Chystám sa urobiť chybu?

@janinah napísala ze to nie je ona myslim na zaciatku druhej strany.

Vieš problém tvojich príspevkov je v tom, že vychádzas zo svojich skuseností zo svojej rodiny a ako by si ani nechcela pripustit, že existujú aj ine skúsenosti detí s rodicmi a existuju situácie, kedy je bezpečnejsie byt bez osobného kontaktu.

ano sú dospele deti, ktoré si presli peklom uz tu či už fyzickým alebo psychickým. ano pre cloveka je lepsie ak dokáze odpustit len kvôli nemu samému a dokaze aj zehnat a modlit sa za toho kto mu ublizil hoci to bol rodic od ktorého to boli najviac. Nato ale musi prejst procesom vnútorného uzdravenia a je to velmi narocne ..

Radit jej ale take veci ako píses ty sa da ak sa pohada kvôli hlúpostiam ale nie pri rodicovi, ktorý svojmu dietatu (je jedno v akom veku) sposoboval fyzické a psychické týranie.

a potom príst tam a podat ruku a bavit sa ako nic je mozné len ak si obe strany priznajú chybu a chcu to riesit co v drvivej vacsine tyran nechce.

Ak tam chce príst a byť v stave, že sa jej nedotkne matkino odmietnutie, hadzanie viny spat na nu , tak sa musí na to najprv cítit, mne to trvalo niekolko rokov terapie napr.

@janinah ďakujem za tvoj pohľad na vec, a áno máš v niektorých veciach pravdu, ale ja som tu neprišla riešiť vzťah medzi nami....lebo ako som už písala,ten vzťah by sme vedeli zmeniť len my dve...a ak si čítala všetko tak ja som sa snažila, ale žiaľ ubralo sa to smerom k hádke, vyčítaniu a vulgarizmom z jej strany, a ako som už vysvetlila to, že sa NAVZÁJOM ignorujeme , za tým je dlhá ťažká a bolestivá cesta, a bolo to už to posledné k čomu sme sa mohli uchýliť....keby bola iná cesta, tak by som ňou kráčala, ale aj napriek mojím xy odpusteniam (o ktoré ona ani nestála) to vždy viedlo k ďalším veciam, ktoré ma ranili....a mýliš sa ja som vysvetlila, že s tou pani, kt. ste tu spomínali, a ktorej diskusiu ste mi tu poslali nemám nič spoločné...🙂 (2.strana) 🙂 a ja si uvedomujem, že to, že tu niekto je, to nie je samozrejmosťou a žiaden človek tu nieje na stálo, uvedomujem si to viac než si myslíš, ..... Ocina mám rada, veľmi a viem, že je z toho nešťastný, ale pochopil (rovnako ako všetci v mojom okolí), že ja som urobila toľko ústupkov toľko krát som jej odpustila, prišla, objala ju, ale ona sa vždy vrátila do starých koľají.....vieš a u každého raz príde čas kedy si povie: TAK TOTO STAČILO....Nemyslí, si, že mňa to netrápi, a nebolí....ale zničiť, seba svojho muža a prísť o už tak krehké zdravie, to by tiež nebolo rozumné... :( a ja nie som masochista, bola som, ale naučila som sa mať rada samu seba.....

Nekupila by som. (Nekupujem viacerym clenom rodiny) Vobec by som tam nechodila. Ak by som bola na svk sla by som k inym pribuznym, kamaratom, do hotela. Predsa s otcom a surodencami sa stretnes hockde.

@janinah a ako si si iste všimla, ja som nikde nenapísala, že ju nenávidím, alebo, že jej neodpustím, prípadne, že som jej neodpustila....Práveže som jej asi v sebe odpustila, lebo necítim žiadnu nenávisť, (už len bolesť) Lenže si ju nechcem pustiť k telu ani do svojho života, ....to je celé....:(

@janinah nie vždy sa da to, čo píšeš. To sa da pri bežných nezhodách, no pri extrémnych a ešte k tomu dlhotrvajúcich určite nie. Predstav si, že ti tvoj rodič veľmi ublížil, vulgárne ti nadáva, vyhráža sa a robí doslova neodpustiteľné podrazy a ty mu spravíš kávičku hej? Nemyslím si. Nie každá rodina spolu dokáže vychádzať, ci sa jedna o rodičovský alebo súrodenecky vzťah. Nie nadarmo sa hovorí, že rodinu si nevyberas a bohužiaľ sú prípady, kde to platí doslova.

Ked ju neplanuješ prestat ignorovat daky darček len pre to že su vianoce mi pride nie len zbytocne ale aj trapne davat. Vianoce nie su o darčekoch ale o rodine a laske a pohode ak to tam nie je .. zbytocne by si vyslala signal tej co ta porodila že ju neignoruješ ked to nie je pravda ..jedine zmierenie by bol vhodny dar pre tu čo ta porodila a aj pre tu ktoru porodila 😇

Nemyslíte, že práve Vianoce - sviatky lásky, pokoja a rodiny sú vynikajúcou príležitosťou - mostom na zmierenie? Tá žena, ktorá Vás porodila, dala Vám život, je Vaša MAMA. A my, deti, sme povinnní dať svojim rodičom ÚCTU. Prajem Vám veľa SÍL a menej tvrdohlavosti.

mama je len jedna ina už nebude a čokoľvek sa stálo medzi vamí neciť nenavisť a odpúsť nahle sa niečo stane a už budeš navždy ľutovať že si sa jej nestihla ospravdlniť nechápem však jednu vec nosila ťa 9 mesiacov dala ti život a ona sa ti ma ospravedlniť pre ňu si dieťa a budeš dokiaľ tvoja mama bude žiť tak sa nad sebou zamysli ubližila ti ako že ťa porodila či ako veľa rodičov výchovava svoje deti prisne a teraz ak by všetke deti mali mať za zlé že ako ich vychovali tak nijake dieťa sa s mamou nerozpráva myslim že ona ani o žiaden darček nestoji ale iba s principu veci od teba podľa toho čo pišeš nemusiš jej doniesť nič ale to bude na tebe ako sa budeš citiť len aby si raz trpko neoľutovala svoje správanie ku nej mala som známu ju syn bil ponižoval nadaval jej a žiaľ ked zomrela chodi plakať na hrob sama som ho tam prichytila že mamička moja odpúsť keby sa čas dal vrátiť nazad žiaľ neda a nezmieril sa s ňou ešte jej nadaval nech z....e ako pes a teraz nosi obrovske kytice vence na cintorin a plače nad hrobom svojej mami si dospela rodičov si nevyberame aj ked sa s ňou nebudeš baviť odpúsť jej a daj jej malý darček na Vianoce nikdy nevieš kto kedy sa poberie a budeš ľutovať.

@janaemmka a rodičia nemajú náhodou povinnosť svoje dieťa ľúbiť, pomáhať mu a podporovať??? Či len to, že vás niekto porodí to mu dáva právo vás psychicky a fyzicky týrať, ponižovať, nepodporiť a pri každej príležitosti svojmu dieťaťu ublížiť?? viete hodnotíte to akoby som bola tá najhoršia osoba, len preto, že som sa rozhodla samu seba netýrať vzťahom kt. mi ubližuje,,.....ale už sa mi to nechce písať po 10krát...:( ďakujem však za váš názor....

@janaemmka to isté platí aj opačne. Aj rodičia majú svojmu dieťaťu prejavovať úctu. Ak sa rodič správa k svojmu dieťaťu ako k h*vnu s prepáčením, nech nečaká krémeše.

@dilino vy ste asi tiež nečítali celú diskusiu, ale stačí si prečítať túto poslednú stranu, ....píšete, že jej mám odpustiť... ,,a ako si si iste všimla, ja som nikde nenapísala, že ju nenávidím, alebo, že jej neodpustím, prípadne, že som jej neodpustila....Práveže som jej asi v sebe odpustila, lebo necítim žiadnu nenávisť, (už len bolesť) Lenže si ju nechcem pustiť k telu ani do svojho života, ....to je celé....:("-príspevok vyššie....a áno MAMA je len jedna, ale MAMA nie je slovo skladajúce sa zo 4.písmen má hlboký význam, a pokiaľ si to niekto neuvedomuje tak tu darmo niečo rozoberať....:( Myslíte si, že mňa nebolí, že sa nemám o koho oprieť??? myslíte si, že ma nebolí keď vidím ako sa niektoré dospelé dcéry a ich mamy podporujú a ja to nikdy nezažijem??? Myslíte si, že som sa na ňu len tak vykašľala?? Omyl..... Keď som ju ja potrebovala, keď mi lekári tvrdili, že mám raka, a ona sa to dozvedela tak mi zavolala a povedala také ,,príjemné slová" a narozdiel od toho aby ma podržala a podporila tak mi povedala, že si to trápenie zaslúžim a že ju nezaujímajú moje slzy.....:( takže prosím vás naučte sa nesúdiť ľudí a ich konanie, lebo za všetkým sa skrýva aj niečo viac čo vy neviete......

@mey8 nekupuj darcek len z povinnosti...to nema potom vyznam...prajem vela stastia, mozno sa casom veci utrasu, hlavne nech su k vasej obojstrannej spokojnosti ;)

@dilino no pozri, aj ja som uz mama a ked tak uvazujem nad buducnostou, tak pripustam, ze ked sa budem chovat k mojmu dietatu ako puca, tak to bude moct mat aj dosledky, porodit a obzivit este neznamena, ze sa nenarodil novy plnohodnotny clovek, ktory tu nie je na to, aby vsetko od rodica znasal a toleroval. To kde sme? Na to sa robia deti? Aby rodic mohol byt k nim sprosty lebo vsak "ucta k rodicovi" mi zaruci beztrestnost ? Navyse ty pises o pripade kedy syn bol zly k mame, nie mama k synovi, to su celkom rozdielne pripady.

@mey8 tak potom nerozumiem čo tu vlastne riešiš....citujem"a teraz otázka, ostať silná a ignorovať naďalej, alebo jej niečo kúpiť na Vianoce??? "...fakt len ten hlúpy darček? z úvodného príspevku nebolo jasné,že ty si s tým ignorovaním a odstrihnutím sa od mamy už akotak vyrovnaná a nehľadáš/nedá sa hľadať cesta späť....ignoruj mamu,nekupuj darček,život pôjde ďalej tak ako doteraz....ale prečo potom potrebuješ naše pritakanie? píšeš,že si ju nechceš pustiť do života?načo ideš do jej domu?áno,ja tam aj otec,toho pozvi k sebe resp. niekam do hotela na neutrálnu pôdu hoc aj na týždeň,načo sa ideš týrať návštevou u nich ,ak ani nevieš ako sa tam tváriť a v pohode isto nebudeš? ak niečo robíš,tak poriadne..ak ignoruješ,tak úplne,ak odpustíš,tak tiež úplne....

@mey8 nie, nekúpila by som darček z povinnosti, kupujem len ludom o ktorých som presvedcena,že im darček naozaj chcem dať, že ich ním chcem potesit. Vieš, kým neodpustis naozaj vo svojom vnútri, dokola toto budeš riešiť. Praj mame všetko dobré a nech sa jej darí a uvidíš, že to oslobodenie od nej príde. Pokiaľ mamu riesis, potiaľ jej dávaš v myšlienkach energiu, považuješ váš vzťah za nedoriešený. Ignorovanie nie je spôsob ukončenia cenia vzťahu s niekým, boj kto z koho, kto dlhšie vydrží. Ukončený vzťah je taký, keď ta dotyčný človek nezaujíma a napriek tomu mu praješ všetko dobré. Tvoj vzťah s mamou nemáš vysporiadaný, inak by si na nepýtala či jej máš kúpiť darček aj keď jej ho vlastne dať nechceš.

Matka ta psychicky, fyzicky a neviem ako týra, nechceš s ňou nič mat, udobriť sa nechceš/nemôžeš a ty sa pýtaš, či jej máš kúpiť darček? To je to, čo ta trápi? Absolútne nechápem tvoje pohnútky ísť sa na Vianoce vystresovať do domu kde žije a ešte premýšľať nad darčekom. Na tvojom mieste, ak by som nemohla niekoho vystáť, to je jedno koho, tak k nemu neleziem domov na návštevu a už vonkoncom nie na Vianoce, zvlášť, keď tam žijú aj ini ľudia, ktorí zdá sa nezdieľajú tvoju averziu voči nej. Ak máš potrebu vidieť iné príbuzenstvo nechápem, prečo sa nestretnete niekde na neutrálnej pôde, ale ideš vytvárať dusno domov k človeku, s ktorým nedokážeš normálne fungovať, to že sa vytocis na Vianoce ty - ok, to že ich znepríjemniš svojej matke fajn, ale, že sa to chystáš urobiť aj otcovi a súrodencom/súrodencovi to je nad moj chápanie. Im to nevadí, že im ideš pokaziť Vianoce a vytvárať dusno v rodine? O čo ti ide? Pripomenúť sa jej? Rozvíriť hladinu, vyprovokovať ?

Načo darček? Rieš radšej vzťahy ako darčeky. Čo sa stane keď darček kúpiš alebo nekúpiš? Chceš byt za peknú či nechceš byt za mrchu? Keď to chceš poriešiť formálne aby sa aj vlk aj koza nažrali pri jednom stole tak kúp spoločný darček rodičom a máš to vybavené.

@mey8 Ja som vôbec nenapísala, že ste najhoršia, ani som Vás nehodnotila alebo niečo podobné. Ja som napísala, že práve Vianoce sú veľkou príležitosťou na zmierenie.

@tt247 Netreba krémeše, stačí kúsok chleba.

@janaemmka pointu si pochopila. Úcta a slušnosť musí byť obojstranná.

@mey8 cti otca svojho a matku svoju...Ja by som dodala - nech sú akýkoľvek, dali ti život. Ja som mala dôvody nekomunikovať s otcom, ale nikdy som to neurobila a som tomu veľmi rada, lebo teraz tu už nie je a viem, že by mi to bolo veľmi ľúto. Mamu nemusíš milovať, ak to tak necítiš, ale úctu si zaslúži, nech by bola naozaj akákoľvek. Začala by som s ňou normálne komunikovať a ak obdaruješ ostatných, obdaruj aj ju. Sila sa neprejavuje v tvrdohlavosti, ale v schopnosti odpúšťať a prijať najbližších takých, akí sú. A ak si ju nechceš pustiť k sebe a aj napriek tomu, že si jej odpustila, sa s ňou nechceš stýkať, tak nechápem, prečo ideš k nej domov. Určite by som šla niekde do hotela a stretla sa len s ostatnými príbuznými. Je to trochu hlúpe, aby si bola u niekoho v dome a neadresovala mu ani slovo.

Nekupuj nic....

Preboha, veď tá žena tzv .matka jej praje smrť ,keď si podľa nej zaslúži rakovinu a vy jej tu vyčítate, že jej neodpustila a pokazí jej Vianoce. To nie je matka ,ale psychopatka.A že ju porodila, veď musela , to je zakon prírody , nie nejaká jej zásluha.

@mey8 Je mi ľúto toho, čo si musela zažiť. To čo ti povedala matka, keď si ochorela na rakovinu je otrasné. Ty si mohla zomrieť a ona mala pocit zadosťučinenia a žiadny súcit s tebou. To je riadne patologický ,, vzťah,, k dcére.
Mám pocit, že táto diskusia ti môže dosť ublížiť. Ľudia majú v sebe zakódované, že rodič - človek, ktorý urobí pre dieťa prvé posledné. Mnohí sa v svojich deťoch vidia, pomáhajú im najviac ako vedia, prajú im dobré...V kostole často počuť ako si rodičov treba ctiť. Pochopí sa odluka v manželstve, prípadne rozvod, ak človek žije s partnerom, ktorý mu ničí život.Lebo môže byť zlý partner, kolega, svokra, ale rodič nie. Ak ničí život dieťaťu (aj dospelému) rodič je tam úplne iný meter, ktorý dovoľuje rodičovi ísť úplne cez čiaru - lebo rodič. A napokon, je vinný, nie ten kto hrubým spôsobom ublížil, ale kto preťal kontakt, lebo nemal inú možnosť v záujme zachovania zdravia.

Prežívam niečo podobné a nemám v pláne nijak meniť svoj názor ani cez Vianoce. Hlavu hore... všetko je tak, ako má byť.

@mey8 nečítala som všetko, čo ti baby píšu. Ak by si plakala 3 mesiace, čomu ja osobne neverím, tak by si tu vôbec nepísala. už by si bola s matkou dávno udobrená. Ty si plakala tak max. 30 minút. Ty si dieťa, ty by si mala prvá hľadať cestu k matke. Ona na to čaká, všetko ti iste už odpustila. To my matky zvykneme. Až budeš sama matkou dospelého dieťaťa, potom veľa vecí pochopíš a spomenieš si na svoju matku. Lenže ona už tu možno nebude a ty nebudeš mať možnosť jej povedať, že mala pravdu. P.S. Typujem, že v mene svojej matky píšeš ty. Veľa čŕt to naznačuje.

@oli18 nechapem stale toto klise ze rodic rovna sa boh. Nehodnotim konkretny pripad ale treba si uvedomit, ze aj zli ludia maju deti. Pozri si nieco o syndrome CAN - tyranych detoch. Aj tie maju uctievat rodicov?

@marusia12 No ako veriaca matka, si jej veru dobrú radu nedala. Nie je to normálne nestýkať sa s vlastnou matkou. Vaše deti to vidia a rovnako sa budú chovať k vám.