Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Spontánny potrat a vzťah s tehotnou švagrinou

zeytin
2. nov 2012

Ked tu citam o osudoch niektorych mamiciek, tak sa mi moj problem zda uplne malicky ale predsa sa potrebujem poradit, spytat, porozpravat... Nedokazem o tom rozpravat s nikym z priatelov ani z rodiny. Vedia len fakty, ale nevedia nic o mojich pocitoch. Potratila som v 12tt. Ja viem, nie som prva ani posledna, je nas tu vela. Aj lekar mi povedal, ze kazde stvrte tehu konci potratom. Ale vysporiadat sa s tym je pre mna skutocne tazke. Tehotenstvo bolo neplanovane, necakane ale strasne sme sa potesili, ze mozno to bude tentokrat chlapec. Nasa radost bola dvojnasobna, ked nam svagrinka oznamila, ze aj oni cakaju. Otehotneli sme naraz, termin porodu sme mali jeden den po sebe. Bolo to uzasne, rozpravali sme sa o pocitoch, planovali si spolocne tehulkovanie... A potom to zrazu prislo. Moj doktor ma nad postelou na sone zaveseny obrovsky monitor, aby aj mamicka mohla vidiet svoje babatko... Tak som sa pozerala a tesila, ze ho konecne uvidim. Bola som v 12tt. Aky sok bol pre mna, ked sa babo na obrazovke nehybalo. Lekar mi zacal jemne buchat do bruska. Nepohlo sa a mna zrazu zaliali slzy, zacala som sa nekontrolovatelne triast a plakat. Ostane som uz velmi nevnimala... konstatoval, ze babatku nebije srdiecko. Missed abortion. Bolo by to este na velmi dlho rozpravat o nasledovnych udalostiach. S rodinou som prerusila akykolvek kontakt, s nikym som nerozpravala. Drzala som sa len kvoli manzelovi a kvoli detom. Vedela som si to rozumom uvedomit, ze takto to je lepsie, ze sa to stalo, vsetky tie dovody preco som ovladala. Ale emocie mi hovorili nieco ine... Teraz, po mesiaci som si myslela, ze som s tym uz viac - menej vyrovnana. Zacala som sa rozpravat s rodinou, aj ked iba na ine temy. Tato tema je TABU. Ale mam problem, ze sa na svagrinu nemozem ani poriadne pozriet. Snazila som sa, odvtedy sme si telefonovali aj sme sa zopar krat stretli, ale nedokazem sa nu pozriet, ani sa s nou rozpravat a to sme mali velmi pekny vztah... Ked vidim jej brusko, tak si predstavim, ze take brusko by som mala aj ja... Pozicala som jej svoje tehu - oblecko. Podala som jej to iba medzi dvermi a bezala som dolu do auta a strasne som sa rozplakala... To bol taky ten hystericky, nekontrolovatelny plac... Citila som sa strasne - tie veci som mala nosit ja.... Ja som mala mat uz take pekne brusko a v nom zdrave babo. Citila som sa strasne. Ja jej to velmi doprajem, pretoze ona to tehu tiez nema jednoduche kvoli zdravotnym komplikaciam. Vobec nezriarlim, ale nedokazem sa s nou o tom rozpravat,.... Po kazdom nasom stretnuti placem... A nechcem, chcem jej dat najavo svoju podporu, svoju radost z toho, ze je tehu, ze caka zdrave babo, ale nedokazem to. Co mam robit? Ako sa zbavit tychto pocitov? To bude tak uz stale? Chcela by som s nou mat zasa pekny vztah, ale neda sa mi to. Prosim poradte mi, som uz z toho zufala....

ivik4
2. nov 2012

@zeytin viem presne ako sa citis ... :( aj moja kamaratka teraz caka malicke a naozaj mam velky problem o nej co i len pocut :( taktiez jej to moc prajem no pocit smutku a zialu vo mne je vacsi ☹ .neviem Ti povedat ci to takto ostane no niesi jedina,netrap sa sme tu s Tebou 😲 .Pisem si s vela buducimi mamickami co maju termin vtedy ked som mala ja,je to pre mna naozaj tazke pozerat sa na ich stastie ked ja sama som nestastna no asi nase babatka mali ist do nebicka a teraz im je dobre. drzkaj sa

ivik4
2. nov 2012

@zeytin a predsa ty sa mas preco tesit,mas dve dcerenky 🙂 🙂 🙂 🙂

ematko29
2. nov 2012

@zeytin Ahoj,je mi vvelmi luto čo sa stalo,ale podla mna je to uplne normálne,že to takto vnímaš,ona to určite vie,že sa takto cítiš.len vôbec nevie ako reagovať.Ked som bola prvikrát tehotná,bolo to vymodlené bábetkotak krátko predtým potratila aj moja známa,sktorou sme mali spoločnú kamarátku.ked som bola u nej na návšteve,to som bola asi už v 8mesiaci tak tá známa tam bola tiež aani neprišla knám ostala v kuchyni,vedela som ako sa cíti preto sme radšej opdyšli z návštevy my.Až po roku ked bola tá známa opeť tehotná sme sa skamarátili apo pár rokoch mi to povedala ako sa vtedy cítila,ale ja som to vedelauž vtedy.Podla mna to vie aj tvoja švagriná,aak je trocha rozumná vie prečo knim nechodíš,aurčite ti to nebude mať za zlé.prajem vela sily

zuzi79
2. nov 2012

chce to len čas, potom to bude len lepšie a lepšie, ono je to čerstvé a musí to prebolieť, poznám to z vlastnej skúsenosti. Teraz je už všetko OK.

xlucia
2. nov 2012

@zeytin chce to cas. nenut sa do nicoho, stretavaie s nou obmedz na minimum. pochopi to. a s manzelom sa porozpravaj, cinezacnete pracovat na babetku vedome, evidentne po dalsom tuzis viac, ako si si myslela

zuzana76
2. nov 2012

@zeytin ahoj zeytin, pozname sa z temy o augustovcatach 2010, ja som prezila MA v 13 tt, ale babatko bolo velke len na 6 tt, vsetko co prezivas je uplne prirodzene, nemusis si nic vycitat , tvoje pocity su uplne normalne, my sme vtedy nemali v rodine ziadnu tehotnu, ale na ulici som odvracala zrak a takisto aj male babatka boli pre mna tabu, rodina by mala chapat, ze mas smutok , nesil sa do ziadnych nutenych kontaktov a aj svagrinej kludne povedz, ze sa na stretnutia s nou necitis. Ak ta ma rada , tak to bude uplne chapat. Najvacsi smutok trval asi polroka po potrate. Potom to pomaly prechadzalo, pre nas to bolo vsak prve dietatko a ked som potom otehotnela s prvym syncekom, bola som stastna, na nase prve dietatko casto myslim, aj dnes zan zapalim sviecku, aj si obcas poplacem, ale uz to nie je take ako prve mesiace. Mozno by ti pomohlo dalsie dietatko, ked sa das dokopy, ak by ste este planovali. Zi pre svoje dcerky, za babatkom sa smúť kolko potrebujes.

marulka83
2. nov 2012

@zeytin och,chudatko 😢 uplne sa vcitujem do tvojej koze. Musis byt silna,aj ked sa to lahko povie. Skuste si s rodinou vyrazit niekde na nejaky vylet spolocny,alebo ist niekde na veceru 😉 musis sa odreagovat a kracat dalej zivotom.

janulina.k
2. nov 2012

@zeytin ja by som ti poradila asi tolko, ze by si sa so svagrinou porozpravala, nie o detailoch, lebo momentalne je to tazke, ale asi by bolo dobre povedat jej, ze momentalne si v tazkej zivotnej situacii, neiktore emocie a city nevies ovladat a velmi sa ti tazko dycha pri nej, ze by si bola radsej keby ste sa urcitu dobu nestretavali, kym to vsetko prehrmi. pretoze ked sa budete stretavat, moze to zbytocne nastrbit vas vztah a ked jej to pekne vysvetlis /bez detailov/, k tym by ste sa vratili, ked uz budes ok. podla mna je to urcita forma depresie a preto nie je dobre sa zbytocne vystavovat hlboko stresujucim momentom. urcite to prejde, len nesmies svoje myslienky cirkulovat okolo toho problemu a najst si nejaku cinnost, ktora zahlti tvoju mysel. a potom sa to samo vytrati. musis byt trpezliva a silna! ale v kazdom pripade by som svagrinu poprosila o co najmensi kontakt. a tie pozicane veci, to tiez nebol v psychol.hladiska skvely napad 😒 mohol ich skor odovzdat manzel, mama, svokra, alebo ktokolvek iny..drzim palce!

mirka1308
2. nov 2012

@zeytin ahoj, presne viem, o čom píšeš!! ☹ Ja som potratila svoje prvé bábatko v 8tt a bolo to hrozné!! 😠 😢 Doteraz si pamätám, ako som celá vydesená dobehla s krvácaním večer do nemocnice a doktor mi dosť nešetrne oznámil, čo sa stalo ☹ A aby toho nebolo málo, ešte to priklincoval hláškou, že je zázrak že taká stará (39r)mám až teraz prvé tehotenstvo a nech moc nerátam s ďalším, vraj "kde ste boli doteraz??" ☹ 😠 😢 Skoro som odpadla!! Mám veľmi dobrú švagrinkú a tá sa ma chúďa snažila utešiť. Bolo to bolestivé a mužovi som hneď na druhý deň oznámila, že pochopím, ak bude chcieť bábo s nejakou druhou ženou, ja asi detičky mať už nebudem. ☹ Plakali sme obaja 😢 Keď som po 3 mesiacoch ostala tehotná, tak som neverila, pre mňa sa stal zázrak a malého veľmi ľúbime!! 🙂 Mne pomohlo, keď som sa vrhla do práce a snažila som sa na to všetko nemyslieť. 😔 Je úplne normálne čo cítiš, chce to čas! 😉 Máš dve bábiky, máš sa z koho tešiť!! 😉

vavrenka
2. nov 2012

@zeytin to co prezivas je uplne v poriadku, vsetky tie emocie, navaly smutko, bolest, neschopnost komunikovat so svagrinkou.. bude to nejaky cas trvat. ale nie vecne. v tomto pripade je cas najlepsim lekarom... ver mi, pride cas, ked to bude "uz len" smutna spomienka 😉

zeytin
autor
2. nov 2012

@ivik4 @ematko29 @zuzi79 @xlucia @zuzana76 @marulka83 @janulina.k @mirka1308 Jej, baby, ani vas nepoznam a velmi vam dakujem, rozplakali ste ma. Takze nie som nenormalna... Snazim sa to vsetko predychat. Len som myslela, ze to pojde lepsie a rychlejsie. Myslim si, ze svagrinka asi vie, ze mi je tazko s nou rozpravat, lebo vzdy od nej rychlo odidem, alebo aj telefonaty tak rychlo koncim, ked uz vidim, ze sa mi v hrdle urobi velka hrca a nemozem uz viac rozpravat. Len ona je teraz tiez plna tehu-hormonov a bojim sa, ako to vsetko vezme, aby sa jej to velmi nedotklo. Je mi to vsetko tak strasne luto...
@xlucia Ano, po dalsom babatku strasne tuzim... ale teraz to nie je realne... Toto nas prekvapilo a prijali sme ho, ale uz medzi babami mam maly vekovy rozdiel (16mes.) a asi by to bolo velmi narocne mat teraz dalsie. Mozno prave aj preto to je pre mna o to tazsie ked viem, ze v najblizsom case tretie nebudeme mat... ak niekedy vobec ☹
@janulina.k Jani, nemas nahodou nejake psychologicke vzdelanie? Fakt si mi prehovorila do duse 🙂 Vsetko co si napisala je pravda, ja to viem, len tazko sa mi to prijima... Rozumom to vsetko chapem, ale citim to uplne inak.... Hladam si vselijake mozne cinnosti, len aby som na to nemyslela, len ono problem je aj v tom, ze svagrinka ma syna, s ktorym sa starsia dcerka velmi kamarati, takze stretaniu sa neda velmi vyhybat.
@mirka1308 Viem si predstavit, ako zle si sa musela citit... Juj, ono to je take strasne... Tesim sa, ze sa vam dalsie babo podarilo 🙂

zeytin
autor
2. nov 2012

A aby toho nahodou nebolo malo, buduci tyzden sa kona u svokry "VELKA NARODENINOVA OSLAVA" - narodky oslavuje svokor, svagrina a ja a manzelove a dcerkine meniny... To fakt neviem ako prezijem. Co mam robit... Povedat, ze sa necitim dobre a ostat doma, alebo tam ist a pokazit im to vsetkym tym, ze budem revat ☹
Povazujem sa za silnu zenu, tiez som nemala lahky zivot... Myslela som si, ze aj z tohto sa spamatam a pojdem dalej... ale stale sa v tom istom... Nech uz to prejde, prosim...

matozazzo
2. nov 2012

Presne viem, ako sa ciis, sce jasom potratila v 9 tyzdni, ale s bratrancovou manzelkou sme mali rovnaky termin... Plakala som, nemohla som sa s nou stretnut az dokial sa nenarodila moja teraz 15m dcerka, otehotnela som 4m po potrate. Stale mi to pripominala, vyhybala som sa stretnutiam, ona to nechapala a netusila, ze to tak tazko nesiem. Ked mala moja 3m, stretli sme sa na Vianoce a rozpravali sa o tom, ona ani netusila, ze som sa jej kvoli tomu vyhybala!!! a poplakali sme si obe.. Vyrovnat sa s potratom je tazke, velmi tazke, uz som si myslela, ze je to OK a vcera, ked sme prechadzali okolo hlavneho kriza na cintorine, zacali mi tiect slzy... Starsia 5r dcerka mi vravi: mamka, zapalme sviecku za sestricku, ktora ti zomrela v brusku :( Neviem, ci to bolo dievcatko alebo chlapec, zapalila som sviecku a povedala si, ze uz to musim uzavriet, nech ma dusicka pokoj... Chce to podporu manzela, rodiny, poplac si, pis si s niekym, kto ma podobny osud a ked budes pripravena, uzavri to, ano uzavri, aby mala dusicka dietatka pokoj a ty si bola pripravena bud na dalsie tehu a hlavne, aby si sa venovala rodine. Zijeme tu a teraz... Oni ta tiez potrebuju a ked si smutna ty, budu aj oni. Na druhej strane mam svagrinu, ktora 5r nemoze otehotniet a je krstna nasim obom dceram... Viem, ze je to pre nu tazke, sakra tazke, ale ja nedokazem o tom rozpravat, len ju stale podporujem a vravim, ze sa to podari... Neviem, ako jej pomoct :(

janulina.k
2. nov 2012

@zeytin trafila si sa 🙂 mam psychol. vzdelanie, ale nevenujem sa tomu, len prilezitostne. nesnaz sa veci urychlit, ked to ide pomaly, tak pomaly, nemas sa kam ponahlat. myslim, ze ked zvazis slova ako jej to povies, nemala by sa nahnevat. a samozrejme, musis vyzdvihnut, ze ju mas velmi rada a ze si dobre rozumiete, len to teraz nechces pokazit, kym to prehrmi, a aj ked sa deti stretavaju, skuste hladat riesenie tak, aby sa stretli napr. ked su s otcami, alebo inymi rod.prislusnikmi. myslim, ze ked rodine na tebe zalezi, pochopia to a budu ustretovi, hladat riesenia a nie cesty ako to nejde. a dalsie babatko si myslim, ze nie je tiez dobry napad, to ako keby si na defekt nalepila lepiacu pasku a nie poriadne to opravila. najskor treba jednu vec dat doporiadku, az potom zacat s druhou 😉

nikola81
2. nov 2012

Pravdupovediac ja som si pri tomto pribehu poplakala. Stalo sa mi nieco podobne, je to uz 6 rokov ale presne sa jednalo o mna a moju svagrinu. Nevravim ze som ten isty pripad ale pripomenulo mi to minulost. Sest rokov dozadu som zacala chodit do CAR-u v Martine, spolu s vtedajsim manzelom a tiez s mojou svagrinou a mojim bratom. Tiez mali problem otehotniet tak sme sa rozhodli ze budeme bojovat spolu, ze sa podelime o spolocne pocity a skusenosti. Takmer vsetko nam vychadzalo rovnako..Teda postupnost umeleho oplodnenia az s tym rozdielom ze ony to mali trosku zlozitejsie. Prva otehotnela svagrina, podarilo sa im to na prvy krat...Mne este len isly vkladat emryjka tak som nevedela ako skoncim ja. Velmi sa tesili a priala som si aby som sa o niekolko tydnov mohla aj ja tak tesit. Za tyzdem prisla svagrina za mnou s placom ze potratila...Poplakali sme si ale islo sa dalej /podotykam ze vtedy som ani ja nedopadla dobre/ IVF bolo neuspesne...Tak sme to skusili druhy krat so zmrazenymi embryjkami. Ale tu nastala zmena. Medzitym ako nam ich mali vkladat, moj brat si nasiel pracu mimo Slovenska, isiel na 6 mesiacov pracovat na lod v Karibiku. Svagrinu to polozilo, emryjka zostali zmrazene a isla som len ja na vlozenie...podarilo sa mi na chvilu otehotniet, bola som chvilu stastna, no svagrina somnou prerusila vsetky kontakty, dokonca vtedy ked som mala byt v kludovom rezime mi zavolala a strasne sme sa pohadali...neviem uz preco. Hovorilo z nej zufalstvo z bratovho odchodu, z toho ze ona nemohla ist na vlozenie bez jeho suhlasu a z mojho uspechu. Ja som aj tak potratila a s nou som nekomunikovala 5 rokov...VOBEC. Ked sa brat z lode vratil..za niekolko mesiacov otehotnela prirodzene, embryjka myslim dali znicit alebo ako to mam nazvat. Potom otehotnela znova...prirodzene. Ja rodinu nemam do dnesneho dna.

nikola81
2. nov 2012

Rozviedla som sa a s priatelom sa pokusame bojovat...Po tych 5 rokoch sa snazila dat nas dokopy aj rodina. Vraveli ze je nenormalne aby sme spolu tolko rokov nekomunikovali, aj sme sa stretli, ale bolo to take kostrbate a vedeli sme ze nema vyznam to silit....nebavime sa doteraz. Zivot je zvlastny, aj s dobrych priatelov necakane urobi nepriatelov. Nie som uplne ten isty pripad ako zeytin, ale pripomenulo mi to minulost.

boobaa
2. nov 2012

ahoj, ja som prišla minulý rok o dcerky v 25 tt, mala som vtedy tehotnú kamarátku a druhú s dvomi malými detičkami, boli skoro ako moje, ja som to nezvládla a do dnes dňa som prerušila kontakty s oboma kamarátkami, niekedy mám chuť sa im ozvať, ale nezvládnem to. je mi to lúto. a to nehovoriac o ženách ktoré sú tehotné alebo kočíkujú mimi, v duchu som zlá, ponadávam si, závidím ... stále si hovorí že máme každý svoj osud, a nemôžem závidieť osod niekoho iného lebo musí žiť ten svoj, ale občas je to silnejšie .... ☹

raza
2. nov 2012

@zeytin ahoj. to, keď som čítala tvoj príspevok, strašne sa mi chcelo plakať.. Písla si totiž presne do bodky to isté, čo som zažila ja, len s malinkými odchýlkami. ja som otehotnela tiež nečakane, vlastne sme sa rozhodli s manželom, že ideme na to, konečne sme sa presťahovali do svojho... a na prvý pokus to vyšlo. boli sme strašne prekvapení, že tak hneď, ale zároveň sme sa veeelmi tešili. v zápätí sme sa dozvedeli, že aj mužova sesternica je tehotná s rozdielom jedného týždňa. veľmi sme si rozumeli a ja som ju mala strašne rada. dokonca sa aj presťahovala neďaleko nás. takže sme všetko plánovali spolu...
no a ja som sa tiež na sone dozvedela, že náš chrústik už nežije.. bola som zavretá doma, nikoho som k nám nepustila, aj keď moja sestra plakala mužovi do telefónu, že nech ju pustí dnu, že chce so mnou rozprávať.. ja som každého odmietala, chcela som byť len s manželom. prerušila som s mužovou sesternicou kontakt, nechcela som ju ani vidieť, aj keď som sa už s ostatnými stretávala, o nej predo mnou nehovorili, a keď začali, odišla som. keď sa jej narodila dcérka, boli sme u sestry na hodoch a ja som spustila hysterický rev. doslova. nedokázala som sa s ňou stretnúť a trvalo to dlho. do ničoho som sa nenútila, lebo mi to ubližovalo. stretávať sme sa začali, ke´d mala malá rok. nelutujem, ona sa samozrejme nehnevá, úplne to chápe. nikdy sme sa o tom nerozprávali, nebol dôvod, je to úžasná že na a pochopila to .
Každý sme iný, každý sa s tým vyrovnávame inak, ja som proste nevládala a nič nesilila. Nikam neponáhlaj, keď ti to nerobí dobre, nestretávaj sa s ňou. Kludne nechoď ani na tú oslavu. A nemusíš si ani vymýšlať nejaké extra výhovorky. nech tvoj muž povie, že sa na to necítiš a hotovo. proste rob tak, ako cítiš. Prajem ti strašne vela síl a posielam aspoň takto objatie

lenka20
2. nov 2012

@zeytin - je mi luto co sa ti stalo ☹ chapem ta, mam za sebou par spontannych potratov, vzdy bol v tom case niekto z rodiny tehotny alebo prave otehotnel alebo sa im prave narodilo babatko.. bohuzial alebo bohu vdaka - nik z rodiny nevedel o mojich potratoch (potratila som vzdy v prvom trimestri a nikomu sme o tehu zatial pre istotu nevraveli) takze prerusenie vztahov nehrozilo, musela som sa tvarit ako keby sa nechumelilo a mozno prave preto som sa s tym velmi rychlo vyrovnala...chvilku ti potrva kym sa das psychicky do poriadku, s tym asi tvoja rodina pocita, ak ti velmi zalezi na vztahu so svagrinou a nevies sa s nou zatial rozpravat, napis jej list alebo email kde jej vsetko vysvetlis a casom sa vas vztah vrati do normalu... ja by som sa asi nespoliehala na to ze to kazdy chape, lebo ludia sme rozni... a na rodinnu velku oslavu ked nepojdes, nic sa nestane, nech ta manzel ospravedlni, ze sa na to proste este necitis..

mowinka1
2. nov 2012

@zeytin a ako dlho máš už po potrate? ja na tvojom mieste by som sa zamera na plánovanie dalšieho, keď budeš zdravotne OK. Ja som po potrate otehotnela neplánovane už po mesiaci a mala som s tým aj komplikácie, aby sa dobre ujalo, kedže som mala maternicu oslabenú, ale je to to najlepšie čo sa mi mohlo stať, pretože by som nad tým zbytočne zamýšlala a trápila sa a takto sa to otočilo a neviem sa dočkať, keby už bude malá vonku 🙂 ako sa hovorí klin sa klinom vybýja 😎 prirodzene že opäť príde strach, či sa ujme, ale za to riziko to stojí a o to je človek opatrnejší, keď už to raz prežil. Keď sa s tym vyrovnáš sama príde čas, aby si dokázala aj okolím komunikovať bez lútosti. držím palčeky 🙂 🙂 🙂

simojka
2. nov 2012

Ahoj,viem presne o čom píšeš,ja som potratila ešte dávnejšie (v roku 2004) v 14 tt a bolo to hrozné,tá bolesť a žiaľ na stratou bábätka veľmi bolí a hlavne keď vidíš ako v kruhu tvojich známych a priateľov sú tehotné ženy.Nemohla som sa na to pozerať,plakala som a nevedela som sa s tým vyrovnať.A o mesiac po potrate sa mi rozpadol aj vzťah,bolo to v čase keď som potrebovala veľkú oporu a skončilo to takto.Len žena,ktorá toto zažije vie pochopiť ako bolí strata bábätka.V súčasnosti už mám 22 mesačnú dcérku a som veľmi šťastná,že ju mám.Ona mi dala zmysel života,aj keď myslím občas aj na moje bábätko,ktoré je v nebíčku a je mi smutno.Ale človek musí žiť pre prítomnosť,pre budúcnosť a časom sa rany zahoja.

zeytin
autor
2. nov 2012

@matozazzo @nikola81 @boobaa @raza @lenka20 @mowinka1 Kolko sa nas tu stretlo s podobnym osudom ☹ Je mi to luto a zaroven vas obdivujem, ze ste sa z toho dostali a ze teraz sa na to pozerate optimisticky. Uz si velmi prajem, aby som sa aj ja na to dokazala pozerat s odstupom. Dakujem za vase povzbudenia, ste pre mna vpodstate cuzdie maminky a predsa nas spolu cosi zblizilo. Naozaj DAKUJEM.

@matozazzo Aj ja som si vcera na cintorine poplakala. Nevedela som, ze aj moja dcerka (26 mes.) je taka vnimava, ale vzdy ked zapalujeme sviecku tak povie "za babatko"... Lebo ked som bola tehotna, tak som jej vravela, ze ju nemozem dvihat na ruky, pretoze mam v brusku babatko... Teraz ju to este niekedy napadne, potlapka mi po brusku a povie... "babatko v nebicku"... asi tomu este velmi nerozumie, ale je strasne zlatucka.

@janulina.k Ale mala by si sa tomu venovat... si fakt dobra 🙂 Kolko beries za hodinu? Beriem ta za svoju osobnu psychologicku 😉 Tiez si myslim, ze s druhym musime pockat... Druhe nenahradi to, ktore sme stratili...

@nikola81 Juj, to ma mrzi, ze si mala taku skusenost, 5 rokov je naozaj dlha doba. Je mi to luto... A drzim ti palceky, snad vam to vyjde.

@boobaa V 25tt? A ja sa tu stazujem... mnohe mate daleko tazsie osudy ako ja. Obdivujem ta, ja by som to uz asi nerozchodila... Ja som stastna, ze mam svoje dve baby, bez nich by to bolo omnoho tazsie. Ja svagrinke nezavidim, doprajem jej to z celeho srdca, len jej to neviem prejavit... Skor to vyzera, ako by som sa na nu za to hnevala, ale nie je to tak, naozaj jej to prajem.

@raza Naozaj mame velmi podobne pribehy... Ty si cez to uz presla, tak mi drz palce, aby som cez to vedela prejst tiez podobne a aby to aj moja svagrinka pochopila. Je velmi vnimava, len sa bojim, aby to nebrala osobne... nie je to kvoli nej, ja jej malicke babo budem lubit, aj ju mam rada... Len este potrebujem cas. A to, ako sa zda, nikto z rodiny nevie pochopit... Ze sa to neda len tak - jeden den prides o dieta a na dalsi si uz fit, smejes sa a nic ta netrapi... Aj ked sme o tie babatka prisli ked boli este malicke, boli v brusku, ale boli to nase babatka... Uz im bilo srdiecko... a stratili sme ich. Je to, ako by som stratila kusok zo seba...

@lenka20 U nas to rodina vedela, lebo uz mi nabiehalo brusko, aj ked som bola iba na zaciatku, lebo to bolo uz tretie tehu kratko posebe... tak ci tak by to zistili, lebo mi aj byvalo zle... Najhorsie bolo im to potom vysvetlovat... vyhla som sa tomu a napisala som sms-ky, s nikym som nevolala. Ked som sa po tyzdni ozvala mame, jej prva otazka bola: "Co si robila, ked si potratila?" Tak to mi naozaj pomohlo... ☹

@mowinka1 Mam mesiac po potrate... Dalsie teraz nebudeme planovat. Mam doma 10 mesacneho drobca, tak to nechame chvilku tak a potom sa uvidi... Drzim ti palceky, aby ti vsetko dobre dopadlo a aby sa ti narodila zdrava dcerenka. Aj moja Anezka je januarova (2.1.2012).

sjuzi
2. nov 2012

@zeytin joj, ani nevies ako ta chapem... Tiez som mala pred 3 rokmi MA v 12tt, malo to byt nase druhe dietatko a presne akoby si opisovala mna. Len spolu so mnou boli tehotne i dalsie 4 kamaratky. 2 dokonca mali terminy v rovnakom tyzdni ako som mala mat ja. Totalne som sa potom uzavrela, nedokazala som s nimi zdielat ich radost. Bolo to vsetko prilis bolestne. Cas je vsak najlepsi liek, ver mi. 😉 I ked si hocikedy spomeniem na to, ze som mohla mat uz take velke dietatko ako ony, uz ma to tak netrapi, i ked uz s nimi nemam tak otvoreny vztah ako predtym... 😒 😅 uz ma to tak neubija. Myslim si, ze to bola a je uplne normalna reakcia, ako sa nasa vlastna psychika brani. A ak si si so svagrinou rozumela, tak si myslim, ze to chape. 😔 Neboj sa, utrasie sa to, i ked nezabudnes... Zelam ti vsetko dobre.

zeytin
autor
2. nov 2012

@sjuzi Dakujem ti za povzbudenie... Ako vidim, uz sa vam druhe zadarilo 😉 Toho sa bojim aj ja, ze uz nebudeme mat taky dobry vztah ako predtym. Bude to tak stale? Ked sa na nu pozriem a na jej brusko, bude to stale tak boliet? Alebo to niekedy prejde... Bojim, bojim sa strasne, ze to tak uz zostane, ze kedykolvek sa pozriem aj na jej babo, budem vidiet svoje nenarodene.... ☹

sjuzi
2. nov 2012

@zeytin s kamaratkami sa vidavam, uz nie so vsetkymi tak intenzivne, predsa len deticky nas zamestnavaju, ale ich deticky mam rada fakt uprimne, zvykneme im gratulovat k narodeninam, stretavame sa na Mikulasa, Vianoce... S jednou som si to uz aj vyrozpravala, ze preto som sa tak vtedy stiahla, vsetko chapala, ale i tak je to take ine, alebo mozno mna to zmenilo? 😉 V kazdom pripade, ak by si sa tym dlhsie trapila, skuste o nejaky cas znova babatko... Pre mna to bol asi naj liek zo vsetkych... Aj ked si sama v duchu pre seba vravim, ze Kubko je moje tretie dietatko... 😉

borkavan
11. nov 2012

Ahoj, tak ja som deň po potrate (missed abortion). Presne ako ty, 12. týžden, nebilo srdiečko a bolo menšie ako by malo byť. ☹ Navyše ešte dieťa nemám, za tri týždne budem mať 37 r. a ani priateľa. Rozišli sme sa týžden pred tým ako som zistila, že som tehotna. Čo mi ani nevadilo, na dieťa som sa tešila a jemu som to povedala, tak sa na dieťa tešil, ale nie na to, že ja by som mala byť jeho žena. Aj plakal teraz pri potrate mojom. Ale ot na veci nemení, že nemám ani chlapa, s ktorým to môžem skúšať o tri mesiace zas. ☹
Takže ty vôbec nezúfaj, švagrine sa vyhýbaj, vysvetli jej, že je to pre teba ťažké, že sa jej sama ozveš, že to chce len čas. Nech ťa nechá na pokoji. A navyše, ty mám muža a za tri mesiace to môžete skúšať znova.
Nechcem tu súťažiť, kto je na tom horšie, ale keď ti to pomôže, kludne si pomysli, že ja, lebo veľmi túžim po dieťaťku, prežila som umelé nechcené prerušenie, mám vysoký vek a som bez chlapa a mám ranu na duši. ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹
Takže dont worry a hlavu hore, švagrina to pochopí a teba to časom prejde, vyplačeš to a bude fajn. S manželom pôjdete do toho zas a určite to už vyjde.

lea641981
11. nov 2012

@borkavan to mi je luto ☹ ale myslim ze este stale sa mozes stat mamickou a mat aj chlapa s ktorym to skusite znovu neboj nic 😉
tak ja mam aj chlapa aj som mala s dvoma mam dva deti a potratila som 4krat a mam malu dcerku 4mesacnu a musim napisat ze nic sa nevyrovna strachu o dieta ani tie potraty ktore mam za sebou o ktorych som si myslela ze to je to najhorsie ale zistila som ze ked uz mam tak blizko k tomu aby som donosila zdrave dietatko moju dcerku a lekari povedali pri mojom silnom krvacani v 4mesiaci v tehotenstve s dcerkou ze jednoducho ma caka ukoncenie tehotenstva z dovodu ze placenta prestava fungovat moj svet za zrutil prosila som vsetkych a vsetko ze ak sa stane zazrak a moje druhe dietatko sa norodi zdrave uz nebudem hovorit ze niektora situa cia je tazka a ina lahka alebo neriesitelna a nebudem sa lutovat nebudem sebecka a urevana 😅 😅 😅 😅 😅
taka dobra som chcela byt 😀 😀 😀

mam za sebou operaciu maternice keby som nepodstupila aj nemozne tazke nikdy tu moje deti nemuseli byt najtazsia cesta je mat tie deti a davat na deti pozor aby sa im nic nestalo aby boli zdrave a podobne to je stres bolest strach ☹ ☹ ☹ ☹ ☹
ked som deti nemala zistila som ze aj tak som bola stastny clovek a bez zavazkov teraz su odo mna ini mali ludia zavisli a ja bojujem so strachom tak neuveritelnym tie skusenosti pred tym boli len skuskou odvahy ale starostlivost o deti to je skuska zivotom a zavazuje 🙂 🙂 🙂

mam deti som neuveritelna stastna ale aj pokakana ci som dobra matka milujem svoje deti raz im poviem,ze taku dlhu cestu som mala k vam a ked som tou cestou presla som stastna ze ste si za mamicku vybrali mna,to budu namyslene he he he

ja ti drzkam palceky a verim ze este nieje nic stratene a ze pocitis ake to je mat rodinku a budes si ju uzivat ved cas ukaze 🙂 🙂 🙂

borkavan
11. nov 2012

@lea641981 - dakujem, aj tebe vela odvahy, úsmevu a pohody pri vychovávaní a staraní sa o tvoje detičky. vidíš, ma to ani nenapadlo, že ked sa babatko narodí, že až potom začne ten strach, či má všetko, či som dobrá matka a tak... Uplne ti rozumiem.

amouramour
11. nov 2012

neodstrkuj svagrinu, ona za to nemoze, chapem ako sa citis, ale pozri mas uz dve deticky, ona caka asi svoje prve, tes sa s nou...urcite aj ty budes cochvila cakat to svoje🙂

lea641981
11. nov 2012

@borkavan ja dakujem pretoze som mnoho krat bola na tom podobne ako ty a neverila som ze aj nieco ine ina situacia moze byt v zivote tazsia nemal ma kto tymto sposobom akosi tak podrzat utesit ale som spokojna ze teba to tiez nenapalo a ze mozno trosku ta to postavilo na nohy a hlavne ver ze nie si v tom sama hoci mam deticky nezabudla som to so sa mi stalo 😉 😉 nezabudnes ani ty ale....... 😅 😅 😅

Tu začni písať odpoveď...

Odošli