Spontánny potrat, pochybenie nemocnice pri potrate
Ahojte,chcem sa podelit o moj neskutocne bolestivy zazitok,ktory sa mi stal 3 dni pred Vianocami....neprajem to ani najhorsiemu nepriatelovi....Nase babatko v 17.tyzdni tehotensta prestalo dychat,zomrelo..zitili mi to na ultrazvuku,velmi to bolelo....isla som do nemocnice,kde mi isli vyvolavat potrat,nakolko som bola uz v takom stadiu,ked sa to neda riesit zakrokom.Dali mi vyvolavacku,vsetko prebiehalo ako malo,bolesti sa stupnovali....ked som stale dookola behala za sestrami,nakolko nejavili vobec ziadny zaujem o mna,zacala som strasne silno krvacat,vedela som,ze uz to pride....sestra mi odmietla zavolat doktora,poslala ma lezat na izbu,nakolko ona najlepsie vedela,ze to este niekolko hodin potrva....ja v soku a strese som sa sla osprchovat a tam sa to stalo...vsetko sa zo mna vyvalilo v sprche,v rukach mi zostal mrtvy plod,skoro som tam zosalela...uplne som otrasena,ako jedna sestra mi moze odmietnut pomoc v takejto situacii...naozaj,neprajem to nikomi,budem mat ten obraz do konca zivota pred ocami....
@zizana dakujem Ti,dufam,ze uz nic horsie ma nestretne v zivote...to je krasne,ze mas krasne zdrave babatko,musis byt stastna..ja by som chcela este babo,ale manzel uz vobec nie,nechce o tom ani pocut,boji sa vsetkych tych rizik a vrodenych chyb,ktore my nemozeme vobec ovplyvnit...mame dve zdrave deticky a s tym sa mam uspokojit,to chlap nikdy nepochopi,ze ja uz do konca zivota budem mat prazdno v srdci... ☹ a co sa tyka toho potratu,je dobre,ze sa o teba tak starali...ja vobec neviem,co to bolo,ani kde to babo islo,o histologii a pod.veciach vobec nebola ani rec...neviem,ci len v levickej nemocnici to tak funguje,ale oni ten postup,ze mi nikto nepomohol,vsetko som absolvovala sama a este v sprche a to vsetko posudili ako absolutne standardnu a plnohodnotnu starostlivost,moj podnet na urad nad dohlad skonstatovali ako neopodstatneny a vsetko bolo ako ma byt... ☹ uz neviem fakt kde by som sa dovolala spravodlivosti,aby si to aspon uvedomili,co spravili,by som im dopriala to iste... ☹
@mongrof11 je hrozne to len čítať a nie to ešte zažiť 😞. Vy ste neabsolvovali žiadne vyšetrenia napr. genetiku, hematologiu? Veď tiež máte dve zdravé detičky, nemuselo by to znova tak dopadnúť. Aj keď ti poviem, že ten strach bol omnoho väčší ako pri prvých dvoch. Každú jednu poradňu som sa bála aby boli všetko v poriadku. Možno keby absolvujete tie vyšetrenia a bolo by všetko v poriadku aj manžel by sa na to inak díval. U nás to bolo také divné, mne sa zdali, že muža sa to vôbec nedotklo😒. Až keď som mu to vytrhla tak mi povedal, že či si myslím že jeho to neboli, že si nepoplakal? Teraz z odstupom času viem, že to vlastne robil pre mňa a naše deti. Niekto musel byť ten silnejší a postarať sa o všetko, lebo ja som bola neschopná. O to to mal on to ťažšie 😔.
Ano,chlapi sa tvaria ze su silni,ale aj mojho sa to velmi dotklo...nie neabsolvovali sme nic,mozno,kebyze poviem doktorke,ze chceme dalsie,tak by ma poslala ..ale ja som si vypytala tabletky antik.,ppvedala som,ze po tejto skusenosti uz nechceme...
@zizana my sme to prezivali viac menej spolu,bolo to 3 dni pred Vianocami,nemohla som ist ani do kostola,ked spievali Ave mariu,alebo Madonna s dietatom..nevedela som udrzat slzy...este aj teraz mi je stale do placu,ked nieco okolo babatka sa spomenie. ☹ ale vsetok ten smutok zo straty dietatka zatienila zlost a sok z toho,ako sa ku mne spravala ta dotycna sluzbukonajuca sestra,tu beznadej,ked som vedela,ze co ma caka a nikto mi nechcel pomoct...ja som stala na chodbe,uz som aj revala,ze nech mi zavolaju doktora,nech mi pomozu,zoberu ma niekde na operacku,alebo kde...a ona mi stale len dookola ze si mam ist lahnut na izbu...no tento scenar budem mat v hlave asi este pekne dlho...a mozem sa spytat,ake velke mas deticky? teda tie dve,ked sa vam to stalo,ake boli stare? lebo moja Lala mala vtedy len 1,5 roka,takze ja hned,ako som sa vratila z nemocnice,musela som sa o nu starat a to mi velmi pomohlo..a chlapec,ten mal 4,5 roka,cize uz je velmi vnimavy,cize aj pred nim som si musela davat pozor a neplakat.. 🙂 asi iba v noci,ked vsetko stichlo,tak to na mna tak dolahlo.
My sme uz uz chceli povedat Matimu,ze bude mat surodenca..ale nastastie sme mu nic nehovorili...o to to bolo lahsie...lebo stale rozpraval,ze chce braceka... 🙂
Ak by niekoho zaujmalo,ako to dopadlo....
@mongrof11 Ahoj ja som cosi podobne prezila v polovici februara zacala som potracat sice v 2 mesiaci. Nechali si ma cez vykend v levickej nemocnici na gynekologii( v piatok poobede) kde my slubili kyretaz ktora sa cez vikend nekonala ( vrajze sa to cez vikend nerobi) a nechali ma krvacat a potracat 24 hodin.Bola som na izbe s 3 tehotnymi ktote cakali na porod...
Vsprche so mna vypadavali zbytky plodu a ostatne veci.Sestricky a lekary ziadna empatia a este oni mna povazovali za psychicky narusenu, ked som pri tom plakala a kricala...A jedna tmavovlasa sestra bol brutalne neprijemna.Uz nikdy viac sa tam nechcem dostat,
plne ta chapem.
@mongrof11 viem úplne čím si si prešla, to isté som si zažila aj ja v júni 2015. Presne v tom istom týždni až na ten záver. Doma som mala tiež zdravé dve detičky. Ja sa na prístup lekárov a sestričiek nemozem stazovat, bola pri mne našťastie kamarátka por. asistentka a dokonca aj manžel. O to ťažšie je to pre ženu keď to zažije tak ako ty. Po pôrode mi povedali, že to bol chlapček ale z patológie prišla správa že plod ženského pohlavia. Môj doktor má poslal na hematologiu aj genetiku ale nič nezistili. Ale na rozdiel od teba som vedela, že jediné čo mi pomôže je ďalšie dieťa. Otehotnela som po pol roku a práve teraz vedľa mňa odfukuje 5 mesačný chlapček. Síce som sa v tehu hrozne bála, keď sa na neho pozriem, viem ze to stalo za to. Prajem ti, aby sú sa už s ničím takým v živote nestretla.