Čo môžem odmietnúť ako rodička?

@dulkagabulka
Dopriala by som to kazdej zene.. Ale to sitie klitorisu potom uz teda nie 😀

Prepac, necitala som celu diskusiu, epi som tiez pouzila len ako priklad, kamaratke ho pichli zle a 2 dni nevedela ani poriadne chodit, neviem si predstavit, co to musi spravit s babatkom..

Co som chcela povedat je, ze si myslim, ze ak aj zeny pridu do nemocnice s tym, ze idu mat krasny porod a nie s tym 'co mozem odmietnut', tak ten porod naozaj krasny mat budu, pretoze budu spolupracovat a nebude nutne 'aby s nimi mali lekari vela roboty', ako si to krasne napisala.. Nie? 🙂

@alexandra asi nie je čas pre teba čitat celu diskusiu..
tu ide prave o to,že žena chce mat krasny porod,ale prave tymi zbytočnymi zasahmi sa to cele može zmenit na nočnu moru....skratka ty si mala štastie ...
a ženy tu sa pytaju, čo z tych rutiinych zasahov možu pri fyziologickom porode odmietnut...

@dulkagabulka To som nastastie vydedukovala..

A moj nazor je, ze ak pridu normalne naladene, nebudu tie rutinne zasahy nutne v inej, ako nevyhnutnej miere..

@alexandra hmm...tažko povedat....ono to zaleži aj od postupov a zvyklosti porodnice..
napriklad dieta ti separuju bez dovodu- len preto,lebo..ty si mala stastie, ze dietatko bolo pri tebe, dokonca sa prisalo samo...ale rutinne sa to takto nerobi..rutinne dieta odnesu, pripadne je v postielke mimo dosahu matky a sestra ho priloži na 2 minuty zvrchu na matkin prsnik.. a matka ho vidi až o niekolko hodin..o to tu ide..

počula som už vela pribehov žien,ktore na porodom stole prosili ,aby im dieta priniesli, či dali a na ich prosby bolo odpovedane napr. nemame čas....nuž..musela by si fakt prečitat celu diskusiu..

@alexandra
poviem ti, ze ja som svoje deti videla iba par sekund...napriek tomu, že som ich nechcela dat preč ...videla som ich potom až o vela hodin neskor..

keby nebolo žien, ktore začali odmietat rutinne oddelovanie zdravych deti od zdravych mamičiek, ani ty by si nezažila to čo si zažila..v časoch ,ked som rodila ja, keby niektora žena porodila tak ako ty, dieta by bolo automaticky separovane rovnako ako to,ktore sa narodilo na porodnom stole..

@dulkagabulka ja si to viem predstavit, ze by tu boli porodne domy s napojenim na nemocnicu... velmi by sa tym odbremenili klasicke nemocky, lebo je vela zien, co chce rodit takto,, ibaze v nemocke naozaj na to nie je cas ani priestor, co koniec koncov nechava dopad na zene.. beriem. a velmi by som si zelala nech je ulahodene kazdemu. ale neklamme si... vidis ako tu zdravotnictvo funguje...

@dulkagabulka myslim ze aj v nemocke mas roomning in... a v pripade ze sa o dietatko nevies postarat tak ti ho vezmu aj tak... je to takisto moznost, nikdy dopredu predsa nevies, akos a budes citit. jedna je vitalna, druha silno vycerpana... malo by to byt zavisle od konkretnej zeny a jej porodu...

@dulkagabulka Divne, velmi divne, rodila som na Antolskej, ziadne nadstandardy, ani nic podobne, a urobili to automaticky.. Ak dieta nemalo problemy a malo AS 10-10, potom vobec nerozumiem..

@alexandra ano..teraz sa uz situacia meni k lepšiemu..a matka si po porode dietatko naozaj užije viac,ako v časoch,ked som rodila ja...ale to je otazka iba poslednych par rokov,čo sa to postupne meni...keby si rodila viac rokov dozadu, zažila by si to iste,čo ja /mam deti už dospele/

@pici presne tak- porodne domy by toto poriešili..to by bolo priam idealne riešenie

čo sa tyka rooming in...myslela som tym zlatu hodinku- teda čas priamo po porode

@dulkagabulka
Ano, viem ze kedysi to bolo uplne inac, vdaka Bohu ze taketo veci sa naozaj menia k lepsiemu 🙂

Co sa toho casu po porode tyka, zacinam mat naozaj pocit, ze sa to lisi od lekara k lekarovi, moja dcerka isla na oddelenie len asi 15-20min predomnou, boli odhadom mozno 2hod v noci.. Mna previezli na izbu, a o 7 rano uz som osprchovana ficala po malu.. Ach Boze, zda sa to tak davno 😀

@alexandra no a o to tu predsa ide..
ako som povedala, keby všetky matky boli ticho a suhlasili s tou separaciou, všetko by bolo ešte dlhe desaťročia tak,ako bolo..

preto ženam, ktore nesuhlasili a odmietali napriklad tu separaciu po porode a požadovali bonding /nazov tejto temy-odmeitanie/ a na zaklade odmietania sa začali diat veci- tym treba vzdat hold 🙂 nie ich hanit

a takto postupne sa može zmenit vela veci pri porode- k lepšiemu samozrejme

@dulkagabulka Nechcela som ich hanit, to rozhodne nie, len tie 'extremistickejsie' upozornit, ze nie vzdy sa vsetko da a kym spravia rozhodnutie, mali by zvazit vsetky pre a proti, nielen svoje, ale aj babatkove a lekarske..

Byt na mne, moj treti porod (ak bude), si pokojne viem predstavit len s dulou 🙂 Skoda ze to zatial na SK nie je mozne..

@alexandra je to mozne 🙂 jedna mamina v pohode odrodila v petrzalskom byte 🙂 (nick je myslim evv,no mozno sa mylim,uz davno nepisala) klobuk dole pred jej odvahou,ja by som sa furt na take nieco bala pristupit(stale verim v odbornost lekarov),ale ona bola nadsena 🙂
vies,ono fakt nejde o "extremisticke" odmietanie vsetkeho. v podstate ide o to,ze zeny si pri porode zasluzia trosku viac sympatii a pochopenia ako sa im v mnohych nemocniciach dostava a niektore ukony(rutinne napichnutie oxy,ci rutinne nastrihy) su nie vzdy dobre.a epidural by tiez kazda jedna mala velmi dobre zvazit,lebo vela zien si o porode a o veciach s nim spojenych nic neprestuduje a epi si spajaju len s tlmenim bolesti a tak samozrejme hned chcu vsetko mozne co ich bolesti zbavi.no na nasledky a mozne komplikacie uz nemyslia,lebo si to ani nezistia.ja si myslim,ze ulohou tejto temy je ozrejmit rodickam o com porod je a co je niekedy nutny zakrok a co je zbytocne rutinne,na co maju zeny pravo,co pozadovat mozu,o com je prvotne prisatie dietatka,aky vyznam ma dotepanie pupocnika,ake dolezite je mat babo prve hodiny zivota so sebou...ja osobne som rodila v nemocnici a bolo to fajn,v podstate spokojnost.no pri druhom dietatku iste budem mat pp,ktory prekonzultujem s lekarom ktoreho si zazmluvnim a s pa ktoru si zazmluvnim.ziadne sialenosti nebudem pozadovat,verim v odbornost nemocnicneho personalu,ale poprosim ich ak budu iste veci mozne aby ich robili ci nerobili.ale akonahle sa nieco skomplikuje,tak im verim a na pp mozu zabudnut a konat podla situacie.nie je dobre vsetko rad radom odmietat a buchat sa do hrude,ze moja stara mater porodila na poli,tak ani ja nemocnicu nepotrebujem(pisane s nadsazkou),ale je dobre vediet,ze aj matka ma svoje prava a ma moznost sa ozvat a nemusi len ticho nemocnicny personal nasledovat.podla mna by bolo najidealnejsie,keby lekari a pa naozaj zacali vnimat a pocuvat rodicky a snazili sa spolu najst zlatu strednu cestu tak,aby aj lekari mali pocit,ze maju priestor robit svoju pracu a nie su podcenovani,ale aj aby rodicky mali pocit,ze porod je pre ne fantasticky zazitok a nie nocna mora.

@alexandra tu je jej pribeh(dufam,ze sa nenahneva,ze to skopcim,ale uz to sama na tuto temu pisala ,tak hadam to bude ok 🙂 )

Volám sa Eva. Mám 23 rokov a 17 mesačného syna Sebastiána. Chcela by som sa s Vami podeliť o náš, hlavne pôrodný, príbeh.

Obaja s partnerom študujeme. On medicínu vo Francúzsku, ja liečebnú pedagogiku tu na Slovensku. Otehotnela som neplánovane v období mnohých problémov. Začiatky boli veľmi ťažké. Najmä prvé mesiace tehotenstva boli časom riešenia týchto problémov, práce na sebe samej, na vzťahu s partnerom. Tehotenstvo mi dávalo úžasnú silu a vnútorný pokoj. O tomto období som snívala dlho. Mala som už dávno preštudovaných mnoho vecí ohľadom tehotenstva, pôrodu a výchovy. Veľmi ma zaujímali prirodzené pôrody, bezplienkovanie, nosenie detí v šatke, kontaktné intuitívne rodičovstvo... Cítila som, že mi je najbližší pôrod doma, príchod dieťatka na svet v pokoji a láske, v mne známom prostredí, v prítomnosti rodiny. Počas tehotenstva som študovala všetko, čo sa mi dostalo do ruky. Hľadala som si tiež informácie na internete, spojila sa so ženami, ktoré už rodili, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Pred tým, ako som bola tehotná, som mala možnosť stretnúť francúzsku pôrodnú asistentku, ktorá chodí aj k domácim pôrodom. Aj vďaka nej som pochopila, že deti sa dajú rodiť inak, ako je to u nás zaužívané. Čím viac informácii som mala, tým som mala aj jasnejšiu predstavu o tom, ako by som chcela priviesť naše dieťatko na svet. Poslednou bodkou bola návšteva jednej slovenskej pôrodnice. Žiadala som iba o prirodzený pôrod bez medikácie, slobodnú voľbu v pohybe a vo vybraní polohy pri tlačení, preferovala som prirodzené natrhnutie pred nástrihom. Želala som si mať dieťatko priložené koža na kožu hneď po pôrode, nechať dotepať pupočník, neumývať dieťa. Samozrejme všetko toto iba v prípade, ak by pôrod prebiehal bez komplikácii a obaja by sme boli v poriadku. Odbili ma s tým, že mi pán primár nepodpíše pôrodný plán, pokiaľ odmietam lieky v tretej dobe pôrodnej. S mnohými ďalšími vecami mali tiež problém. Odišla som veľmi sklamaná. Doteraz nerozumiem, ako je možné, že takmer všetky slovenské pôrodnice prevádzajú (rutinne) viaceré úkony, ktoré WHO už dávno neodporúča a nerešpektujú ani mnohé ďalšie odporúčania WHO a práva klientov. Po zvážení všetkých informácií a možností som sa rozhodla rodiť doma. Vychádzalo mi to ako najbezpečnejšie (v zahraničných štúdiách o asistovaných domácich pôrodoch sa prezentuje pôrod doma ako rovnako bezpečný či dokonca bezpečnejší ako pôrod v nemocnici a s menej prevedenými rutinnými zásahmi, ktoré nie sú nevyhnutné) a najľudskejšie riešenie. V 34. týždni som sa zúčastnila predpôrodného kurzu u skvelej skúsenej pôrodnej asistentky Zuzany Štromerovej v Prahe. Po kurze mi prehmatala bruško a pozrela polohu bábätka, bolo otočené hlávkou dolu - čiže ideálne pre (nielen domáci) pôrod. Potom chytila moje ruky a zaborila mi ich do podbruška tak, že som držala hlavičku dieťatka. Bolo to úžasné, cítiť ho takto inak. Celé tehotenstvo prebiehalo bez problémov, čo bola moja hlavná podmienka pre domáci pôrod. Na pôrod som pripravovala nielen telo (aktívny spôsob života, zdravá strava, maliníkový čaj, odvar z ľanových semiačok, masáž hrádze...), ale aj dušu a myseľ. Pracovala som na svojich psychických blokoch a strachoch, snažila sa odhaliť skryté veci, ktoré by mohli vyplávať na povrch pri pôrode a skomplikovať ho. Vizualizovala som si pôrod. Dieťatku som spievala, často som sa dotýkala bruška. Ďalší, nemenej dôležitý bod, bolo nájdenie pôrodnej asistentky. Problém nastal, keď som zistila, že slovenské pôrodné asistentky k domácim pôrodom nemôžu chodiť. Ženy si väčšinou volajú asistentky zo zahraničia. Nakoniec som našla úžasnú ženu – babicu s bohatými skúsenosťami, ktorá nás sprevádzala pôrodom. Prišla k nám domov, keď sme obe mali pocit, že pôrod čoskoro začne. Pre každý prípad som mala pripravenú tašku a odvoz do pôrodnice, kam by sme bez váhania vyrazili pri prvých signáloch možných komplikácií. Tieto posledné dni pred pôrodom boli pre mňa ťažké. Mala som pocit, že všetci okolo čakajú, kedy začnem rodiť. A telo stále nič a nič... Nerozumela som tomu, snažila som sa zistiť, v čom je problém (nebol nikde, akurát som začínala 40.týždeň, takže som mala ešte čas). Jeden večer som skúsila meditovať. Ponoriť sa hlboko do seba k dieťatku. Bola som s ním v brušku. Prihovárala som sa mu. Objala som ho a spolu sme prešli pôrodnými cestami. Bolo to úžasné, nikdy pred tým sa mi nepodarilo byť tak blízko k bábätku. Tejto noci sa narodil Sebastián. Zobudila som sa o štvrtej ráno na to, že ma veľmi bolelo brucho, kríže. Niečo ako silné bolesti pri menštruácii. Šla som na záchod, kde sa celé telo vyprázdnilo. Tu som strávila takmer trištvrte hodinu a začali mi kontrakcie – každých 5 minút. Bola som prekvapená, aké boli intenzívne a silné. Zobudila som partnera a babicu. Išli sme si uvariť čaj. Zrazu nastal skok, kontrakcie boli ešte silnejšie a každé dve minúty. Všetko to šlo tak strašne rýchlo, že som nemala čas pracovať s bolesťou a svojím telom, ako som si to predstavovala pred pôrodom. Bol pri mne môj partner a babica. Mamina so sestrou čakali v inej izbe a pripravovali potrebné veci k pôrodu. Babica mi masírovala chrbát a zázračne sa ma dotýkala, mala som pocit ako keby pomáhala usmerniť bolesť na tie správne miesta. Pomaly som sa zatvárala do seba. Mala som zavreté oči, keď som mala potrebu, kričala som „ááách“ (hlboké „A“ pomáha pri otváraní pôrodných ciest) a vzdychala som. Zrazu prišla veľmi silná vlna, stiahlo sa mi celé telo a nedalo sa mi netlačiť, telo bolo silnejšie ako ja. Povedala som to babici. Prešli sme do mojej izby, kde ma skontrolovala. Bola som už úplne otvorená. Nechcelo sa mi veriť, že to tak rýchlo prešlo, že už za chvíľku budem držať svoje dieťatko v náručí. Bolo mi z toho veselo. Vyzliekla som sa a začala som tlačiť. Zrazu som počula a cítila, ako mi praskla plodová voda. Bábätko sa pomaly posúvalo. Menila som polohy podľa toho, ako som to cítila. Tlačila som raz v podrepe podopretá partnerom, potom na štyroch alebo som čupela. V izbe bola tma, mali sme zapálené len sviečky. Pomaly začínalo svitať. Pamätám si pohľad na oblohu medzi kontrakciami – bola nádherná, fialová. Babica mi masírovala a pridržiavala hrádzu. Cítila som hlavičku bábätka a nechala som partnera, nech si ju skúsi chytiť aj on. Kontrakcie pomaly prestávali a začínala som mať pocit, že dieťatko ide nejako ťažko. Cítila som, ako sa tlačí smerom von a potom sa vráti trochu späť. Nemala som strach. Vedela som, že je všetko tak, ako má byť. Napadlo mi, že môžem dieťatku pomôcť. Vybavilo sa mi, ako som kdesi čítala o tom, že sa dá bábätko vytancovať. V polodrepe/polokľačaní som začala pohybovať bokmi z boka na bok, krútila som bokmi, ako keby som chcela čosi uvoľniť. Potom na pár ďalších zatlačení vyšla hlavička, telíčko. Babica mi podala naše dieťatko. Odsala mu zvyšky plodovej vody z nošteka. Veľmi plakal. Držala som ho v náručí a obzerala si ho, malého človiečika, a tiež pupočnú šnúru, ktorou sme boli ešte spojení. Bolo to neuveriteľné. Bol veľký a silný. Náš Sebastián. Čas narodenia: 7:17. Pôrod trval menej ako tri a pol hodiny.

Mamina a sestra sa pridali k nám, hneď ako počuli Sebastiána plakať. Zabalili sme sa do diek a ostali sme ležať. Sebastiána som si priložila k prsníku a pomaly sa začal prisávať. Na placentu sme nečakali dlho. Bola obrovská. Babica nám ju ukázala a opísala jej časti. Všetko prebehlo v poriadku, hrádzu som natrhnutú nemala (a to Sebastián vážil 4,3 kg, ako sme neskôr zistili) iba som sa cítila veľmi slabá. Z toho som bola trochu sklamaná a trvalo mi rok, kým som pochopila, že aj to je súčasťou pôrodu. Niektoré ženy majú hneď po prirodzenom pôrode energiu a fungujúce telo, iné potrebujú čas na zregenerovanie. Mojou veľkou túžbou bolo nechať Sebastiána spojeného s placentou 24 hodín podľa tradície ruských pôrodných babíc. Za tento čas prejde mesiac všetkými znameniami zverokruhu a dieťatko získa silu všetkých znamení. No keďže som bola slabá, pre ľahšiu manipuláciu s bábätkom sme Sebastiána od placenty oddelili po 12 hodinách – šnúru prestrihol partner a nechali sme ju vysušiť. Dodnes ju mám odloženú. Placentu sme zakopali do kvetináča a na jar sme nad ňu zasadili stromček ginko. Keď trochu podrastie, presadíme ho niekam do prírody. Po pôrode som bola celý čas so Sebastiánom. Nemerali sme ho, nevážili. Len sme skontrolovali, či je všetko v poriadku. Prvé chvíle a dni sme boli celá rodina spolu. Na tretí deň ho prišla pozrieť pani pediatrička, s ktorou sme boli už vopred dohodnutí.

Keď si to všetko takto spätne už asi stý krát prehrávam v hlave a v srdci, cítim neskutočné šťastie. Počas tohto obdobia som sa veľmi veľa naučila a mnohé som pochopila. Spoznala som samú seba, uvedomila som si svoju ženskosť a silu. Prijala som zodpovednosť za svoj život a za svoje rozhodnutia. Teraz vnímam pôrod ako zrodenie. Dieťaťa a ženy. Ich dokonalú spoluprácu. Bol to moment, z ktorého čerpám silu. Želám všetkým ženám, aby mali možnosť priviesť deti na svet s láskou a podľa svojich predstáv. Aby bol každý pôrod nádherný a posilňujúci zážitok.

Inak ak sa bavite o epi, ja som si teraz upratovala moj bordelik v papieroch a okrem ineho som triedila ja casopisy, take tie klasicke mamickovske. Par clankov som si vytrhla a odlozila. O epi tam napr. pisala velmi zaujimavo doc. Chovancova - myslim, ze je primarka na Antolskej. Pri tom clanku mi napadlo, ze vacsinou sa zeny pytaju svojho gynekologa a ten im povie, ze epi je absolutne OK. ze nic nehrozi a ako inak by ta odpoved vyzerala keby sa spytali neonatologa.

Toto "podla mna by bolo najidealnejsie,keby lekari a pa naozaj zacali vnimat a pocuvat rodicky a snazili sa spolu najst zlatu strednu cestu tak,aby aj lekari mali pocit,ze maju priestor robit svoju pracu a nie su podcenovani,ale aj aby rodicky mali pocit,ze porod je pre ne fantasticky zazitok a nie nocna mora" je PRESNE moj nazor a to, co som sa tu snazila (nie prilis dobre) popisat..
Suhlasim aj s epi, preto som nad nou ani neuvazovala 😉

@dulkagabulka nevies preco nie je vhodne pri porode pichat plodovu vodu? Alebo naopak kedy je to potrebne 😅 😅 ?

@skolara pisali sme o tom tu v teme..skus najst..
🙂

@skolara Ahoj, tych dovodov preco nie je viac: dieta nie je tak dobre chranene pred infekciami uz, ma stazene rotovanie do porodnych ciest, a kontrakcie myslim byvaju silnejsie... zalezi teda este, ze kedy ju prepichnu, v akom stave je vtedy porod, cim neskorsie, tym je to lepsie...

@ninan2 ja nechcem aby mi to robili chcem vsetko nechat na prirodu tak preto sa pytam aby som lepsie vedela. Idem si to este omrknut dikes 😉

@skolara jasne, aj ja... no, najlepsie je vsetko odmietnut, a hotovo 😀 Ak k tomu teda nebudu nejake vazne dovody ze preco to spravit.

@dulkagabulka a ty nemas nejake info ohladom moznosti zriadenia porodnych domov, ci to vobec niekedy bude realne?

tie porodne domy by sa aj mne veru pacili

@aduskatt aj mne. zeny ktore by chceli take pekne porody, mali by moznost. v nemocniciach by ostalo viac priestoru pre tie, ktorym je to jedno, porod neberu az tak vynimocne... chcu epi, nastrih, vsetko len nech to ide co najrychlejsie a bolest je co najmensia.. a bol by vyrieseny problem.. je mi fakt luto mamiciek, ktore chcu rodit ako v porodnom dome a v nemocnici to nikdy nie je 100 prirodne...

@pici s tym asi nic nenarobime☹(

@aduskatt dovod?

@pici moj nazor je, že porodne domy budu realne po zmene zakona, ktory umožní PA vykonavat porody aj mimo zdravotníckeho zariadenia....

@dulkagabulka a riesi sa to? je taky nejaky navrh zakona?

@dulkagabulka no ja si myslim, ze kym aj starostlivost o tehotne pocas tehotenstva neprejde pod PA, tak o porodnom dome mozme len snivat. A to neprejde, kym si to my zeny nezacneme ziadat (kedze podla zakona to mozne je, hoci na Sk nie je jedna jedina PA, ktora by sa starala o tehotne uz pocas tehotenstva miesto gynekologa).