Ako to vlastne s tým šťastím a láskou je?
S manželom sme spolu 7 rokov a máme dve deti (7r a 5r). Vydávala som sa preto, že som otehotnela. Predtým som s mojim mužom chvíľu chodila, ale ten vzťah skôr bola taká moja iniciatíva. Po predchádzajúcich nie dobrých skúsenostiach som bola rada, že som stretla dobrého muža, ktorý má správne hodnoty (kresťan), obdivovala som ho. Ale bol to taký vzťah-nevzťah, ja som vlastne nevedela ani pri tom chodení či ma môj muž má rád, on veľa rozprával a o mňa sa moc nezaujímal. Po 6mesiacoch ma nechal a nepovedal mi ani dôvod...tak som sa musela pohnúť ďalej, mala som už 34r a túžila som po deťoch a rodine. Po skoro roku sme sa stretli na jednej oslave, tam sme sa opili a vyspali spolu a ostala som tehotná. Zobrať si ho a mať spolu rodinu mi prišlo vtedy prirodzené, aj keď som sa obávala ako bude náš vzťah ďalej vyzerať. A nebolo to dobré. Ja som sa snažila byť dobrou ženou, vo veľa veciach som sa až moc prispôsobovala, podporovala som ho a robila všetko preto aby ma mal rád. A viem, že ma mal rád takým svojím spôsobom, lenže môj muž má problém vyjadrovať svoje city verbálne ale i neverbálne - objatie bolo iba keď chcel sex, spontánna pusa, chytenie za ruku či povedať mi niečo milé....to neexistovalo...necítila som sa milovaná...a moje potreby (po láske) neboli uspokojované. Nedokázal ma podporiť, nezaujímal sa o mňa....aj keď tvrdí, že to nie je pravda. Napr. raz som prišla po bežeckom preteku domov a spýtala som sa ho či si dáme vínko a že mu porozprávam ako bolo a on že OK. Tak som si k nemu sadla, naliala nám a on otvoril počítač a začal ťukať do neho, že veď rozprávaj...a odvtedy som už prestala o sebe rozprávať v našom manželstve. Neskôr som si zvykla, moje túžby som potlačila a našla som si svoj pokoj. Môj muž bol ku mne milý, stalo sa, že mi občas doniesol kvety len tak, alebo že ma objal len tak. Ale stále aj doteraz neviem čo prežíva, čo si myslí.. nevie prejavovať svoje emócie, čo ja som úplný opak, ja potrebujem sa rozprávať otvorene a úprimne o všetkom. A vždy keď som sa snažila mu hovoriť čo ma trápi, tak si ma vypočul a odišiel v tichu. Okrem toho, tým, že nemal skúsenosti v intímnej oblasti, začal mať problém aj pri sexe, ktorý neriešil. Som frustrovaná po emocionálnej i po sexuálnej stránke. Vnímam neskutočnú rozdielnosť a nekompatibilnosť medzi nami, a je medzi nami už toľko nedoriešeného, že mám pocit, že strácam k nemu aj tú lásku ktorú som mala. Zaľúbená som do neho nikdy nebola.
Pred 8 rokmi som stretla iného muža, ktorý bol kamarát môjho muža. Tiež bol ženatý a mal dve deti. Bolo to také zvláštne, lebo sa mi vôbec nepáčil, ani ma nepriťahoval, ale veľmi mi imponoval tým aký bol. Občas sme si napísali, lebo sme sa venovali tomu istému športu. Zaujímal sa o mňa, podporoval ma a posúval ma vpred v živote i v tom športe. Keď sme sa spolu stretli na pretekoch, bola som šťastná už len že tam je...aj keď ako vravím, fyzicky sa mi nepáčil. Viem, že tie vibrácie medzi nami boli vzájomné. Priebežne sme boli celé roky spolu vo virtuálnom kontakte, neskôr sme si písavali častejšie, aj sme sa častejšie videli na pretekoch. Po jednom preteku sme išli domov autom, bola tma a my sme sa zrazu chytili za ruky....a začala som v tom lietať. Tá jeho ruka v mojej, to mi prišlo ako by tam patrila vždy...a tak sme sa do seba zaľúbili. Strašne som ho ľúbila a stále ho ľúbim, to ako sa ku mne choval, ako mi to všetko medzi nami prišlo také prirodzené, zbožňovala som ho. Občas sme sa stretli a išli si spolu zašportovať, padlo objatie i pusa. Túžba medzi nami bola moc silná, ale nikdy sme sa nemilovali, lebo tam sme už mali zábrany voči našim partnerom. Bol medzi nami úžasný súlad. Celé dni sme si písavali, bola som tak šťastná, že ho mám v živote...ale vedeli sme, že spolu nemôžeme byť, lebo ani jeden z nás nechcel veci skomplikovať a ublížiť rodine, deťom. Trvalo to iba pol roka, lebo mne hrozne chýbal, nemohli sme sa vídať často a začala ma situácia zraňovať, že spolu nemôžeme byť. Do toho on stretol na oslave môjho muža a začal mať výčitky voči nemu. A tak sme to ukončili. Hrozne to bolelo, lebo som stratila ten "pocit šťastia", ktorý som v jeho blízkosti zažívala a zároveň som stratila dobrého priateľa, ktorý mi bol blízky dlhé roky.
Odvtedy mám problém fungovať v mojom manželstve. Uvedomujem si, že medzi mnou a mojim mužom to proste prirodzene neladí.
Vidím všade okolo seba vzťahy, kde partneri sú spolu už len zo zvyku a len sa tak tolerujú. A mám v sebe zmätok. Či to fakt tak má byť? Či ten pocit šťastia a lásky fakt po pár rokoch vyprchá?
Mám 41 rokov a stále tužím po láske. Takej tej spriaznenej....
Vravím si, že veď môj muž má ma rád, možno by mi to malo stačiť. Dáva mi zázemie, istotu, bezpečie...malo by mi to predsa stačiť.
Snažím sa kráčať ďalej, byť rozumná, mať sa rada, venovať sa tomu čo mi robí radosť, snažím sa byť dobrá na deti (lebo viem, že to mali so mnou v poslednej dobe ťažké aj ony) ale nakoniec mám v sebe prázdno. Nič ma neteší, som apatická, nedokážem si sama vyplniť to prázdne miesto, ktoré v sebe mám. Možno to len súvisí s tou stratou toho muža.
Hovorím si, že veď šťastná musím byť hlavne sama so sebou, všetko ostatné krásne naviac je v živote len bonusové....
Ako to vidíte Vy žienky?
Ďakujem
@solange7 ja len k tomu že katolíci - ak sa vzali kvôli dieťaťu, ktoré počali opití a nikdy do muža zaľúbená nebola, len teda že keď už je tehotná tak by sa mali vziať - ako píše - tak veľmi pravdepodobne toto manželstvo ani platne nevzniklo a teda je asi možné ho anulovať (vyhlásiť, že nevzniklo) - keďže to vyzerá, že nebola prítomná základná podmienka manželstva - slobodné rozhodnutie. Preto Cirkev odporúča nejsť do manželstva kvôli tehotenstvu, ale počkať, či naozaj chcú manželstvo.
Kazdy tu hodnoti komentuje tvoj zivot co si myslim ze im absolutne neprislucha. Ty si sa pytala len na jednu vec ci to tak naozaj je ze aj velka laska casom zovsednie aj ked ty si tu velku lasku asi v zivote nezazila. Medzi mnou a muzom bola od zaciatku povestna iskra a myslim si ze je tam dodnes a to sme spolu 17 rokov a mame 2 deti. Ale podla mna sa to neda zovseobecnovat. Moze byt na zaciatku iskra ktora vyprcha a naopak ziadna iskra kde sa kamaratstvo neskor premeni vo velku lasku. Myslim si ze keby nebolo deti uz spolu asi nie ste. No ked su v tom uz deti nie je to jednoduche vybocit z cesty. Konkretnu radu nemam len vela stastia aby si v zivote nasla to co ti tak velmi chyba.
@martina1510 pozri, ak nie si stastna a detto citi i tvoj "bezecky priatel" tak sa obaja rozidite a dajte dokopy. Zivot je prilis kratky nato aby si nad tym vahala a cakala na to co ak raz...
Ja som so svojim manzelom 19r, manzelia sme 17r a mame tri deti. Bola medzi nami /stale je/ iskra, spolocny humor a ciastocne spolocne zaujmy. Vy ste sa brali kvoli tehotenstvu - aspon tak mi to pripada co si napisala a bohuzial ta laska tam zrejme nebola a ani neprisla...
čo ti na to povedať? Od začiatku to bolo celé zle. Vydala si sa za muža, ktorého si neľúbila, pretože si otehotnela a chcela si deti a rodinu. Tak ju máš, misia splnená. Vedela si od začiatku, že sa neľúbite, tak prečo to teraz od neho vyžaduješ, keď si mu to sama zrejme nikdy nedávala? To, že si sa mu prispôsobovala, to nie je láska a on to musel tiež cítiť. Teraz máš 2 možnosti: zobrať to pragmaticky (ako si to robila od začiatku), uspokojiť sa s tým, že čiastkový cieľ máš splnený a manžela brať ako výrobcu detí a otca rodiny a nečakať nehu a lásku, pretože tam nikdy nebola. Rezignovať a citovo vegetovať. Alebo vziať deti, odísť a hľadať citové naplnenie inde. Neviem, aké máš možnosti zmeniť svoj život, ani či to vôbec chceš, mám pocit, že chceš zmeniť len svojho manžela. Ale myslím, že sa ti to nepodarí. Nezačne ťa zrazu ľúbiť a zahrnovať nehou. Ani ty jeho.
ak nie si spokojna vo svojom manzelstve a nechces tak zit do konca zivota tak sa rozved, a hladaj co ti chyba inde.
@martina1510 vieš, ono to, čo píšeš, že vidíš, že u mnohých párov je tak, že láska vyprcháva a už len spolu "fungujú" je možno pravda, ale je tam podstatne to slovíčko že "vyprcháva"
A keď to obaja chcú zachrániť, tak práve na tom môžu pekne stavať. Pripomenúť si, že kedysi sa predsa veľmi ľúbili, že ich spojila neha, láska, záujem o toho druhého, a ak je ochota na oboch stranách, často sa podarí to znovu naštartovať. A často je taky pár ešte stabilnejší, ako ten, ktorý si takou krízou neprešiel.
Ale u vás chyba to prvotné zamilovanie, teda si nemáte čo pripomenúť. Lebo úplne inak znie, keď si poviem dajme tomu po 15 rokoch, tak môj muž nie je už ten Adonis, ale ved kedysi to bola najdokonalejší chlap, a veľmi som ho ľúbila, a niečo také si povie aj on a idú spolu ďalej.
A celkom inak to je keď pozeráš na manžela a vieš, že nikdy tam nič hlboké a vášnivé nebolo. Ze proste ste boli len "bodaj bolo".
V podstate je to smutné, vo píšeš, aj čo obaja žijete. Mne to pripomína tie také dohodnuté manželstva spred 100 a viac rokov, kde sa museli dvaja nejako zhodnúť a prežiť to.
@martina1510 chapem, trosku vas tlacil vztah a po tych nie velmi vydarenych vztahoch bol tento trosku spolahlivejsi. Tak ste to kvazi riskli aj s tymto. Skoda ze js taky "studeny cumak". Viem to z osobnej skusenosti ako chyba zene ten pocit ze po nej muz tuzi, ze ju chce a ze hej to aj prejavuje sam od seba a netreba ho k tomu nejako dokopavat. A stale rozhovory o tom istom ked sa uz tej frustracie nakopi...potom trosku lepsie a potom zas to sklzne pri tom vsednom rodinnom kolotoci do tych istych kolaji. To asi musi fungovat od zaciatku vztahu. V tomto sa partner asi nevie zmenit. No...ono tazko to je. Ale zena potrebuje citit vnimat ze ju muz chce, ze ho ona sama zaujima.
Prečo hneď ako sa objaví nejaká téma, tak sa tu zrazu zídu všetky dokonalé, bezchybné a úžasné ženušky? A okamžite súdite, a ukazujete prstom, a hlavne rozoberáte niečo na čo sa zakladateľka témy ani nepýtala.
Vy si z celého vyberiete určitú časť a začnete na tej časti jazdiť ako na osedlanom koňovi 🙄
Autorka sa pýtala úplne na niečo iné a nie na to, či bolo správne začať flirtovať s iným mužom. A nepýtala sa ani na to či zlyhala keď sa vyspala s mužom s ktorým nebola vo vzťahu a zobrali sa až po tom ako otehotnela.
Na čo to riešite?
V tvojom vzťahu chýba vzrušenie. Na začiatku každého vzťahu je tá zaľúbenosť, ktorú si ty prežívala s tým kamarátom. Neskôr to vyprchá a vzťah zostane všedný.
Muži aj my ženy rozmýšľame a fungujeme úplne rozdielne. My zvyčajne potrebujeme rozprávať, debatovať, potrebujeme aby sme sa stále cítili milované. Chlap toto až tak nepotrebuje, on funguje asi na takom jednoduchšom vzorci.
Úplne ti rozumiem. V živote bohužiaľ niekedy konáme aj skratovo, alebo nie úplne premyslene.
Ja verím tomu, že to pekné sa nejako dá prežiť aj s dlhoročným partnerom. Ešte som síce neprišla na to ako, ale určite sa to dá. 🙂 Skús popremýšľať, či sa ty správaš k svojmu mužovi tak, ako k tomu kamarátovi.
Je to síce ťažké ak sa necítiš milovaná, ale možno ak nejako začneš, tak to už pôjde aj z jeho strany samo.
@martina1510
Nepáči sa mi ako ženy reaguju len čo zaznie slovo kresťan v akomkoľvek kontexte.Aj ja som veriaca a nemam rada fanatikov, ale neviem odkiaľ sa berie presvedčenie že krestan katolik MUSI dodržiavať všetky pravidla bez možnosti omylu a keď sa to stane tak ho všetci vysmeju.
A teraz k teme... 40 rokov a dve male deti , je možno posledna šanca ak začneš żiť bez terajšieho muža byť milovana. Buď razne povieš mužovi čo citiš a že si rozhodnuta sa rozviesť ak svoj postoj nezmeni a dať tomu čas. Ak sa to nezmeni, je to na tebe či ešte skusiš štastie a začneš rozvodom alebo budeš takto do konca života...
neviem ja som asi nikdy na velku lasku a spriaznene duse neverila a tak nema co vyprchavat, mam dobreho manzela, ktoreho lubim a (snad) aj on mna, nie nebola to laska na prvy pohlad a ani sa mi z neho nepodlamovali nohy, kazdopadne som spokojna a stastna, lebo manzel sa nam venuje, je vyborny otec, svojim sposobom ma lubi (kedze on nie je uplne mojkaci a emocny typ) a ano sme aj financne zabezpeceny, lebo z velkej lasky sa nenajem a ani nekupim malemu nove topanky - laska ako tram mi v zivote nechyba a nikdy som po nej netuzila (moja mama zazivala pravidelne lasku ako tram a nedopadlo to dobre)
co mne by ale vo vztahu chybalo a to by som fakt nedavala je presne ta ignoracia, ze si manzelovi lahostajna, ze si otvori ten pocitac a povie "rozpravaj" to je za mna neakceptovatelne 🤷♀️
u nas to tiez obcas pokulhava, ja extrovert, manzel introvert, ja cholerik, on totalny kludas ale napriek tomu sa proste mame radi a sme (hadam obaja) stastni ako sa len v nasom nazvime to beznom a kazdodennom zivote da byt
podla mna si zasluzis byt stastna a spokojna...aj ked to mozno nebude uplne ako z filmu
@martina1510 ale netrep. ja som tvrdý introvert, ale chlap má so mnou čoro moro, kedy sa nám zachce 😀 povaha introverta nemá nič spoločné s tým, že ten tvoj je chladný ako psí čumák
@a_adamcova Dakujem Ti!
@martina1510 To ,že je tvoj muž introvert vôbec nesúvisí s jeho chladom .Aj extroverti sú chladní .Zrejme vyrastal ako dieťa v takom chladnom prostredí …
@martina1510 presne viem o akom manželstve píšeš,prežila som v manželstve skoro na vlas rovnaké veci ako ty až na toho známeho.Ver mi,nikde to nevedie,mám na mysli nešťastné manželstvo
uz od zaciatku ako citam, to nebolo bohvieco, nebola to laska pre ktoru by ste sa brali a to proste zavana uz pruserom, tiez som taka, ze potrebujem aby mi niekto dal najavo city, co citi, lebo inak nie som vo svojej kozi, nie je to dobre takto sa citit a je na tebe ako sa k tomu postavis, ale teda zivot mame len jeden a mali by sme byt stastne
@martina1510 nebudem súdiť co je správne a čo nie, ten tvoj priateľ ti vlastne ukazal co ti v živote chýba a co si nikdy pred tym nezazila. Podľa mna by bolo dobre zatvorit jednu kapitolu a zacat novú keďže zivot je krátky a nestojí za to aby si sa iba obetovala ale musis aj ty žiť.
@martina1510 za svoj kratky zivot som si presla viacerymi dlhodobymi vztahmi. Zazila som si "lasku na prvy pohlad", kedy fungovala chemia a bolo to ako z romantickeho filmu. Nakoniec bola laska agresivna. Zazila som aj "lasku svojho zivota" s dobrym clovekom, ktory bol mojim najlepsim priatelom a nakoniec sme sa unudili navzajom. Boli aj ine, ale o to nejde. Ide o to, co som sa pri nich naucila...zalubenie a lubenie su dve diametralne odlisne veci! Zalubenie je chemia, iskra...nazvyte si to ako chcete. Ale laska, ta prava, ta sa buduje roky. Pomalicky po malych schodikoch, no musi sa to robit dobrovolne a spolocne. Ani jeden z partnerov by nemal tahat za kratsi koniec, lebo jedneho dna uz proste nebude vladat.
Rovnako je velky rozdiel medzi manzelstvom a rodinou. Neviem, preco si ludia tieto dve veci spajaju do jedneho. Uzavriet manzelstvo iba kvoli detom je hlupost. Deti vztah stazuju, nikdy ho neulahcia ani nenapravia. Deti potrebuju zazemie, harmoniu a vidiet ako to funguje, mat dobry priklad. Nie nestastnych rodicov...
Ak tuzite ostat vo svojej rodine aj s manzestvom, zoberte opraty do svojich ruk a pozhovarajte sa naozaj uprimne so svojim muzom. Skuste ho na to pripravit aj zopar dni dopredu, ze potrebujete rozhovor a budete vyzadovat dialog. Mam podobne ticheho manzela a ja by som sa o vsetkom najradsej rozpravala, takze viem o com hovorim. Stalo sa, ze som na odpoved cakala tyzden, ale dala som mu ho. Chce to ustupky z oboch stran. Ak to bude chciet aj on, nieco pre to urobte alebo chodte k terapeutovi. Vsetko je to len v hlave.
@martina1510 Mne raz kamarátka hovorila pred svadbou s chlapom, že aká je šťastná, lebo si vie predstaviť, že s ním bude celý život. Ja som jej chcela povedať, že to z mojej skúsenosti funguje inak, že si nemáš brať chlapa, s ktorým si vieš predstaviť život, ale toho, bez ktorého si ten život predstaviť nevieš - ale videla som, že bola šťastná z predstavy že bude niekoho manželka (až jej bolo jedno že koho, a bol dobre zabezpečený a mal takú celkovú stabilitu, čiže to bolo logické), tak som to nechala tak. Do roka sa rozviedli. Ja som s mužom 12 rokov, a milujem ho. Nie je to možno rovnaký typ lásky ako keď sme sa dali (na strednej škole, hah) dokopy, je to iný druh, taký na ktorom sme makali aj makáme aj makať budeme, ale základ je láska. Vidím, že tu ľudia mudrujú a súdia ťa, a je mi to ľúto, lebo si podľa mňa nič také zlé neurobila. Lebo aj ty si zaslúžiš lásku, pocit nehy, intimity, spojeni, alebo ako to ešte nazvať. Na to nie je podľa mňa nikdy neskoro. Akokoľvek to u vás dopadne, držím ti palce.
@martina1510 zameraj sa na seba. Stále sa dobre nepoznáš. Túžiš po niečom, máš nejakú predstavu ale realita je iná. Šťastie spočíva v šťastnom vnímaní reality. Keď sa nedá zmeniť realita dá sa zmeniť pohľad na ňu. Nie je to ľahké ale dá sa to. Je to zmierenie sa so sebou a tvorenie šťastných myšlienok. Ked si písala tento príspevok mala si smutné myšlienky na manžela na vás život a pekne myšlienky na druhého. Takéto myšlienky sa ti tvoria ľahko a poskytujú ti aj akúsi dobrú spätnú väzbu - odmenu dopamínovú. Ani nevieš ako a už sa vezieš vo vlaku takýchto myšlienok. Ak to chceš zmeniť potrebuješ si tvoriť v hlave iné myšlienky: “ prijímam sa prijímam svojho muža takého aký je. Viem že život nie je román a nie je dokonalý ale je to môj život len ja ho prežívam je iba jeden a chcem byt šťastná. Páčia sa mi kvety ktoré mi prinesie. Vymenujem si veci ktoré mám na ňom rada” Pozor tieto myšlienky ti nedaju hneď príjemnú odmeňovaciu dopaminovu spätnú väzbu. Bude ti to divné tak uvažovať ale trenuj to. Pocitis smutok ale o nejakú chvíľu to skúsiš znova. Po nejakom čase zistíš že sa cítiš lepšie ako včera predvčerom. Postupne zistíš že tvoj život nie je vôbec taký zlý ba naopak. Užívaj si prítomnosť a vypinaj myšlienky na minulosť a budúcnosť. Prichyť sa pri nich zapni kontrolku a zastav ich. Budú sa vracať ale nevadi pokračuj odznova. Vždy to bude ľahšie.
Poviem to tak nadnesene,ale som si ista,ze je to pravda.Laska sa moze narodit v kazdom vztahu,ak to ti dvaja chcu a pracuju na tom.Laska sa rodi ako dieta,potrebuje 2 ludi,ktori ju "stvoria" , vychovaju, preziju jej "pubertu" a krizy a potom ju nechaju volne plynut, nazvyme si to,ako chceme. Ale teda podla mna vsetky veci,co za nieco stoja su tvrda makacka. A manzelstvo obzvlast.
Tie hlúpe komentáre žien, ktoré ťa kritizujú si nevšímaj. Osobne by ti to nepovedali. Len si potrebujú kopnúť do niekoho, asi to dvíha sebavedomie.
K tvojej otázne. Ja v lásku ktorá trvá celý život neverím. Teda aspoň taká tá veľká láska. Vždy je to tak, že to prejde poblaznenim a časom sa to stane rutinou a láska sa zmení na úctou a rešpek k tomu druhému. Takze si myslím, že kedy aj muža opustis, že ideš za šťastím to šťastie by trvalo len isty čas. Musíš si hľadať malé radosti v živote a byť šťastná s tým čo máš ;) máš možno všetko len to nevidíš. Raduj sa z každej chvile v živote a nemyslí na to čo nemáš 🙂 To je môj názor
@martina1510 pozri, všetko, čo ťa trápi, si spíš na papier, s mužom si sadni a porozprávaj. Ak ťa nebude počúvať, napíš mu list. Zabojuješ o to, čo ti chýba a po čom túžiš. Potom bude na ťahu on. Ak sa nevymáčkne, tak je to jasné, začnete riešiť, čo s tým, či ísť od seba. A čo sa týka chlapov,možno ten tvoj je tak nastavený, že si myslí, že ti dáva všetko - materiálne zabezpečenie, o rodinu sa stará. Len tí chlapi oni sú takí hlúpi, že si myslia, že to je najviac. Ale my ženy potrebujeme nežnosti, byť vypočuté a cítiť podporu, čo mnohým z ich nedochádza
@martina1510 Pekný príspevok .... Väčšina žien nikdy pravú lásku nezazije a má rovnaký bezlaskovy príbeh ako máš ty 😃.Ja som muž a rodinu či lásku beriem vážne viac ako väčšina s Vás mi ok e žienky ktoré hľadáte vo vzťahu hlavne finančnú istotu a to aký bude vzťah bez lásky neriešite .Mať krásny dom ,cestovať na dráhe dovolenky luxusnými autami je super , no podľa mňa vždy je krajšie na ať po boku pravú lásku ako žiť v luxuse 🥰.Celý život som hľadal tu pravú a s jednou ex manželkou 😂 mám krásne a úžasné deti aj keď druhá puberta z jej strany zmenila život nás oboch .Ona si vybrala po 12 rokoch cestu s potetovaným alkoholikom ktorý pije,fajčí aj huli trávu ale vraj je dokonale šťastná a už majú spolu aj nemanželské bábo 😃..Každý máme to po čom teda druhý túži ..Ja mám deti ona svoje šťastie a tak to je správne .Po 4rokoch hľadania tej pravej som stále na ceste hľadania lebo nájsť tú pravú chce vytrvalosť a odhodlanie a taktiež vieru v niečo úžasné ..Láska stojí za roky hľadania ...❤️❤️❤️...Všetky ženy s ktorými som bol von síce boli krásne a sexi no chýbala im podstatná vec ...chrbtica kosť ,dobrá povaha ,vzťah k deťom a rodine a hlavne ..charizma ...99% rozvedených žien sú myslím si v puberte a chcú od života niečo viac ..ale čo to je nikto netuší a po čase ani oni samé 😂😂😂.Ja som pred časom všetky zoznamky zrušil a hľadám už len v reálnom svete keďže ten virtuálny je plný nenávisti a sexu ..ženy sú horšie ako muži keďže každá druhá sa predáva za prachy a zasa väčšina mužov Vám povie čokoľvek len aby Vás dostali do postele ...potom ja ako romantický muž čo nepije alkohol ,nefajčí ,športuje ,je prírodný typ milujúci deti a rodinu nemá šancu spoznať tu pravú ...ale ..ako sa vraví ...kto hľadá ,nájde ...a ja verím že raz nájdem ..Pre ten pocit že niekoho milujete celým srdcom a on Vás to za to čakanie stojí ...motýle v brušku ,čakanie kedy prídete domov aby ste videli polovičku ,čas v jej prítomnosti ktorý letí rýchlo a to milovanie ktoré je vášnivé a divoké zároveň ...Ale vždy viete že keď sa ráno zobudíte ,vždy vidíte tie nádherné oči ktoré chcú s vami prežiť celý život v harmónii...❤️🥰...možno to nebude navždy aj keď napr ja som nikdy žiadnej babe kopačky nedal lebo ja v pravú lásku verím ale to nás takýchto trafenych je málo ,rovnako ako vás žienky ..preto sa vraví že hľadáme jednu z milióna ...Ale ak chcete deti viesť k tomu že partneri v živote máju ostať dvaja ti istý tak si myslím že je to správne ...ak deti budú vidieť že striedate partnerov ako ponožky tak budú raz rovnaký ako vy ...Nestojí teda zato radšej hľadať a byť správnym príkladom ?...na túto otázku si každá musí odpovedať sama ....niektore feministky medzi vami budú mať blbé komentáre no ja na žiadne reagovať nebudem ..je to môj názor a treba to rešpektovať m.kazdy sme nejaký ...s na záver ...Ak chcete nájsť pravú lásku treba ju hľadať a bojovať za ňu a nielen čakať kto kedy príde ...keď nebojujete nemoze vzťah dlho vydržať lebo si ho neviete vážiť ...krásny dnicek prajem ❤️🥰❤️🌷
@martina1510 je mi ľúto čo prežívaš a je mi ľúto koľkého nepochopenia sa ti dostalo tuto v komentároch od zjavne dokonalých žien, ani som nezvládla prečítať celú diskusiu. Teraz počas korony vzniklo množstvo online poradenstiev, možno by som to na tvojom mieste skúsila riešiť takto a s odborníkom. Každý si zaslúži byť šťastný... kde je potom zmysel toho, že tu sme?
@silvike áno priznávam, bola som smutná, lebo som mala už dosť rokov, túžila som po deťoch a rodine. Predtým som stretla mužov s ktorými to nebolo dobré, buď som bola pre nich len bokovka, alebo boli ku mne agresívni...takže preto môjho muža hodnotím, že má správne hodnoty, aj ked je ako krestan pokrytec, ale rodina je pre neho na prvom mieste. Len sú ľudia introverti, uzavretý vo svojom svete a ťažko prejavujú emócie...poznali sme sa krátko a preto keď som otehotnela a rozhodla som sa, že sa teda vezmeme, dúfala som, že to spolu dáme...