani v zlom.....................proste úplne jej vypol mozog a celé telo a myslenie má naprogramované na to "stať sa matkou skor ako bude neskoro"..................Ona sama veľmi dobre vie, že to s tým chalanom nemá zmysel, vie to, vie aj to, že sa rozídu, či otehotnie alebo nie...........netreba jej to hovoriť, len ju to zbytočne rodrážduje a trápi- (to je ako keby ste tučnej hovorili, že je tučná a má schudnúť...... ona to aj sama dobre vie).......presne v týchto situáciách nachádza uplatnenie "každý si je strojcom svojho šťastia" a "komu niet rady, niet pomoci".......................NIkolke pomáha aspoň to, že s nou píšete.... že sa vyrozpráva- ale nehnevajte sa, naozaj, ako ste to už niektoré uviedli- o radu nestojí........ proste sú typy, čo sa ženú do záhuby a vedia o tom, nechajú sa unášať prúdom a ani sa len symbolicky z toho nepokúsia vymotať........v tom je krása rozmanitosti ľudskej povahy.......v podstate nerobí nič zlé, to len nás "jeduje", že jej chceme pomocť a ona nedokáže našu pomoc prijať.......
NIkolka....................maj sa primerane svojim schopnostiam a okolnostiam............ a rob, ako uznáš za vhodné
2/ .... ja osobne mam 40 rokov a po 17 rokoch manželstva som sa rozviedla, ostal mi 17 ročný syn......Asi 4 roky pred rozvodom, to som mala 36 som sa zoznámila s 19 ročným chalanom, inteligentným, boli sme spolu 4 roky, lubil ma velmi, vyzrieval, menil sa, uvedomoval sa..... po rozvode, ked nám nič nebránilo byť spolu.........to ja som mala 39 a on 22 rokov, povedal, že by chcel so mnou zit a mat dieťa....... nepochybne ma lubil.....Moja matka skoro skolabovala, ale ja som ju ignorovala, lebo uz asi 2-3 roky bola vo mne prebudená tužba mať dieťa- strašne silná túžba, bolelo ma ked som v obchode prechádzala popri plienočkách alebo videla tehulu či kočík....... 17 ročný syn je fajn, ale túžbu po bábatku to nezaženie........Do toho sa ten moj mladý vyjadril, že by chcel mať so mnou dieťa..........napriek vsetkej tej pálivej a bolestivej tužbe mať dieta a mať zase rodinu som VEDELA, že s ním by to bolo len dočasné, že to nie je naozaj, že to je len taká hra na nečisto....... tiež som ho mala rada, ale cítila som že to nie je ono..........nasla som silu pred pol rokom (zac. okt.2009) sa s ním rozísť...plakal on a aj ja...... tým pádom som sa vzdala poslednej možnosti mať dieťa, mala som 39 rokov, možno ma už nikto nebude mať rád, možno už nikdy ma nikto nepohladká.............hrozný pocit.....40tnicka, sama, rozvedená s velkým synom túžiaca po dieťatku....... aká bola moja perspektíva?.....ale vedela som, že s tým mladým by bolo za čas len trápenie, nie som naivná hus.......Ved by som aj jemu vzala kus života......Skončila som to s uzrozumená s tým, že budem už sama do konca života...................boli to dni strasneho utrpenia....
a potom doslova za pár dní na konci okt. 2009 pánBožko dal a motyka vystrelila.......................35 rocný chlap, rozvedený, bezdetný, láska ako hrom, nepochybná, naozajstná, bez výhrad..........teraz, tento mesiac mame svadbu a bola by aj keby sme nemali dieťa................lenže motyka vystrelila aj druhý raz......... a na tretí pokus aj napriek mojej doktorkou avizovanej neplodnosti som prirodzene otehotnela..............
......................som tak vdačná, že som bola schopná nedržať sa niečoho čo nebolo na 100% ok........aj napriek všetkému a strachu zo samoty 40 tničky a vzdania sa nadobro dieťatka som urobila čo bolo správne........ a dostala som za to odmenu.....

awalancha3, moc sa teším, že tvoj príbeh skončil takto rozprávkovo 😵 je to úžasné a veľmi ti to prajem... ja som po rozchode s mojim ex tiež našla (a to si dovoľujem tvrdiť) svoju životnú lásku, prišlo to tiež nečakane, no mimi sa nám ešte zatiaľ nepodarilo 😒 no tvoj príbeh ma veľmi povzbudil, hlavne že aj v takom veku je možné ešte otehotnieť... ja som mala pred pár dňami 33 a tak pevne verím, že sa raz ešte stanem mamou s človekom, ktorého ľúbim... prajem ti všetko dobré a úspešné zavŕšenie tejto krásnej rozprávky, hlavne nech je to malé zdravučké... opatruj sa...

bobi............ stane sa to........ neboj sa........ mne osud, ak chcel dopriat štastie musel ho dopriat rýchlo, lebo fyziologické danosti nepustia............ teba este osud može trošinku ponatahovať, si ešte mládatko....... a radosť bude o to vacsia 🙂))a
...a dakujem ti za želanie všetkého dobrého..........