Kedy najskôr prijať pomoc doma po pôrode?

@mysga joj ale si to hnusne napisala, ale tak zo zivota 😀 😀 😀

@eeffka no veď v zlom to nemyslim, ale tak to po pôrode vraj býva :D

@lukamka Tak pozri, každá žena to vníma po svojom. Napr. mne nikto pomocť neprišiel a ani sa nenúkal. Svokra chodila ešte do práce 1000km od nás, takže tá prísť ani nemohla. Moja matka síce býva blízko, ale tá sa starala o babku 96ročnú, takže tá tiež nemohla. Manžel išiel na druhý den ako sme prišli z porodnice do práce, musel. Ja som bola po cisárskom, ale celkom som to zvládala, aj som varila, upratala, proste všetko plus 2 deti doma. Ale tak robila som fakt len základné veci, žiadne veľké upratovanie. Malý bol dobručký, pekne spinkal, takže sa to dalo. Mne by to vadilo, keby mi prišla svokra pomáhať, maximálne by som prijala, keby mi niekto navaril na pár dní a doniesol domov.

@jasminet ved to, ze si neviem predstavit ako si mam vetrat prsniky a chodit s mega vlozkami po byte, ked je tu nasackovany svokor a svokra. Ja som taky trtko, ze ked mame navstevu, tak sa aj tyzden neviem vytoto...

@lukamka podla mna by sa malo presne urcit co a ako. Teda napr. Tyzden po prichode domov pridu napr.od piatku do nedele rodičia, budu vediet odkedy dokedy, muž bude pripraveny na ulohu kuchar/čašník, ty sa skús starať o seba, odpovedať na bežné otázky, nezameriavať sa na trápnosti situácie (ja si napr.neviem ani predstavit,ze pred niekym kojim, že trapne,chulostive,alebo čo,ale ked vidim kojacu rodinnu prislusnicku,tak mi to nepride divne ani na sekundu... atď a bude. Neviem,ako byvate, o nejakej hodine zalez s mimčom "spať" a vydrž to :(

@lukamka na konci mal byt tento smajlik 🙂 ... 🙂

@janickacrazy suhlas podobne to bolo aj u nas ...ja by som uprednostnila skor tu pomoc s deťmi a verenie ale holt situacia bola aka bola...dcera sa narodila pred vysvedcením a my sme prišli domov a na další den začali letne prazdniny!! a dalšie 2 deti doma...nebolo pomoci a veru by som prijala, svokra sa stara o dementnu mamu, moja mama ešte robi, muz po týždni išiel do roboty zase tiez si nepomina dovolenku na ,,hovadiny,, 😀 😀 😀 prvý týžden som to všetko predychavala - deti trieskali do tabletov a potom uz bol system - musel byť.

my sme vsetkym povedali ze najskorsia navsteva po troch mesiacoch. ze maly este nema imunitu a potrebujeme klud. nic lepsie som nemohla spravit, mali sme doma pokoj, mm zostal tyzden doma s nami a pomohol na zaciatku a potom isiel do prace. som rada ze to tak bolo lebo pocuvat dobre mienene rady o kojeni, prebalovani a starostivosti by bolo to posledne co som potrebovala. nebola spokojna moja mama ani muzova mama ale to ma az tak netrapilo. my sme si to uzili bez stresov, pekne sme si spravili system aj denny rezim a aj navarit aj upratat som stihala 🙂

Prvy porod bola sekcia. Prisla som domov 6. den a nahrnuli sa nasi. Bolo to o hubu. Tak som ich slusne poslala prec. Mamina sa chcela nastahovat, ale ja som odmietla. Muz bol par dni doma a potom sme nabehli na rezim. Obcas povaroval svokor, obcas nasi tak hodinku, kym som si nakupila. Druhy porod prirodzeny, zasita, z hematomom ako dlan, nemohla som sediet a ako bonus ma seklo a ledva som chodila. Na jeden den som si zavolala maminu, ale potom dom ju poslala prec. Nevedela som si najst rezim, zavadzala mi. Potom prisli o par dni na navstevu, ale po hodinke odisli. Odvtedy bacujem sama. Starsieho mi 2x denne dedo berie na hodinku von, 1x do tyzdna ideme na cely den k nasim. V tomto case upratujem, varim a u nasich nakupujem. Na ostatne som sama. Nie som hrdinka, ak je treba o pomoc poziadam, ale viac mi vyhovuje, ked sa spolieham sama na seba. Sprav ako uznas za vhodne. Sk sa urazia, ich problem. Rodina budete vy traja, musite si na seba zvyknut😉

@eeffka
ked budes dospela, pochopis, ze netreba bojovat o priazen 🙂

@lukamka ja som to mala pri starsom podobne. babka (=svokra) mala naplanovane a niekolkokrat mi povedala, ze ona sa k nam rovno na par tyzdnov nastahuje. nechcela som to, zrejme z rovnakych dovodov ako ty.
a tak som jej to aj vysvetlila - priamo ale citlivo - ze nie, ze chcem sama, ze si proste velmi cenim ze nam/mne chce pomoct, ale ze to chcem zvladnut a uzit si to prve babatko sama. ale tiez teda ze som rada za vsetky jej rady, ochotu.... a keby bolo treba ze jej zavolam, tiez som jej to tak vysvetlila ze bude aj zalezat od porodu a ako sa budem ja citit. zobrala to v pohode, pochopila to.
ina situacia uz bola pri mladsom - ktory mal aj zdrav.problemy a pytal viac starostlivosti ak bezne novorodeniatko a nemala som cas na toho starsieho, tam uz mne osobne velmi dobre padlo ze svokra prisla a pomohla mi.

vsetko zavisi od toho, ako to citis Ty sama.... a este aj od porodu.... ja som fajn porody, prisla som domov a za hodinu dofrcali svokrovci s uvarenym obedom, posedeli 10 minut aby videli malu a zase odisli domov.... svagrina mala sekciu, rana ju velmi bolela a mala aj nejaky zapal, vravela, ze bez mamy by ani maleho nezdvihla na ruky.... tak tyzden byvala u nej, nakolko to bolo jej druhe dieta a bolo sa treba aj o starsieho postarat, manzel chodil do prace.... ak mas dobre vztahy s rodicmi, tak sa to vsetko da vykomunikovat, ci maju alebo nemaju prist a hlavne kedy....

ked som cakala prve, svokra sa chystala zobrat si 3 tyzdne dovolenku a pomahat mi. Myslela to dobre (rodicia z oboch stran byvaju v tom istom meste ako my), ale ja som z toho mala hrozu - nevedela som si predstavit byt pred nou unavena, nevyspata, vystresovana, v pyzame a s mastnymi vlasmi... Neviem, ci jej to muz nejako vysvetlil, alebo ci sama pochopila, ale po navrate z porodnice sa k nam vobec nehrnula 😀 zato mi vsak 2x do tyzdna posielala plne hrnce jedla a ja som jej za to dodnes nesmierne vdacna. Pomohlo to ovela viac ako nejaky pobyt u nas... Zial, moju mamu, na ktoru som sa spoliehala, ze mi pomoze, ani nenapadlo k nam prist a pomoct ☹ ked som ju aj poprosila o pomoc, vzdy mi povedala, ze jej predsa tiez nikto nepomahal (pritom po porode byvala 3 mesiace u svojej mamy, ktora sa o vsetko starala). Teraz pri druhom uz budem asi doraznejsia - stale si neviem predstavit svokru v tom chaose, ktory urcite nastane, ale pevne verim, ze ma nesklame a obcas posle nieco navarene 😉 no a mojej mame budem vyvolavat, nech mi pride pomoct 😀 😀 😀

@lukamka pozri určite sa veľmi tešia. Určite by to mal s nimi poriešiť manžel a narovinu im to povedať. Nech napr. prídu pozrieť na dva - max tri dni, kým budeš v nemocnici, a potom nech prídu za nejaké dve týždne aj na dlhšie. Prípadne za čas, kedy zvážiš že by už mohli prísť.

A nech im to manžel povie narovinu, že budeš kojiť, rozbiehať prsníky a tak. Určite pochopia. Ako ja som bola po CR, po týždni v nemocnici som už nemala taký silné krvácanie. Návštevy chodili, ale len také rýchle. Zladili sme sa s malým do týždňa. Neviem ako u druhých - ja som pomoc nepotrebovala - respektíve iba od manžela v noci na stávanie k malému, keďže som bola po CR. A manžel bol doma týždeň varil a tak. Takže je to na Vás. Určite cháp aj svokrovcov a hlavne kôli vzdialenosti, (nemôžu malé vidieť hocikedy). Ale nech im to aj manžel vysvetlí.

Ja som bola po tažkom porode s depkou a problémami s prsníkmi a kojením v koncoch. K tomu mi dieťa revalo vkuse celý den. V den návratu z nemocnice sa mi do domu nastahovla svokra, leba manzel si myslel, že mi pomože. Priviezli ju svagrina s celou rodinou, prosto katastrofa. Tak som sa so vsetkými pohádala a dodnes mam tie vztahy nastrbene, žial. Nikto dodnes nepochopil ako som cítila. Keby som to mohla vrátit, urcite by som tie tazké zaciatky skusala zvládnut sama...

Aj my sme si planovali, ze budeme sami. Maly sa narodil skor ako mal, nechcel papat, mal silnu zltacku. Psych. som bola v koncoch. Manzel bol este v skusobnej dobe, takze ziadna dovolenka. Mama prisla hned na druhy den ako som bola doma. Brala som ju vsetkymi desiatimi.
Rodine treba vysvetlit, ze si chcete babo uzit sami a ich zavolate ked sa na to budes citit prip. potrebovat.

Ak mieni byť viac ľudí nasáčkovaných a sedieť a čumieť, tak ďakujem pekne za takú pomoc.

Mne dosla pomoct mamina aj ked sa maly narodil. Vtedy to neskutocne pomohlo, lebo mi sme lietali kazdy den 75 km do nemocnice a vecer domov, vybavovali sme papierovacky a prvy tyzden mi zatial mamina navarila, poprala, popratala. Navarila aj do mrazaku tak sme cele 2 mesiace mali co papat vdaka mamine. Potom ked maleho konecne pustali z nemocnice tak prisla opat, starala sa o maleho, varila nam, upratovala. Bolo to nedocenitelne

Ahoj, mne bola pomoct mamina, tiez su nasi 450 km od nas. Svokru by som nezniesla. Ak si prvorodicka,tak pohoda babo ti bude 2-3 tyzdne spat a s maminou si pokecate a bude pohodka resp. si obehas urady a o a malinke postrazi,trebarz aj vonku na prechadzke. Svoje ritualy si este vybudujete a uzijete,hlavne nic neplanuj lebo nic nevude take ako si to pre porodom predstavujes. Nehambi sa prijat pomoc ak ti ponukaju a este si uzi ak budes moct oddychovat a niekto ta bude obskakovat. Ver mi, po porode po par tyzdnoch si ani nevydychnes.

@lukamka cítim to presne ako ty! Ja odhadujem mesiac. Potom by som zavolala.

Hm, mne resp.nám s deťmi nik nepomáhal...nejak nerozumiem, že s čím...veď porodiť je normálna vec...muž dokonca išiel ešte v deň príchodu z pôrodnice do práce.

Keď bolo treba upratať alebo navariť a muž nebol doma, šup s malou do šatky alebo moses basket a bolo...

Návštevy samozrejme boli každý deň, ale na hoďku-dve.

Na prvý mesiac po pôrode spomínam najradšej. Najmä druhorodená spala toľko, čo už nikdy 😃 a ja s ňou... Keby mi prišla mamka pomôcť, keď mala malá polroka, aj ruky jej bozkávam 😃 to už bol iný záhul...a furt je...

@lukamka akoby som to ja písala 😀 maaam hlboko v riťke, ci si niekto mysli ze sa hrám na matku roka, ze som porodila tak som dokonalá. Ja som chcela mat svätý pokoj prave preto, lebo sa proste počas návštevy necítim komfortne. A presne toto som riešila, budem zničená a pred svokrom sa tu mam premavat "oblečená" aby náhodou nieco nevidel a pod. Ja chcem svoje pohodlie, svoje súkromie, velmi dobre viem ze ich pomoc by znamenala to ze budu nonstop zavesení na bábätku. A tak ako som v tych chvíľach nepotrebovala svokrovcov, tak ani vlastnú mamu....o dva ci tri tyzdne k nám dosla prvá väčšia návšteva kde si mohli svoju vnučku aj vziať na ruky a vsetko. Nic im neušlo. A mne bolo vynikajúco 😉 vrchol vsak bol, ked sa mi svokra natrepala do spálne ked som kojila a volala celu rodinu nech sa idu pozriet 🙄🙄🙄 - bez komentára. Jednoducho, opakujem, ja mam rada svoje súkromie, svoj byt, kde sa mozem uvoľniť a premávať nahá alebo len v tričku a nebudem si musieť dávať pozor, ze za každým rohom číha svokra alebo svokor. A zvládli sme to skvele 😉 aj sme upratali, aj sme navarili, aj sme nakúpili 😉 takto to prebehlo aj pri druhej dcére. A btw 😉 aby ste si zase múdre mamičky nemysleli ako šikanujem svokrovcov tak nie, baby s nimi maju krásny vzťah, chodia tam na prázdniny a vsetko, vždy su u nas vítaní a to ze nevideli novorodene vnučky prvé dva tri tyzdne (okrem jednej návštevy v pôrodnici), im absolutne nic neušlo a ja som bola dokonale uvoľnená a spokojna 😉

Tak ono je to presne o tom, či chcú prísť na návštevu, alebo reálne pomáhať. Napr. mne keď sa narodila prvá dcérka, tak naši (bývame v tom istom meste) prišli v deň, keď sme prišli z pôrodnice, k nám s navareným obedom, a spolu sme sa najedli a oni potom išli domov. Nám toto padlo dobre, mm bol celý deň so mnou v pôrodnici, kde nás čakal, takže nemal kedy navariť "konečne normálne jedlo" :- D Mm mal potom asi týždeň dovolenku, takže sme boli sami doma. Môj ocino síce bol už na dôchodku, takže bol doma, ale k nám nechodil, a mamina moja ešte pracovala. Keď však mm musel už po týždni do roboty, samozrejme, že som nebola ešte úplne zabehnutá s bábom, hoci bolo "dobré" (neznášam tento popis, všetky deti sú predsa dobré, ale proste ona mi ukážkovo spala, v podstate som o nej ani nevedela 😀 ), ale ako klasická prvorodička som v podstate bola taká vystrašená v tie prvé dni, že som na ňu sama, že keby čosi, už to musím riešiť sama...(no hormóny). A klasika, nemohla som v noci spávať (hoci malá sa budila len 1-2x na dojčenie), lebo som furt sledovala, či dýcha, keď chrčala, bola som hneď hore.. takže som bola tie prvé týždne nevyspatá z tohto (paradoxne nie z dojčenia) - takže mi veru veľmi dobre padlo, keď mi mama buď ráno alebo cez obednú prestávku doniesla obed. Upratovanie a žehlenie a podobné veci sme nejak pri malej stíhali cez víkendy, keď bol mm doma.
Keď sa narodil druhý synček, dcérka mala takmer 3,5-roka a už bola na dôchodku aj mama. Keď som prišla z pôrodnice, okrem obeda, ktorý nám zase naši doviezli, ma doma ťažko romanticky čakal aj rozobratý záchod 😠 No, tak som sa rozplakala, že také niečo sa môže stať iba mne, že iné ženy čakajú doma transparenty, balóniky, a mňa rozobratý, tečúci záchod 😀 😀 😀 Proste zase zaúradovali hormóny. Lenže krutá realita nastala na 3. deň - druhý deň bol manžel ešte doma, ale behal po úradoch - manžel odišiel do roboty, a ja som ostala sama doma s novorodencom, a 3,5-ročnou dcérkou na ATB s kašľom a lá 70-ročný tuberák. Našťastie, synček bol počas dňa pomerne spokojný, veľa spal. Avšak ja, navyknutá na 1-2 nočné dojčenia v noci, som si veľmi, ale veľmi dlho nevedela zvyknúť, že sa malý budí v noci tie ukážkové každé 2-3 hodiny. Keby nebolo mamy, ktorá mi chodila pomáhať, neviem, či by som to dala - najmä ale skôr s dcérkou, ona vtedy začínala v škôlke, mala náročnú adaptáciu, kvôli novorodencovi nám pediatrička odporučila ju nechať zo 2 mesiace doma (aby nenosila choroby - no čo už, ešte v pôrodnici mi naňho kašľala s ATB). Takže to bolo dosť že náročné obdobie. Zvládať novorodenca sa mi zdalo pomerne ľahké, ale v kombinácii s tou dcérkou - navyše chorou - stresy som mala za ňu, čo sa tej škôlky týka, manžel chodí z práce okolo 17:30, odchádza o piatej ráno, takže permanentne sama. Fakt mi vtedy mama pomohla.
Čo sa svokrovcov týka, nikdy nám neponúkli takúto pomoc, že by prišli k nám - bývajú 80 km od nás, mimochodom, mm tam denne dochádza do práce. Neviem, či by mi to vadilo, keby tu boli napr. týždeň (resp. asi len svokra, lebo svokor vtedy ešte robil). Ale v podstate ma to trochu zamrzelo, že ich to ani pri jednom nenapadlo. Brat žije v Prahe, a tiež tam nikoho nemajú. Keď sa im narodili deti, najprv tam bola týždeň moja mama, potom ju vymenila švagrinej mama na 2 týždne (ona ešte robí, tak podľa dovolenky), pri dcérke detto, najprv bola babka, potom moja mama.
Ani doteraz nikdy svokrovci neprišli takto nám pomôcť, napr. keď aj volajú, čo a ako, a povieme, že napr. sme chorí obaja s mužom, ale tak, že ležíme, ledva sa vlečieme, nemá kto ísť napr. s dcérkou do škôlky, atď., alebo proste z toho organizačného hľadiska sú nejaké problémy, tak ani raz ich nenapadlo, že by prišli nám napr. na pár dní pomôcť. Pritom sú na dôchodku, a druhému synovi denne "strážia" 3 školopovinné deti - resp. stále tam nejaké dieťa je, a to už celé roky, aj keď ešte chodili do roboty.
Takže ja by som tú pomoc až tak nezavrhovala rázne. Skôr by som to asi po skúsenostiach urobila tak, že teda tie prvé týždne, keď bude muž doma, by som im povedala, že vtedy nebude treba pomoc (asi by teda aj bolo zbytočné, aby ste tam toľkí boli, ak je muž schopný variť a postarať sa o Teba a domácnosť tak, aby si sa prevažne mohla venovať fakt bábätku a sebe), ale ak by chceli, tak potom, keď odíde muž do práce, by možno ozaj dobre padlo. Je to taká zmena, možno skôr aj taká psychická podpora sa zíde, lebo po tých 2 týždňoch, keď budeš sama doma, zistíš, čo to reálne znamená "materská dovolenka" - nemylsím teraz "makačka" okolo bábätka, to mne sa zdalo práveže v tých prvých týždňoch taká pohoda. Ale skôr ma šoklo, že som zrazu sama doma - stále - a tie dni sú stále všetky rovnaké, že sa nemôžem rozprávať v podstate s nikým dospelým (návrat muža bol doslova vykúpením), a pocit, že to tak bude dlho... No hormónmi rozhádzané telo to vníma tak zvýraznene. Hoci pri staršej dcérke som si mohla doslova dovoliť luxus, že som cez vtedy ešte ICQ bola v kontakte s kolegyňou počas dňa (malá mi veľa spala, proste ukážkový novorodenec), bolo leto, tak som chodila s ňou k našim do záhrady, aby som nescvokla sama doma. Pri mladšom prišla už známa realita s bábätkom na materskej, lebo aj keď spal, doma bola ešte dcérka, a bolo treba aj ju riešiť.
Ešte dodám, že ale návštevy ako také - proste typické návštevy, mi teda vadili pri oboch v tom včasnom šestonedelí (hneď po návrate z pôrodnice) - napr. svokrovci sa tu nasáčkovali týždeň po príchode z pôrodnice na návštevu, ale absolútne nevedeli odhadnúť, kedy dosť. A to pri staršej prišli ešte s neterou a synovcom - vtedy oboma škôlkármi. Neviem prečo, mne to vtedy strašne, ale strašne vadilo (hoci synovca a neter mám veľmi rada), bolo mi do plaču z toho normálne, keď som ich zbadala vo dverách (lebo sa ohlásili, že prídu, tak som si myslela, že len oni dvaja).

Nepomahla mi nikto a naco???? Nechapem o akom vareni a upratovani sa hovori. Manyel varit vie, ja tiez a upratal pred prichodom z proodnice, cize bolo tak cisto, ze aj keby som mesiac nesahla na prachovku tak sa to rpezije. Muz bol so mnou a malym doma asi 2 tyzdne a ja som bola kludna, maly bol kludny. Poznas seba, poznas muza, musis mat odhat ci to zvladnete. Ine to je napr. moaj svagrina, tazky porod, moj brat je total lavy v kuchyni jej pomahala mamka jej.

@alby2014 - no nie každý si môže dovoliť luxus mať manžela doma 2 týždne. Plus nie každý chlap vie teda variť (nemyslím varenie, že ide o prežitie 😀 ). A žehlenia sa tiež vie nakopiť... mesiac nevysávať, napr. si neviem predstaviť, keďže nemáme koberce (tie kúdole prachu nieže nevidno - a nebudem si navrávať že nie, lebo ich vidno 😀 - ale mne vadí, že to vlastne potom dýchame).
Tieto veci by som nedala, keby som bola sama s bábom plus staršou chorou doma - že navariť niečo normálne, nie cestoviny s kečupom. Ale tak upratovali sme si sami s mužom cez víkendy, ale so žehlením mi mama teda pomohla výdatne.

Idealne byt sami, ak nema kto navarit tak v dnesnej dobe su donaskove sluzby a asi mate overenu restiku. Toto by som vobec neriesila ze kvoli tomu treba pomoc. A pomoc s malickym - pokial nebudu komplikacie, tak istotne zvladne muz. Ja som sa nervovala aj na vlastnu matku po porode, plakala som pre hocico. Ona chcela presadzovat svoje nazory, ja zas svoje, vsetko mi vadilo. A to aj tak prisli len na hodinku-dve pozriet, neviem si predstavit mat tam dakoho nasackovaneho X dni a behat okolo navstevy. S dietatom si treba cez den aj pospat. Ja som po byte tiez behala hore bez a s odsavackou, na to treba klud.

@lukamka Ahoj, necitala som rady bab, poviem len svoju skusenost a nazor- zalezi ci bude mat muz volno alebo nie. Ak ano tak budte len vy traja. A potom nech pride mamina a az potom svokra- toto je pre mna idealny stav. Ak muz nemoze mat volno tak zvaz pomoc. Ono sa zda ze je to v pohode, teraz si asi este plna sil, ale je to ozaj tie prve dni, tyzdne narocne. Osobne keby nikto nemohol uz by som aj svokra zvladla 😀 .
Ja mam za sebou 3 porody a zakazdym som bola rada ze niekto prisiel.
A osobne by som prve dni prijala zeny- mamu, svokru, ale nie chlapov (teda okrem toho mojho)- moj subjektivny pocit. (Bolave bradavky, prsia navolno nech sa vetraju, tricka mokre od mlieka, obrovske sustiace vlozky, hockedy skvrna na pyzame..., proste zly pocit)
My sme si to presne naplanovali- napr. tyzden muz, potom 2 tyzdne mama, potom 2 tyzdne svokra vzala k sebe chalanov a ja som bola sama s malou. Skus to mozno takto rozplanovat- teda ak Ti to vyhovuje. Ak nie, slusne im povedz ze muz si berie volno a on Ti bude a chce pomahat a ze ked budete potrebovat zavolate ich. A ak chcu silou-mocou vidiet babatko hned nech pridu pozriet do porodnice, zostanu u Vas 2 dni a ked pojdes domov nech uz su na dialnici smer domov... 😉
Ak ich prve tyzdne vobec nechces doma budes im to musiet rovno povedat, inac sa Ti tam dosypu hodinu po navrate z porodnice- najlepsie vsetci naraz 😵
Ty si manazuj svojich rodicov, mamina snad pochopi a muz nech naviguje svojich.
Drzte sa.

Len malu poznamku- sice seba aj muza poznas ale nerodis kazdy den, nevies aky bude porod, aka bude kondicia, ako bude babo spat, papat,... Nie vzdy je to idealne, vlastna skusenost. Ja pomoc veeelmi ocenujem.
Ak sa nebudes citit dobre rychlo to odpiskaj, nehraj sa na hrdinku a poziadaj o pomoc. Tebe sa ulavi a oni budu stastni ze mozu pomoct a ak je to 1. vnuca tak o to viac

Az teraz kukam co presne riesis. No ak Ta bude stale niekto otravovat tak to radsej ozaj nie. A svokra rovno zrus, naco sa bude trepat k sestonedielke? To si bude brat kvoli tomu volno? Alebo uz je na dochodku? Jaj, tak to je potom tazko...
Skoda ze uz nie su tie kutne plachty ako "onahdá", vedeli tie baby na co to je 🙂
Svokra by mala mat trochu sudnosti aby ho k Tebe nebrala, co Ti tam on pomoze? Vsak jemu moze vyvarat aj doma. Ci sa bez nej nepohne? Moje nervy... 🤐
Daj vediet ako ste dopadli, ma to naramne zaujima 😎