Je život spravodlivý?
cely zivot som dobrym clovekom
vzdy som veril ze budem dobry dobre sa mi stane
zrazu same pady
nevladzem
takze moje deti nemam ucit pesnicku o tom ako dobro zvitazi?
lebo v mojom zivote je to pravy opak !!!
:( akoze nechapem. o com cely zivot je.
vierim v Boha 1/2
@lauruska_sumienka babka zomrela 86 rocna a ,mne c;len rodiny 40rocni.
Čo ja viem tak smrťou sa to všetko len začína
Viera v Boha znamena prijatie osudu. Dobrého aj zlého. Chorôb aj skúšok, aj vojny, aj strát na životoch. Aj šťastia..
Skús si prečítať tieto tri verše nižšie. Aj keď sa cítiš možno teraz naprt, zajtra zase vyjde slnko a bude časom znovu lepšie.
Podrobíme vás skúške tým, že vás vystavíme určitému strachu, hladu, úbytku majetkov, životov a plodov. A oznám radostnú zvesť tým, ktorí budú trpezliví, Ktorí, keď by ich postihlo nešťastie, povedia: „My patríme Bohu a k Nemu sa vrátime“. Tým patrí požehnanie od ich Pána a milosť. A to sú tí správne usmernení. (Korán, 2:155-157)
Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne. (Korán, 23:62)
S ťažkosťou prichádza aj uľahčenie. S ťažkosťou prichádza aj uľahčenie. Keď teda skončíš, tak sa vzpriam a k Pánovi svojmu spieť chci. (Korán, 94: 1-8)
To je ako pravidlo, že zlí ostávajú dlhšie. Možno im Boh dáva príležitosť, aby sa polepšili.
Ak si veriaci vedz, že nie sme tu na to, aby sme sa prechádzali po ružovej záhrade.
Každý má nejaký kríž, kto koľko zvládne...len nevydime iným "do kuchyne".
Áno, je to ťažké, a niekedy až takmer neúnosné....aaaale vedz, že Boh je pri tebe. Aj keď dopustil, tak ťa neopustil. V ťažkom čase je príležitosť si viac s ním vytvoriť vzťah
Možno nie hneď, keď srdce veľmi bolí a zmietas sa v rôznych citoch ale krôčik po krôčiku.
Každé utrpenie má zmysel, ak ho obetujeme. Povedz Bohu, že obetujes ťažkosť dňa, bolesti srdca, poníženie, fyzické bolesti
..vtedy nielen trpis, ale zároveň ti budú odpustené tresty za hriechy, ktoré by si musel v ocistci vytrpieť.
Lebo je keď chodíš na spoveď, hriechy si odpustené ale trest ostava...úplne očistenie prichádza až v ocistci alebo skrze obety a plnomocne odpustky...osobitne v tomto jubilejnom roku.
Čítaj bibliu...otvor si kdekoľvek a začni čítať...prinesie to to útechu, uvidíš.
Ver, že po žiali príde aj čas radosti...aj keď to prázdne miesto ostáva.
My nie sme pánmi nášho života, tak to je a nijak to
nezmenime. Ostáva nám len to prijať a kráčať cestou, ktorú nám dobrý Boh pripravil.
Áno, je dobrý, on nás skutočne miluje....a čaká kedy zdvihneme k nemu svoju tvár.
On sa s nami raduje, ale s nami aj smúti...je stále pri nás, aj keď to niekedy necítime.
Prajem ti, aby si pocítil veľa Božej lásky, ktorá uzdravuje srdce, aby si bol požehnaný. 💗
@mantilka dakujem za pekne slova
Este si pamatam, ako strasne, ale naozaj strasne som nenavidela starch ludi, ked manzelovi diagnostikovali terminalnu rakovinu. Taka som Bola nahnevana na cely svet. Manzel kratko na to zomrel a ja som SA vo veku 42 rokov stala vdovou s 3 rocnym synom. Bez akejkolvek podpory, z roboty som musela odist, syna som nemala Kam cez prazdniny dat a takto mozem pokracovat.
Zakratko to budu 3 roky odvtedy, co Nas manzel opustil.
Ja som SA zmenila, upratala som si zivota, veeelmi Vela ludi z neho vyhodila (vratane blizkej rodiny).
Dnes je zo mna iny clovek, ale ja vzdy hovorim, ze ja som iny druh, sestricka a vdova.
Zivot ma naucila pokore, zhovievavisti a loyalty. Dnes nikoho nesudim, kazdy si ten svoje kriz vlacime so sebou.
Je uplne normalne, ako sa citis. Nikde neni zdokumentovany prices smutku a sustrasti. Kubler Ross mapisala stages umierania, ale to je z pohladu pacienta, co zomiera.
Stages smutku, zufalstva a stray blizkej osoby su tak strasne jedinecne, ze to asi ani popisat nejde.
Prajem to velmi Vela sil, dobreho spanku, zdravia a jedneho dobreho, ale naozaj dobreho priatela. Viac potrebovat nebudes. X
Nechapem ako si moze niekto mysliet ze zivot je spravodlivy. Nie je. U nas je to celkom problem (ludia su z toho nestastni) inde to beru ze je to osud (ludia su stastni). Ono to je v skutocnosti uplne jedno aky mas zivot. Zalezi ako ho prijimas. Ale to je na dlhsie...
@hiro niekedy mam pocit ze som sa mal v minulosti asi hojne, zil som da sa povedat bezproblemovo, asi to ide aj vekom, vsetky tie trapenia.
@oslo1 ano presne tie pocity mam ja , hnevam sa na cely svet. ja viem, ze to je docasne.
@oslo1 najlepsi priatel preziva dramu , tiez same problemy v zivote zrazu sa nakopili.
je to zaujimave, ako si zacneme vekom a okolnostiami, vacsinou smutnymi, upratovat zivot, a zrazu aj ti kamarati sa preriedia...rodiny ubuda, a nam ostava srdce a oci pre plac
muselo to byt pre teba tiez strasna rana :( to je mi luto.
42 rocny clovek polka zivota pred nim alebo aspon 1/3 este.
Ahoj,
chápem, že sa Ti život zdá byť nespravodlivý. Keby som bola neveriaca, tiež by sa mi zdal byť nespravodlivý.
My veriaci sa však na to pozeráme inak. Svoju odmenu za to, ako sme prežili život na zemi, dostaneme všetci po smrti. Z tohto uhla pohľadu to dáva zmysel.
Život nie je spravodlivý.
@alica110 preco ale niekto ma zivot ako ruzova zahrada?
Pisem, ze zivot nie je spravodlivy.
@alica110 ale preco voci inym je. poznam ludi co fakt maju vsetko na haku a nic zle sa im nedeje.
Ako to mozes vediet? Na pohlad ma mozno niekto vsetko, ale skutocne to tak je? Co ak tych ludi zoziera nieco, co ty nevidis?
@alica110 viem. vidim a viem
Vidiet nestaci.
Nikdy nemozes vediet co druhy preziva dokonca ani ked s nim zijes v jednej domacnosti.
To je velmi trufale a hlavne uplne odveci. Ja napriklad svoje trapenie a starosti takmer nikdy nerozoberam s nikym. Dokonca ani s rodicmi a to mame dobry vztah. Ani kamaratkam nevesiam na nos a velakrat ani vlastnemu muzovi. Vyzeram pred svetom ako keby vsetko bolo ruzove ale nic nemoze byt dalej od pravdy.
@alica110 aj pocujem
@pralinka25 nemas z toho zdravotne problemy?
Ani nie. Ja by som aj mohla. Mam ludi okolo seba a su v pohode ale ja to proste neviem. A to nie som introvert. Zato mne sa ludia zveruju radi takze si vypocujem kadejake osudy.
každý človek má nejaké trápenie, nejaké starosti, len veľa ľudí o tom nerozpráva a tvári sa, že je všetko ok. Ved koľkokrát sa už stalo, že niekto si zobral život a nikto netušil prečo, ved mal všetko, peknú rodinu, kariéru úspešnú, peniaze, blablabla. Ale to, čo prežíval on vo svojom vnútri netuší nikto.
@janickacrazy smrt je bezne trapenie?
No technicky vzato ano pretoze vsetci raz zomrieme a vsetkym raz niekto zomrie a je blahove si mysliet ze zbytok sveta umiera na starobu. Ano je to asi ta najvacsia bolest stratit blizku osobu. No tak to je. Umieraju babatka deti mladi ludia starsi aj stari. A je jedno kedy ti odide milovany clovek. Vzdy to bude boliet. Nie neboli to menej ani keby mal 80. Mozes si rozumom povedat ze uz bol stary ale v srdci chybat bude rovnako ako keby mal 25.
@pralinka25 presne tak, lepšie by som to nenapísala
@pralinka25 myslim ze skor clovek sa nezmieri s umrtim v 25 ako ked clovek zomrie v 80.
je to velky rozdiel a asi si to nezazila, tak nemozes porovnat
prepac je to naozaj velky rozdiel
a ano kazda strata boli, kazda.
ale ked ma clovek zivot pred sebou, tak to ta boli ovela viac
pozri mojej kamoske umrela dcera uplne zdrava krasna perfektna v 18 pri dopravnej nehode. poznala som ju od maleho decka. je to lahsie ci tazsie ako trebars to co zazila oslo ked jej zomrel manzel a on mal okolo 40? alebo je to viac alebo menej ked ti umrie 60 rocny otec ktoreho si miloval bol ti vzorom a mali ste pekny vztah, tvoje deti ho milovali a denne sa na neho pytaju? myslis ze sa bolest da porovnavat?
neda. pozostali trpia rovnako.
zivot pred sebou..... co je to zivot pred sebou. vies kopec ludi sa dozije 80 a neprezili vobec nic. nenasli lasku, nenasli si pracu ktoru by milovali, presedeli roky na gauci a kukali spravy.... nevieli hory, more, nevychovali deti, nemali sny.
zivot pred sebou nie su len odzite roky. aj 20 rocny covek moze zazit viac za tych par rokov ako 80-tnik
ale ano ja ti davam za pravdu ze ludia by umierat mladi nemali. proste nemali. a je to take memento pre kazdeho z nas aby sme naozaj vedeli zit.
neviem co ti mam povedat. kamoskin brat umrel pri nehode ked mal 22.
spoluziacka umrela ked sme boli piatacky. kamos ked mal 49, teraz dalsi 48 a 5 deti ....
dalsia spoluziacka minuly rok mala 41, a male deti, kamos sa mi zabil na motorke ked mal 20 - vozievali sme sa spolu a mohla by som pokracovat vo vymenovavani umrti ludi ktorych som poznala naozaj dobre a nedozili sa 50.
spravodlivost ani nespravodlivost sa v tom hladat neda.
ja aj preto dufam ze po smrti nieco je. neviem sice co. ale dufam ze sa nerozplynieme.
kazdy mame smrt v rodine, nikto tu nie je vecne. zalezi od teba ako sa k tomu postavis alebo nepostavis.
ja nemam rada pamiatku zosnulych, pre mna je to najdepresivnejsi den v roku. nie dni ich umrtia ale to ze realne idem na ten cintorin kde lezia, kde vidim kde su, ze nie su s nami. a co s tym spravim, nic. moj manzel vie ze budem revat cely ten cas co chodime po cintorinoch a aj potom do noci lebo mi chybaju. aj po tych rokoch. nikdy viac si nezahram zolika s manzelovym bratrancom a babickou, obaja su prec. nikdy viac nebudeme jest babkine kysnute buchty, ci robit kolace na vianoce. nikdy viac nebudem pocut rady do zivota od dedka, ci pribehy z jeho zivota. ci ako nas babka nahanala aby sme sli do kostola. Je to smutne, ale to najdolezitejsie pre mna je, ze som mala moznost byt s nimi. mam na co spominat, aky boli. A to najdolezitejsie je, ze to kym som, som vdaka nim.
Je na tebe co s tym smutkom urobis. ja som vdacna ze som ich mala v zivote aj ked odisli. teraz si vazim tich ktorí mi este v zivote ostali a vazim si kazdy jeden den ze mozem byt s nimi lebo ten spolocny cas sa vsetkym neuprosne krati