Život po smrti otca: Ako sa vyrovnať so stratou
Dobrý deň pred mesiacom mi zomrel otec .Mal82 rokov.Zdravotne nebol posledne roky v psychickej pohode.Mal demenciu iné zdravotné problémy.Zomrel náhle za 11 dní v nemocnici.Este v sobotu sme boli u dcéry na oslave a o týždeň vo štvrtok zomrel.Ide o to že sa akoby stále neviem na nič sústrediť,som taká nespokojná nesústredene.Predtym som veľa čítala a teraz sa neviem k ničomu dokopat.Pripadam si akoby som stále na niečo čakala .Psychiatra ani psychológa som zatiaľ neriešila..
@petertomas dopraj si cas. Strata rodica (aj ked vo veku a zdravotnom stave kde sa to da ocakavat) je psychicky velmi narocna udalost. Ludia zvyknu odporucat rozne formy rozptylenia, ja osobne na to neverim. Dovol si smutit a dopraj si cas. Stratit niekoho kto bol sucastou tvojho zivota a "oklepat sa z toho" behom tyzdna- dvoch, to by bolo cudne. Pripadne az znepokojujuce. Skus najst sposob ako mat kvalitnu spankovu rutinu ak s tym mas problem.
Mne pomohlo napísať mu list úprimne a od srdca odpustiť mu a poprosiť ho o odpustenie. Deti mu nakreslili obrázky dali sme to do obálky a jeho brat (pracuje na cintoríne) mu to vložil do saka 🥹🖤 vzal si to so sebou keď išiel na kremáciu. Je tomu už rok a pol niekedy mi príde hrozne smutno a poplacem si, chyba mi to co mohlo byt ale nebolo je mi ťažko z toho ze sa nedalo aby to bolo inak, zomrel mladý ale v podstate svojim pričinením (ťažký alkoholizmus) nenechal si pomôcť naozaj môžem s čistým svedomím povedať ze som sa mu snažila pomôcť. Dotiahla som ho aj k lekárovi ale kým som sa otočila a zaklopala na dvere utiekol mi 😔 druhýkrát sa mi ho tam nepodarilo dostať. Bolo to ťažké a detstvo som mala úplne na prd veľa mi ublížil. No pochopila som keď odišiel ze nechcel to tak len nevedel inak (depresia). Je mu už lepšie a je len odo mňa sebecké ak by som ho chcela medzi nami. Trpel tu veľmi prevelmi. Vždy keď odíde rodič odíde ti aj kus srdca. Čas to zahojí netreba hneď psychiatra. Dopraj si čas odsmúť si to poplac si vykric sa rozbi niečo. Čokoľvek. Každá reakcia je normálna. Úprimnú sústrasť a ockovi nech svieti večné svetlo 🖤
Ďakujem veľmi pekne za rady a pomoc
@petertomas daj za neho odsluzit sv omsu polahci sa ti, a jemu tiez,SV.omsa ma nekonecnu hodnotu,Bolo by dobre,keby si na tej omsi bola pritomna aj ty.Mne sv omsa fantasticky pomaha,
Chce to čas.asi tak rok.Rob čo citiš.do ničoho sa nenúť.Psychologov netreba.to zvladneš.Existuje k tomu literatura.hlavne ak si veriaca.mne to pomohlo.Moj otec odišiel v nemocnici za tri dni a ani sme sa nemohli rozlučit.lebo covid.To nerozlučenie ma bolelo najviac.Potom o 4 roky odišla mamka a tam sme sa rozlučili ja s ňou tak to viem porovnať.
@petertomas moj tatino zomrel minuly rok v marci, mal 73 rokov...stale to bolí a casto na neho spominam...poplacem si a potom je lepsie...lebo zmenit to neviem
@petertomas zomrel mi otec pred 2 mesiacmi, je to ťažké, odišiel nečakane v 66 rokoch. Večer mu nič nebolo a ráno sa už nezobudil. Tiež mi je ťažko. Mám tetaniu,ktorá sa mi rapídne zhoršila.
Pred vyše rokom mi zomrela maminka, behom štyroch dní v nemocnici. Večer idem na cintorín zasvietiť svetielka na hrobe, potom doma zapálim sviečku a ráno idem zase na cintorín vypnúť svetielka. Takmer každý deň to robím. Fungujem ako na baterky, zdravotný stav sa mi rapídne zhoršuje.
Úprimnú sustrast, aj mne zomiera tatino, nemá ani 70, vzdy sme si mysleli, že bude zit aspoň do 90 tky ako jeho mama, ktorá mala čistú myseľ, bola zdravá, len nezvladla operaciu zlcnika. Tvoja strata má mrzi, jedine, čo pomoze, je čas a držať si ho v spomienkach, takého, aký bol predtým, než bol psychicky v poriadku. U nas je to tazke, lebo tatino veľmi trpi a nie je ako predtým a bojím sa, aby toto obdobie nevymazalo to pekne a kým bol skôr, pred jeho agresívnou a bolestivou chorobou a bojime sa toho, čím si chudak ešte bude musieť prejst a čo si bude musieť vytrpiet
@petertomas
Mne mamina pred rokom zomrela.
Až teraz...sa mi trochu uľavilo na duši.
@petertomas Ahoj,4.10.2025 mi zomrel ocko v mojom náruči doma,mal 86 rokov.Aj keď som bola pri ňom,plačem,bolí to,viem,že si to musím odsmútiť,keď si polačem,je mi ľahšie.Stále myslím naňho,veľmi mi chýba.Potrebujeme čas,čas naučiť sa s tým žiť.Je mi ľúto tvojej straty,viem,čo prežívaš.Buď silná,opatruj sa a plač keď treba,je to v poriadku.
@petertomas ahoj, viem, čo prežívaš, ocko mi zomrel rok a pol dozadu a stále to neviem prijať. Nie je dňa, kedy by som na neho nemyslela
Rozluc sa s nim, napis mu list, napis mu vsetko, co by si mu chcela a co si mu nestihla povedat. Podakuj sa, ak citis vdacnost za nieco, aj odsmut, ak citis pre nieco smutok, ze to zostalo nedokoncene. A trebars mu ho aj nahlas precitaj so spomienkou na neho. Alebo ten list odnes na nejake jeho oblubene miesto a tam spal, divaj sa ako hori, ako sa men na popol, alebo ho ako papierovu lodku pusti dolu prudom rieky a divaj sa ako plava daleko, kym ti nezmizne z obzoru.
Alebo si vezmi zrkadlo a divaj sa do svojich oci, akoby si sa divala ba neho, akoby sa s nim rozprvas a vsetko mu povedz, namiesto pisania toho listu.
To su take arte terapeuticke pomocky, postupy. Potrebujes sa rozlucit, potrebujes ho pustit. A ak ti je smutno, pomoze aj plac. Ludia sa mu brania, ale ten plac - ulavi sa ti. Smutky, straty, to treba odzialit.