Spontánny potrat po dvoch rokoch snaženia
Ahojte, nečakám žiadne rady asi sa potrebujem len vyrozprávať lebo to už nezvládam 🥺
Takto pred tromi týždňami som zistila, že som tehotná. O bábo sme sa snažili takmer dva roky. Prešla som si fázami kedy som bola šialená snažilka, čo sa testovala a napchavala Inofolicom, materinou kašičkou a inými doplnkami, neskôr som bola zatrpknutá na každého, kto mi oznámil že je tehotný až po úplnú rezignáciu, keď sme začali stavať dom a dohodli sme sa s manželom že kašleme na to a keď postavíme domček možno skúsime CAR alebo jednoducho dieťa mať nebudeme.
Môj cyklus bol veľmi nepravidelný, preto ma vôbec nenapadlo, že by som mohla byť tehotná keď mi teraz menštruácia meškala už mesiac. Test som si spravila a bol pozitívny. Tá radosť bola neopísateľná.....
Až do tohto pondelka. Začala som špiniť a mať slabé kŕče, preto som išla radšej na pohotovosť, kde má odpinkali ale to je iný príbeh. Včera som ale krvácala už veľmi silno a mala som pravidelné a silné kŕče, tušila som že to nebude dobre. Bohužiaľ som mala pravdu a potratila som. Neviem sa z toho spamätať, neviem sa ukľudniť ani zmieriť. Včera som celý deň preplakala a preležala v posteli, dnes som sa zobudila a snažila sa myslieť pozitívne ale nejde to. Najviac ma hnevá, že mi nikto nerozumie, každý kto to vedel má len chlacholi že veď je to super aspoň viem že môžem otehotnieť, sme mladí a budeme mať veľa deti, takto to malo byť a podobné reči. Nikto neberie ohľad na to, že mi zomrelo toto "dieťa", to po ktorom sme tak dlho túžili. Neviem, či niekedy budem ešte v pohode. Neviem, ako to mám prekonať a ako sa mám chovať. Nemám chuť sa s nikým stretnúť, pretože aj tak ma nikto nechápe a vlastne to nikomu ani nevyčítam pretože ani ja som to predtým nechápala a myslela som si že sa mi to nikdy nemôže stať....kto to dočítal až sem tak ďakujem za vypočutie. 😔
@len_nig ostáva nám všetkým veriť, že raz bolesť zoslabne a vstúpi do nášho zivota iný milujúci človiečik...aj keď v mojom prípade...neviem či sa ešte odhodlam ..čas ukáže. Želám ti veľa sily a nech sa vám čoskoro splní túžba. Ver, že aj tvojho manžela to boli, ale chlapi situácie prežívajú ináč.
@len_nig my sme po MA s mužom plakali obidvaja a spolu,každý to ale inak spracováva. Nehnevaj sa na neho za to. Ja som napísala list bábätku na rozlúčku. A o pár mesiacov nám zoslalo bábätko druhé ktoré akurát spinka v postieľke. Jedno ti poradím, mne to poradila moja kamoška gynekologicka, nech sa pokúšame o babo tak cca za 2 mesiace už znova a vyšlo to. Ona tvrdí že telo je ešte zaplavené hormónmi. A pri druhom tehu požiadaj gyndara o Progesteron čipky ktoré pomáhajú udržať tehu, ak je nedostatok Progesteronu.drzim palce
Ja ked som som zacala spinit, muz sa snazil byt silny, chlacholil ma, aby som sa nebala, ze vsetko bude fajn, ale ked som mu na pohotovosti na chodbe oznamila, ze uz babu nebije srdiecko velmi ho to zobralo a veru sa aj rozplakal. A naozaj mi bolo lepsie, lebo so videla, ze nesmutim iba ja. Rok na to, bez akehokolvek snazenia, lebo som sa velmi, ale velmi bala som otehotnela. A nastastie aj donosila s velkym strachom nasho syna. Ale bolo to 9 mesiacov, kontrolovania, pozorovania sa. Drzim palce, aby to uz nabuduce vyslo.
Urcite nechcem tvojho partnera nijako odsudzovat, kazdi sme ini. Niektori chlapi drzia svoj smutok v sebe a nechcu ho dat von, aby svoje polovicky uistili, ze sa mozu o nich opriet, ze ustanu smitok za oboch.
Presne to iste 2 roky snaženia, v maji potrat v auguste 3x tehotná a dnes mam vedla seba 2mes syna. Mne pomohlo o tom vela rozprávať a aexovat bez toho aby som sa sústredila na dieta. Po potrate je vraj dobre otehotnieť cim skor lebo maternica je pripravena z prveho teho (pokial nebol kyret)
Inak moj muz to vobec neprezival. Ked som prisla z nemocnice a som v aute plakala ma pohladkal povedal ze vsetko bude dobre a tym to pre neho haslo. Ale ja som ho chapala, proste sa stalo, nikto to neumeni a upinat sa na to proste nebolo zdrave, cize podla mna sa vobec na chlapa nehnevaj,berie to viac racionalne nez emocne a je to v poriadku
@mantilka 🥺🥺🥺 veľmi ma to mrzí, snad bude čím skôr lepšie