Ako sa vyrovnať s nízkou inteligenciou dieťaťa?
Ano, viem, znie to hrozne, ale kazdy ma niekde v hlbke ukryte nejake svoje temne stranky. Mame syna nadovsetko radi, ale predsa nas s muzom skrie, ze je menej inteligentny ako by sme cakali. Je v tretej triede. Skola mu velmi nejde. Nosi dvojky stale, ked sa s nim ucime, vidime, ze pomaly chape. Logicke myslenie nema vrodene. My mame obaja vyssie vzdelanie a cakali sme to iste od maleho. Znie to hrozne snobsky a povrchne, ale som uprimna, je to tak, niekedy som z toho ozaj sklamana. Vam sa niekedy stalo, ze ste nejaki s muzom a dieta nepodedilo z vas nic? Napriklad ste obaja sportovo nadani, kedysi ste pretekali a dieta je uplne nemotoricke? Ako ste sa s tym vyrovnali?
@autorka niekedy to tak jednoducho vyjde. Moj otec je najmladsie dieta, narodil sa, ked mal jeho brat 18 a sestra 16 rokov. Nevieme ci tym, ze sa narodilneskor, ci boli nejake problemy pocas tehotenstva (jeho mama mala chore srdce a zomrela, ked mal
ocino 10 rokov), jednoducho, skola mu nikdy nesla. V rodine mame napriklad byvalu dekanku na filozofickej fakulte, vysokoskolskeho ucitela matematiky, inzinierov, lekarov. Kym jeho nedokazal doucit matematiku na ZS ani bratranec, jednoducho na to nemal bunky, ja, moj brat a moje deti sme vyslovene matematicke a logicke typy 🤷♀️.
Buď rada že máš dieťa zdravé ,zmýšľajúce,chodí vie sa sám najesť, hovorí.....a keď tu nebudeš postará sa samo o seba......
Mame známych. Ona psychologička s VŠ, muž úspešný lekar. Maju dve deti, na strednej škole jeden ledva prelezie do ďalšieho ročníka. Druhé dieťa teraz vzali zo 4 škôl len na jednu, v ostatných neurobil skúšky. Nezdedili asi gény po rodičoch, nemusí to byť zákonite, že áno.
Väčšina vysokoskolsky vzdelaných rodičov má problém prijať postihnuté dieťa. Čím nižšie vzdelanie, tým jednoduchšie zžitie sa s ťažkosťami. Nie sú také očakávania ... Nemáš výnimočný prístup. Ale už si pomenovala svoje sklamanie, frustráciu, je to krok vpred k akceptácii syna... Ktosi už napísal, že každý má nejaké talenty. Aj tvoj syn, len mu daj priestor objaviť ich.
2?
Nie, syn nie je hlúpy, len vy ste z neho chceli mať genia. Bohužiaľ dieťa dedí gény po rodičoch, takže som si 100% istá ze je taky ,,pomalsi" po jednom z vás, len vy to už nevidíte.
Kľudne vás ešte môže prekvapiť, a možno aj nie.
Prepáč ale ja vaše zmýšľanie nepochopím
Ja som na napriklad doslova alergická na reči na moju dcéru pretože tá je zas až príliš šikovná a každý- z teba bude doktorka? Budeš majsterka sveta v tenise? Ty budeš určite svetová hviezda...
Wtf??????? Ma 4r a chce byť učiteľka a ja ju v tom budem podporovať! Prečo mat nároky na svoje dieťa? Prečo mu predurcovst aké má byť a čím bude?
Hlavne nech je DOBRYM q správnym človekom. Ci už so štvorkami za volantom alebo jednotkami v banke.
Nemajte očakávania. Lubte ho, podporujte ho, pomáhate mu ak treba a nechajte ho žiť jeho život s jeho schopnosťami a možnosťami.
Urcite ma aj silne stranky, len ich nevidite. Mozno ich nemal moznost prejavit. Ale je xy dalsich oblasti okrem tych, co si vymenovala. Zaklad je vsak prijat dieta take ake je. Nech vie, ze je milovane akekolvek. Nech ho nejako nevedome netlacite do niecoho, co nedava. Je to klise, ale o com je zivot? Co chces, aby bolo medzi vami? Dobry vztah, alebo jednotky na ukor mozno aj vztahu?
To myslíš vážne však je tretiak a dvojky sú fakt super uvedom si že deti čo majú slabšie výsledky sa častejšie uplatnia ako jednotkari pretože viacej bojujú o úspech a majú veľkú snahu mám deti čo mali problém v škole išlo im to ťažšie a teraz sú dospeli a vermi sú samostatní spokojní šťastní a nikdy nepotrebovali byt jednotkari buď spokojná s tím čo máš a keď mu to nejde zbytočne ho netráp len mu to sprotivis pochvál ho za každý úspech a keď sa nepodarí povedz mu nevadí nabudúce to bude lepšie mám teraz doma osmacku a je integrovaná nejde jej to tak dobre učí sa na trojky štvorky ale učitelia ju chvália že sa snaží len jej to nejde ale zase je šikovná v športe chodí na motokáry a karate kde ma úspechy a je šťastná spokojná
@simona20201309 presne presne. Moj syn je nadany (vyslo mu na testoch), teraz bude prvak a ocakavania nemam ziadne. Hlavne aby bol stastny a nemal stres (ma k tomu sklony). A necakam, ze z neho bude mudr alebo co, on chce byt momentalne autobusar.
Autorka, potesim ta mozno prikladom. Na gympli som doucovala matiku dve spoluziacky, ja cista jednotkarka s vysokym iq, ony dve nechapaveee 🙂 Ja dnes priemerne platena szco (ja som s tym spoko, nie som nejaka ambiciozna), jedna z nich ma ekonomicku vs a vlastni reklamku a druha vystudovala medicinu a pracuje v nemecku. Obe popri tom stihaju aj rodinu a deti. V tretom rocniku este naozaj nic nie je iste 🙂
Autorka, ja Ťa chápem. Akoby si o mojom synovi písala. My máme dvojčatá. Jednému ide škoka sama. My nevieme, ako sa naučil násobilku, vybrané slová. Nemá jednu dvojku v žiackej. Druhý si to odmaká, doma mu to ide a, bum, zasa dvojka. Je nešťastný z toho, že bratovi to ide, že ho učka chváli a on má vždy 89% z písomiek, lebo urobí nejakú blbú chybu, dve, tri. Snažím sa ho chváliť teda doma, ale tiež je mi to ľúto, lebo vidím, že sa snaží. Tiež nie je veľmi na šport a ani knihy ho nebavia. V školskom klube ho tento rok kamoši naučili hrať šach, tak sme mu sľúbili, že od septembra pôjde do šachového krúžku. Možno sa tam naučí trpezlivosti, rozvahe, zlepší sa mu sústredenie, logika...A hlavne ho to bude napĺňať. Bývame oproti špeciálnej škole a každý deň, keď vidím, ako si tam rodičia vyzdvihujú svoje deti, tak si vravím, že máme jednoduchý život a že nemať jednotky nie je vôbec žiadna tragédia.
Ahoj. Píšeš, že chceš na sebe pracovať, tak keď budeš mať chvíľu pre seba bez vyrušovania, môžeš skúsiť toto: Zatvor oči a skús si predstaviť, že si tretiačka, že si doma a hráš sa, robíš to čo ťa baví. Potom príde tvoja mama a idete sa spolu učiť. Preberáte učivo ktorému až tak veľmi nerozumieš, ale mama ti to vysvetľuje. Máš pocit že si to už pochopila, tak idete na ďalší príklad. A zase si nejak nevieš spomenúť ako to vlastne bolo. Si sama z toho sklamaná, lebo si si myslela že to už vieš. Mama ti to vysvetľuje znova. Už si dosť unavená, tak ti to veľmi nemyslí, ale snažíš sa. Na mame tiež vidíš ako sa snaží ti to vysvetliť a ako jej na tom záleží. Tak sa snažíš ešte viac. Pre mamu, aby bola na teba hrdá, ale aj pre seba, lebo už fakt chceš skončiť a robiť niečo iné. A stále ti to nejde, si už zúfalá. Skús si do detailov predstaviť takúto situáciu ako to 9 ročné dievčatko s mamou ako si ty, ale musíš to precítiť so všetkými emóciami. Niečo podobné asi cíti tvoj synček. Ja som riešila niečo podobné a tento pohľad zo strany dieťaťa mi pomohol si uvedomiť, že pre môjho syna chcem niečo iné, chcem preňho mamu ktorá ho rešpektuje, prijíma a miluje. Keď si v tej emócii dieťaťa, predstav si čo by si chcela aby cítila k tebe tvoja mama a ako by si chcela aby ťa videla. Precíť to akože tú mamu máš, a potom bude ľahšie cítiť niečo podobné k tvojmu synčekovi, lebo aj on to potrebuje. Naše deti nie sú našim majetkom, ani nemajú plniť naše sny a požiadavky, sú to plnohodnotné bytosti, a my máme to šťastie, že ich môžme na ich ceste sprevádzať.
Čo by ste povedali na to keby Vám osud zoslal poškodené dieťa, skutočne postihnuté, len ležiace, nevedomé tohto sveta? Alebo keby Vaše (podľa Vás) "málo inteligentné" dieťa zrazu vážne ochorelo, čo keby malo úraz a ostalo postihnuté, zomrelo? Osud vie byť naozaj krutý - o tom by vám tu mnoho ľudí mohlo písať. Máte dieťa a je zdravé a je Vaše - máte ho milovať také aké je a byť zaň vďačná a nie byť sklamaná z neho. Veď je to malé dieťa, to aké bude je vo Vašich rukách. Určite je to jedno úžasné stvorenie, len má chúďa málo inteligentnú aj keď vzdelanú, neempatickú mater, ktorá si myslí, že všetku múdrosť sveta pobrala a pritom nemá pochopenie pre vlastné dieťa. Raz z Vás bude isto sklamané a viac ako Vy z neho.....Potrebujete tu iné mamy, aby Vás presviedčali, že je Vaše dieťa jedinečné? To sama neviete?
My máme aj na kamere ako sa mama somnou učí matiku ( na tu som antitalent) už hukala po mne ja slzy taká mala brat okolo behal v pavukoch. Prežili si fakt somnou čo sa školy týka peklo. Potom stredná prepadnutie, a potom ma dako preplo a začala som sa učiť, veľa učiť. Išla na výšku a práve píšem diplomovku.🤓
V dnešnej dobe skôr rodičia riešia rôzne psycho problémy deti. Buď rada že je to normálne dieťa. Ak chceš mať 100% istotu tak choj za špeciálnou pedagogičkou. Ale myslím si že keby tam niečo je už davno by vám navrhli riešenie väčšinou testujú deti hneď v 1 ročníku ZŠ ( Eľkonin)
Aká bude budúcnosť tvojho syna, žiaľ nijako neovplyvniš a ani o nej nesnivaj. Preto, lebo o nej rozhodne jedine on sám.
Príklad z rodiny, bratranec s učnovkou celý život podniká, sesternica s 2 VS v živote poriadne nerobila, je doma s deťmi, bude mať 47 rokov. A nemá absolútne žiadne pracovné návyky.
Pises, ze sa s nim ucite. Zrejme teda aj vysvetlujete. Neviem kolko typov vysvetleni ste za ten cas uz skusali. Ale vcelku vie pomoct pochopit jeho princip myslenia, chapania a veci pojdu trochu lahsie. Nehovorim, ze hned bude lepsie, lebo to zalezi este aj na pamati a schopnosti naslednej interpretacie v skole. Ale moze to jeho chapanie postupne urychlit.
Ja som bola to dieťa, ktorý každý pokladal za menej inteligentne.. áno, mali ma radi, ale podprahovo som to vnímala už v detstve aki sklamaní boli ľudia okolo, keď som pomaly chapala.. vždy tá najhoršia, vždy tá najblbsia, s ktorou sa treba učiť, stále ju do niečoho tlačiť.. každý súrodenec sa chytal za hlavu, keď ma doucoval (som výrazne najmladšia) dodnes sa to somnou ťahá.. dlhé roky som hľadala príčinu svojho nízkeho sebavedomia a našla som ju práve v tomto.. nikto mi síce neopakoval že som hlupa a síce školské učivo mi do hlavy išlo ťažko, som hypersenzitivna a tak viem mnohé podprahove veci odhadnúť.. dnes viem že hlúpa nie som, ale potrebovala som iný prístup, ktorý mi nebol dopriaty.. dodnes sa somnou ťahá to ako má druhi vnímali..
Ak môžem poradiť z tejto pozície, normálne vyhľadaj odborníka, ktorý by ti pomohol pochopiť a vyrovnať sa s tým, pretože tvoje očakávania tiež z niečoho plynú.. pretože tvoje dieťa to vníma a bude vnímať.. choď do centra poradenstva a prevencie a hľadaj príčiny prečo tvoje dieta je pomalšie a ako by sa mu dalo pomôcť, rôznymi úľavami..
Je mi hrozne smutno z tohto prispevku.
Mama a otec by mali byt ti najvacsi fandovia pre svoje dieta bez ohladu na to ci mu nieco ide skvele, alebo len priemerne.
Autorka, z teba citit len jedno obrovske sklamanie. Som si uplne ista ze tvoj syn to vie co si o nom myslis a prave preto je taky "neschopny". Ked o sebe cely zivot pocuvas ze ti to nemysli, tak tomu zacnes verit a este horsie, zacnes sa snazit aby si nesklamal a naplnil tie predstavy ktore o tebe kazdy ma a postaras sa o to aby si bol najlepsi neschopny. Chod za psychologom a zacni pracovat s tymto svojim mindrakom, lebo ak s tymto neprestanes uplne si zdeptas dieta.
Mozno, ze to co vlastne on podedil, to nie je po vás, ale po starých rodicoch.
A až teraz čítam že ide o to, že má dvojky a že ockavas v 7dmej že bude trojkar.. z toho mi je smutno, pretože inteligencia sa jednoducho nemeria známkami a svojim deťom opakujem že dvojky sú super znamky.. nemám už však čas sa rozpisat, možno sa sem neskôr vrátim..
Tretia trieda je nic😉.Povol z narokov a syn sa prejavi.
Mne je skor luto tvojho syna. Dufam, ze nevie o tom, ako o nom zmyslate, lebo si to vezme za svoje. A to mu moze ublizit. Najhorsie su ocakavania, tie vase, nie jeho
Preboha znamky v skole nie su zrkadlo inteligencie. To by ste ako vysoko inteligentni vediet
Chyba môze byt aj v tr.ucitelke.Aj my sme zazili taku,co odporucila dceru preradit do specialnej triedy alebo asistenta.V dalsom rocniku zacinala dcerka vo Svajciarsku od nuly,bez nemciny.Ked koncila zs,mala najlepsiu nemcinu z celej triedy,lepsiu, ako domaci😉.
Ženy, dosť autorku karhate namiesto toho, aby ste ju upokojili. Za mna; mozem povedat iba tolko, ze je dobre, ze sa venujes od zaciatku synovi, aspon vidi, ze ucit sa ma stale, pripravovat, a to, ze teraz mu to ide mozno menej, moze byt o rok, dva úplne iné. Dokonca sa moze ukázat po vacsom case, ze mu idu dobre iba niektore predmety, v ktorych moze vynikat. Este nie je az taky velky. Kludne sa o tom porozpravaj s jeho triednou ucitelkou, moze ti o nom viac povedat. Stále tvrdim, ze kazdy, kto napise na túto stranku, uz sam sebe viacej zle urobit nemoze
Ja ta chápem. Napriek všetkému pokračuj v tom co robíš, uč sa s ním pravidelne a urob z toho niečo príjemné, nestresujte sa pri tom. Na druhom stupni ho začni postupne učiť o svete, historiu a pod., pozerajte rôzne dokumenty. Teraz kľudne začni s ccudzimi jazykmi formou hier. Hlavne to nevzdávaj.
Opýtam sa inak,čo mu ide?čo rád robí?
@hederamonstera nie, nie su a mna nefrustruju znamky ako take, ale skor to, ze vidime, ze pomalsie chape a uci sa, vyzaduje to vela namahy a casu prenho. A necakali sme to.
@terezka1947 hmmm, rad sa doma hra s autickami. A hry na mobile, kebyze dovolime. Ine mi nic nenapada. Knihy nie, sport nie, hudba nie, praca nie,
Nemyslím to negatívne, ale presne toto je ukážka toho, prečo sa deti neskor boja chodiť domov s vysvedceniami, prečo klamu, prečo majú depky, ze nie sú dosť dobre… lebo rodič je svojim sposobom sklamaný z nenaplnených očakávani. Netrepem, som dieťa rodičov, ktorí za jednotku nepochvalili, lebo je to samozrejmost, ale dvojka bola celé zle… a verim, že moje deti nikdy take pocity mat nebudú.
Ale svojim sposobom ti rozumiem. Mam dve deti, každé iné. Jeden je doslova hltač vedomosti, matematicky génius, ktorý je sklamaný z dvojky. Sám kvôli sebe. Druhý je “pomalší”, ak to napíšem v tvojej rovine, absolútne ho škola nebavi, ma ju za trest. Dyktat, kostím, poljevka - to je len vycuc z posledného diktatu. Vnútorne ma poráža, ako to nemôže vediet 🙈 ale proste viem, že je zlatý, veľmi sikovny chlapec, ktorý je zdravy. A to je to podstatne. a vieš čo? Absolútne k ničomu som ani jedno dieťa neviedla cielene, manzel nútil starsieho k športu, lebo chcel mat plavca a bolo to zle, to vtedy 8r dieťa v strese, aby nesklamal svojho otca, chodil na plávanie so žalúdočnými problémami. Našťastie, aj manzel to pochopil, že dieťa netreba škatuľkovat a nutne chciet mat z neho “top”, ak na to nemá. Mladsi začal pred casom sám od seba maľovať. My dvaja s mužom sme úplný antitalent na malovanie. Proste syna si to našlo samo. Manzel hneď začal tlačiť na vytvarku, syn od nervov prestal maľovať na určitý čas. Nakoniec manzel opäť pochopil, nechali sme to voľne plynut. Syn sa k malovaniu vrátil, cca polroka maľuje každý den to, čo chce, čo ho baví… pred mesiacom sme boli na talentovky vo vytvarke - lebo sám syn prišiel, že chce.
Chcem tým len povedať, že niekedy rodičia v snahe mat doma génia tlačia na pílu natoľko, že zabíjajú talent, ktory dieťa ma a ukáže sa možno neskor. Možno syn bude manuálne zručný a príde to na strednej. A bude úspešný široko ďaleko. A mozno nie, ak sa do seba uzavrie a bude stále žiť s pocitom, že rodičom nie je dobry a susedova Zuzka, sesternicin Ferko sú lepsi. Fakt to nemyslím negatívne, len viem, ako dlho som s tým bojovala ja sama a pritom fakt nie som blba 🙂