Zomrelo mi bábätko v 37. týždni a mne je neskutočne ťažko
Ahojte, odislo nam prve babatko, v 37.tyzdni. Zdrave, aj ja som zdrava. Nic tomu nenasvedcovalo. Su to uz 3 mesiace a mne je stale neskutocne tazko. Chodim aj k psychologicke, nasla som si aj nejake ezotericky, tak aj s nimi komunikujem. Mam skveleho manzela aj rodinu, ktori pri mne stoja. Snazim sa komunikovat vela a to mi pomaha. Viem si aj poplakat. Snazim sa to zo seba dostat.
Este podstupujem nejake vysetrenia,mozno sa na este na nieco pride. Mne aj sama hematologicka povedala, ze v 90% pripadoch sa na nic nepride.
Chcem este zit, som mlada (mam 30 rokov), ale som v stadiu, ze ma nic nebavi. Z aktivnej mladej zeny je zlomene klbko nestastia.
Je tu niekto, kto toto uspesne prekonal a mal este aj dalsie 2-3 deticky? Ja mam pocit, ze to nedavam (prave som sa zobudía so strasnou tazobou na hrudi a nemozem spat).
Dakujem.
@iriska3 dakujem, bola som v tej skupine, ale nerobilo mi to dobre. Mne pomahaju mamicky, ktore to prezili a prekonali a maju aj dalsie deticky. Dodava mi to nadej. Netvrdim, ze mali zabudnut, ale ze sa nastavili, ze ziju a bojuju dalej. V tej skupine je strasne vela smutku, ktory sa potom o to viac navodzuje aj mne.
Jasne, chápem ta, aj ja som to spočiatku tak mala....
Chcem ti ešte napísať, že ak túžiš po dieťatku, nevzdávaj sa, avšak zo skúsenosti, moja osobná rada - najskôr si nechaj čas na smutenie, na hnev, daj to zo seba von, krič, plač, čokoľvek, čo ti uľaví. Mam jeden príklad, mojej (teraz už) kamarátke sa približne v tom istom čase ako mne, zomrel snycek v 38tt v brušku, z pitvy na žiaden problém neprišli, uzavreli to ako SIDS, náhoda. Po 2 mesiacoch otehotnela, všetko dopadlo dobre 🙏 ale teraz takmer po 3 rokoch priznáva, že to bolo priskoro. Nestihla smrť syna v sebe spracovať, nenechala si čas na smutenie, aj keď smútila celé tehotenstvo, ale už to bolo iné, rástol v nej nový život, smútok sa pretínal so strachom o bábätko v brušku....
Ja, keby som mohla, chcem otehotnieť hádam aj hneď na druhý deň po pôrode. Tak veľmi som túžila po bábätku, živom, zdravom. Jasne, ze po sekcii to nejde. Ešte naviac po druhej, ktorá bola do dvoch rokov od prvej akútnej. Ani po tom roku od druhej sekcie ma doktor nepochvalil, ale keďže som sa vždy dobre hojila a ja sama som psychicky aj fyzicky cítila, že je správny čas, bolo to pre mňa ok.
VVCH mojej dcérky bola tiež vraj len náhoda. Ale ešte pred ďalším teh.som sa potrebovala dat dokopy, bola som rozhodnutá že musím minimálne 4 mesiace predtým brat vitamíny (čistú kys.listovu a Dčko) a cítiť sa fyzicky zdatná.
Skus ísť aj ty touto cestou, neviem, možno ťa to privedie aspoň trochu na iné myslienky, začneš bojovať za tvoje ďalšie bábätko, čo má ten najväčší zmysel, chod cvičiť, skus jógu, aerobik, posilňovňu, to je jedno. Píšeš, že si v kontakte s psychologickou a tuším terapeutkou? Super 👍 Mne toto tiež pomohlo. Len stále vedz, že to chce stále ešte nejaký čas, prvé mesiace sú naozaj najhoršie, najťažšie (to ti určite potvrdila aj psych.) tým si musíme, žiaľ, prejsť.
Nikdy na naše bábätká nezabudneme, nikdy. Nepíšeš aké meno má to tvoje, čomu rozumiem, ja som malej meno nedokázala skoro aj rok vysloviť, mala som pocit, že sa zrutim, moje vysnívané dievčatko s vysnívaným menom...
Teraz ju oslovujem s láskou každý den❤️ každý deň je so mnou, rozprávam sa s ňou, sťažujem sa jej, je to moja najdokonalejšia múza....
Opatruj sa. Prajem ti veľa síl
Je mi veľmi ľúto co sa stalo. Prajem Vám veľa síl, aby ste to zvládli. Osobnú skúsenosť nemám. Prežili to moji kamaráti a dnes už majú skoro dospelú dcéru. Našla som dnes OZ tanana, ktoré sa zaoberá práve stratou dieťatka. Možno by ti vedeli pomôcť.
@lemra dakujem ❤️ Bola som s nimi v kontakte tesne po strate. Boli velmi napomocni.
Ja som to prekonala a mam 2 deticky. Neboj, vsetko bude dobre, aj ked trosku si mozes dopomôcť aj tou psychologickou a nezabudni na vitamin D ten sa rychlo odburava v strese. Mne pomohli az extra vysoke davky. Od ezoteriky ruky prec, ak ti mozem poradit. Ja som dala dietatku meno a dala odsluzit za neho sv. omsu.
@lienkaklaris preco ruky prec? Nie su to nejake samanky, skor liecitelky. Obidve sa inak vo vela veciach zhodli. Ale nezahravaju sa s magiou ani nic. Ja som veriaca, tak by som sa sama takych veci bala
neda sa podla mna cakat, ze takato tragedia s clovekom nezamava a zvlast s matkou, no chce to len cas. musis si prejst aj tym smutkom, no isto pridu aje lepsie dni, aj ked teda toto v tebe ostane neveky
@anjelicek26 Vies co,ani orientacne. Mne sa to stalo v 40tt. Uzatvorilo sa to po pitve ako pricina neznama. Maly zdravy,ja zdrava. Ich odpoved- to sa stava.
Ahoj. Ja som v aprili 2018 cakala chlapceka,nas vysnivany Timi. Bola som na poslednej poradni vo stvrtok,termin som mala 14.4. Vsetko bolo v poriadku a v pondelok som mala ist do nemocnice,ze ak sa dovtedy maly nenarodi,uz tam adi ostanem. V piatok 13ho som sa citila tak zvlastne,cely den som prespala,nevedela som sa poriadne zobudit. Okolo siestej som sa prebrala a vtedy som si uvedomila,ze necitim pohyby,kopance,nic. Nepanikarila som,isla som zjest nieco sladke,nic. Vypila som nieco studene,nic. Dala som sprchu,nic. Volala som teda muzovi,ze ideme radsej na pohotovost,ale este stale som si nemyslela nic zle,vobec. Sestricka najprv pocuvala,nic nepocula. Primar ma vzal na sono a tam som hned videla,ze je koniec. Oznamil mi,ze bohuzial,srdiecko uz nebije. Presne na termin som ho porodila. Co ti poviem,placu bolo vela,aj nekonecnych otazok preco prave my,preco,ked som vsetko robila spravne...Aj teraz mam slzy v ociach,ked sa k tomu vraciam. Nezabudnes na to babo nikdy,ale naucis sa s tym zit. Slubujem. Ak chces,kric,plac,odid na dovolenku,cokolvek,co len chces.A aby som ti aspon trosku zlepsila naladu,prave teraz tu vedla mna spi jeden a pol rocny Matteo. Zdravy,spokojny.
Tak pokial ide len o bylinky z lekarne a ziadne na mieru vyrabane masticky a lieky, tak by to malo byt ok. Ja som voci tymto veciam opatrna, lebo to narobilo v nasej rodine problemy este v case, ked sme o tom nevedeli. Mozno je to nahoda, ale pri prvom tehotenstve som sa v dobrom niecim takym zaoberala. Az ked som to v sebe uzavrela a dietatko "pochovala", prislo dalsie tehotenstvo. V druhom to zacinalo byt vazne s dietatkom, zacala som sa modlit ruzenec a vsetko dobre dopadlo.
@tatianaba dakujem za zdielanie pribehu a dodanie nadeje, ze este budem moct byt matkou ❤️
skus Poradnu Alexis.ponukaju bezplatne psychol.poradenstvo aj podporne skupiny po strate babatka
Autorka ahoj, ako si dnes na tom? Cítiš sa lepšie ? ❤️
@anjelicek26 a nemá následky?
Prvom rade je mi to veľmi ľúto . Žiadna z nás ktorá takým niečím neprešla nevie ako sa cítiš . No si silná žena . Je to niečo čo neprejde hneď . Všetko má svoj čas . Poznám jedných ktorý prišli o svoje babo keď malo pár mesiacov . Už majú ďalšie . Cca rok čo bolo preč sa im podarilo otehotnieť a sú šťastný no nájde sa čas kedy si aj poplače

@iriska3 krasne napisane . Aj ked take smutne ze tu neni ani moj Jurko