• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám krásny zážitok s manželom pri pôrode

3. júla 2011 
Od začiatku som s manželom hovorila o tom, že pôjdeme spolu rodiť. Najprv si tým nebol istý, ale počas našej debaty si to rozmyslel. Už sa na to veľmi teší :slight_smile: A tak isto sa teším aj ja, že to budeme spolu prežívať :slight_smile:
3. sep 2007 o 11:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj tiez zo zaciatku nechcel ist so mnou. A potom si to rozmyslel a teraz to uz berie automaticky, ze tam bude :slight_smile: A ked ho kamarati volaju von, tak povie ze pride, ak nebude prave so mnou rodit :grinning:
3. sep 2007 o 11:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dufam a verim, ze ten moj si to rozmysli. Dokonca ma pred tym caka este 30-tka, tak som to chcela ako darcek, ale nevidim to ruzovo. Nahodou sme sa o tom rozpravali s jednym znamym a ten si to velmi chvalil, este tak stretnut par takych znamych :slight_smile:). Dokonca nechce ist ani na 1. dobu porodnu, zatial to vidim, ze ma len odvezie :frowning2:
3. sep 2007 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my sme sa nikdy nebavili o tom že či mangel bude al. nebude pri porode, akosi automaticky sme vedeli že určite bude. Napokon bol na operačke pri plánovanej sekcii. ja pod narkózou, takže videl mimi ako prvý, mali sme to pod kontrolou, ja som sa úplne nelogicky bála aby mi mimi nezamenili tak mal nakázané ho nespustiť z očí kým ho neoznačia a neuviažu číslo na ruku :grinning:
3. sep 2007 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my sme sa pri prvom tiež nebavili, ci bude so mnou. bolo to nejako spontanne, ved sme ho aj spolu urobili :wink: nakoniec bol za dverami, ked mi robili cisarsky a maleho videl prvy. ja som si ho nespoznala, ked mi ho rano priniesli ukazat :confused: , muzik ma presvedcil, ze to je ten spravny :dizzy_face: teraz pri druhom ma najskor natahoval, ze raz mu uz stacilo (hlavne po "radach" nasich rodicov), ale vcera povedal, ze samu ma pri tom predsa nenecha :grinning:
3. sep 2007 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja chcem aby bol moj manzel pri mne len sa toho trochu bojim :(
7. sep 2007 o 23:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, čoho sa bojíš viac? pôrodu alebo toho, že to manžel nezvládne? neboj, chlapi majú tiež svoje skryté rezervy :wink:
8. sep 2007 o 07:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj porodu aj toho ze to nezvladne :unamused:

a pocula som aj take ohlasy ze uz pre chlapa nieje zena taka pritazliva
ako pred porodom ked to tam vsetko "dole " uvidi :frowning2:
10. sep 2007 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
radšej mysli pozitívne, vysvetli mu, že tam nie je na to, aby pomáhal doktorom, ale len pre tvoju osobnú psychickú podporu a celý čas môže stáť pri tvojej hlave a dolu sa ani nepozrie :wink:
mne včera fotrovci aj svokrovci rýpali do mužíka, či je sado-maso, keď súhlasil, že pôjde so mnou :unamused: , vraj som silná osobnosť a zvládnem to aj sama :angry: , ale aj on chápe, že je to pre mňa niečo iné mať medzi tými cudzími ľuďmi aspoň jedného, ktorý stojí za to :dizzy_face:
10. sep 2007 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslim ze to budem lepsie znasat ked tam bude, ale bojim sa :(
no uvidime ako to dopadne
12. sep 2007 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj manzel bol pri porode tiez, len ma mrzelo, ze tam so mnou nebol cely cas :frowning2: .Pustili ho ku mne, az ked som bola na porodnej sale. Takze od 7 rana cakal az do 15:45hod. Velmi mi pomohla jeho pritomnost.
18. sep 2007 o 15:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj môj manžel bol pri pôrode a veľmi mi to pomohlo.Veľmi nechcel ísť,lebo sa bál že tam odpadne,ale potom ma jedného dňa prekvapil a povedal,že ide so mnou :dizzy_face: A Potom to bolo pekné ako všetkým kámošom rozprával o pôrode :grinning:
18. sep 2007 o 15:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ikaika o tu pritazlivost sa az tak nemusíš báť. Závisí to od chlapa. Ten môj sa dole radšej ani nepozrel. Ked som tlačila tak bol pri mojej hlave, takže nemal šancu to vidieť z druhej strany a aj ked išiel potom za malým a naspat okolo tak sa radšej nepozrel :grinning: :grinning: :grinning: .
Ale dôležité je chlapa nenútiť ak tam nechce ísť, lebo potom naozaj môže mať traumu. Môj tiež na začiatku nechcel potom váhal a nakoniec sa rozhodol sám.
Aj ked toho vela nezažil. Kedze sme nevedeli kolko to bude trvať a v ružinove je také nepísané pravidlo že sa volá manžel až ked si otvorená na štyri centimetre a mne to trvalo zopár hodín dostať sa na také číslo ale potom sa to tak rozbehlo že kým prišiel za tú polhodinu už som bola na šesť a už to íslo. Chytilo ma to o polnoci, kým som sa otvorilo na štyri centimetre bolo pomaly pol druhej poobede. Manžel došiel asi o druhej a potom to šlo hopom a malý bol o 15,30 na svete. Takže môj porod trval 14 hodín a ten manželov 1,5 hodiny.
Ale baby bol zlatý. Poctivo čakal doma oblečený a pomaly aj obutý a spal v kresle a čakal kedy zavolám :slight_smile: a bez neho by mi tam bolo smutmo. A naozaj je krásne ked vidíte tie jeho lesklé oči a to dojatie.
18. sep 2007 o 16:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte..tak keď som sa o tom minule s drahým bavila..tak on povedal,že tam nebude v žiadnom prípade..že to by odpadol a potom by museli kriesiť jeho a na mňa by zabudli a mohlo by sa nám niečo stať :grinning:
dobrá výhovorka.čoooo
24. sep 2007 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My sme s muzom boli dohodnuti, ze bude pri porode a ked doslo k porodu, tak som ho nedala zavolat. Chudak cakal na chodbe. Doteraz mi to neodpustil. Ale rozhodla som sa, ze nechcem aby to videl. Bolo mi hrozne a ja lepsie zvladam taketo situacie sama. Ale slubila som mu, ze pri druhom ho urcite uz zavolam :slight_smile:
24. sep 2007 o 21:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj manzel, prislusnik "silnejsieho" pohlavia sa k porodu ani nahodou nechystal. V ich rodine si chlapi davaju merat tlak poleziacky, lebo odpadavaju uz pri tomto "zakroku" :grinning: Mrzelo ma to, ze nebudeme v takej chvili spolu, ale bola som odhodlana zvladnut to. No moj porod sa zomlel tak rychlo, ze manzel ani nestihol potestovat a uz bola faza tlacenia tu /pri ktorej ani nahodou nechcel byt, ostatne bol ochotny zvladnut/. Vyliezla som na kreslo, par krat potlacila a mali sme syna. Samozrejme manzel mal v ociach slzy, bol, a stale je strasne stastny, ze tam bol. A ja si z porodu pamatam jeho teplu ruku, ktora sa, to som citila, trochu triasla :dizzy_face:
Problemy mal, ked okolo neho isla sestricka s mojou placentou :grinning: O tom sa vyjadruje, ze videl kilo masa na mise :grinning: A prezil aj sitie :slight_smile:
24. sep 2007 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
to moja polovicka chce byt so mnou od zaciatku, co som velmi rada, je to predsa moj velka opora :wink: Neviete nahodou ako je to v Ruzinove? Kedy mi ho nechaju pri mne a kedy nie?
25. sep 2007 o 16:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
z pohľadu rodičky som šťastná, že bol môj drahý pri mne. počas pôrodu som vnímala hlavne jeho hlas, povzbudzovanie, povely.
aj keď vždy vyhlasoval, že pri pôrode nebude, ako som zostala tehotná, začal hovoriť, že ak chcem, tak tam bude. myslím, že bez neho by som to zvládala veľmi, veľmi tažko, aj keď vlastne bol pri mne, až keď som bola na pôrodnom boxe, t.j. poslednú hodinku. ale pre mňa najťažšiu hodinku. som rada, že som mu mohla drtiť ruku, že mi dal pusu na čelo, keď malý vykĺzol na svet, že ma zabával keď ma šili. dole sa nepozeral, počas 2. doby mi bol za hlavou a počas šitia sa mi pozeral do tváre. neviem, či niečo videl. moc sme zatiaľ o tom všetkom nerozprávali, ale myslím, že aj pre neho to bol obrovský zážitok.
4. okt 2007 o 15:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Môj manžel bol pri oboch pôrodoch našich detí. Nevie si to vynachváliť :grinning: . Mylsím, že je to trošku aj nesprvodlivé, lebo obe naše deti videl a držal na rukách ako prvý (trošku žiarlim :slight_smile: ). ale myslím si, že mi bol ozaj veľkou oporou - veď na koho iného by som si v pôrodnici dovolila kričať no nie?
15. okt 2007 o 00:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som stasna ze moj manzel bol pri porode bol uz aj pri 1 dobe porodnej a som rada lebo lahsie som znasala bolesti ako ked nebol pri mne.A dufam ze pojde aj k druhemu babu somnou
15. okt 2007 o 07:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, no nenajde sa tu ani jedna ktorá uvažuje ako ja...ja som bola od začiatku rozhodnutá že manžela pri porode nechcem mat. Uz tak to bude pre mna dost tazke, a este zeby som sa stresovala, ze je tam a vsetko vidi a je to hnusny pohlad, mne stacilo vidiet 2minutove video porodu a mala som dost. I ked na drobceka sa veeelmi tesim, strasne sa toho bojim. Takze ide to aj tak, ze pri prvej dobe porodnej,ked sa este budem len otvarat, predychavat a sprchovat bude so mnou a potom uz nie??? Tie nazory ma trosku presvedcili ze mozno ho tam budem fakt potrebovat...no rozhodnuta stale niesom...
25. feb 2008 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
angienka,to co sa v predu deje,partner nevidi,stoji za tvojou hlavou,moj nechcel ist k porodu,tiez sa bal ze ked to vsetko uvidi odpadne,tak sme sa dohodli ze pojde von ked to pride,no nakoniec ostal dokonca,ani nevies aky bol rad ze to mohol prezit somnou,sestricka totiz vedela ze chce odist na porod,no ked ostal a bolo po vsetkom vravi mu,no ako otecko a on na to,myslel som si ze tu bude kriku a krvi,sama neviem co si podtym predstavoval :sweat_smile: sestricka mu na to vravi, otecko vela filmov pozerate :grinning: :grinning: Myslela tym ze vo fime pri tom vzdy hrozne ziapu.
25. feb 2008 o 13:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
leva, no ja sa nebojim o otecka ako to zvladne ja som sa ho ani nepytala ci tam chce byt, proste som mu povedala ze ja nechcem aby tam bol...mne skor prislo, ze bol taky zacudovany, ze preco...no akceptuje moje rozhodnutie a nenamietal. Preto som mu to chcela vynahradit tym,ze najdem video porodu aby si to pozrel,no zle prislo mne...tiez som cakala ten tzv "filmovy" krik a ono nikde...no mna to este viac vydesilo a preto sa bojim, ze mi ani tak nepomoze, ale skor ma bude este viac stresovat, ze tam je... :frowning2:
Hoci som slovenka a budem rodit v CR,kde nikoho nepoznam, tak pri tej 1.dobe porodnej by mozno ako opora, ze niesom sama bol...
25. feb 2008 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
angienka, veľmi sa upínaš na to video. Aj ja som ho videla na škole ako stredoškoláčka, a bola som úplne zdesená. keď som potom čakala prvú dcéru, mala som strašný strach, že to bude ako na tej videokazete. A bolo to úplne iné. každý pôrod je iný a jedinečný pre nás mamičky tým, že spri ňom dáme život nášmu dieťatku. Vôbec si pôrod nepredstavuj ako na kazete. Pôrod bol určite natočený tak, že bolo vidieť VŠETKO. To ale ty vidieť nebudeš a ani tvoj partner ( ak sa rozhodneš, že ho tam predsa len chceš). Je to úplne o niečom inom....
Ja som pri prvom pôrode manžela nemala, lebo nechcel ísť. Bolo pred deviatimi rokmi a nebolo to také bežné....Ale pri druhom pôrode už manžel bol. Bolo to úplne iné, krajšie a pre mňa omnoho príjemnejšie, keď som ho mohla držať za ruku. A jeho pocity boli ešte krajšie, pretože Kvetku videl skôr ako ja, čo bolo pre neho neopísateľné. Ak by sme mali ešte jedno dieťa ( čo ale neplánujeme), určite bude zasa pri mne. A ešte na záver odpoveď môjho manžela na otázku, aký bol pôrod: Vôbec to nebolo také odporné, ako vo filme, naopak, bolo to nádherné :wink:
25. feb 2008 o 21:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
molnitko dakujem, no musime to este prebrat...ale myslim,ze sa na tolko neuvolnim ked budem vidiet ze ma pri tom sleduje a potom nad tym urcite uvazovat nebudem ako pri tom vyzeram,lebo je jasne ze to bude hrozne...ale ci budem aj po tomto pre nho pritazliva...a k tomu videu,nie ako stredoskolacka som sa na to nemohla pozerat,ale teraz som nasla na nete asi pred mesiacom kratke 2min video,este bola aj zla kvalita tak nebolo vidiet kazdy detail...no neuveritelne sa bojim-uz len preto ze neznasam lekarov,tabletky neberiem takmer vobec a v nemocnici sa mi robi zle-bojim sa ze to nezvladnem a neviem ci mi moj manzel dokaze s tymto pomoct :frowning2: tesim sa ked uz bude potom a moj drobcek bude uz von...
25. feb 2008 o 23:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ani ja nemám rada lekárov a práve preto mi bolo dobre, že tam môj muž bol. Ale kôli tomu malému balíčku vydržíš všetko, aj krv aj bolesť aj pichanie inekcií. Ja mám panický strach z injekcií a počas tehotenstva som bola v nemocnici na infúziách a keďže mi nevedeli tie " šikovné" sestričky pichnúť Chyru, pichali mi jednorázové injekcie 2 x denne a aj to sa niektoré nevedeli trafiť na prvý krát. Ale čo mi ostávalo???? Zaťať zuby a vydržať, aj keď som sa pri každom pichaní spotila ako kôň :grinning: A teraz saa mi to všetko zdá ako zlý sen a verím, že už nemocnicu z vnútra dlho neuvidím :slight_smile:
A či budeš príťažlivá??? Neboj, ešte viec, lecbo si ťa bude vážiť za to, čo si všetko musela zvládnuť, kým ten poklad prišiel na svet :wink:
Držím palce
26. feb 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne velmi pomohlo ze tam moj partner bol :grinning:
naozaj odporucam
26. feb 2008 o 17:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Aj moj manzel bol nakoniec pri porode. Spociatku hovoril, ze pojde, ale ked sa den D blizil, tak sa vyhovoril, ze je to intimna zalezitost a co on tam bude robit?! No poviem pravdu, ze neviem, co by tam robil, kedze som bola prvorodicka. Ale?! Ja uz svojho manzela poznam :slight_smile: netreba na chlapov tlacit, nech si vsetko premyslia a ked pridu s vami na prijem a natrafia sa super porodne sestricky a porodnicku, hned zmeni nazor. A poviem vam bola som nesmierne stastna, ze bol pri mne! Prechadzal sa so mnou, masiroval krize, podaval vodu, drzal za ruku, hladkal, utisoval.
A potom ten stastny vyraz zo slzami kotulajucimi sa po licach hrdeho chlapa, stoji zato vidiet!!! :slight_smile: Manzela, partnera, priatela alebo ineho rodinneho prislusnika ja vrelo odporucam! :slight_smile:
26. feb 2008 o 20:14  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj manžel bol tiež pri porode a vrelo odporucam :wink:
26. feb 2008 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Diky baby, a molnitko-ty ma nestras, tak to ja nielen ze sa zapotim ale aj odpadnem pri kazdej injekcii a asi tie sestricky nakopem do prdele,ked sa na mne budu ucit pichat... a k tej nemocnici to bude prvy a dufam aj posledny krat co sa tam zdrzim-vzdy som chcela sice 2deti,no manzela pripravujem na to,ze to druhe babo bude steniatko :sunglasses: takze prezit toto a mam odrodene...
26. feb 2008 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok