Partner odmieta byť pri pôrode
Ahojte, už som na nervy. Veľmi sa bojím pôrodu a všade len čítam a počujem o prítomnosti otca dieťaťa pri pôrode. Môj partner odmieta byť pri mne počas pôrodu a to mi nepridáva na dobrej nálade. V žiadnom prípade ho nebudem nútiť, stará sa o mňa naozaj ukážkovo a bude dobrým otcom, len v sále by to asi ani neustál na nohách. Ja by som sa však cítila lepšie, keby som sa mala o koho vtedy oprieť a okrem neho si tam neviem nikoho iného predstaviť. To si naozaj všetky ženy k pôrodu niekoho berú? 😔
@liza199 ahoj, ja som vzdy tvrdila, ze ak budem niekedy tehotna nikoho tam nechcem mat,ale ako som otehotnela tiez na mna taky strach dopadol,ci to zvladnem a co ak sa nieco stane a nikto tam nebude pri mne. Tak som navrhla mužovy,ci by nechcel tam ist somnou,aspon na cakacku.Najprv hned odmietol ale neskor si uvedomil, ze ved sme v tom spolu, tak povedal, ze pojde ked si to prajem.spadol mo kamen zo srdca vtedy a hned som mala kludnejsi zvysok tehu.Nakoniec bol aj na sále pri porode so mnou.a som bola velmi stastna, ze je tam. Pomáhala mi jeho pritomnost a uz sme sa rozpravali aj o to,ze by isiel aj k druhemu porodu ak sa zadarí.mozno keby si mu navrhla ako ja ze aspon ako podpora na cakacku.mozno by pristal na to a lepsie by si sa citila
@liza199 ahoj, partner pri porode ma hlavne jednu ulohu: Zena je v neznamom prostredi a moze sa bat, lekari a sestry nemaju cas vysvetlovat a muz je hlavne psychicka podpora. Uplne najviac pocas porodu je ak zenu niekto povzbudzuje-ide to ti vyborne, zvladas to. Ale samozrejme nenut ho. A za mna vezmi si dulu! Vdaka dule budes mat krasny zazitok a je dokazane ze dula pomaha lepsie zvladat bolesti ako epidural 🙂 je obrovskou psychickou oporou, naozaj. Zeny ktore rodili s dulami maju krasne zazitky z porodu, tak preco si ho nedopriiat? 🙂
@michaelkanr ktora porodnica ma karantenu? Ani duly nie su povolene?
@liza199 ja mam 36 dni do porodu,,manžel nebol ani raz.čakám tretie dietatko...a ani som ho tam nechcela,,budem sama nenutila som ho,,a on nechcel ist,,zato doma je ukážkový,starostlivy,,,ono sa asi muži hanbia,že by sme ich videli plakat,alebo by odpadli,,,je to predsa šok,ked láska trpí a on jej nemože pomoct,,,.radšej by som ho tam mala tesne PO porode 🙂 nech s emociami niesom sama <3
@liza199 Moj odmietal tiez, ale nakoniec som ho rozumnymi argumentami presvedcila. Napr. ze ked bude so mnou na cakacke a pri porode budu sa ku mne sestricky lepsie chovat, ze sa bojim tam byt sama, potrebujem podporu, ci nechce vidiet nase babo ako hned vyzera a podobne. nakoniec bol velmi rad, ze tam bol a od dojatia si aj poplakal.
@liza199 a mamu,sestru,niekoho blizkeho? Aspon na zaciatok.ja som mala.sekcie,pri prvych som bola sama a aj po. A tretiu bol pri mne manzel.cely cas,okrem pichania spinalu,celu sekciu,prevezenie na izbu a na izbe so mnou kym som.nezaspala. nebolo nic lepsie. Nenutila by som ho do toho,ale niekoho by som chcela mat pri sebe,blizkeho,komu doverujem. A ze sa bojis je normalne neboj,za par mesiacov sa uz budes usmievat a budes sa zase bat inych veci,lebo to tak pri materstve proste je,vkuse nieco az do konca🤣aj ked budu dospeli....
Na mojom som videla ze sa boji nechce tam byt tak som ho ani nevolala. A bola som rada neviem kazda sme ina ale mne by tam vadil a asi by mi tam vadila aj kamoska alebo mama nad nimi som tiez uvazovala.Ked to prislo bola som rada ze som bola sama a mala som klud. Ked tam aj muz pri tebe bude nebude tlacit za teba ani nic a v tych kontrakciach teda aspon na mna to tak posobilo ze by mi akurat robil nervy...Bola som sama a mala som krasny porod.Nemozes sa bat alebo hovorit si ze to nezvladnes proste ked to pride musis sa sustredit na to a robit co treba co ti povedia a zvladnes to
Ahoj,ani moj manzel pri porode nechcel byt.nenutila som ho,namiesto toho som poprosila kamosku,kedze som tam nechcela byt sama😊manzel cakal v izbe pre oteckov a po vsetkom bol s nami asi hodinku.tak mozno aj toto moze byt riesenie☺drzim palce
Ved to urob tak ako ja, moj muz bol pri pvom porode 4hodiy, kym som mala kontrakcie, pomahal do sprchy, masiroval, krize, podaval vodu, vzdy na vysetrenie siel von, na tlacenie som ho poslala von a zavolali ho az na,ked bol maly na mne a nechali nas dve hodiny sa mojkat. 2x som uz prisla s tak rozbehnutym porodom, ze nas nechali asi polhodku hopsat na fitlopte, to mi vodu podaval a vrael nech dycham...( neikde v tomto bode, som si vravela, ze ked mi to este raz pripomenie taku dostane na bendzo, ze on nebude dychat...hormony no..😃) a drtila mu ruku, na porod siel von...Ja som povodne muza nechcela, lebo, ked ma nieco boli, tak som agresivna, vacsinou na seba, lebo vacsinou ma bolia oblicky a som nasrata na seba, ze som malo pila a tak, ze je to moja vina, ale teda porod je aj jeho vina a bala som sa, ze fkat to nemusi prezit..😃 Kazdopadne porod ma prekvapil v zmysle,ze je to NIC, NIC, NIC...oproti oblickvovej kolike to ani neslo...neboj dobre bude. Na tlacenie ho uz nepotrebujes, to je kratka faza a ja som mala pocit,ze som tam v leveli a stave vnimania, ze som vidim len seba a to dieta, vobec neviem, kolko ludi okolo mna bolo, co vraveli..nic....tam ho fakt nepotrebujes.
Ja som mala muza dva krat a verim ze pojde aj nabuduce.Nieje to o tom ci, ,som male decko ,,(ako to spomenula jedna mamicka)alebo nie.ja som bojko a nemam rada nove prostredie,neznamy ludia,strach s neznama.ked som isla rodit druhy krat,vedela som do coho idem ,o to viac som chcela aby tam bom.Stacila pritomnost blizkej osoby a clovek hned sa neciti tak sam.A myslim ze muz uz pozna svoju zenu na tolko ze vie ci ju uklidni ked bude furt nieco kecat ,alebo radsej bude ticho.Ked son rodiila prvy krat,mala som super rychle porody,bola som napojena na monitor,zrazu mega tlaky a uz som tlacila.Bolo v noci,ticho ,nikde nikoho.A v tych bolestiach som nemohla vobec rozpravat.keby tam nieje muz a nebezi najst sestru,ja nemam sancu volat na sestricku.takze su aj situacie kedy je dobre ze ti ma kto pomoct,alebo sa o opriet o niekhoho ked rozdychavas kontrakciu.ale moze to byt hocikto ti blizky,ked ma muz strach,tak ho radsej nenut.ajked ja by som sa na mojho tiez hnevala
@liza199 nie neberu. Ja som nemala nikoho starala som sa sama o seba nemusela som sa na nikoho ohliadat bol tam personal co mi pomahal, sestricka mi dala masaz krizov a pokial sa na to neciti nenut ho raz by ti to vykrical vezmi si mamu abo sesternicu abo kamosku co uz rodilasom ked dakoho musis mat
Mna vzdy, ked citam diskusie na tuto temu prekvapi, kolko slovenskych zien este stale tych svojich muzov "lutuje" , "chce uchranit pohladu na to, ako trpia" a kolko zien poklada svojich muzov za chudacikov, ktori odpadnu pri pohlade na mlacku krvi...tiez ma prekvapuje, kolko zien chce "uchranit" muza od traumatickeho zazitku z porodu v mene zachrany spokojneho sexualneho zivota aj po porode...vtedy si pripadam fakt ako v stredoveku, ked zeny rodili same a muzi si "pockali na chodbe" ....Zijem roky v zahranici, v krajine, kde oteckovia chodia k porodu uz ca. od roku 1975 a to uplne automaticky...tu u nas to uz vobec nie je tema typu "chce ist", "citi sa na to", "neviem, naco by mi tam bol" a podobne....proste boli sme spolu pri plodeni, chceme byt obaja pri prichode nasho maleho cloviecika na svet a tesime sa, ze mozeme byt obaja pritom...s muzom nas ani jedneho vlastne ani nenapadlo, ze by sme neboli pri porode obaja...a argumenty typu, ja ho tam nepotrebujem, zvladnem to sama, naco by mi bol...tiez mi nikdy nenapadli. Vzala som si chlapa, o ktoreho emocnu stabilitu sa nemusim bat a ktory pohlad na krv a moj krik prezil bez traumy, nie padavku....a tiez si myslim, ze chlap, ktoremu sa zhnusi manzelka po porode spolocneho dietata, je rozmaznany vol...ja mam tiez katastrofalny strach z krvi, zle mi je pri kazdej menstruacii a nik sa ma nepytal, ci teda "chcem byt pri porode" 🙂.
Poviem ti za seba.. ostatne prispevky som necitala..ja som chcela aby manzel bol pri porode, on nechcel, tak som ho nenutila.. nakoniec by aj pristal ze bude ale do vzdycharne kde by sa mi bol zisiel ho nepustili, tak som ho poslala domov a na poslednych 5 minut ked si v boxe a tlacis ti je uz nanic 🙂 takze ja som to zvladla sama a aj druhy budem isto sama, lebo manzel bude so synom.. nic sa ale neboj, to zvladnes, sestricky a doktori ti isto pomozu!
@liza199 my sme chceli aby bol pri pôrode obaja, žiaľ bol chorý, a teda sme sa rozhodlo, že pôjde domov a ja mu zavolám keď už sa to bude blížiť. Nestihla som bývame od nemocnice cca 10minut ja som za 20porodila. Tiež som sa pôrodu veľmi bála ale mam skvelú dr. Cca v 20. ty som sa s ňou o tom bavila a dala mi skvelú radu, respektíve dlhrocnu skúsenosť. Žena, ktorá sa na pôrod naladí takpovediac ľahostajné - dali iné dám aj ja, na 95% odrodia lahko, ale ak sa ti bábo niekde zasekne, zle otočí alebo nieco nepomohla by Ti ani prítomnosť pápeža, na to už sú tam lekári. Ja som nakoniec rada, že tam nebol.
Ani moj nechcel byt, trocha ma to prekvapilo ale akceptovala som to. Povedal mi ze by sa nevedel pozerat na mna ako trpim a nevediet mi pomoct.
Môj manžel sa tiež bal, ne pôrodu samého ale ako mňa uvidí v tom stave, bál sa proste, ale nenútili som ho, stal hneď za dvermi a dcérku mu hneď šli ukázať ..... Viac by ma hnevalo, keď ako známej muž zíval od únavy počas pôrodu a ona v bolestiach sa na neho o to viac nahnevala :(
@liza199 ani môj nechcel, rozmyslel si to deň pred pôrodom a pri druhom už neprotestoval ;)
no myslim ze ked budes mat po porode budes stastna ze tam nebol 🙂
Moj tiez nebol na to zúčastniť sa porodu, aj som bola rada. So mnou bola moja mama a bolo to super!! Cely cas sme prekecali, bola mi veľkou oporou, bola i pri porode a super, naozaj. Ak budeme mat druhe, spravim to zas takto. 🙂 Podala mi vodu, rozosmiala. A muz prisiel za nami do porodnice hodinku-dve po porode, este som bola na sale, takze nas s dcerou hned aj videl a bolo to velmi mile 🙂
@cecilia68 ano, zeny rodili tisicrocia bez muzov, ale aj bez medikamentov, nemocni, ci inych zlepsovakov, za ktore sme dnes neskutocne vdacne...cize ak nieco roky fungovalo nejakym sposobom, neznamena to, ze je to automaticky navzdy super...nejde o moderny trend, ide o zmenu myslenia - emancipacia znamena, ze si nemyslim, ze som tu na svete ako zena preto, aby som si "iste veci sama v tichosti odtrpela", lebo ved biblicky udel nas zien...emancipacia znamena, ze si vyberiem partnera, ktory je stabilny a odvazny a aj trochu zvedavy a k porodu ide - lebo jeho zena, jeho dieta... chce byt tam, lebo ide o jeho rodinu, ktoru bude vzdy a za kazdych okolnosti chranit...a ano, musi sa pozerat na to, ako jeho partnerka trpi, ale je tam, aby bol pri nej AK ho bude potrebovat...a je tam, lebo je to spolocne dieta, ktore prave prichadza na svet...a ved mi, muz, ktory vidi, ako si sa natrapila na sale, ta po porode nenecha doma ani smietko z podlahy zdvihnut 🙂. Tiez som uvazovala, koho by som pri porode chcela mat - a teda ci uz na rozptylenie, ci uz na podporu, alebo pre pocit bezpecia si neviem predstavit lepsiu osobu ako mojho muza...
@liza199 ani moj nechcel,nebol... Podla mna bez otca lepsie.. Nenut ho drzim palce
@popolusska tak, ja som mala take mega lahke porody, ze moj muz nadobudol pocit, ze snad by zvladol porodit aj on... :D som mu to pripomenula pri prvom "sopliku".
Inak ja nerozumiem argumentu, ze sa nemoze pozerat ako trpis...ja sa tiez nemozem pozerat na vela veci ( nasu vladu, mrtve holuby, psie hovienka) a proste obcas sa inak neda. Ty nemas navyber, porodit musis, pri spolodeni ste boli obaja, preco by on mal mat na vyber? Na Slovensku muzov proste strastne setrime, ofukujeme, riesime...a potom sa nestihame cudovat, ze po par rokoch manzelstva sme v pozicii "sluzkam, kucharka, kurva"... Netreba ich sanovat.
@alby2014 zdielam Tvoj nazor. Ved sme si predsa slubili v dobrom aj v zlom... Moj muz mal napriklad skaredy uraz, ked mal starsi syn 5 mesiacov. Rovnaky servis som davala obom, od krmenia po hygienu, doslova. Ani v sekunde ma nenapadlo " tak vies co moj zlaty, ja sa neviem pozerat na to jak trpis, mne je toto hnusne utierat..." Pomahala som, lebo potreboval. Tak isto som potrebovala vtedy ja jeho.
...lebo je normálny...
@alby2014 presne tak to vidim aj ja...hlavne tie argumenty, ze ona bude bezmocny, on bude truamatizovany, jemu bude zle...my sme na to sli obaja velmi pozitivne...tym, ze nezijem na SLovensku, som v prostredi a kulture, kde sa na porod par tesi a berie to ako spolocny projekt...muz by tu zenu proste nechcel nechat samu ist rodit, mal by pocit, ze prisiel o vzacny moment...muza som nechcela pri sebe preto, aby "si to tiez odtrpel", ale presne ako pises, nevnimam samu seba ako sluzku, alebo ako kucharka a ani ako polovicku, ktora si musi prichod spolocneho dietata na svet sama odtrpiet...nastastie, u nas toto vobec nebolo temou...a ani u nikoho z nasich kamaratov. A aj ten "sex trauma argument" mi pripada divny, denne v telke v kazdej krimi vidime omnoho desivejsie obrazy ako porod a ziaden muz nie je traumatizovany. Mne to pripada, ze zeny muzov ospravedlnuju a lutuju a potom tu vypisuju, ako im nepomaha, ako nechape, ze su unavene, ako si ich nevazi...
U nas pri prvom porode manzel sa tiez velmi nemal k tomu, aby isiel so mnou k pôrodu. Ja som ho nenutila, i ked som dufala, ze zmeni názor. V den D ma zaviezol do porodnice, odprevadil ma, rozlucili sme sa a on išiel domov. Doktor, kt.som mala zazmluvneneho (inak muzov známy) ma vysetril, skonštatoval, ze to este chvíľu potrva a len tak mimochodom sa ma opytal, kde je manžel. Povedala som, ze sa na to necítil a teda siel domov. A dr.mi vraví-len ho pekne zavolajte, to zvladne. Nejako mi dodal presvedcenie, ze sa ozaj niet coho báť, zavolala som teda drahemu a tlmocila mu doktorov odkaz. Manžel zrejme tiez váhal - aj chcel, aj sa bál, ale po mojom telefonate teda prisiel a mne to velmi dobre padlo. Vsetko sme v pohode zvladli, nakoniec bol velmi rád, ze tam je. K dalsim dvom pôrodom uz isiel automaticky a vzdy podla jeho slov to bol prenho zážitok a pre mna pocit istoty ♥️