V 39. týždni som porodila mŕtvu dcérku. Kedy môžem otehotnieť?
Dobrý deň prosím vás o radu ak máte niektorá skúsenosti. V 39tt som porodila mŕtvu dcérku je to ešte čerstvé bolo to pred týždňom s priatelom by sme chceli druhé bábätko máte niektorá skúsenosti s otehotnením po šestonedelí a s tehotenstvom po takejto strate. Budem vďačna za každú radu, odpoveď
Ak ste niektore podaali podnet na dohlad,myslite zecaj po takmer 3 mesiacoh sa da to co sa stalo objektivne presetrit alebo uz je neskoro? Ja aj ked sme z kazdej strany pocuvali, ze mame dat podnet pretoze slo o pochybenie lekarky sme najskor nechceli ale teraz sme sa rozhodli ten podnet dat aby sa take nedbalosti nestavali.
Ak ste niektore podavali podnet na dohlad,myslite ze aj po takmer 3 mesiacoh sa da to co sa stalo objektivne presetrit alebo uz je neskoro? Ja aj ked sme z kazdej strany pocuvali, ze mame dat podnet pretoze slo o pochybenie lekarky sme najskor nechceli ale teraz sme sa rozhodli predsa len napisat aby sa take nedbalosti nestavali.
@icky Prave dnes nam prisla odpoved z UDZS. Podnet sme podavali po cca 5 mesiacov a na vysledok sme cakali 9 mesiacov. Zmysel to urcite ma, ak mas pocit, ze to bolo zanedbanie strarostlivost urcite do toho. Aj ked mi sme dufali, ze nieco najdu. Bohuzial u nas to bolo dost nejednoznacne a pochybenie nakoniec nenasli :((
@icky Ja som davala robit pitvu malého a tym ze som si to ziadala aj bez podnetu na zanedbanie lekarom, nerobila to nemocnica ale Urad nad zdravotnou starostlivostou. Cele to trvalo dlho, kym nam prisli vysledky a tiez boli neurcite a hlavne mna to cele tak bolelo, ze asi by som ani nemala silu to riesit dalej nejakymi tahanicami sa po sudoch.
Ja som to najskor riesit nechcela prave z toho dovodu, ze som sa nehcela s nikym natahovat ale tu slo o jednoznacne pochybenie v podstate aj moj gynekolog mi to na prej kontrole povedal. Neboli pripraveni absolutne a mrzi ma, ze na taku nedbalost lekarov doplatime aj celozivotnou traumou. To by sa stavat nemalo.dakujem,za odpovede.
@icky určite môžeš podať podnet na UDZS aj po dlhšej dobe, oni tvoj podnet prešetria, požiadajú o vyjadrenie poskytovateľa zdravot.starostlivosti a tiež sa im k prípadu vyjadrí nejaký znalec- lekár z daného oboru. Pri posudzovaní budú vychádzať iba zo zdravotnej dokumentácie. Ja som dostala odpoveď asi po 5 mesiacoch. Tiež mi zomrela dcérka v 39t. na hypoxiu pri pôrode. Do nemocnice ma priviezla sanitka ráno o 5tej, lebo som silno doma zakrvácala, ale keďže sa nejednalo o odlúčenie placenty alebo placenta previa, tak mi sekciu nerobili a 24 hodín som tam krvácala ako pri menštruácii a iba mi podávali infúzie s nejakými liekmi na zmiernenie krvácania a oblbovákmi. Mala som aj občasné bolesti, ale tým nikto neprikladal význam. Počas dňa mi spravili 4 CTG záznamy, počas noci nič. Na druhý deň ráno o 6tej, ako keby zo mňa krv vyšplechla, privolala som sestry, domáhala som sa vyšetrenia, keď išli merať ozvy stetoskopom, nastalo ticho, potom ma vyšetril doktor, bola som na 6cm otvorená,že ,veď už mám rozbehnutý pôrod,. Išli malinkú skontrolovať na ultrazvuk, doviezli prístroj, pri zapájani vyrazili poistky, pričom jedna sestra tesne pred zapojením zakričala na tú, ktorá to zapájala že ,tam to nezapájaj, vyrazíš poistky,. Kým ho zapojili, prešlo 7 minút (podľa zápisu v zdrav.dokum.) Potom dobehol aj primár, spolu s doktorom pozerali na monitor a striedavo na mňa, že rýchlo musia ísť robiť sekciu. Keď som sa prebrala, oznámili mi, že moje dievčatko zomrelo. Výsledok pitvy: udusenie pri pôrode, malá bola zdravá. Záver UDZS: , zdravotnà starostlivosť mi bola poskytnutá správne; literatúra uvádza, že deti zomierajú aj z nevysvetliteľných príčin,
@mataharyyj ,tak ved z toho mám obavy, že aj určitý čas uplynul,že uz to ututlaju,budú sa kryt aj keď chýba bola jasná ale to aj v tvojom prípade a vidis. Aj nám z pitvy došlo,že maternicove udusenie ale keby boli pripravený a rešpektovali to čo pisal gynekológ v knižke tak sa to nestane.
@mataharyyj prečítala som si ako sa to stalo a ja nechápem tých lekárov čo im bránilo keď už bolo krvácanie pripravit tu salu a rodit cisarskym hned, je to strašné, ja už z tých prirodzenych porodov mam taku depku že až a zvlášt ked niečo nie je v poriadku a oni furt čakaju robia tie ich debilné ctg a podobné veci, ja by som im to tam asi rozhadzala a museli by ma zavriet na psychiatriu alebo čo keby som krvácala a oni by mi nerobili sekciu ☹ je mi to tak strašne všetko luto ☹
@mataharyyj neuveritelne ze dopustia aby sa take nieco udialo..ja som rodila mrtvu dcerku umrela vo mne tiez lekar mudry nekonal ako mal. Do roka som rodila opat doktorka bola moj rocnik 100x sim ju chytila za ruku a sepkala jej ze chcem pocut plakat babatko nech robia vsetko tak ako maju..vedeli o mne vsetko ze pred rokom na termin rodila vinou lekara mrtve dieta. Bol tam aj muz dokola som nie prosila ale prikazovala ze nech to ma taky priebeh aby sme poculi plakat. Vsetci boli mili chapali nas strach ked sa dcerka narodila plac mna a mojho muza prehlusilo vsetko okolo. To bola ulava pocit neopisatelny ze dietatko place a zije.
@icky Môžem sa spýtať, čo si mala napísané v knižke od gynekológa?
To je tak smutne, nikdy som takto neuvazovala nad tym ako casto dochadza k takymto tragediam v porodniciach. Tie ked si pomyslim, ze nas malicky by uz mal o tyzden 3 mesiace keby len dali a to, co je v tehotenskej knizke, na vysetrenia na cis.rez, nemuselasom hladit tvaricku mrtveho dietatka. A este ked bol uplne zdravy, este tri dni pred porodom na vysetreniach kvoli sekcii som ho tak krasne videla a potom takato katastrofa pocas porodu. Cisty horor. Stacilo par minut a uz by sme ho mali v naruci.
@3200 blahozelam..uzivaj zdrave zive babatko..take smutne veci by sa nemali diat..maminky by mali rodit zdrave zive dietatka..ja so po syncekovi este 2x potratila a az z piateho tehot sa narodila dcerka. Moje deti su zazrak tesim sa im...no prva dcerka anjelik bola nasa velmi chcena ocakavana a ostalo nam prazdne srdiecko a bolest. Tak ako u teba nove tehot nove dietatko zmensilo bolest..ale spomienky ostanu. Este raz blahozelam k zdravemu syncekovi..verim ze ste stastni❤❤
@mataharyyj , to ze na posledo sone bola hlavicka vysoko a odvtedy neklesala, to tam zapisoval pocas kazdej kontroly a vzhladom predchadzajuce komplikaie pri porode odporuca cisarsky a preto bol aj vytoceny, ze to nevzali do uvahy a nepripraili na salu sono ale zhanali ho a potom.
Baby, riesili ste niektora po tejto strate sedenia u psychológa alebo psychiatra? Ak ano, malo to pre vas význam? Ako dlho ste tam chodili? Dakujem
@stella25 som mesiac po strate synceka ale viem že by my nepomohol žiaden odborník...manžel a rodina pomaha no je to hlavne o vyrovnaný v sebe ...ženie ma do predu túžba po dietaku
@fialka1989 ja som tri mesiace po a nedokazem sa vratit do prace medzi ludi, prave preto mi bolo doporucene sedenie u nejakého terapeuta. Tak som len chcela vediet, ci to niektorej pomohlo. Vyrovnat sa s tym asi nevyrovnam nikdy, mozno to len bude menej boliet. Mne tiez vsetci okolo pomahaju ako vedia.
@stella25 bola som aj u psychiatricky aj u psychologicky. Pravda je taka, ze na zaciatku mi velmi pomohla pani psychiatricka, predovsetkym iba ona mi mohla vypisat PN a dat lieky. Mne pomohli hlavne v prvych mesiacoch lieky na spanie. Trpela som nespavostou a velmi plytkym spankom. To mi velmi pomohlo. Nehovorim, ze lieky su zazrak na bolest, to v ziadnom pripade, ale tie dni bez spanku boli hrozne. Predpisala mi aj antidepresiva, ale tam som velky efekt nevidela, resp. sama som ani ziadne zazraky necakala. U psychologicky som bola az po niekolkych mesiacoch. Pani bola velmi mila, dokonca som sa neskor dozvedela, ze zazila to iste, ale na mna to malo nejaky nedobry efekt, jatrenie ran a velke psychicke vypatie. A ako sa pisala fialka1989 vyssie najviac mi pomohli moji najblizsi. Moj manzel, ktory ma neskonalu trpezlivost pocuvat moje monology a ten pocit, ze som v tom neni sama, ze dietatko umrelo nam nielen mne. Velka opora mi bola a je aj moja sestra, ktora zazila to uste pred tromi rokmi. Ale a co je najdolezitejsi
@stella25 najdolezitejsie je ta zmena, ktora casom urcite pride, je zmena v tvojom vnutri, ked uz budes citit, ze musis ist dalej kvoli sebe samej. Je to narocne obdobie, ale sama uvidis ze to das. Ja som zistila, ze nikto ti pomoct nedokaze pokial si nebudes chciet pomoct sama. Aspon u mna to tak bolo. Smutit budeme stale, ved nase deticky si to zasluzia. Ale clovek musi ist dalej pre nase rodiny, manzelov, sucastne detia a snad aj pre tie buduce
@mamaterezky
Veľmi krásne a pravdivo si napísala.
@stella25
Ja som prišla o dieťatko v 35.tt a rovnako ako ty nevedala som si predstaviť, že sa vrátim do práce medzi ľudí. Mala som čo robiť sama zo sebou, vstať vôbec z postele. Hodiny som civela von oknom na dážď a nenachádzala som zmysel života.Môj gynekolog mi navrhol návštevu psychologičky a obvodný ma k nej poslal. Ale v ničom mi to nepomohlo, ani antidepresíva ani pravidelné sedenia. Stále dookola mi hovorila že tieto nešťastia sú súčasťou života....Vymenila som ju za druhú, ale to bolo to isté. Mám sa pozerať dopredu, mám manžela, dcéru a musím sa vzchopiť kvôli nim.Lahko sa to hovorí žene, ktorá nemusela rodiť mrtve dieťa a potom si ho pochovať.Bola som na PNke osem mesiacov, potom ma vypísala.Prvé týždne boli strašné lebo som si uvedomovala, že som opäť v práci a pritom som mala byť doma s polročnou slečnou. Ale s odstupom času som zistila že je lepšie byť medzi ľudmi, netrápiť sa doma medzi štyrmi stenami a nedusiť v sebe bolesť a smútok. Kolegyne vedeli čo sa stalo, jedna s ktorou som sa moc nebavila prišla za mnou, že jej sa pred rokmi stalo presne to isté, porozprávali sme sa, poplakali, objali. Šefka mi dala vtedy kopec úloh, postupne ich ubúdalo, ked sme sa o tom bavili hovorila že to urobila preto, aby som nemala čas rozmýšľať nad tým čo sa stalo.
Je veľmi ťažké žiť ďalej ked všetko malo byť inak. Miesto bábätka v postielke prázdno, miesto smiechu plač, miesto radosti smútok. Ked časť zo mňa,časť môjho srdca je niekde tam daleko a ja som tu. Ale musím tu byť pre svojich blízkych, manžela a dcérku,musím tu byť pre tých čo ma potrebujú a len oni mi dávajú silu ísť ďalej.
@vierka1112 je mi to tak luto a ake su priciny takychto pripadov 😢 ja som bola dlhu dobu v tom ze taketo pripady sa v dnesnej dobe ani tak nestavaju ze zena je sledovana a ono ako citam sa to deje velmi casto 😢 😢 😢
@stella25 ahoj ano vyhladala som odbornika, den dva mi bolo lepsie a potom opat prazdno. zas som spadla do mojich myslienok ake som mala predtym.. som 6 mes po smrti dcerky. a padam na dno kazdy den a kazdy den opat vstavam, niekedy som z toho unavena a nechce sa mi zit ( obrazne povedane ) , niekedy mam zas velky elan zit a zacat niekde inde odznovu, kde nas nikto nepozna, na cudzom mieste s cudzimi ludmi...a zial priznavam.. odvtedy som psychicky labilnejsia, citlivejsia na vonkajsie podnety, naladova a vsetko vnimam inak ako predtym
ahojte baby. Chcem sa podelit o moj smutok,mozno sa mi trosku ulavi... V 30 tyzdni som bola na poradni, vsetko bolo ok, o tyzden nato sa mi zdalo ze sa drobcek nejak malo hybe, tak som isla radsej na pohotovost. Zial tam mi doktor na sone oznamil tu najhorsiu spravu, ze bohuziall dietatku nebije srdiecko,utesoval ma tam,bola som na dne... :( A to co ma najviac zaskocilo, ked mi oznamil, ze dietatko nema ani spravny vyvin, vraj podla rozmerov to vyzera na 26.tyzden, a nie na 31.tyzden. A to som bola tyzden pred na poradni, vraj je vsetko v poriadku. Na druhy den mi vyvolavali porod, nikdy nezabudnem na ten den, bolest,strach,porod dietatka,ktore vam zial nezaplace. Miesto radosti len smutok a vybavovanie pohrebu. Je to uz skoro mesiac a neni chvilky co si na svojho synceka nespomeniem. Doma mame 2 deticky,to nas drzi pri zivote,no strasne tuzime po 3.dietatku,ale mam hrozny strach, uz by som to psychicky nevydrzala keby sa nieco podobne stalo :(
Je strasne, kolko vela nas tu je. A vsetko take cerstve pripady a skutocne takmer pred terminove. Ja som bola uz u dvoch psychiatrov, kde som sa viac menej do syta vyrevala a povedala aj take veci, co pred muzom nepoviem. Tak isto som bola u numerologicky, vestice a snazila sa najst odpovede aj inde. Mne kazde jedno toto sedenie pomohlo. Teraz mam doporucenu terapiu u psychologicky, nakolko mam presne to co ty
@lucka1987 a neviem a nechcem sa vratit do prace a medzi ludi, prave kvôli tomu, ze to vsetci budu riesit a vypytovat sa. Najradsej by som usla a zacala niekde od nova. Ale ja chcem a budem urcite tehotna a v tom pripade idem na PN tak ci tak. Bat sa budem aj ja, aby sa nam nestalo to iste, ale ja sa snazim si hovorit, ze to takto malo byt a uz mu nevycitam, ze nam to spravil a takmer pred koncom si to rozmyslel a nenarodil sa - toto mi velmi dlho trvalo - odpustit mu.
@stella25 ja som sla do novej prace ( proste v hlave skrat a sla som na manualnu pracu 11 dni po porode. neviem co ma to napadlo, ale vtedy som to tak citila. cudzie prostredie, cudzi ludia . ja som porodila v 39 tt. nikdy som kristinke nic nevycitala, prave naopak. vycitky u mna budu uz navzdy, niekedy vacsie, inokedy mensie, voci mne samej, voci lekarom, ktorí ma poslali domov z nemocnice v domneni, ze je vsetko ok, aj ked som hovorila naokolo, ze citim, ze malej nie je dobre v brusku. prave naopak, ja ju dookola prosim o odpostenie, viem, ze odisla z tohto sveta nedobrovolne, viem, ze tu chcela byt s nami a nebolo jej to umoznene
Ahoj. Z uprimneho srdca je mi to luto co sa Ti stalo. Stalo sa to aj mne v 40 tt,takze ta uplne chapem co prezivas,ako sa citis... Od prispevku prešli dva roky ,napis mi prosim ako si to vsetko zvladla ,a ci uz mate druhe babatko...
Mne sa to stalo pred mesiacom,tazko sa mi o tom pise ,no potrebujem sa vyrozpravat, a poradit od inych maminiek ako sa da s tou bolestou ziť. ..
Vsetko sa zacalo dvoma ciarockami,stastim,nesnazilkovali sme sa dlho.. Vsetky sona ,vysetrenia boli v uplnom poriadku.Cakali sme dievcatko-moju princeznicku..Tyzdne utekali ako voda,no tie posledné akoby sa vliekli,no nevedeli sme sa uz dočkat!SOBOTA-Najhorsi den v mojom zivote.. Vsetko to zacalo kontrakciami,radostou,ze si uz idem konecne po moju lasku!Bola som po termine 2 dni,sestricka ma dala na pásy,.Nebolo pocut srdiecko,bala som sa ,no STALE VERILA ZE JE VSETKO V PORIADKU.Rychlo zavolala DR aby mi urobili sono a po chvili mi uz len povedala: je nam to luto,babatko umrelo... Nasledovali uz len moje vykriky a plač. A otazka pre mna samu ze PRECO!!!!???? Kontrakcie sa stupnovali..Isla som priviest na svet moju žabku ,no bohuzial mrtvu. Chcela som ju vidiet,dovolili mi to. Bola taka krasna,akoby len buvala ,dala som jej pusinku a zobrali mi ju:( . Co som citila? Prazdnotu,beznadej a vela otazok bez odpovedi..... Potom sme si ju pochovali. Chodim od pohrebu kazducky den na hrobcek ,zapalit sviecocku a rozpravam sa s mojim anjelikom... po mesiaci nam prisiel vysledok z pitvy: vnutromaternicove udusenie. Pupocnou snurou to nebolo,povedali to aj lekari. Mala som len zelenu vodu. Preco?.....
Je to cerstve,boli to neskutocne a stale tomu nemozem uverit. Mam este synceka,no keby to bolo moje prve alebo piate -boli to rovnako!! Nic horsie ako prezit smrt vlastneho dietatka neexistuje. NAVZDY OSTANE V MOJOM SRDIECKU A NIKDY NEZABUDNEM. Moja mala lasocka ZOE 💜💜💜
No ja neviem mne dosli kramy na dva dni potom pauza dva dni a potom zase tyzden tak neviem cakam co bude teraZ mala by som ich dostal okolo 15. Tak uvidime a potom idem na kontrole na gyndu a tak sa este popytam ale ak bude vsetko ok tak Po nicom roku by sme to este raz chceli skusit. Na viac pokusov by som asi uz nemala psychiku