Kedy najskôr prijať pomoc doma po pôrode?

A som aj zabudla svokrovcov pochvalit, ti byvaju 5 minut od nas a po oboch porodoch prisli na navstevu az po tyzdni aj to len na dve hodinky aj ked sa urcite moc tesili a tiez o nic neprisli, teraz maju s dcerou super vztah a vzdy sa k nim moc tesi.

@lukamka uvazujes velmi spravne a ako im to povedat? Normalne, ze ich prosis o trosku trpezlivosti a hned, ako to tak bude citit, das im vediet, ze mozu prist.

Po prvom porode som chcela aj ja byt sama a mat klud. Moja mamina povedala,že príde, nedokázala som jej povedať nie. Porod dopadol nie úplne ideálne, ja som mala dosť problémy s laktáciou, mala som dosť komplikované šitie a malý len plakal a plakal ... Bola som nekonečne rada, že u nás moja mama bola, veľmi mi to pomohlo. Druhý porod som mala úžasný, domov som prišla úplne spokojná a v pohode. Pár dní sme boli sami, potom prišla opať mamina, varila, upratala, zbehla pre staršieho do školky, pohrala sa s ním. Ja som len ležala, kojila, spala. Svokrovci prišli jeden večer asi na hodinu (aj to kvoli tomu, že sme mali s nimi dohodnuté, že nám s niečim pomožu). Začínali prázdniny, tak mi ešte brali stršieho syna na týždeň na chalupu, z čoho mal malý veľkú radosť. Druhé bábatko bolo super, ja skrz pokoj som mala mlieko, mala len jedla spala, mamina si stále vymýšĺala nejaké práce, lebo sa nudila :D. Ale jej prítomnosť mi vooobec nevadila 🙂

@lukamka mne bola pomoct moja mama a bola som velmi rada, muz si volno zobrat nemohol, rodila som 2 tyzdn3 po zimnej celozavodke, cize volno nehrozilo, navyse napadalo strasne vela snehu, cize dost casto uviazol v zapche, mama super pomahala, varila, nakupila, postrazila malu, ked som isla do sprchy, vsetko mi nosila pod nosom a v jednej chvili vlastne malu zachranila pred padom, kedze sa mi z nicoho nic zatocila hlava a skoro som odpadla, tak rychlo brala malu, mne pomohla, aj na 112 volala, ze co robit, muz na poobednej, no neviem ako by som to sama zvladla, tie prve 2 tyzdne bola velka pomoc a opora

Baby, to je jasné, že mama je mama, len svokry a ostatná rodina to dosť ťažko chápe.

Nemala som pomoc a ani som ziadnu nechcela a este tak svokru aj ked super dobra zena ale diky. chodila som s holou onou a susila stehy, pomoc ako s cim? kym dieta spi oddychujem, varim, vychutnavala som si prechadzky s kocikom sama, cez vikend s manzelom, okukavat mohli prist po 3 mesiacoh na vikend.
Pokial nieje doma este stasie male dieta, neviem s cim by mi tak kto pomohol.

@lukamka boli sme iba s manzelom=ono,vies...pokial budes po prode fit,bude to ok,ale pokial nie,aspon na nejake varenie,ci pomoc s urpatovanim,atd sa ti niekto sem=tam zide
ja som po prvom bola o.k.,po druhom porode to bolo horsie a uz boli dve deti....vela sme si odkrutili u lekarov...skratka,bolo to velmi,velmi,velmi tazke obdobie a najhorsie bolo,ze sme nemali pomoc od nikoho a bola by sa zisla
ked tak rozmyslam,asi to bol najtazsi rok v celom mojom zivote a teda,uz som si toho zazila dost,takze osobne velmi nerada spominam na obdobie po druhom porode,tak cca do 6mesiacov
ale inak sa priklanam k tomu,ze zbytocne vela ludi neurobi dobre ani tebe,ani dietatu...
takze....uvidis ako to cele prebehne a dopadne,no a vzdy o pomoc vies poprosit a aj podakovat

@lukamka ahoj, pridam svoju skusenost. Ja som v nasej rodine tiez oznamila, ze manzel si zobral 2 tyzdne dovolenku, ked chcu pomoct babky tak potom...a skutocnost...este sme s malou v porodnici...svokra naklusala na druhy den co som rodila k nam...a urcite sa zdrzi aj ked dojdeme domov - mame este starsie dieta akoze sa stara o neho, pritom moj manzel je doma....a moja mama mi oznamila,ze ma dalsi tyzden dovolenku, ze sa na nas tesi (asi 5x som jej povedala,ze manzel je doma, zvladneme to, nech pride potom, ked pojde muz do prace)...takze uplne nase "poziadavky" odignorovavaju...ani sa mi nechce ist domov...podobne to bolo pri 1.dietati a co som sa naplakala a narozculovala...zbytocne ma znervoznovali a obsypavali radami ako to oni vsetko inak robili...tak Ti zelam, aby to u vas pochopili a naozaj si si ten cas uzila s manzelom a babom a nie babkami...vsetko je o ludoch...niekto pochopi, niekto nie...

@katrinka8 tak ja mam divneho muzam, ked nad tym uvazujem prve tri mesiace som sa venovala len dietatu a on varil a upratoval...cize my sme si naozaj vystacili...

@alby2014 - tak ono to nie je o tom, že je divný, ale niekde sa to dá a niekde nie. Synček sa narodil koncom novembra, z pôrodnice sme šli ozaj vari 26-ho. Mm mal však dovolenku vlastne ten týždeň cca, kým som tam bola - lebo musel byť s dcérkou doma, keďže bola chorá a nechodila do škôlky. A viac sa mu už nedalo zobrať dovolenku, pretože klasika, blíži sa koniec roka uzávierky atď. - jednoducho musel naspäť do práce. A taký luxus, že 3 mesiace doma, tak to by sme si ale ani inokedy nemohli dovoliť 🙂
Ale nech je ako je, normálne mi je za tými časmi smutno, keď boli deti novorodenci 😀 Teraz je staršia prváčka v škole, mladší prváčik v škôlke, a ja len kukám, kedy sa z tých maličkých bábätiek stihli stať takí veľkáči 🙂

@vydrusa - ja celkom nesúhlasím s tým, čo píšeš o dieťati a starých rodičoch. Vieš, život je veľmi pominuteľný, naozaj nemôžeš nikdy, nikdy vedieť, čo sa môže stať, a človek môže potom v budúcnosti oľutovať, že napr. nedajboh rodič ti nečakane umrie, a nemal ani šancu si užiť svoje vnúča, lebo "až po roku to má zmysel" - viem, že si to nemyslela takto doslovne, chápem, čo si tým chcela povedať. Ale aj ten pohľad druhej strany existuje.Plus, fotka a video NIKDY nenahradia osobný kontakt.
Moja stará mama umrela ako takmer 91-ročná - v podstate nečakane - nebola chorá na umretie ani infarkt, ani nič, proste následky pádu, krvácanie do mozgu. Staršia dcérka mala 5 rokov, mladší 2. Bolo to teraz koncom januára. Oni boli spolu veľmi často, keďže stará mama bývala s mojimi rodičmi. Dcérka už je v podstate veľká, ale synček v podstate maličký, a napriek tomu si ju pamätá, nezabudol, občas sa na ňu opýta sám od seba, hovorí o nej. Ja každý deň ďakujem Bohu, že ona mala šancu byť s tými deťmi, pretože viem, že práve ony jej dávali takú životnú energiu, to bolo doslova vidno, ako pri nich omladla. Brat žije v Prahe, synčeka má staršieho od nášho o rok, dcérka mala rok, keď stará mama umrela. Pochopiteľne, videla ich oveľa menej, ale aj ten vzťah bol úplne iný medzi nimi, aj majú oni úplne iný vzťah s mojimi rodičmi - lebo sa vidia osobne len málo. Nie je to zlý vzťah, to nie, ale je proste iný.
Tým netvrdím, že starý rodič má byť nasáčkovaný 24 hodín denne u vnúčaťa, ktoré prišlo z pôrodnice, ale nevidím na tom nič zlé, ak aj denne príde to vnúča pozrieť na pár minút. Niekedy dobre padne aj to, že Vám niekto urobí kávu a umyje riad od obeda predtým, než odíde - možno to dobre padne aj tomu mužovi, ktorý to celé robí denno-denne sám, lebo my sa staráme o novorodenca.
Baby, úprimne, ako by sme sa my cítili, keby nám nevesty či dcéry oznámili, že nás nepotrebujú, resp. s podtónom, nech nechodíme "očumovať" bábätko (vnúča) v prvé dni po pôrode?

@katrinka8 mas uplnu pravdu a najma v posl.vete
my s manzelom uz rodicov a starych rodicov nemame a veru,zisli by sa velmi
resp.mame este manzelovho otca,ale nie je zly clovek,no nejako nas neriesil,neriesi a uz je chory,takze skor mi pomahame jemu ako on nam
ono je strasne velky rozdiel nechciet pomoc a nemat pomoc
tiez som vela veci,situacii a ludi nechapala....az kym som sama neprisla postupne o rodicov
a stary rodicia chzbaju aj detom....a nahradit sa to neda,jednoducho,da sa s tym len naucit zit
takze vsetko v takej zdravej miere...aj podakovat za pomoc a vazit si to,ze nam ma kto pomoct este a na druhej strane aj pekne mozno povedat,ze by sme sa to chceli pokusit zvladnut sami a dojst k nejakemu konsenzu...

@lukamka jasne, hned som mala pomoc, po cisarskom som par dni ani chodit nemohla. Svokrovci byvaju blizko, tak sme boli par tyzdnov u nich. Pre mna to bola velka pomoc. Ale ak sa citis, ze to zvladnes sama, tak v pohode. Chapem, ze clovek ak by sa mal starat o dieta a este o navstevu, to nie je bohvieco. V nasom pripade som bola navsteva ja, takze pohoda 😀

ja 'planujem' nasledovne:
muz bere 2t dovolenku, chceme byt sami - ma nastastie 2 zdrave ruky a oci, varit prat i popratat vie. svokrovci byvaju 5 minut peso. chceme im povedat, ze tie 2t by sme boli radi sami, ze az pojde muz do prace velmi velmi rada uvitam ich pomoc a navstevy 🙂
su zlati, verim ze sa dohodneme. *oprava: verim ze nas pochopia 🙂

@terezka1947 - ja sa v poslednej dobe zamýšľam nad touto dobou, aká je čudná, že vlastne sa to začalo asi po tej vojne cca, že ľudia stále postupne viac a viac žijú v takej samote, žijú tak akoby sami pre seba. Už vlastne od narodenia sa tak človek učí akejsi neprirodzenej samote. Kedysi sa proste žilo viac spolu. Ľudia svoje životy zdieľali, aj si viac pomáhali prirodzene nielen v rámci úzkej rodiny, ale aj širšej či dokonca dediny, susedia a pod. A toto sa stále viac a viac vytráca v mene akéhosi súkromia - čo na jednej strane je v niečom dobré, ale momentálne je to podľa mňa nahnané v úplnom extréme. Je čudné, že sa vlastne akoby učíme spoliehať sa len sami na seba. Tým vlastne ale dávame signál, že ani na nás sa nemá nik spoliehať. Čo je smutné teda podľa mňa.

@katrinka8 a najhorsie je,ked sa to deje v rodine 😒
nechcem od nikoho nic,nikomu nic zle nerobim,sam chcem rozhodnut,co chcem a kedy chcem...sam,sam,sam
a ked je problem?
uz by som aj chcel pomyselne pohladenie...ale nema byt od koho,lebo je vela znamych,ale malo skutocne blizkych ludi a kedze nemame nikoho blizkeho,opat sa viac uzatvarame do seba...a to je bludny kruh

@katrinka8 Lebo sa prestal brať ohľad, ľudia nevedia hranice, odkiaľ pokiaľ sa starať. Nechápu, že opýtam sa, príp. donesiem a ak dostanem odpoveď, že nie ďakujem, tak je to nie ďakujem. A tiež, že ak potrebujem pomoc tak o ňu požiadam a ak mi niekto ponúka, tak dookola netvrdím, že nie, to ste nemuseli, nie a nie.

Lenže to je tak zo všetkým, daj si hocijakú tému. Napr. pôrod doma. Prv ženy rodili doma, umierali ženy aj deti. Začali rodiť v nemocnici, prestalo alebo teda stlmilo sa umieranie a zase chcú pôrody doma, kým nezačnú umierať........
Mobil, kto nemá mobil nie je in, možno zachvíľu bude in, ten kto ho nemá.
Starať sa treba, ale nie priveľa, tak akurát a odhadnúť správnu mieru je ťažké. 😉

Ja som po pôrode nikoho nechcela, len byť doma a mať pokoj. Pochopiteľne, chápem, že sú zvedaví a chcú sa pozrieť, ale aby mi po byte behalo 10 ľudí a ani nepomohli tak mi je na dve veci. Našťastie prišli a odišli.

@lukamka Ja som nemala nikoho - lebo som nemala koho - rodičov nemám, žije už len svokra - a tá má svojich starostí dosť - prišli pozrieť a to bolo všetko. Boli sme na to sami ja a môj partner - a všetko bolo super a v poriadku. 😉

@terezka1947 - presne. Mnohí sa ohrádzajú "priateľmi", že majú a pod. Ale keď treba reálnu pomoc, tak vlastne nemá kto pomôcť. Lebo aj tie priateľstvá sú vlastne iné, tak inak stavané, na niečo iné - to nie je ani tak o tom, že ak je skutočný priateľ, pomôže - áno, to je fakt - ale to priateľstvo má inú funkciu a toto sa vzťahuje skôr na výnimočný stav núdze. Nie na také bežné denné drobné starosti napr. Podľa mňa v dnešnej dobe bežne určite nefunguje, že žena je chorá, musí ležať, manžel musí do práce, príde kamoška na materskej napr. a príde jej navariť a postará sa o jej deti, kým sa muž vráti z práce? Proste tá chorá žena vstane a maká, alebo sa to snažia nejako poriešiť s mužom sami. Alebo napr. kedysi nebolo treba riešiť, kto zoberie deti do školy - škôlky tak, ako dnes. Proste detí bolo veľa, či už v rámci rodiny alebo aj v rámci susedstva, a staršie pomohli s mladšími. Toto ešte bolo aj za našich čias ešte. Dnes je toto zložitejšie. Presne to isté, ako s týmito pôrodmi, tiež ženy mali kedysi proste tú pomoc prirodzene z okolia - napr. moja stará mama, keď sa narodil môj ocino, už nemala mamu. Ocino sa narodil skôr, nečakane, samozrejme. Tak kým bola v pôrodnici, tak suseda jej všetky veci pochystala pre bábätko. Keď sa vrátila, všetko pochystané našla. Pomáhať jej s bábätkom a s domácnosťou prišla teta cez pol republiky - sestra jej mamy. Stará mama vždy hovorila, že tak to proste bolo ľudia žili viac spolu, a že dnes je čudná doba, že napriek vymoženostiam doby sa žije ťažšie. A veľakrát napr. aj naši rodičia vraj už zabudli, ako im pomáhali ich rodičia (keď sa niekde argumentuje, že oni tiež všetko sami robili).

@lukamka A pri prvom dieťati dokonca chodil partner normálne do práce od ráno do večera.....Pri druhom bol s nami doma dlhšie.....

donosené dvojičky (dobručké v pohode spinkali...) po cisárskom, rana sa mi neustále zapaľovala a otvárala a bolela, nespustilo sa mi mlieko a krpci sa nevedeli riadne prisávať, takže s dohryzenými krvavými bradavkami a hodinami odsávania mlieka deň noc a s neskutočne páliacimi hemeroidmi, tie boli najhoršie 🙂 keby nebolo mamy tak umriem hladom 🙂 nikdy by sme sa nerozkojili... tie prvé týždne som nerobila nič iné iba sa starala o krpcov, učili sme sa kojiť, odsávaním sme zvyšovali tvorbu mlieka najprv aby bolo aspoň pre jedného a potom aj pre druhého a snažila som sa dať dokopy aby som sa mohla postaviť a posadiť a zdvihnúť deti bez zaťatých zubov od bolesti... utriasli sme sa tak po cca 2 mesiacoch, krpci už sosali, hemeroidy trochu sa zlepšili, vyliečili sme zapálené prsníky, rez po cisárskom bol síce ešte stále bolestivý ale omnoho menej... takže mne mama neskutočne pomohla ale zas naozaj pomohla... a nepresadzovala svoje... keď som povedala, že krpci budú bez cumľov kým sa nenaučia prisávať zobrala to ako fakt a basta 🙂 takže s odmietnutím pomoci by som trošku počkala, kým budeš vedieť v akom stave dôjdeš domov z pôrodnice 🙂 ale ak sa k vám chystajú si len užiť maličké a očakávajú, že ich budeš obskakovať, tak nech radšej zostanú doma ... v prvé dni som nebola schopná ani uvariť kávu 🙂 ono aj ja som mala plán ako hneď začneme nabiehať na nejaký režim aby sme sa čo najskôr utriasli 🙂 teória bola krásna a potom sa musela ťažko prispôsobiť môjmu aktuálnemu zdravotnému stavu 🙂 a to boli krpci naozaj dobré bábätka až na to, že sa ani jeden nevedel správne prisať 🙂

Nedávno som čítala názor lekára, ktorý sa dosť zaoberá minulosťou a porovnávaním s prítomnosťou. Má dosť reálne a rozumne názory, on povedal, ze šestonedelie ma byť čas pre matku a dieťa,má to svoj význam... A odpoveď na tvoju otázku; zariad sa tak, ako to citis. Žiadna odpoveď nie je ta správna, iba ta, ktorú ti dáva tvoje srdce ;)

@natalym mne mala prist aj svokra, kedze su pomaly na druhe strane republiky, ale kedze bola zima, snehu u nich kopec, svokor na tyzdnovkach, nechcela nechat svoju mamu samu tak mimo civilizacie, kedze ziju mimo dediny a okolo uz nik nebyva. Tak malu videla az o 4 mesiace

@natalym - tak napr. si myslím, že nie je problém ani tak rodiť v pôrodnici - chcenie rodiť doma súvisí hlavne s tým, že práve tam žena potrebuje a hľadá práve ten rešpekt k sebe samej, k dieťaťu, k samotnému tomu procesuKeby toto fungovalo v pôrodniciach, keby tam mali ženy tú psychickú pohodu, akú majú doma v súkromí, tak by väčšina tých, ktoré chcú rodiť doma, v pohode rodili aj v pôrodnici. A najväčší problém je v tom, že toto sú veci, ktoré sa dajú urobiť pomerne jednoducho, inde fungujú, ale tu nie je vôľa. Tu je to však o tom, že tieto požiadavky neberie medicínska obec obvykle veľmi vážne, zľahčuje ich, a pritom vôbec nejde o nič mega, čo by stálo neskutočné množstvo peňazí, čo tie ženy chcú - len čas, pokoj a psychickú pohodu, necítiť sa ako bezmocné stvorenie, ktoré nemá na nič právo a dosah. Keby toto mali, mnohé by aj úplne inak vnímali dobre mienené rady doktorov, kedy už medicínsky zasahovať a kedy nie. S tým ide ruka v ruke problém, že doktori mnohokrát zasahujú do pôrodov zbytočným urýchľovaním, strihaním a pod. To je tiež bludný kruh. Ale tak to je off topic.

Je mi smutno akých máme mužov😕mňa to asi čaká tiež, ale urobím všetko preto aby to tak nebolo!
Skoro každý prípevok je o tom, ako sa len ženy starajú atď, akoby bol problém večer z roboty uvariť na dva dni problém pre muža, lebo to nevie.
Normálne som nahnevaná. Čo je toto za dobu!

@sono2 Tak moj muž napr. vie variť, ale chodí z práce o 19:00 narobený ako kon, maká fyzicky, takže som od neho ani nechcela, aby varil, ked som to ja v pohode zvládla aj na druhý den po príchode z porodnice, cítila som sa dobre. Keby mi bolo zle, tak samozrejme navarí on, prípadne zavolám mame, že mi je zle, či mi nepríde navariť.

@sono2 nic v zlom ale mna zas nahneval tvoj prispevok!!pises akoby ti chlapi si v praci vajcia valali!nepoviem kebyze je chlap doma ale po vacsine sa v tej praci nadru dost aby uzivili rodinu tak nevidim dovod aby este aj doma tahali dalsiu sichtu..ano ak je zena po porode na tom zle tak nech pomoze ale ak je ok tak naco?!!!furt na tych chlapov len pindate

@lukamka ja som chcela tiez po prichode pokoj,no uz nas pred bytovkou cakala svokra!za cele tehu a pobyt v porodnici ani zavolat nevedela ale nasackovala sa hned a pomoc?zamienka,zavolala svokra,svagra so zenou a s dcerou,nasich...kopa ludi,hluk...hroza..ked som sla kojit do inej miestnosti prisla tam ze kde sa skryvam sak chce byt s malym,ze ved vsetko tam je rodina tak sa skryvat nemusim..potom som bola 8dni este s malym na jis,takze s nami nebola a potom ked zase k nam chodila a len zle ho obliekas,zle kojis atd atd..taku pomoc nepotrebujem..nasi chapali ze chcem klud aj svokor to chapal,aj svagor len svokra nie...ciste psycho

@janickacrazy aj tak. Ja robim fyzicky tiež. Na ženu dosť a stale robím som v 7mesiaci a začínam to nezvládať. Lebo brucho fakt bolí. A pokračujem doma. Permanentne si sadám k tv o pol deviatej, lebo stále je čo robiť. Lenže mužov šetríme to je to.
Teraz vôbec nechcem na tvojho muža, veď aj ja zbytočne nezapájam, ale je to chyba. Skôr mam zlosť na svojho že som si to sama tak zariadila, všemocna, najlepšia😕