icon

Strata bábätka v 6. mesiaci: Ako sa vyrovnať?

1. apr 2024

Ahojte, prisla som o babatko v 6mesiaci a vobec neviem ako dalej. Stale mam vycitky, viem, ze za to nemozem, ale mam ich, absolutne nic sa mi nechce, nechce sa mi varit, upratovat, nechce sa mi hrat so synom. Najradsej by som len sama lezala v posteli. Muz aj mama mi pomahaju, ale nechce sa mi ani s nimi rozpravat. Je pre mna tazke ist aj len do obchodu, mala dedina, tie pohlady, otazky. Od tej doby som vlastne bola len raz vonku. Bolo to tazke aj je, pri porode som skoro vykrvacala, co ma vtedy premkol strach, ze ak teraz zomriem, co bude so synom, ze bude vyrastat bez mamy, na druhy den informacia, ze ak sa potvrdi dovod, preco sa to stalo, tak uz viac nebudem moct mat ani deti. Napriek liekom na zastavenie laktacie, sa mi stale nejake to mlieko tvori, co to tiez len zhorsuje. Od februara som kvoli riziku bola na pn, zajtra ma caka kontrola, co si myslim, ze mi lekarka ukonci. A ja nie som schopna sa vratit do prace, aj kvoli ludom, aj kvoli tomu, ze mne sa nechce nic robit, vsetko ma rozplace. Viem, ze som hrozna, ale neviem to ovladat.

Strana
z2
avatar
bucko555
1. apr 2024

Skús odbornú pomoc vyrozprávať sa keď tak dať na začiatok nejaké lieky na nakopnitie, je mi to ľúto ale život musí ísť ďalej a keď budeš len doma a myslieť na to bude to horšie a horšie

avatar
adri266
1. apr 2024

och, moja zlata...neviem si predstavit, co prezivas. Take nieco sa neda prekonat zo dna na den. Skus sa obratit na odbornu pomoc, terapeutku, niekoho, kto pomaha mamickam po strate babatka. Silno drzim palce.

avatar
marianarem
1. apr 2024

Poziadaj lekarku o predlzenie PN vzhladom na psychicky stav, PNky sa davaju aj z takeho dovodu. No a nasledne vyhladaj odbornu pomoc. Je to hrozne, mrzi ma to :(

autor
1. apr 2024

@bucko555
@adri266 viem, ze to chce cas, je to kratko, cakala som, ze aspon prve dieta ma nakopne, ale naopak, hram sa s nim z donutenia, kupanie atd len kvoli tomu, ze musim. Lubim ho najviac na svete, ale nechce sa mi s nim byt. Nechce sa mi nic.

avatar
jimi1985
1. apr 2024

Nehanbi sa za svoje pocity. Mozno by aj bolo dobre ist medzi ludi do prace,podrzia ta a mozno prave to,ze sa pohruzis do prace ti pomoze. Kamoske zomrelo 2 rocne dieta udusenim. Bola pri nom,nedokazali jej ani zachranari pomoct. Oni sa s muzom vrhli do prerabky bytu a dnes tvrdi,ze keby to vtedy neurobili,tak by ju ta smrt znicila a viac by sa nepostavila na nohy. Tvrda praca robi zazraky. Ak potrebujes plakat,plac. Kazdy to pochopi. Za slzy bolesti sa nehanbi. Je to velka strata a kazdy sa s tym vyrovnava po svojom.

avatar
gelifil
1. apr 2024

kontaktuj ich, su uzasne

avatar
vanilkovazmrzka
1. apr 2024

Ach 😞 ak sa na to necitis nevracaj sa este do prace. Mozno by ti pomohlo na nejaky cas zmenit prostredie. Casom to bude lahsie, uvidis, aj ked ta bolest nikdy celkom nepominie… drz sa 🩶

avatar
michaela329
1. apr 2024

Skús poradňu, psychológa a neboj sa poprosiť o predĺženie PN. Mne ju gynekológ núkal aj na pol roka, že sa nemám nahlit. Prišla som on v 4. mesiaci a nikdy prirodzene neotehotniem. No mne nástup do práce pomohol, išla som po necelom mesiaci od straty. Je to síce klišé, ale pomáha len čas... čiastočne. To, že sa Ti nič nechce a že Ťa nič neteší - aj ja som to mala, išlo už o depresiu. Nie si v tom sama, je nás veľa 😞

avatar
80jana
1. apr 2024

Je mi to moc ľúto. Mne zomrelo bábätko po narodení v 8.mesiaci. Dnes by mal už rok. Aj ja som bola tak podobne ako ty. Bolo to hrozné. Ale život ide ďalej. Mám dve deti, ktoré ma potrebujú. Bola som na jednom sedení u psychologičky. A dcera mi bola velkou oporou. Keby som to nezvládala, určite by som to riešila s odborníkmi. Naozaj to chce len čas. Aj keď sa s tým nedá zmieriť, len naučiť sa s tým žiť. Mne pomoholo aj to, že som sa s ním mohla dôstojne rozlúčiť. A chodím k jeho hrobiku. Neviem, ako si to mala ty. Viem, ako sa cítiš, ako ti je.😪😪. Je mi to moc lúto a držím palčeky, nech sa s tým dokážeš čo najlepšie vysporiadať❤

avatar
ivik4
1. apr 2024

Ja som prisla o syna v 5 mesiaci tehotenstva . Absolutne nemaj prosim vycitky za svoje pocity, je to uplne normalne a velmi ma mrzi co sa Ti stalo :/.
Budem drzat velmi palce aby si bola silnejsia nez som vtedy bola ja

avatar
majla87
1. apr 2024

Tak toto ma mrzi. Mam za sebou 2 potraty a aj tak vzdy obdivujem zeny, co stratili uz vacsie babatko. Urcite skus poziadat dr. o predlzenie/ vystavenie novej PN a nechod takto do prace. Vies dovod, preco babatko zomrelo? A ake stare mas starsie dieta?

avatar
bluka2
1. apr 2024

Môže to byt nielen stratou dieťatka, ale aj niečo s hormónmi, resp. oboje. Určite sa poraď s dr., držím palce

avatar
larra15
1. apr 2024

Ahoj úplne ťa chápem ,mne zomrelo dieťa tiež v 6 mesiaci narodila sa predčasne žila tri dni a zomrela ,tu bolesť neprajem nikomu ,bolo to moje prvé dieťa a ešte som mala cisársky rez ,nemohla som sa pozerať na deti a tehotné ženy ,stále som plakala ,chce to iba čas ,zabudnúť nikdy nezabudneš ale ten čas ti trošku pomôže mne sa potom narodila dcérka a pre ňu žijem viac detí nemôžem mať ,lebo aj druhý pôrod bol cisársky a som za ňu veľmi vďačná,prajem ti veľa síl ,ja som sa stým vyrovnala sama nepotrebovala som ,žiadneho psychológa akurát mi pomohla skupina Mamičky anjelikov ,lebo tam boli ,ženy ktoré stratili dieťa a vedeli pochopiť ,čo prežívam , máš synčeka, ktorý ťa potrebuje ,bude všetko dobré len daj tomu čas 🥰😘😘😘

autor
1. apr 2024

@majla87 mam 6rocneho syna, moznu pricinu len, nie je to iste. Ak sa potvrdi, tak raritny pripad, ktory by sa pravdepodobne opakoval v dalsom tehotenstve.

autor
1. apr 2024

@80jana ja som ho len chvilu videla, nechceli mi ho ani ukazat, kvoli urcitym veciam, ale chcela som, len som zacala velmi krvacat, vzali ho prec, a ja mam tie vycitky, ze naposledy vydychol sam v chlade, nemohla som ho drzat pri tom v naruci, povedat mu, ze ho lubim.

autor
1. apr 2024

@jimi1985 v praci je to vacsi kolektiv, kde nie su vsetci chapavi a taktni. Mala som tu pracu rada, ale po tomto sa tam asi ani vratit nechcem, radsej ist do novej, alebo aj sa vratit, skutocne neviem co urobit, len teraz nemam silu si hladat nieco..

autor
1. apr 2024

Dakujem kazdej za rady aj povzbudive slova, potrebujem pomoc, aj ked to doma nedam tak najavo, ale ja mam pocit, ze sa zblaznim, aj kvoli tej obrovskej bolesti a strate, ale po tomto velmi a tazko prezivam aj veci co sa deju, nevyhladavam take spravy, len predsa je zapnuta telka zapocujem, alebo aj tu niekto napise a to vidim, myslim tym, co sa deje nevinnym detickam. A ja potom stale na to myslim a mam pocit, ze sa uz zrutim.

avatar
liv1
1. apr 2024

Uvedom si, ze v tom nie si sama. Podobne a rovnake osudy prezivaju/prezili statisice zien. Mas pravo si to odsmutit, ale vsetko ma svoje hranice. Tvoje dieta si ta zasluzi. Zasluzi si, aby si bola pritomna pri nom aj dusou. Prevedie ta tym psycholog, vlastne sa cudujem ze si ho/ju este nevyhladala. Krocik po krociku sa vratis “do zivota”. Nedavaj si velke ciele ako nova praca a tak. Daj si male ciele. Zacni tym, ze kazdy den pojdes na prechadzku. Tym, ze si kazdy vecer napises do zosita 3 veci co ta ten den hoci aj malinko potesili. Ak nahodou ten den nic take nenajdes, napis veci za ktore si vdacna. A ved si ten zosit tak dlho, ale len bude treba. Drzim palce ❤️

avatar
miadi
2. apr 2024

Mne sa stalo v 18tt ze drobcekovi prestalo byt srdiecko. Clovek moze citit vinu ktora je uplne nelogicka. Neber to ako svoje zlyhanie. Nech je dovod akokolvek nebola to tvoja chyba. Su veci ktore neovplyvnis a toto je jedna z nich , Ja som sa vyrevala v nemocnici . No potom som si nedovolila upadat na duchu. Zivot patri živym . Mas ziveho syna a zabudas nanho nemas nanho chut koli babatku ktore zial zomrelo. To zive dieta je najvacsia utecha. Sustred sa na to co mas nie na to o co si prisla. Dieta potrebuje Hlavne stastnu mamu. Pre toho 6r Musis byt silna. Ja viem ze sa tak nechces citit no Musis stym bojovat nedovol aby ta smutok pohltil. Nedovol si depresiu. Prave naopak este viac Daj svoj cas energiu synovi. On ta velmi potrebuje . Deti vnimaju citia vsetko . Kludne si v noci poplac ak mas potrebu no cez den mysli nanho. Ta laska k nemu ta vylieci. Mozno nebudes mat viac deti . No nema zmysel smutit nad tymi co nikdy nebudu ked sa mozes tesit z toho ktory je. Pre ludi v robote ci dedine sa netrap nikto ti nechce ublizit . Maximalne prejavia zaujem. To je len ludske. Nemusis sa o tom bavit ak nechces jednoducho povies ze je to priliz bolestiva tema a zvrtnes rozhovor na inu temu. Nie je dobre koli tomu neist von. Treba naopak ist von na vzduch aj medzi ludi. Neutapat sa v sebalutosti . Nepytaj sa “ preco prave Mne sa toto stalo .” Stat sa to moze hocikomu, nech robi co robi. Zial taketo veci sa deju život je krehky vzacny a niekedy na to zabudame, O to vacsie stastie mas ze uz dieta zive zdrave mas . Predstav si ze by si ho nemala . Prisla o toto babatko a nikdy uz nemala dalsie. Nikdy by si nebola mama . Aj ked citis velku stratu. Ty uz mas vsetko stastie sveta si mama. Nedovol aby smutok odsuval radost nad tym zivym. Dovol si byt znovu stastna. Ten anjelik co odletel uz nepotrebuje nic ani tvoj smutok . On citil tlkot tvojho srdca pocul tvoj hlas priliz kratko no dala si vsetko co si mohla . Ale ten zivy potrebuje vsetko co od teba doteraz mal. Tvoju chut byt snim tvoj smiech tvoj usmev tvoju nekonecnu lasku, Aj ked nasilu tak sa prekonas. Lebo Musis Lebo si MAMA.♥️

avatar
80jana
2. apr 2024

Môj synček žil len pol hodinu. Zobrali ho hneď a doniesli až potom...😪. Zabaleneho v perinke. Tak sme si ho vybozkavali s manželom. Museli mu porobit vyšetrenia, či vôbec má zmysel ho nejako zachraňovať. Nemal vraj vyvinuté obličky. Nakoniec sa to aj potvrdilo. Bez nich sa žiť nedá. Tak sa nedalo nič robiť. Stihli ho aspon pokrstit.😌
Je to hrozné pre matku. Ale bola si mu tou najlepšou. Aj keď len nachvíľu. A určite vie, že ho ľúbiš. Jemu je už dobre anjelikovi.
Drž sa moja a kludne napíš, keď budeš potrebovať o tom hovoriť. Lebo toto môže najlepšie pochopiť len ten, kto to zažije.

autor
2. apr 2024

@80jana ja neviem nic, kedze ho hned vzali prec, mna neviem po kolko vzali na izbu, kde som hned zaspala a asi o hodinu znova na sale co som opat velmi krvacala. Nemala som silu sa nieco pytat, akurat v prepustacej sprave som si precitala, ze mal 1kg.

avatar
mk22
2. apr 2024

Mrzí ma tvoja strata, bolesť.. Zažila som to. Dcérka sa narodila mŕtva takmer na termín.
Zrútil sa mi svet, bol to prvé dieťatko.
Tvoja bolesť je čerstvá, ver, chce to čas, čas a ešte raz čas.
Dopraj si ho, smut, plač, bud nahnevaná.. Ja, presne ako ty, chcela som byť sama, celé dni týždne som dokázala sedieť a nerozprávat sa.
Máš dieťatko, si mamou.. Ty máš dovod tešiť sa už len kvôli nemu.
Každý dňom to bude lepšie a lepšie.
Ver mi.
Držím ti silno palce.
Pokiaľ sa necítiš, nechoď ešte do prace.. Úprimne priznaj, že sa na to ešte necítiš.

avatar
80jana
2. apr 2024

Moja zlatá...moc mi je to ľúto ...😪
Ale budeš v poriadku. Neboj. My ženy sme silné.

autor
2. apr 2024

@mk22 nie je to ani mesiac, su chvile, ked je to ako tak ok, a zrazu pri beznej cinnosti to pride a vtedy sa len zoberiem, lahnem na postel, placem a chcem byt sama.

autor
2. apr 2024

@80jana dakujem

avatar
pet888
3. apr 2024

Velmi ma mrzi,co sa ti stalo,viem,cim si prechadzas,bola som v rovnakom stave po potrate..Urcite ti odporucam vyhladaj odbornu pomoc a mozno na nejaky cas nasad lieky,kym bude lepsie..Aby si zas mohla zacat ako tak zit a fungovat a venovat sa syncekovi..nie kazdy sa dokazeme sami od seba zatat a tvarit sa,ze nebudem na to mysliet a idem zit a venovat sa beznym cinnostiam..kazdy mame svoj sposob ako sa zahojit a nie je vobec zle to riesit aj takto,ked to inac nejde..Drz sa❤️

avatar
palculienka40
4. apr 2024

To mi je luto. Skus poradnu Akexis a pozri Rachelinu vinicu. 💔💔💔

avatar
k_kvietok
5. apr 2024

Dobrý deň, tak isto som stratila bábo minulý rok, ale v 7.mesiaci tehotenstva. Tiež pochádzam z dedinky a každý to vedel, každý dvor každá rodina (našťastie sme sa už presťahovali) a veľmi nerada sa vraciam domov práve kvôli tomu, kvôli ľútostnym pohľadom...Tento rok sme sa na konci februára/ začiatku marca veľmi potešili, mala som znovu potvrdené tehotenstvo. Žiaľ v nedeľu idem na kyretáž, pretože bábätku nebilo srdce. Ťažké, traumatické, hrozné znova prežívať to isté, znovu počuť plač detí na novorodeneckom, znovu vidieť všetky tie kočíky naokolo všetke známe sú zrazu tehotné a človeku sa nechce ani žiť. No mne veľmi veľmi pomohol Boh. Neviem aký máš k nemu vzťah, ale mňa tieto udalosti k nemu priviedli. A nemyslím tým nejaké bezduché chodenie do kostola a odriekanie otčenášov, to nie. Sadnúť si podvečer s bibliou (radšej začať novým zákonom, ktorý je plný lásky a nádeje) a prijala som pokoj a zmierenie so životom, pochopenie bolesti a dá sa povedať že mi to zachránilo život aj vzťah s manželom a okolím, všetko. A neboj sa, lebo podvečer je nám hosťom plač, ale radosť prichádza nad ránom (Žalmy, 30:6)

avatar
ibatanecnica
5. apr 2024

je mi ľúto čo sa ti stalo. Požiadaj dr o predlženie PNky a skús vyhľadať aj odbornú pomoc. Chce to čas. U niekoho viac, u niekoho menej. Želám veľa sily nech to zvládneš

Strana
z2