Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Starostlivosť o umierajúce dieťa

nicky07
2. okt 2012

Ahojte maminky... Chcela by som Vás poprosiť o pomoc. Píšem diplomovku na tému starostlivosť o zomierajúce dieťa a jeho rodinu. Viem že je vás tu veľa takých, ktoré ste si prešli najhorším obdobím straty milovaného dieťaťa a preto by som vás chcela poprosiť o vaše skúsenosti a názory. Zaujímalo by ma ako vám lekár oznámil tú strašnú správu, či bol dostatočne ohľaduplný dokázal s vami komunikovať otvorene, nevyhýbal sa niektorým otázkam. taktiež prístup sestier. Myslím tým na akomkoľvek úseku od ambulancií, cez lôžkové oddelenia až po hospice. Ak ste využili služby hospicov či ste boli s nimi spokojní, či to naplnilo vaše očakávania a keď nie čo by ste zmenili. Vrámci nemocnice či bolo vám a celej rodine dieťaťa umožnené sa s ním neobmedzene kontaktovať. A taktiež v čase straty dieťatka či vám bolo umožnené sa s ním dostatočne rozlúčiť, stráviť s ním toľko času koľko ste sami potrebovali.Taktiež ak cítite že je niečo čo by sa vrámci starostlivosti o vaše dieťatko mohlo robiť inak tak aj to.Jednoducho čokoľvek čo by ste chceli počas starostlivosti pochváliť alebo naopak zmeniť k lepšiemu. Viem že je to ťažké o tom rozprávať, no veľmi by mi pomohli vaše skúsenosti. Budem vďačná za každý váš názor a komentár. Veľmi pekne vám vopred Ďakujem.

renata5
2. okt 2012

myslis si ze tym maminkam sa chce o tom rozpravat velmi citliva tema si nevies predstavit aka je to dozivotna trauma bacha na to ☹ ☹ ☹

lienkan
2. okt 2012

Aj ja som zostala trosku zaseknuta nad nazvom - skôr by som zmenila titul celeho fora - mamicka - ak sa najde nejaka dusa ,ktora by o tom chcela rozpravat ...tak si myslim,ze to bude skôr v anonymite ako tu na fore ...

bodka13
2. okt 2012

@nicky07 ☹ veľmi nešťastne zvolený názov diskusie ...v prvom momente ma napadlo,že sa chceš poradiť ako to máš zvládnuť ...nie som si istá,či ti sem také mamičky napíšu - ja by som skôr volila možnosť diskrétnej a citlivej otázky cez IP,mamičky ktoré si týmto prešli nájdeš v tejto téme https://www.modrykonik.sk/forum/o-tom-se-tezko-... aj jej prečítanie,ti odpovie na množstvo otázok
PS: veľmi smutná téma na diplomovku...no bohužiaľ aj to patrí k životu ☹ 😔

nicky07
autor
2. okt 2012

máte pravdu je to naozaj citlivá téma. A verím že sa o tom ťažko hovorí. Ja sama som zdravotník a viem aké to je so starostlivosťou o umierajúcich ako celkovo nie to u detičiek. A práve preto chcem poukázať na problémy, ktoré pri tom možno nastávajú zo strany lekárov a sestier. A v tom mi môžu pomôcť len mamičky ktoré si tým prešli a ktoré možno boli nespokojné lebo neboli dostatočne informované, možno sa im lekár vyhýbal a dával nedostatočne informácie, možno boli viac odkázané na internet ako na informovanosť zo strany zdravotníka, možno prístup sestričiek bol odmerany, lebo ja mám pocit že nie sme dostatočne pripravený na situácie ked prideme do kontaktu s umierajucim dieťaťom a jeho rodinou, nevieme co povedať ako reagovať.... Na toto všetko som chcela poukázať v práci... Ja sama nie som s touto témou veľmi nadšená lebo mám v postielke mesačneho drobčeka a neskutočne sa o neho bojím... A ked si predstavím že ma čaká prax na detskej onko tiež mi to nie je ľahké. Ale bohužiaľ stretávame sa aj s takýmito situáciami a myslím že pre rodinu má byť vtedy ten zdravotník oporou a má im dať pocítiť že v tom nie sú sami .... :(

dankamat
2. okt 2012

ja som mala na DP super knihu od Vagnerovej - Narocni materstvi a tam bolo pisane o tejto teme aj rozhovory s rodicmi... skus pozriet.

nicky07
autor
3. okt 2012

@dankamat ďakujem za radu určite si ju zoženiem.

janinah
3. okt 2012

@nicky07 prepáč,možno to myslíš dobre,ale toto je príliš citlivá tema a ty nie si odborník /psycholog/aby si vedela viesť takýto rozhovor s takou mamičkou,odborná lit. s temou spravania sa personálu k zomierajúcim existuje /predpokladám/ ale môže existovať aj tisíc materiálov o téme,je to stále o ľuďoch,ktorí so zomierajúcimi robia,o ich zrelosti..sama som robila ako 18r. sestričku na oddelení,kde sa veľa umieralo,nebola som na to zrelá,vedela som čo robiť,ale dnes ako 49r. by som k umierajúcemu pristupovala úplne inak /už sa so smrťou nestretávam v práci/...neber si na seba viac ako unesieš,tento výskum poznačí aj teba 😒 ospravedlňujem sa za úprimnosť

nicky07
autor
3. okt 2012

@janinah máš pravdu - nie som odborník na rozhovory s takou maminkou. ale to si myslim že nie je žiadna sestra ktorá pracuje na JIS alebo na ARO kde takéto detičky sú. Lebo povedzme si pravdu pre náročnosť prevádzky daného oddelenia tam prijímajú len mladé dievčatá priamo zo školy. A moja osobná skúsenosť je že v škole na takú situáciu vôbec nepripravujú. Navyše ako hovoríš v takom veku nie sme ani zrelé ani pripravené reagovať správne v takýchto situáciách. Ja sama robím na OAIM a so smrťou sa stretávam často. A veľakrát neviem ako reagovať keď prídu príbuzní a veria do poslednej chvíle že sa to zlepší a pacienta si vezmú domov hoci je jasné že to tak nebude. Nie som odborník ale myslím že som človek a práve ľudský prístup potrebujú aj tie detičky čo sa ocitnú v nemocnici a aj celá rodina. lebo z pohľadu sestry - dieťa na JIS alebo na ARO nemôže mať pri sebe nikoho ostáva tam samé medzi cudzími ľudmi, ktorí bývajú často nervózny pretože pracovné nasadenie si to jednoducho vyžiada a k tomu bolestivé vyšetrenia a liečba a rodina môže prísť max po 2 aj to len dospelý a len na 15-20min... ale z pohľadu matky, keďže aj môj malyý raz skončil na JIS - jednoducho ja ho tam samého nenechám, bude ma potrebovať, budu mu robiť čo ho bolí musím byť pri nom keď bude plakať, návštevy len po dvoch? a čo ostatná rodina čo súrodenci ved sa ľubia tiež chcu byť spolu boj sa o svojho brata... A 15min ? žalostne málo... a to odlučovanie... ja chápem že nie som odborník na to aby som dokázala matke pomoct, to si ja ani netrufam. ja som len chcela aby sa poukázalo na tie problemy ktoré sa počas starostlivosti o ich detičky stali a nemuseli sa stať. lebo je to všetko len o prístupe ošetrujuceho personálu a tí tiež nie su odborníkmi ale mali by ostať ľudmi...

nicky07
autor
3. okt 2012

@janinah a ešte k téme že literatúry je veľa - no povedzme si že nie je to práve najopisovanejšia téma no určite je literatúra opisujúca ako sa starať o umierajúceho pacienta aké má práva a ako pristupovať a komunikovať s takým pacientom a jeho rodinou. ale mňa pravdupovediac zaujimalo či sa to aspon čiastočne v praxi aj dodržiava... či naozaj su oddelenia kkde môžu byť rodičia nonstop pri dieťati ktoré umiera... išlo mi len o dodržiavanie teorie v praxi... a naozaj praca ma poznačí ale verím že v tom dobrom že budem o niečo viac pripravena reagovat a aspon svojim pristupom dokažem byť oporou rodine a pacientom... ja svoju pracu milujem a preto aj tu diplomovku chcem odviest čo najlepšie aj ked je to pre mna ťažká téma, ale bohužiaľ aj také veci sa stávajú...

sekina
16. máj 2013

Smutné, že sa tu o to vôbec pokúšaš, je to zneužívanie tohto fóra na niečo podobné...nechápem, že si si vôbec vybrala túto tému na diplomovku....TY asi vôbec nechápeš, čo vlastne od tých mamičiek chceš a neide len o to, že je to citlivá téma, je to nanajvýš neslušné to vôbec od nich žiadať, sama pred sebou by som sa hanbila, keby som niečo podobné tu zavesila, zamyslí sa nad tým... 😒

sekina
16. máj 2013

...Nikto na žiadnej VŠ od Teba nemôže žiadať niečo podobnéééé...ja mám tiež VŠ

kveta
16. máj 2013

@nicky07 Skus urobit kvalitativnu analyzu vypovedi mamiciek na nete o tom ako prebiehala ta hrozna udalost. Tam najdes vypovede aj k tomu, co Ta zaujima a pritom nikoho neztraumatizujes..

katren
16. máj 2013

@kveta
@sekina dievcata, je to z OKTOBRA....dotycna uz ma diplomku urcite napisanu....

sekina
16. máj 2013

jaj nevadí 🙂))))))))))))))))))))))))...ale rozčúlili sme sa dostatočne 🙂)))))))))))))))))))

maca_p
16. máj 2013

@nicky07 budes to mat tazke. tu treba jednat v rukavickach. zatial si dostala same pohorsenia, pohrdajuce nazory - nic k veci...
je to vazna tema, ale aj toto je zivot. zivot a smrt idu ruka v ruke.
drzim ti palce, aby ti niekto napisal aspon IP, je velmi potrebne, aby sa zivot a smrt v nemocniciach humanizovali. aj taketo tazke temy je potrebne preniest na akademicku podu. nielen suchu teoriu, ale aj to, ako nas v skutocnosti nemocnicny system valcuje, ako byva pacient dehonestovany, ako na neho nema nikto cas alebo naopak, je fajn pocut, ako sa na niektorych odd. v nemocniciach zacina pristupovat k pacientovi ako ku klientovi. 😉

petraxy6
16. máj 2013

@katren si zabila 😀

maca_p
16. máj 2013

@sekina poniektori... 😲
ach jaj...

aduskatt
16. máj 2013

@sekina k tomu len tolko, ze kludne Ti mozu pridelit temu na diplomovku, nemusi byt pravidlo, ze si vyberas sama...
ale suhlasim v tom, ze prave takto by som to neriesila🙂

itwasajoke
16. máj 2013

@sekina mozno vdaka takymto diplomovkam sa budu lekari lepsie chivat!ako inak ked ludia ktory studuju napriklad psychologiu mozu zkvalitnit sluzby pre taketo rodiny???ovela netaktnejaie je tvarit sa ze smrt neexistuje...never to v zlom...je fajn ze sa niekto o to zaujima...tu diplokovku pisala preto ze ju tato tematika asi zUkala a chela mozno niekedy v buducnoati v tomto niekomu pomoct...ona neziadla aby tu mamicky vypisovali ich utrapi s detmi ale skor to ako sa personal na SK v takychto situaciach chovaju a z vlastnej akusenosti viem ze slovensko potrebuje brutalnu osvetu! ☹ 😠

terezka1947
16. máj 2013

aj ja som sa rozculila-rozlutostila ☹
mne zomierala dlho mamka-personal aj ludsky,aj akoby tie sestricky postahovali od plynovych komor-uplne bez citu(vraj profesionalna deformacia 😠 )
poslednu navstevu pohotovosti nezabudnem nikdy 😢 ...mamka uz pomaly nedichala,doviezla ju sanitka...ja s autom hned za nimi...doktorka cely cas na nu ani nepozrela-ze naco ju stale taham na pohotovost,ze ju uz mam nechat zomriet-ze co som to za dceru,ze ju nenecham doma...hej,v bolestiach som ju mala nechat zomriet...zily jej uz nefungovali,zaludok nepracoval...jedine,co zaberalo na tisenie bolesti a pocitu zvracania bol infuzia v nejakej tajnej zilke,kt.este bola schopna prijat infuzku a nepretrhla sa....a doktora na mna iba vrieskala...ja s placom,nech aspon mlci,ked uz zomiera,nech nekrici pred nou som ju prosila o sanitku,nech ju prevezie domov-lebo sediet nemohla,iba lezat...tak mi povedala,ze sanitku mi neda a ze nech si ju zoberiem ako chcem 😢 ...a kedze som sa bala,ze mi v aute cestou domov zomrie,klakla som si tam na zem a so slzami v ociach ju prosila,nech mi da nejaku izbu-ze ked uz ozaj zomiera,nech je to dostojne,nech som pri nej....zeny,bolo to strasne....este teraz po 9mesiacoch sa v noci budim s placom.....a mlada neviem ci 26 rocna doktorecka konecne DOVOLILA a este cestou na izbu vkuse hucala,ze co som za cloveka....ja,ja kt.som sa o mamku roky dennodenne starala,prebalovala,umyvala...a posl.mesiace som s nou bola viac v nemocnici ako doma,lebo nemali cas na jej krmenie,prebalovanie,umyvanie-rok ju odpisovali,ved ma rakovinu,tak je koniec.....doteraz zvazujem,ze za tou lekarkou zajdem...ale co jej poviem?plac by mi nedovolil vypovedat slovo...a este jej arogancia by ma mozno uz totalne dorazila 😢
myslim,ze lekar je v prom rade clovek...a nech je uz smrt,chori ludia akakolvek rutina-ucta k zomierajucemu by mala byt....prepacte,za takyto prispevok,ale ozivili s mi spomienky 😢

abbey1
16. máj 2013

@terezka1947 O podobnom prístupe by mse vedeli rozprávať romány. Smutné a nedôstojné. Zabúdajú, že na onen svet pôjdu raz i oni a nikto z nich dnes nevie ako a kedy. 😢
Je mi ľúto, čo ste prežili.

terezka1947
16. máj 2013

@abbey1 vies,mne je strasne luto mamky,lebo som sa snazila urobit vsetko,aby som jej posledne dni sprijemnila...aby nebola sama,aby citila,ze ju mam rada,ze som tu pre nu,chcela som jej pomoct,nech bolest neciti...ale ta doktorka ma dorazila 😢 nezelam jej nic zle...len tak rozmyslam,kolkym ludom este takto ublizi 😢

sekina
16. máj 2013

Určite sa prístup lekárov nezmení, vďaka takých diplomovkám, je to veľakrát o ľuďoch, buď niekto na to má a bude túto robotu robiť s láskou, alebo nie...je to iba môj názor, lebo možno by stačilo robiť, ako dobrovoľník v nemocnici... napríklad a písať z vlastnej skúsenosti a nežiadať tu mamičky aby si vylievali srdce, ktoré už nebude nikdy scelené...viem sa len vžiť do ich pocitov...

adrikat
16. máj 2013

@terezka1947 klobuk dole pred tebou,si silny clovek 😢 . snazila som sa neplakat ked som citala tvoj prispevok. prajem ti vela stastia v zivote

sekina
16. máj 2013

...sama som pracovala istý čas s chorými a pochopila som jedno, nie je tá práca o školách, diplomovkách...tituloch ale iba o ľudskej obete, láske a vhodnosti veľakrát voliť slová, byť diplomat v každej situácii a premyslieť si každé slovo, čo poviete príbuzným chorého...preto sa mi zdá táto téma nezmysel, lebo človek, ktorý niečo podobné zažil by túto tému nikdy nezaložil...

terezka1947
16. máj 2013

@adrikat dakujem,vies ja silna nie som....silna bola mamka-ja by som to vsetko,co ona asi nezvladla....prajem vsetkym,aby boli zdravi a nikdy nemuseli riesit nemocnice a ani taketo temy....

terezka1947
16. máj 2013

aby som bola uplne objektivna-nie vsetci boli zli...boli aj naozaj citlivi-bohuzial tych par bezcitakov urobilo vela skody 😒 ...

sekina
16. máj 2013

@terezka1947 držkaj sa a všetučko dobréééé!!!!!!!!!!!!!

adrikat
16. máj 2013

@terezka1947 ani nevies aka si silna. to co si pre mamu urobila,to je vsetko. takych ludi si ja velmi vazim

sekina
16. máj 2013

@maca_p Macka ale už som 🙂))

Tu začni písať odpoveď...

Odošli