Dajú sa vychovať 3 deti v trojizbovom byte?

Jasné, že sa dá, hlavne v takomto veku je to jedno, ale za mňa v čase keď už deti sú v škole a idú do puberty, určite každé vlastnu izbu. Dovtedy možno budete mat väčší byt, nie?

Vela z vas tu pisalo - “ aj my sme takto boli a prezili sme”..samozrejme, prezije aj 5 deti v 1 izbe..ale ja by som napr. nechcela aby deti prezivali..za mna male deti 1 izba ok, vacsie od tych cca 10r. urcite nie..

Tri deti, tri a pol izbak (polka je pracovna). Decka maju najvacsiu izbu, kazdy svoj pracovny stol, osobny priestor. 2x pc, 1 notebook. Ja som tiez z troch deti, mali sme 4 izbovy byt, sestry boli spolu, ja sama a vecer mi bolo smutno, ked som pocula, ako sa vedla bavia. V tom vidim velku vyhodu spolocnej izby, ze su spolu, ze sa rozpravaju... Nie ze sa kazdy zavrie do svojej izby a vidia sa pri ranajkach... Decka odidu na skolu, na internatnej izbe traja - styria a doma v baraku ostanu prazdne izby.

Aj ja som z 3.deti a byvali sme v 3izbaku... ono hlavne zalezi kolko ma ten byt m²... nie je 3izbak ako 3 izbak... da sa v nom prežiť no ak su izby male kutice tak je to na prd no... kamoska je z 5.surodencov a tiez byvali v 3i.no to uz je podla mna vela.

Ano, dobry tip bol spravit kuchynsky kut v obyvacke, ale zase, ked je najvacsia dala by som tam deti...rozne sa to da zalezi aky ma byt podorys a kolko m stvorcovych.Neviem ako u inycg, ale 90 % deti je aj tak so vsetkym v obyvacke a ucia sa v kuchyni na stole🙂
Ja by som sa neponahlala, ale skusila najst vacsi byt a mala tretie trocha neskor, ale to som ja.nikdy nevies ci budu hadky ci nie a v urcitom veku aj, keby ste byvali v 5 izbaku vzdy bude niekomu nieco vadit🙂

Dnes sa daju tak krasne spravit izby, ze maju stol stolicku hore postel dole miesto na hranie ci hore postel dole pisaci stol popozeraj nejake obrazky.casto si kupujem casopisy o byvani a su tam dobre napady aj na odkladanie vsetko...

@laurita285 toto je o nastavení konkrétnej rodiny, čo je veľa ľudí v byte. Kamarátka má tri deti a cez vianočné sviatky spala moja dcéra u nich dve noci , čiže aj dva dni tam bola. Sú to puberťáčky a spali v obývačke na gauči. Aj som ju volala domov po prvom dni, ale kamaratka vravela, že ju tam mám ešte nechať. A to mali mesačne bábätko a vôbec im tam nevadilo. Niekomu je veľa aj dve deti.

jasné, že dá. Mala som spolužiačku, traja súrodenci (2 baby a 1 chalan), odstup medzi nimi bol 2 roky medzi najstaršou a prostrednou a 4 roky medzi prostrednou a najmladším. Sesternicu mám na tom rovnako, a vyrástli všetci v jednej izbe (decká).
Lenže vtedy sa chodilo domov len prespať, makalo sa na poli a vo vinohrade, lietalo sa po vonku, hral sa futbal, krúžky. Teraz decká sedia doma na zadkoch s mobilmi, tabletmi, tak im je "tesnejšie".
A samozrejme pred rokmi aj deti skôr odchádzali z domu, teraz to kvasí doma aj do 30 a nikomu to nepripadá divné, pritom možností majú viac ako bolo pred 20 rokmi...

Kamoška takto žila, so súrodencami majú skvelý vzťah a nikdy som nepočula nič zle hovoriť. Vyriešili to poschodovou posteľou a to ozaj izbu mali maličkú, deťom netreba veľa. Treba ich viesť k skromnosti

@sissy27 ty si to asi najlepsie vystihla.
Ked sme my tak vyrastali, tak sme boli cele dni vonku. Vsetky decka, takze nejako nevadilo, ze nas bolo viac v izbe, kedze sme sa tam stretli vecer pred spanim.
Vsetko ma svpje pre a proti. Ja by som to dobrovolne pre svoje deti ale nechcela.

My sme tak vyrastali, 3 súrodenci v 3 izbaku. Ja a sestra jedna izba, brat druhá, rodičia si predelili mini kútik v obyvke ako spálňu. A nebolo to pred 30 rokmi, ani sme netravili väčšinu dňa vonku ;) a nemala som vôbec pocit, že by som bola ukratena o súkromie, priestor alebo čokoľvek iné, ani v puberte nie. Ja ani sestra sme nikdy rodičom nepistali, prečo nemáme samé izbu, dokonca si ani nepamatam nijaku závisť, že brat má vlastnú. Považovali sme také bývanie za úplne normálne, nič nám nechýbalo.

Tak ak máte malú detskú, na tri deti by to bolo moc.. ja by som do tej izby dala spálňu a deťom teda spraviť detskú z najväčšej izby v byte.

My sme boli 4 súrodenci v trojizbaku a v pohode sme to zvládli, nemám vôbec zle spomienky na to, bolo u nas veselo...mali sme sa kde uvit, spat, nič nám nechybalo

Ked zacnu chodit do skoly,az vtedy pocitis,co je 1 izba pre 2 deti a teenageri ani nevravim. Tym uz piesok v predzahradke ku stastiu stacit nebude,budu chciet sukromie,vlastny priestor. Ved majte tretie a casom sa mozete prestahovat do vacsieho.

Moja teta 4 deti vychovala v 3 izbaku,zalezi na velkosti. Oni mali velku obyvacku,tak tam mali aj spalnu a povodnu spalnu nechali dvom detom a detska dalsim dvom. A ziadny problem stiesnenosti nemali.

Tak my sme boli 3 kusy v jednej izbe sestra brat rozdiel 2 roky ja po dalsich 8.teda pre predstavu dvaja stredoskolaci a prvacka na zakladnej.najmensi na poschodovej hore sestra dole brat na roztahovacke.jeden stol jedna telka jedna sega.o par rokov uz k nam chodili aj frajeri/frajerky a teda fajt sme sa tam pomestili do tej jednej izby ale o sukromi sme mohli len snivat sestra s frajerom chceli pozerat film vracho drtil playko a ja s kamoskou sme sa hrali s barbinami..vsetko v jednej izbe.bola ina doba nemali sme tolko hraciek elektroniky ani oblecenia..spatne nechapem jak sme sa tam popchali 🙈 ale svojim detom by som to nespravila.skor riesit predelenim najvacsej izby na dva priestory..pripadne rodicia ozeliet sukromie na 10 rokov alebo len spaci kut niekde v obyvacke za lniznicou.nas isiel slak trafit ze sme tam boli jak sardinky a nasi mali spalnu cely den nastajlovanu vyslovene zakaz vstupu maximalne pre nieco si tam ist a odchod isli do nej iba vecer osprchovani spat.pritom mohla z nej byt regulerna druha detska a v obyvacke mohli mat oddeleny spaci kut.

Ide o celkove nastavenie rodiny ako takej a aku atmosferu vytvaraju rodicia. Niekto nemoze vystat surodenca ani ked mal kazdy svoju izbu, byval v dome a mal priestoru do aleluja. A vo vela rodinach co ja poznam mali surodenci (3 a viac) jednu detsku a vychadzaju spolu dobre aj v dospelosti. Nemyslim ze prave pocet m2 na dieta je nejakym smerodajnym ake budu mat deti vztahy v dospelosti. To zavisi od uplne inych veci ako od poctu izieb.

Určite nie,na to treba minimálne palác,veď každý má nárok na súkromie a má nejaké nároky. 🤮
Len aby nevyšli slušnejšie a nadanejšie deti tri z dvojizbového bytu,ako dve s veľkého domu. Doteraz sa mi to už viac krát potvrdilo..

Tak da sa vsetko, ciste teoreticky aj 4 ci 5. Otazka je len ze za cenu akeho "komfortu pre svoje deti". Tu si musis polozit otazku ako ste na tom financne a ci si mozete dovolit v buducnosti vacsie byvanie. Maly detom je to este jedno ale nastrocnym urcite nie. Ja som sidliskove dieta (jedinacik) ale viem ako frflali moji vsetci kamarati a spoluziaci a to sme boli este ta "relativne nenarocna generacia". Tiez nie je prijemne vychovat "deti" ktore len cakaju kedy vypadnu z domu aby mali trochu sukromia napr. len na obycajne pozeranie telky ci pozvania priatelov.

ja osobne by som to mojim detom nespravila 😏 vyrastala som v dvoj-izbaku prerobenom na troj, zili sme s bratom, babkou a mamou, nemala som absolutne ziadne sukromie, klud na ucenie, ziadny svoj kutik, nemala som kam zavolat kamaratky, spolocna izba s bratom, hlavne v case puberty to bolo hrozne, takze za mna nie a dalsieho surodenca, si tam naozaj neviem predstavit, uz toto bolo maximalne nekomfortne

Deti potrebujú v prvom rade lásku a výchovu. Lebo keď sa to nahrádza komfortom,tak tomu sa hovorí aj zlatá klietka.

@nepic 100% suhlasim. Kazdy sa ohana tym, aka je teraz doba, no ja ziram, a kto tu dobu vytvara? My sami, my ludia! Tolerancia, trpezlivost, skromnost, ochota respektovat, dohodnut sa, najst si k sebe cestu... To caka deti v spolocnej izbe, doteraz som si naivne myslela, ze to nikdy z mody nevyjde, nech je akakolvek doba, asi som sa mylila... Hlavne luxus, pohodlicko, sukromie, ofukovat najlepsie do 18 a vlastne aj potom - treba deti zabezpecit, najlepsie faro ci startovaci bytik rovno, aby, chudence, neutrpeli traumu zo znizenia zivotnej urovne, ci nebodaj vlastnej tvrdej prace na tom, co chcu a potrebuju... Milujem svoje dieta a tiez mu chcem len to najlepsie, ale obcas mi uz tato doba "maximalneho pohodlia" pride chora... Autorka, neboj sa... Este chvilku a zasa bude zvlast izba pre kazdeho nie standardom ale totalnym luxusom, konci era dostupnych hypotek, lacneho vsetkeho, vysokych platov, hyrenia... A to veru nadlho. Comu sa sama samozrejme absolutne netesim, ale ked tu citam nazory, ze nie, preboha, traja v jednej izbe, chudence trpiace bez slusneho komfortu... Tak mam fakt dost. Skoda, ze sa nik nezaujima napr. o potrebu sukromia ludi v starobincoch, kde su bezne viaceri na izbe - podotykam supnuti k cudzim ludom, nie k najblizsej rodine a vo veku, ked uz je velmi tazke sa prisposobovat inym...

@nepic za lasku si potraviny nekupis a ani nezabezpecit nadstandartne vzdelavanie ci rozvijanie tych nadanych deti co ziju v dvojizbakoch. A nikto tu netvrdi ze mas zit v zlatom palaci. Zase jedna co si vytiahne len to "najpodstatnejsie" z diskusie. Kazdopadne autorka sa pytala na nazory tak ich dostala. A to aky standard zabezpeci svojim detom do zivota je kazdeho osobna vec.

@veroniq85 by som poopravila to nadstandardne vzdelavanie, zadarmo nie je uz ani standardne vzdelavanie (pomocky, pracovne zosity, knihy, ubytovanie, pocas vysokej ani nehovorim).

@maranta_leuconeura ano samozrejme. Uz len take doucovanie cudzich jazykov co uz je standard v dnesnej dobe. Ale myslela som aj na nadane deti. Mam v okoli deti so sportovym talentom. Synova spoluziacka krasokorculovanie a znamej dcera sportova gymnastika. Obidve talenty ako sa len tak nevidia. Sutazia aj profesionalne ale stoji to ich rodiny tolko penazi ze rozmyslaju ci sa na to nevykaslat i napriek tomu ze deti maju ozaj talentu (vyhrali uz vela sutazi). A cas ani nespominam.

Vsetko sa da ked sa chce. U nás vo vchode v trojizbaku zili dokonca s dcérou, jej manželom a dieťaťom, plus 2 ich deti ešte. Cize 7 ludi. Deti a dcéra s mužom a malym mali izby, rodicia boli v obývačke. Potom byt prerobili, kuchyňu dali do haly v podstate a mali aj oni izbu potom z kuchyne. V pohode takto zili. A pekná prerabka bytu.

Ja by som nešla do 3 deti v trojizbaku.
My máme 4izbak a pri treťom dieťati sa sťahujeme do domu. Neviem si predstaviť sa tak tlačiť. Každý človek potrebuje svoj priestor, svoje teritórium pre zdravý psychicky vývin.
Najprv si zariadiť väčšie bývanie, potom tretie dieťa.

Pravdaže sa dá 🙂 my máme 3, čakáme 4te a bývame v malom trojizbaku. Človek nesmie hromadiť veci, lebo ich potom nemá kde davat, ale inak sa dá. Nedávno sme vymenili najmenšiu izbu za spálnu a kúpili menšiu postieľku, lebo tá klasická nám nevojde. Deti majú zatiaľ prostrednú izbu, v prípade potreby im ju vymeníme za tú najväčšiu, ktorá je momentálne obývačka.
Máme aj kamarátov, čo majú tri deti a dvojizbový byt a sú spokojní, nechcú meniť

Nechce sa mi čítať príspevky, prečítala som len pár a dosť ma prekvapili. Tak krátko z môjho detstva: je nás 5 súrodencov (3 dievčatá a dvaja chlapci), bývali sme v trojizbaku, keď som sa narodila ja (som 4ta v poradí), tak sa naši presťahovali do domu - tiež trojizbového. Najväčšiu izbu sme mali ako detskú izbu a boli sme tam všetci. Kto potreboval súkromie, alebo sa učiť v pokoji, zavrel sa do obývačky. Spomínam na to, ako na krásne časy. Milovala som naše večerné rozhovory, keď sme už boli v posteliach. Toľko sme sa vtedy nasmiali, až sa rodičia hnevali, že už máme spat 😀 v škôle sme vyhrávali súťaže, získali rôzne diplomy a uznania. Štyria z piatich máme vysokú školu, sestra dokonca dve. Ten jeden, ktorý ju nemá, má zdravotné problémy, takže VŠ nedokončil. V živote na seba nedáme dopustiť a ja som nesmierne vďačná rodičom za súrodencov, čokoľvek sa deje, viem, že u nich nájdem oporu vždy. Každý je iný a na každého sa môžem obrátiť s niečím iným. Nikdy v živote som necítila, žeby mi niečo chýbalo. Prepych sme síce nemali, ale čo bolo treba, vždy a ešte i navyše. A aj za to som vďačná, lebo nás naučili hospodáriť s peniazmi. Z vysokého štandardu sa ťažšie zvyká na nízky, no keď je človek naučený pracovať a nemať úplne všetko, na čo si len zmyslí, tak je v živote šťastnejší. Čiže z môjho pohľadu, z toho, čo mám odzite a vidím okolo seba, túžim, aby aj deti mali také krásne detstvo, ako ja. A niet väčšieho daru, ako surodenci