Syn bude mať 6 mesiacov a idem do práce. Nie som "správna" matka?

Ja som isla robit ked mala moja mala 7,5 mesiaca, spociatku na half-time, potom full a nelutujem. Kojila som ju este takmer rok, a to chodila do jasli. Pri druhom to vidim podobne 😉

Pri prvej dcére som tiež riešila toto isté aj ked už bolo o kus staršia. Ak nájdeš za seba slušnú "náhradu" - teda dobré jasličky, babku, opatrovateľku - tak to istotne zvládne Ok. Mála v minijasličkách bola prakticky okamžite ako doma a určite bola rovnako spokojná ako doma. Ide len o teba či si ochotná obetovať tie krásne chvíle s drobcom, ktoré sa možno už viackrát nezopakujú. S touto druhou určite zostanem doma koľko sa bude dať! Pracovať budeš ešte minimálne do 65 tak sa neboj že ti volačo utečie 🙂 Ale ak si presvedčená že je to ponuka tvojho života, tak smelo do toho - bábatku to bude istotne jedno, hlavne aby malo spokojnú a usmiatu maminu.

ja ti fandím................môj má 10 mesiacov a ja by som rada išla do práce...........aj kvôli peniažkom, ale aj sebe...............som od ráno do 19,0 s ním každý deň sama..........potrebovala by som vypnuť a kontakt s ľudmi............bývame pánu bohu za chrbátom.............Obidve babky sú už na dôchodku, ale poprosiť ich o to nemôžem......by to s ním nezvládli každý deň........A Ty ked si schopná prísť domov a venovať sa mu naplno až do večera, vynahradiť to za celý deň...tak prečo nie..............Možno mu za tých 5 hodín dáš viac, ako za 10 s otrávenou tvárou...

Ja by som tak skoro urcite nesla (ak by som z financnych dovodov nebola donutena), som na svojej dcerke zavisla a ona na mne. A to ze sa taka pracovna prilezitost uz nebude opakovat ? Ani detstvo tvojho synceka sa uz nezopakuje. Je to najkrajsie obdobie, ked vidis ako sa ten drobcek den co den uci nove veci a pred ocami sa ti meni na "dospelaka". Viem urcite, ze ja by som to neskor lutovala.

to závisí od teba... prečo by si mala byť zlá matka?... rozhodnúť sa musíš sama ... medzi nami, je tu veľa kočiek, ktoré išli do práce a mali doma malé dieťa ... či už preto, že museli alebo chceli😉

pre mňa je trojročná materská neskutočne úžasná vec, jedna z mála výhod,ktoré máme vďaka tomu,že žijeme na tom našom chudobnom Slovensku.... otehotnela som ako 31ročná po troch rokoch snaženia,v srdci presvedčená,že ja už deti mať nebudem.... pravdu povediac ja ľutujem mamičky zo západných krajín,ktoré musia riešiť prácu,keď sú ich detičky maličké....ale rozhodne si o nich nemyslím nič zlé a nikto, nikto nemá právo ťa súdiť,aká si a aká si bola matka....iba tvoje dieťa,asi.... 🙂 🙂 🙂 nesúhlasím celkom s tým,že urob,čo je najlepšie pre teba,chýba mi tam to slovko: čo je najlepšie pre dieťa... ja som robila pred tehu 9 rokov,a mala som toho dosť, som naozaj vďačná,že teraz vôbec neriešim pracovné záležitosti,iba moju malú.... radiť ti nemôže nikto, myslím,že vo svojom vnútri máš odpoveď či ísť či neísť. a dieťa si veru zvykne na všetko.....

poviem za seba a moju skusenost :
Som neskutocne stastna za kazdu sekundu stravenu s drobcom. Kazdy den spolu objavujeme nieco nove. Sledujem jeho pokroky, vychovavam ho naplno. Vie mi dat pusinku, vie ma pohladkat, ked sa mu nieco podari, hned mi to chce ukazat. Som mu stale " za zadkom" a tak mame k sebe najblizsie. mame medzi sebou krasne puto, ktore vidime len my. Ak by som mala ist teraz na 8 hod denne do prace, psychicky by som bola stale pri Marekovi. Co robi ? papal ? nie je mu smutno ? nechybam mu ? su to len pocity z mojej strany.. nemozem hovorit za Mareka.. mozno by mu bolo rovnako dobre... mozno. Som stastna, ze na jeho najrannejsie detstvo, budem mat kopec spomienok, ktore sme spolu prezili.. nebudu to len spomienky, ktore budem pocuvat od vychovcavateliek, mojich rodicov, ci pestunky.. budu to moje spomienky , ktore boli kedysi skutocnostou.

a teraz o otazke.. si spravna matka ? ano si.. aj napriek tomu ze " opustas" svoje dieta a ides do pracem ktora ta bude naplnat . pretoze stastna matka, je dobra matka ... 😉

🙂 "Spravnost" maminy sa nemeriam dlzkou casu, co je s dietatom, ale ako sa mu venuje. Vyborna praca, ktora by ta naplnala sa v dnesnej dobe nehlada lahko a ako vravis, takato ponuka uz nemusi nikdy prist. Drobec ti urcite bude chybat, ale predpokladam, ze o to intenzivnejsie si budete jeden druheho vediet vychutnat po tvojom navrate z prace. A vlastna skusenost. Moja mala bola do roka strasne zlate deculo. Dokoncievala som vtedy VS, sice sme boli vela spolu, ale bolo to obdobie, kde som sa musela venovat i skuskam a statniciam. Ked vsetko prehrmelo, venovala som sa naplno iba jej a strasne sa na mna naviazala. Na jednej strane to bolo krasne, ze mame taky uzasny vztah, no na druhej strane nam to sposobilo nemale problemy, ked som musela nastupit do prace v jej troch rokoch. 6 mesacny drobec nevnima to odlucenie az tak intenzivne, ako niektore starsie deti, ked sa na matku az prilis naviazu. Bude mu to neskor pripadat uz samozrejme, kedze budete takto navyknuti. Zalezi to samozrejme od teba. Ja keby som v tvojej situacii, tak pracu vezmem 🙂

Nie si zlá mamina, ja keby som mala také možnosti šla by som... áno je to ťažké, ale na všetko nové si treba zvyknúť. Verím, že vo voľnom čase budeš malej k dispozícii na 100%!!!! Netráp sa takými otázkami... ak máš možnosť, nezamietaj ju 🙂
Pekný štart v novej práci a malinkej čo najlepšie pestúnky(učiteľky) 🙂 😉

..držím palce..ja som doma už 6 rokov a som šťastná tiež.. 🙂

deti rastu rychlo,to vie kazda z nas a detmi su len raz,v mysli ked si spomeniem aky bol davidko babetkom a izi,velmi lutiuem ze som si toho nezapametala viac a pritom som bola doma cely cas kym som bolo na materskej,chybaju mi moje babetka teraz su uz velky chlapci,aj tak chcem aby sme mali co najviac spolocnych spomienok.toto je moj osobny pohlad.ale nepaci sa mi slovo zla matka,len preto ze ides skoro do prace? 😝 nie je dolezita kvantita ale kvalita casu ktoru das dietatu.vela zdraru 🙂

za komunizmu ani u nas nebola 3 rocna materska ale iba rodicak do 6 mes.veku dietata a matka mala narok na dve pauzy behom dna ak bola dojciaca a mohla si odbehnut z prace.
ty pises o splnenych snoch,peniazoch.Neodsudim ta ale ani nepochopim lebo pre mna bolo splnenie sna porodit a to ze s nou mozem ostat doma do 3 rokov som brala ako privilegium.Pochopim matku ktora tuto moznost zahodi koli tazkej finanancnej situacii i ked mna ani toto nepresvedcilo aby som dala malu do jasli ale ostala som doma no dokazem to pochopit inak si neviem predstavit ze by mohla matka ,,zahodit,,moznost vidiet svoje dieta rast

Môj malý ešte nie je ani na svete a už má rezervované miestečko v súkromných jasličkách 🙂 takže 28t po pôrode si užijeme a potom sa o neho budú skvelo starať zdravotné sestričky a vyškolené pedagogičky 🙂 Podľa mňa ak žena chce ísť pracovať a oplatí sa jej, tak by ju v jej rozhodnutí nemal nik obmedzovať.

ja si nemozem ja toto nechapem podla mna si clovek ma materstvo uzit ja mam dvojrocne dieta a neviem si predstavit daj ju do skolky by som sa zblaznila🙂

Skus nastudovat, co je to bazalna istota a preco je dolezite, aby dieta prvy rok zivota stravilo stale s osobou, na ktoru sa moze kedykolvek spolahnut.. a co sa stane, ked tu bazalnu istotu neziska.. a potom si odpovedz aj sama..

Ja som pri prvom dieťati šla do práce po roku a 4 mesiacoch. Bolo to pre mňa veľmi ťažké, ale musela som pre finančnú stránku. Ale po každom návrate z práce som sa maximálne venovala svojej dcére. Teraz som na materskej so synom, ale tentoraz si chcem užiť celú materskú so všetkým čo prináša. Ďalšie tehotenstvo už totiž neplánujem!

Nedávno sme toto riešili so švagrinou, ktorá ešte nie je ani matkou (ešte nie je ani tehotná) a už teraz vie, že od dvojmesačného bábätka chce odísť do práce... Mne to príde skoro, ale je to individuálne.
Každý má na výchovu iný názor, určite každá matka chce pre dieťa to najlepšie a riadi sa svojím inštinktom... Pre niekoho je rok veľa, pre niekoho málo, každá matka je iná a vníma veci individuálne, tak isto, ako je iné každé dieťa... Môj synček je trošku náročnejšie dieťa, veľa ľudí mi vraví, že ma obdivuje, akú mám pri ňom trpezlivosť. Teraz je čas, kedy by som už aj zvažovala nad jasličkami, má 19 mesiacov - ale skôr nie. Možno pri druhom pôjdem do práce po polroku - uvidíme....
Ja sa riadim inštinktom, vycítila som správny moment, kedy dať malého spinkať do vlastnej izbičky, kedy mu zobrať cumlík, teraz čakám na "pokyn" kedy ho odstaviť od kojenia 🙂
Ak cítiš potrebu ísť do práce a vieš, že to obaja zvládnete, tak choď... Ale nikto Ti už nikdy nevráti ten čas, kedy je dieťa najroztomilejšie a každá vec je nová a prvá v jeho živote🙂

@bbarboraa aj ja chcem ist uz pracovat, lebo mi doslova sije z materskej. ak by som mala taku moznost ako ty, nevahala by som ani minutu. som na tom istom, mam VS, na SK nulovu prax 30tka na krku a som zvedava, kde ma s otvorenou narucou prijmu ☹ takze za mna...nie si zla matka, a nikdy nebudes, pokial svoje deti nebudes tyrat.

dobra matka sa vobec nemeria podla toho, ci ide skoro do prace, alebo je cele 3 roky doma s babatkom. v niektorych krajinach chodia matky naspat do prace uz 8 tyzdnov po porode a tiez nie kazde dieta je natolko odlucene, ze by matku povazovalo za "cudziu tetu" a opatrovatelku za "mamu".
ja osobne si momentalne ani nedokazem predstavit, ze by som teraz sla naspat do prace. ale to je tym, ze sme s mojim drobcom cely den doma sami dvaja a tak sme jeden na druheho velmi naviazany. viem si ale kludne prestavit, ze keby som ho uz nekojila, alebo aspon nie tak casto, a mala by som babicku prip. inu zodpovednu osobu, ktorej by som plne doverovala, tak nad nejakou pracou mozno pouvazujem, ale nie skor ako po roku. a urcite nie nad tou mojou povodnou, ktora by znamenala vela cestovania a prichod domov kazdy den o pol osmej vecer. keby som mala robit na skrateny, polovicny alebo 3/4 uvazok, tak mozno by som to este uniesla. ale urcite by som potrebovala s mojim krpcom travit kazdu jednu minutu casu, ktory by som nebola v praci.
takze, ak chces byt dobrou matkou, kludne chod naspat do prace. len mysli na to, ze rodina je aj tak prednejsia ako ta najuzasnejsia praca a razne odmietaj akekolvek zneuzivanie v praci, ktore by viedlo k nadcasom atd. zaroven mysli na to, ze ked prides domov, mas zo seba zhodit vsetky pracovne myslienky a stresy a venovat sa iba svojej rodine.

@bbarboraa tvoje dieťatko asi nebolo plánované však? Lebo ja si to inak neviem vysvetliť. Ak žena už po 3,5 mesiaci sníva o tom a CHCE (a pritom nemusí) ísť do práce od 6 mesačného dieťaťa tak tam podľa mňa veru s materinským inštinktom (a tiež zodpovednosťou) nie je niečo v poriadku.

si uplne ok 😉 a je to cisto tvoja vec, ale ja by som to nexcela pocut od "cudzich" ludi na MK.. nech si i tak kazdy mysli co xce, je to tvoje dieta, tvoj zivot a tvoje rozhodnutie.. tak ako je to pre vas najlepsie, tak sprav a uzi si to..

nemyslím žeby nebolo niečo v poriadku s materinským citom či zodpovednosťou.Jednoducho prišla príležitosť myslím že ju treba využiť a vyskúšať.Ak sa to nebude dať zosúladiť zostať doma sa dá hoc kedy a nikdy nebudeš ľutovať že si to nevyskúšala. Píšeš že to znamená splnenie snov a nový život tak choď a splň si to. Neboj sila vzťahu sa nemeria tím koľko času spolu strávite ale ako.

ja pojdem asi po roku do prace... a nemam s tym ziaden problem.
jediny rozdiel je ze budem ASI nuteny. uvidime ako to dopadne, ale zatial takto rozmyslame. aj ked len na polovicny z domu ale pracovat budem.
nech si mysli kto chce co chce

vyzerá to tak, že ja pôjdem po uplynutí 37 tt MD, keď bude mať malý 8 mesiacov, možno natiahnem o mesiac dlhšie, lebo chcem dočerpať zvyšok dovolenky za tento rok ... rada by som ostala aspoň do roka, ale zrejme by som prišla o miesto a hypotéka, byt a podobné veci sa samé nezaplatia ... 😒

Myslim ze vsetko tu uz povedane bolo a ja uplne suhlaism s tym ze urcite si dobra matka aj napriek tomu ze ides do prace, svoje dieta neprestanes mat rada a budes a onho starat rovnako dobre ako doteraz ak nie lepsie aj ked s nim nebudes travit tolko casu ako doteraz. Volakedy sa neriesili taketo veci, proste po pol roku si bud musela nastupit do prace alebo si mohla byt doma ale nedostavala si od statu ani korunu. A to vtedy deticky mali 4-5 mesiacov ked matky isli do prace, kedze ratame ze uz nejaky ten mesiac aj cosi pred porodom boli zeny doma. Takze hlavu hore, hlupe reci si nepripustaj a rob to co citis ze je sprave a dobre pre tvoje dietatko a tvoju rodinu. Drzim prsty 🙂

Mňa v podstate vychoval otec,mal takú prácu,že bol doma, mamka chodila do práce od mojich 3 mes./bolo to skoro pred 50r. a bol iný systém/ chcem však napísať,že doteraz mám lepší vzťah s otcom ,asi aj preto,že práve on bol pri mne od malička..aj mamku ľúbim,ale je to iné, otec je N 1

Aj ja som pri prvom sla hned po skonceni MD do prace, presne ako pises, kvoli peniazkom, splnenym snom no popravde LUTUJEM, maleho som si neuzila. V den osmeho mesiaca som sa snim lucila, ze ho ani neuvidim ako zacne po styroch a este som sa ani poriadne nevybalila v praci, manzel s nim uz bol dom a volal mi, ze maly zacal po styroch. Prvy krok sice urobil ked som bola doma no prisla msom o mnoho krasnych chvil s nim. Teraz som na materskej s druhym drobcom, ma 9 mesiacov, peniazkov nie je vela no uzivam si kazdy jeden den ci uz sme len dvaja a starsi je v skolke a o stokrat viac dni ked zial je starsi chory ako dnes a sme doma vsetci traja. Vcera som mala ist na pohovor (zamestnana sice som ale neda sa vratit na skrateny uvazok tak skusam nieco ine ...) aj som sa vybrala no maly akoby citil, ze mamka ide prec, zobudil sa este som nohy nevytiahla z domu a celu dobu co som bola prec bol mrzuty, samozrejme ze som sa vratila.

mooje deti su mi nadovsetko a chvile s nim su na nezaplatenie

Ja som tiež pred dvoma mesiacmi nastúpila do práce, odchádzala som od 7 mesačného drobčeka, tiež som mala pocit že som tá najhoršia mamina na svete. Prvý den v práci bol na nevydržanie ale akosik som to prežila, stále som rozmýšlala čo robí drobčeki s tatinom , či neplače či jedla ale potom som si uvedomila, že mám super manžela ktorý sa vie o drobca postarať a ked niečo nebude vedieť takm mi zavolá. A ešte toľko na záver môjho príspevku nikto nemá právo súdiť ťa ked ťa nepozná, lebo nežije v tvojej koži a v tvojej domácnosti, nezažíva tvoje každodenné problémy. A ako bolo niekde vyššie napísané nejde o kvantitu ale o kvalitu.pá

Ja som sla do prace, ked mal maly 9 mesiacov. Skoncila materska, neriesila som ci zostat doma alebo nie. Jednoducho ako to prislo, tak to bolo. Mal opatrovatelku, aby nemusel byt v jasliach. Robila som len na polovicny uvazok a myslim,ze to bolo optimalne pre mna aj pre maleho. Zostala som doma, ked zacal chodit do skolky. Bol stale chory a v Taliansku nemas narok na OCR a tolko dovolenky som nemala, tak som musela dat vypoved. Skolku mame tiez len doobeda, takze by som aj tak musela k skolke zhanat aj opatrovatelku. Financne si mozeme dovolit,aby som bola doma,ale ja by som aj tak radsej sla na par hodin do prace. Urcite nie je super matka len ta, ktora je so svojimi detmi 24 hodin denne. Ja to vidim na nasom malom, teraz sa z neho stal viac mamickar a je to dost problem. Predtym mohol zostat s kymkolvek a nemal ziadny problem. Teraz sa velmi utiahol, lebo sa svet toci len okolo neho. Problem je aj so skolkou, vie,ze byval casto doma chora somnou a teraz by chcel byt stale somnou.