Ako ďalej?
Ahojte, poprosím Vás o rady, prípadne skúsenosti, nakoľko som sa ocitla vo veľmi smutnej situácii a neviem nájsť nejaké riešenie a neviem, ako ďalej. Nikomu som sa s týmito vecami nezdôverovala, asi aj to bol problém, naoko sa snažím hrať to na "dokonalú rodinu", preto píšem anonymne. S "mojim mužom", ak ho tak môžem nazvať, lebo ten človek mi od prvej chvíle, ako ma dotiahol do domu jeho matky, len ubližoval, sme sa brali ako 20 roční z dôvodu, že som otehotnela. A tým, že som sa nasťahovala "do ich" a nebola vo svojom sa mi začalo peklo na zemi a to doslova. Po svadbe sa všetko otočilo a z rozprávky sa stala nočná mora. Jeho správanie pred svadbou bolo úplne iné, predtým sa snažil byť "poslušný" a robil, čo som chcela.. Akonáhle som sa presťahovala a začala s ním žiť, začal "vyskakovať" , keďže bol doma on a nie ja. Roky išli, hádky boli u nás na dennom poriadku, nakoľko všetka starostlivosť ohľadne našej malej bola len na mne. On vždy uprednostňoval radšej pohárik a to trvá dodnes - máme 10 rokov od svadby. Po intímnej stránke spolu takmer nič nemáme, nakoľko ja som dostala nejaký blok z toho všetkého a naozaj nemám chuť s ním robiť nič. Ale poďme k veci. Po asi 8 rokoch manželstva som sa ani neviem ako dostala do situácie, že som si písala s iným mužom, po nejakom čase som mala pocit, že aspoň niekoho zaujímam, tak som si tým vypĺňala svoj voľný čas, keďže môj muž o mňa nikdy nemal záujem. Dvakrát sme sa stretli, no nestalo sa nič, keďže pre mňa on skôr bol zábavou na vyplnenie času. No neskôr som sa začala cítiť zle a mala som z toho výčitky, ktoré ma ovládli. Môj muž sa vtedy pred celou rodinou tváril, že mi odpustil, ale to len naoko, keďže hneď ako sme boli sami, vyčítal mi to, že som ho podviedla a hustil to do mňa od rána do večera, ja som sa dostala do stavu, že som chcela zomrieť, skončila som na psychiatrickej pohotovosti, dva týždne v nemocnici zavretá na psychiatrii a následne na liečbe z toho, ako som sa vytýrala svojimi výčitkami. Rok po tomto si môj muž doniesol domov "kamarátku", ktorá sa "náhodne" začala nachádzať na rovnakých miestach, ako my. Keď som sa ho pýtala, že ako je to možné, povedal, že je to náhoda, neskôr som zistila, že sa s ňou dopredu dohadoval, písal si s ňou dennodenne, sama mi to priznala. On samozrejme všetky správy vymazal a zapieral to. Ja som za celé tie roky bola len špina, ktorej nadával, ktorú ponižoval a z ktorej sa vysmieval. Ženy , ja neviem, čo ďalej. Postavili sme spolu dom, ale ja absolútne nemám chuť tam s ním byť, ja nemám chuť nič robiť, ja som úplne vyhorená, chýba mi chuť do života a chcela by som pri sebe niekoho normálneho. Pokazil mi Vianoce, 10te výročie svadby odignoroval, na moje narodeniny mi vynadal a ponižoval ma, rozprával mi, ako je jeho kamarátka lepšia, ako sa o neho zaujímala a ako by sa ona o neho postarala. Vypisoval si s ňou, sťažoval sa jej na to, čo ho bolí atď.. Potom jej žaloval, že sme sa kvôli nej vadili a proste po tomto všetkom ja už nemám chuť na nič, ja ho nemôžem ani vidieť. Poraďte mi, čo mám robiť, lebo som z tejto situácie zúfalá, ale nie som zatiaľ pripravená to nikomu povedať. Ako to vyriešiť? Včera ma večer opäť začal urážať aj pred našou malou, aká som nanič, že mám chrontavú tvár a podobné reči. A ako si on nájde ženu, ktorá mňa schová do vačku. Pri tom každá, ktorá sa okolo neho kedy čo i len mihla, bola o niekoľko tried horšia, ako ja. Čo by ste robili na mojom mieste?
Nikde nepises to podstatne- pracujes? Mas svoj prijem? Ak ano, polka problemu je vyriesena. Podnajom, dieta so sebou a konecne zivot v klude. Ak nepracujes, tak zacni.
Najprv pises, ze si sa nastahovala k nemu, na konci pises, ze ste postavili dom🤔
Naco si s takym muzom? Nemas rodinu, nikoho kto by ti pomohol sa osamostatnit? Urcite to nie je ani pre dieta vhodne taketo prostredie plne hadok.
Na margo obojstrannej nevery sa ani nevyjadrujem.
@zooeynka Ja pracujem odkedy sa malá narodila, ale on mi s tým pomáha, je to spoločné podnikanie..
Fuuha ja sa ti čudujem, že s ním 10 rokov žiješ. Pozri kam ťa dostal. Odíď aj s dcérkou od neho preč. Uvidíš ako ti odlahne. A dáš aspoň priestor niekomu novému , lepšiemu
@luccija Priznala, samozrejme. Dom sme postavili časom.
Mas sancu na lepsi zivot, len si to musis dovolit. Nehanbi sa povedat ludom ako to u vas doma vyzera, teda tym podstatnym, nie hocikomu. Ak mas pracu, odkladaj financie, odkladaj co najviac. Zeny ti tu poradia co so zverenim dietata do starostlivosti atd., ale zacni premyslat nad odchodom. Nemusi to byt hned, ale kludne postupne krok po kroku. A uz davno si mohla vyhladat psychologa. Potrebujes liecit aj svoju dusu. Nie si prva ani posledna v tejto situacii. Navyse mas len 30 rokov, cely zivot pred sebou 😉
Podnikať spolu môžete ale odíd ak máš kam aby dcérka vyrastala v zdravom prostredí a nie že vídi ako otec nadáva mame.
ja tomuto nerozumiem... uz len ten zaciatok... "sa snažil byť "poslušný" a robil, čo som chcela" to pises o dospelom muzovi? Ktory Ta posluchal? To si od vztahu ocakavala?
Intimne spolu nic nemate, lebo Ty mas blok, ale on to respektuje?
Ale na druhej strane, on Ta ponizuje...
Mne to pride cele ako vymyslene a ak nie je, tak ste obaja nie uplne normalni a zreli k psy... ja neviem, co si chcela v takomto vztahu? Aby Prisiel na 10. vyrocie svadby s kyticou a krasne Ta pomiloval?
@cookie29 Myslela som tým to, že mi k narodeninám nosil kytice ruží, bol pozorný, trávil somnou voľný čas. Neočakávala som poslušnosť, ale to, že si ma ako môj partner bude vážiť a rešpektovať ako rovnocennú osobu. Ja nie som žiadna chudera, som vzdelaná žena, ktorá bola úspešná v tom, čo robila, až kým ju úplne neprešla chuť do všetkého.
Odísť, keď to spravíš a prejde nejaký čas budeš si búchať hlavu, že prečo si to nespravila skôr. Zbytočne si trpela toľké roky pri niekom kto ťa nemá rád nemiluje. A čo kto koho podviedol či nepodviedol je úplne jedno. Vy dvaja to viete najlepšie.
@medulienka81 Som rada, že som mala rozum a mala s ním len jedno dieťa, len ma mrzí, že mňa dohnal na psychiatriu a on si potom veselo vypisoval s "kamarátkou" a bez jedinej výčitky a trvá to dodnes.
Ty mimochodom riesis uplne nepodstatne veci - jeho kamaratku, tvojho zoznamkoveho frajera namiesto aby si riesila svoju nezavislost od debilka - potrebujes svoj prijem, nie podmieneny spolocnym podnikanim(blba otazka ale kolko"ti pride"mesacne na ucet z tohto podnikania?) Ries aby si mala kam s dcerou odist a nie potencialnych frajerov aby si manzela vytrestala....
A to bola chyba priznať sa, keď ste aj tak spolu nič nemali.Ked sa rozvediete prídeš o podnikanie, keď píšeš, že to je spoločné?vy už netvorite manzelstvo tak či tak..vidíš iné riešenie ako rozvod?
No však práve, vypisuje si, neváži si ťa a ty zato trpis. Načo to zdržovať, život je krátky. Keď máš možnosť ísť choď, ja skôr obdivujem ženy ktoré trpia vo vzťahu ze to tak dlho vydržia, samozrejme sú prípady ze nemáš ani euro a nemáš kam ísť, ale ty keď máš choď, netrp. Snáď sa máš rada a nepredstavuješ si takýto život na furt.
@zooeynka Ono je to tak, že my by sme ten spoločný dom nikdy nemohli začať robiť, nebyť tohto podnikania. Sú to veľmi slušné peniaze.
@luccija Priznala, lebo by som nevedela s tým žiť, nevedela som to spracovať. Keby som vedela, že on urobí to isté a bez výčitiek, nikdy by som mu o tom nevravela, ale teraz už je neskoro.
Potrebujes sa opat nakopnut. Tvoje dieta za to stoji, zasluzi si to, aby malo stastnu a spokojnu mamu. Nenechaj svoj psychicky stav zajst prilis daleko. Hladaj pomoc kde sa len da, citaj dobre knihy na tu temu. A zistis, ze sa oplati zit a poslat toho chujka kadelahsie 😉
Chýba bola, že si sa mu chcela pochváliť, že niekto má o teba záujem. Nič ste spolu nemali a tak ťa to zožieralo, že ťa to dohnalo až na psychiatriu? Niektoré veci treba prežiť kvôli sebe a nie kvôli inému, aby sme mu dokázali, že máme naviac. Teraz on tebe dokazuje, že tiež má na to, aby mal inú. Celé zle. A ty sa už netráp tým, čo bolo. Máš dieťa, prácu, dom. Keď manžela už nemáš rad, nemá zmysel zostávať spolu a celý život prežiť tak, že ani s ním, ani bez neho. Veď z domu by ťa musel vyplatiť ty môžeš začať odznova.
stačila mi veta - mám chromtavú tvár....
takéto urážky by som nezniesla. už by som dávno podala na rozvod a to ja znesiem toho teda ozaj dosť...
@katkati prečo si kazdy myslí, že keď sa predá dom a vyplatí hypo je to na novy život?
Autorka, keď sa rozvediete prídeš o príjem firmu?to je zbytočne sa obviňovať, že si mu to povedala, keby chcel frajerku spraví to aj tak to nebola odveta na to, čo si spravila
Brali ste sa mladí a nerozumiete si.Mas len 30 r vieš si predstaviť takto žiť rok, 5, 10?
Neviem akých bolo tvojich prych 20 rokov s rodičmi, to nepíšeš a to je dôležité, do 30 si bola s kktm♦️ a teraz je čas nájsť samu seba. Vy dvaja ste boli odsúdení na zánik po prekročení ich prahu. Prečo, to vieš ty. Chod od neho do preč, aj keď ta o všetko ogabe... mam taky ciťák, ze je to ten ojebawaci typ.
10 rokov s takým debilom? Prečo?
Ja skutočne nerozumiem, na čo ešte zostávaš s takýmto človekom? Som si istá, že máš kam ísť. Všetko sa dá, keď sa chce. Nájdi si prácu, ak ju nemáš, odíď od neho. Pri ňom ťa jednoducho nič dobré nečaká.
nebola by som uz s takymto clovekom, podla mna je to len jedno velke trapenie a tebe s nim dobre nebude ani nahodou, to uz bude len horsie ak by ste spolu zostali :/
Niečo mi na tomto príspevku nesedí. V úvode píšeš, že si sa s tým nikomu nezdoverovala, lebo navonok hráš dokonalú rodinu a potom napíšeš takýto príbeh, citujem: Môj muž sa pred celou rodinou chválil, že mi odpustil....
A ako sa dá utajiť pred najbližšou rodinou pobyt na psychiatrii?
Toto nie je hra na dokonalú rodinu.
Prečo sa s ním nerozvedies? Ty sama vidíš ešte nejaké iné riešenie?
Ide o ten dom, peniaze, výnosnú prácu..? Áno sú v živote dôležité, ale ten život máš len jeden. A naco by ti to všetko bolo, keď máš byt nešťastná?
Už dávno by som s takým manželom nebola, zbalila dcéru a odišla či uz do podnajmu alebo ku svojim rodičom. Načo ublizovat ďalej sebe a svojim dieťaťu.