Ako zvládnuť starobu bez rodiny a detí?

@biba_18 veď keď si to niekto myslí, že nevie pomôcť, tak na čo sa vyjadruje? Aby mal pravdu a vyjadrí ju? Keď neviem pomôcť nevyjadrujem sa, nekomentujem, neprispievam. Na čo je to dobré že sa zapojím do diskusie v ktorej moje príspevky autorovi nijako nepomôžu, ale ho zadupú ešte do väčšej sračky?

Nerozmýšľala si napríklad nad zmenou zamestnania? Ja som pred desiatimi rokmi mala veľmi ťažké obdobie, rodinné problémy...depky som mala zo života..raz som našla inzerát, ponuka práce bola v Taliansku v Sudtyrole.. dala som výpoveď na SK ,zbalila som kufor a odišla som na skúšku na dva týždne..bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote, potom som zmenila pohľad na všetko. Chodila som tam pár rokov robiť a boli to krásne časy. Určite by aj tebe pomohla zmena prostredia.

@dorizzz neviem. nie som si istá že prosí o pomoc. proste či napíšeš to alebo ono, bude to tak ako je… už som to tu zažila na MK, nikam sa to neposunulo ani 5 stranami komentov…

@anonym_autor na mužov si zanevrela, ani sa nečudujem po tých skúsenostiach, asi už o vzťah nemáš záujem, nemáš voči mužom dôveru, však? To je pochopiteľné. Skôr by som šla cestou nájsť si kamarátky, je určite veľa osamelých ľudí a zrazu budeš mať parťáčku. Neviem, na akých stránkach, ako hľadať, ale myslím, že by ti prospelo nebyť sama. Ono keď má človek zle životné skúsenosti, tak sa uzavrie. Moja kamarátka nemá ani 40 rokov, jediný vzťah za sebou, aj to parmesacny, no úplne zanevrela na mužov po tom, čo jej vyviedol. Už proste mužom neverí. A čo ťa baví? Máš nejaké záľuby, kde by si sa vedela s niekým zoznámiť? Nemyslím len automaticky na vzťah, ale skôr kamarátsky vzťah.

@biba_18 áno to je zase pravda, nie každá diskusia má riešenie, ale keď vidím že nemá opúšťam ju, neotočím to na útok na autorku, práve preto tie diskusie majú 20 strán leno mnohé ženy sa v tom vyžívajú, že môžu rýpať a útočiť

@anonym_autor ...no ja som staršia ako ty, nie som v úplne rovnakej situácii, muža nemám, ale mám deti, širšiu rodinu s ktorou máme pekne a hlavne udržiavané vztahy, stretávame sa niekoľkokrát do mesiaca, pomáhame si s čím vieme, aj nejaký priatelia, ale teda ešte má ani nenapadlo zamýšľať sa nad starobou, ani si teda rozhodne stará nepripadam horizont 20 rokov mi príde ako skvelý čas kedy konečne deti vyrastú a ja budem mať už viac času na seba a konečne sa budem na 100 percent venovať tomu čo ma baví. Začni si užívať život, rozvíjajú sa, aktívne zi, cvic,...aby ťa choroby obchádzali, veď to je hrozne zamýšľať sa v 45 nad starobou a nad tym ako odídem z tohto sveta.

@sova7 prečo to adresuješ mne? veď ja autorke nič neradím, ani nevyčítam, iba som vyjadrila súhlas s tým, že si za to môže sama. to že sa má pozbierať a zmeniť svoje nastavenie vie aj sama…

@dorizzz ten anonym tu už asi nie je - a teraz sa bavíme o tom že bola bezcitná. bola. už som to potvrdila. nič nové tu nevymyslíme…

@lucia11kob toto je pekný príspevok. fuuch, na to treba odvahu - alebo byť skutočne v koncoch…

@anonym_autor rodina nie je len o pokrvnom zväzku. Rodinu si vies vytvoriť. Este mas kopec casu. Moj otec vdovec tiez do rodiny priniesol priatelku co mala 52 rokov a nema ziadne deti. Ale ta zena zila a aj stale zije aktivny zivot, ma svoj okruh ludi, športuje, turistika a k tomu aktívnemu životu, sme jej este pribudli my a uz je aj nevlastná babka mojmu synovi. Tak si najdi priatela s veľkou rodinou a nebudes vediet co skor 😉

Takých ako si ty sú tisíce aj mužov, žien.Tak predas všetko čo máš a pôjdeš do domova.Mozes si nájsť partnera, ten bude mať deti môže byť vdovec, alebo jeho deti aj dospele ta budú mať radšej ako svoju matku.Vztahy sú rôzne...mala som kolegyňu bezdetnu pracovala aj po dôchodku, lebo nechcela byť doma a v dome kde bývali bola mladá rodina s 2 deťmi a tým pomáhala postrážila deti, napiekla "našla" si svoju rodinu a oni ju ak doopatrovali muža mala, ale zomrel pred 60 tkou.
Ešte máš veľa rokov pred sebou vieš sa zoznámiť s mužmi, ženami, ale vyvíjaj nejaku aktivitu.
Ja si myslím, že kto nechce byť sám vždy si niečo nájde či charitu, útulok, kamošku na koláč a prechádzky.Budes mať okolo seba susedov, nejaké okolie.Priorita je nemať také neg.myslienky.Tiez dom jedináčik a mám jedno dieťa, ktoré môže ísť do sveta, muž môže zomrieť, odísť od nás aj ten čo má 2-3 deti nevie čo bude

@anonym_81a12a netrep aj ty, hrdinka anonymná, určite to melanta ani pribinak nepísali ! Nie sú to také kur. vy ako sia vyjadruješ . Hanba ti

@cacianka a podla mna pisal niekto z tej trojice. Ja nikde nepisem, ze su ku...., len su casto velmi neempaticke, arogantné, typ - vsadebol a vsetkovidel

Ja mám 60r, a ani zďaleka sa nechystám umrieť, ešte pracujem - musím lebo penzia ďaleko.
Deti nemám - tak ma nemá kto doopatrovať, a aj keby som mala , tak nedovolím im to, aby mi prebalovali plienky, utierali sliny na brade ...
Po 40 som sa zoznámila s partnerom, ale ani on mi nebude utierať pokakanu riť ani kašu z brady. Neplánujeme umrieť , ani netrafíme naraz, takže vzhľadom k veku sa nebudeme vediet postarať jeden o druhého, lebo nebudeme vládať.
Nemôžeme zostať na krku nikomu z rodiny, lebo každý má svoje problémy, zdravotné či vzdialenosť takže aj to je irelevantné, že nám budú utierať sliny z brady.
Takže si tvoríme drobné úspory, neživíme starý dom ale žijeme v malom byte, a keď sa budeme cítiť horšie, alebo na penziu, sme dohodnutí že ideme do zariadenia pre seniorov. Vybavíme si cudzích ľudí / profesionálov , predáme nás mini byt, požiadame o príspevok od štátu lebo naše terajšie platy predpokladajú nízky dôchodok a dožijeme v kruhu seberovnych seniorov. Jedlo v jedálni hotové, alebo časom na lôžkovom oddelení, zdravotná starostlivosť v dosahu, každú chvíľu príde niekto urobiť kultúrny program, aj na výlet nás odvezú, pokecáme so starcekmi ako my dvaja, zahráme karty a človeče.
Aj keď máme rodinu, nebude sa o nás mať kto postarať, tak sa postaráme my / ja.

@cacianka a nevkladaj mi nieco do ust, co som nevyslovila, dobre?

@anonym_81a12a sú tvrdé aj priame, , ale určite nie ako sa ty vyjadruješ a osocuješ ich že sú to ony. Iné Nicky sú agresívno hrubé, ale tieto určite nie. A mmch.nie sú anonymné ako ty

..táto stránka plných šialených anonymov Ti na pohode nepridá... ešte si mladá, verím, že polovička na Teba čaká niekde za rohom🥰
Držím palce

@anonym_autor Prečo si tak veľmi fixovaná na moment umierania? Ja som na podobnej lodi ako ty a keďže som celý život sama. Ak by pri mne stál nejaký trkvas v momente, keď otrčím kopytá, tak ako mi to akože pomôže? Opraví to ten život samoty? Vôbec nie. Na konci žiadna spása nie je a nebude "všetko s kostolným poriadkom" iba kvôli tomu, že na mňa niekto kuká ako umieram. Skôr chcem povedať že by to nebolo o nič ľahšie a ak si sama aj dnes, tak to bude v podstate jedno.
A teda, ak by si mala nejakú diagnózu, tak by si bola asi ku koncu v nemocnici. Ak by si sa o seba nevedela postarať a mala rodinu, tak je veľmi nepravdepodobné, že ťa budú opatrovať. Je to obrovská mentálna záťaž a takmer nikto si nemôže dovoliť pozastaviť svoj život a byť doma a prebaľovať ale 70 kilového nevládneho človeka. Ťažko povedať ako človek skončí... väčšina je fakt funkčná až do smrti. Niekedy smrť príde veľmi skoro.

Chápem že hľadáš garanciu, ale to má pramálo ľudí na tomto svete. Bohužiaľ, ale tak to je. To čo píšeš, že "každý ma niekoho" vôbec nie je pravda.
Taká malá anekdota: Poznala som jednu staršiu pani s veľmi silnou demenciou. Tiež žiadna rodina, slobodná, bezdetná. Chodila k nej nejaká opatrovateľka a potom si ju vzala k sebe domov a zámerne ju odstrihla od všetkých. Na 100% išla po tom byte. Už sú to roky a pani je už určite dávno mŕtva, ale nikdy nezistím kde jej bol koniec, ale viem ako dopadol jej byt 😅

@anonym_autor Nerob si ilúzie. Aj keby si mala veľkú rodinu, je málo pravdepodobné, že by namiesto vlastného života žili ten tvoj. A bolo by sebecké žiadať, aby sa niekto obetoval. Nie preto sme mali deti. Btw, z tých čo sa nerozvedú, vždy napokon jeden ostane. Tak to chodí. Ale ty máš teraz všetky možnosti užívať si radosti. Namiesto toho si si vybrala zožierať sa predstavami. Čo ty vieš, či ťa zajtra nezrazí auto, alebo či ťa v požehnanom veku znenazdania trafí šľak? Veci sa riešia vtedy keď nastanú.

Autorka, ro ALE tam bude vždy a celý život. Tiež nechápem na čo je dobré teraz riešiť, čo ak....môžeš umrieť náhle, počas nehody atď...užívaj si radšej každý deň. Si pomerne mladá, choď do sveta a užívaj si život ;)

@andrea2667 presne to nám na myslí aj ja, nie je to o tom, kto má akú veľkú rodinu, lebo aj to býva pravidlo, že matka výchova aj 5 deti, ale 5 deti nevie dochovat matku... Môže v tom byť povaha, vzdialenosť, pracovné povinnosti, peniaze , a hlavne si ľudia nemajú robiť deti aby ich mal kto dochovať, aby sa niekto obetoval alebo žil jeho život. Áno som za pomoc, podporu, opateru a všetky tie pekné skutky a činy, aké viem pochopiť keď je to ťažké.
V mojom veku už boli naši rodičia 5 r v dôchodku, mňa ešte čakaju 4, takže akú silu budem mať opatrovať 85r mamu ? Keby idem teraz na opatrovanie, koľko dostanem, 600e, to mám ako žiť a platiť všetko čo treba ? Nie všetci majú príjmy aby si mohli tvoriť veľké úspory. Trhá mi to srdce, lebo neviem ako budem riešiť , ale teraz sa nestresujem, riešiť budem keď to príde. A stresovať sa od 45r doteraz a ďalších koľko - 10 - 15 rokov ?!

@cacianka ale mi povedz,kde ich ja osocujem? Preto,ze som napísala,ze je to isto jedna z nich? A ty mi tu vkladas z ust najprv,ze som napisala,ze su ku.. a teraz ich osocujem a urazam. A cim? To,ze su priame,drze a tvrde, je fakt. Na tom ja nic nenormalne nevidim.

@melanta @pribinak
@anonym_81a12a

@anonym_autor Kým budete sebestačná,nie je potrebné mať obavy, lebo ako dôchodkyňa budete mať čas na svoje záľuby.Vo väčšine miest majú seniori svoje spolky organizujú rôzne akcie
V prípade,že už budete potrebovať nejakú pomoc,obce/mestá majú zamestnané opatrovateľky, ktoré Vám vedia pomôcť s nákupom, zaobstaranim.liekov, atď.Senior, ktorý už nie je schopný žiť sám vo svojej domácnosti má možnosť starostlivosti v centrách sociálnych služieb.Nemusite sa obávať staroby/aspoň nie viac, ako keby ste mali deti/.

@anonym_autor ...a ešte:Ste mladá, čaká Vás ešte veľa pekných produktívnych tokov.Naco sa trápiť už od teraz.Teste sa zo života.Ja mám o 14r viac a napriek tomu mám plány do budúcna.

@dorizzz ale no. Toto nemusi byt hned dovod na lieky, tie velkrat situaciu nezlepsia, ba naopak, maju vedlajsie ucinky najma z dlhodobeho hladiska.

Ahoj autorka. Rozumiem nad cim premyslas. Najma ak sa citis naoazaj sama a tvoja rodina tu uz nie je. Najma, ak si zazila to umieranie. Mne zomrela maminka pred dvomi mesiacmi. Otvorilo to u mna inu komnatu, nie sice 13. ako sa hovori, ale jednoducho uz viem aka moze byt smrt, ako smrt prichadza, a uplne sa mi tym zmenil zivot, pohlad na vsetko. Ludia sa boja mat doma umierajuceho cloveka, takze aj tak ti mnohi starucki umieraju naozaj niekde uplne sami. Pozri sa, kolko deti aj tu na mk odide zit do zahranicia, ti urcite svojich rodicov nedochovaju. A teraz moje rady.

1. Ak je clovek starsi alebo chory a nema rodinu, ak mal prijem, teda odvadzal statu, ma narok na domov socialnych sluzieb. Za to sa neplati pokial viem. Aj mne tam schvalili maminu (nedala som ju tam), ale presviedcala ma pracovnicka nech to predvyplnim, ze nikdy neviem aka bude situacia.

2. Dalsia moznost ak na tom clovek zle, je nemocnica, hospic, alebo paliativne oddelenia nemocnic.

Takze teraz rozumies, ze uplne sama pri zomierani byt nemusis 😉. Tuto cast strachu z hlavy mozes pustit. Ak nad takymito vecami premyslas, nemusis byt hned psychiatricky pacient. A teraz. Co mozes robit, aby si sa necitila taka opustena? A mozno aby si ani v dalsich rokoch nebola opustena?

1. Su rozne skupiny na Facebooku ludi, co sa stretavaju alebo spolu cestuju a su single. Su aj rozne jogove pobyty, cviciace, chudnuce, atd atd. Mozes sa k nim pridat.

2. Mozes zacat niekde dobrovolnicit. A popritom si najst priatelstva tam.

3. Su rozne skupiny ludi na zoznamkach, mozes si tam len hladat priatelstva, nemusis tam hladat partnera.

4. Su zeny co si nasli muza ktory uz mal rodinu a nemuseli to byt male deti, ale maju pekne vztahy. To neznamena vzdy pruser.

A teraz tvoja financna buducnost. Mas potencial, ak nemas rodinu, mas cas. Mozes sa ucit nove jazyky, mozes sa prestahovat na nejake obdobie kdekolvek do sveta a zarobit nejake peniaze navyse, mozes tu vziat druhu robotu a setrit, mozes mozes mozes. Vsetko je len na tebe. Najblbsia varianta je podla mna zostat v praci, v ktorej ledva vyzijes, poplatis zaklady a co dalej. Bud trochu ambiciozna, ved nemas vela rokov, kolko ludi v tomto veku urobili velke veci, zacali robit podnikanie, atd. Ja ti drzim palce, aby si sa na tomto svete necitila sama a nasla prijemnych ludi okolo seba 😉

A co tak sa pozriet na zivot z ineho uhla? Deti uz v tomto veku sice asi mat nebudes, ale namiesto depresie si mozes zivot este uzit? Bud sa pridaj do nejakej skupiny turistov, knihomolov, ... na internete toho najdes dost a spoznas tam novych ludi. Alebo si este relativne mlada a nic Ta doma nedrzi, skus pracovat rok v zahranici. Ked to nevyjde, vzdy sa mozes vratit, ale mozno si financne celkom slusne prilepsis a ak odpracujes 20 rokov v zahranici a vratis sa domov iba na dochodok, tak by som sa toho, z coho budes zit az tak velmi nebala. Alebo mozes vyskusat cokolvek, co Ta v zivote lakalo, vidiet akekolvek miesto, robit cokolvek...

@liv1 nemusí to byť na lieky, ale nie je to ani na naloženie v podobe “môžeš si za to sám”