Láska ruka v ruke s nenávisťou

medzi láskou a nenávisťou je len krôčik..je to možné 🙂 ale nenávisť to určite nie je, len jednoducho, hnev a nepochopenie a všetko dokopy...

ja si naopak myslim, ze nenavist je len na krok od lasky. AK si dotycna uvedomi svoje vynuchy uz to je maly postup. Clovek sa ale tazko meni, mozno sa zmeni az ked ju raz posle do riti a zmizne.

@cometka laska a nenavist nie su chvilkove reakcie, ktore vznikaju v nejakej situaciia potom hned aj pominu...skor by som povedala ze sa na zenu muz moze prirodzene hnevat, ked nanho krici, moze byt sklamany z toho ze je nespokojna...ale ci rovno nenavist? To tazko povedat ked o tych dvoch prakticky nic neviem...mna by zaujimalo, preco je ta zena stale nespokojna? co je za tym?

@cometka baby,bohužial momentálne sme od seba......vieme viac menej pomenovat jadro problému.......preto sa sebakriticky pýtam,či je možné pracovat nejak na výbuchoch hnevu,učit sa trpezlivosti...

laska, nelaska, hadava, ukricana, nervozna harpya by po case liezla na nervy aj svatemu Antonkovi.
Sama citis, ze tvoj spravanie nie je v poriadku.Takto na dialku, bez pochopenia sirsich suvislosti, je velmi tazke najst recept na zvladanie svojho hnevu. Urcite by ti pomohla navsteva psychológa, ktorému by si porozpravala viac - napr. o tom, co tvoje reakcie vyvolava, co sa v tej chvili v tebe odohrava, ako si zila doteraz, co je pre teba dolezite, na com ti zalezi, v com sa s manzelom zhodnete a v com mate rozdielne nazory atd atd. Mas pravdu, takymto spravanim si koledujes o pruser v manzelstve, skus sa vzit do pocitov svojho muza, alebo si predstav, ako by si sa citila ci reagovala ty, keby sa takto spraval on.
Drzim palce

@cometka jasne, ze ak na sebe zapracujes, moze sa to zmenit. Poznam vela takych parov, co to ustali 🙂

@cometka a ja som sa prave preto pytala na dovod tvojich vybuchov...lebo aj riesenie zavisi od dovodov...

@cometka tak ak manželka kričí dôvodne tak nemyslím že by to malo mať postih manželstva. Ja teda som niekedy dosť nervózna som totiž detailista. Vyžadujem to isté aj keď nie až tak. A nerobím to čo nechcem aby sa mne dialo. Ale v pohode. Veď kričať niekedy treba. Ale účelne .

@cometka tvoja sebakritika je prvý krok so sebou niečo robiť. Nie si vnútorne vyrovnaná sama so sebou, asi nie si vyrovnaný človek, takže by si mala začať na sebe pracovať. Skús naštartovať proces duchovného rastu. Ja by som ti odporučila začať čítať vhodnú literatúru, na začiatok napríklad Dana Millmana: Cesta pokojamilovného bojovníka. Nikto iný za teba nenájde tvoj vnútorný pokoj, svoj vnútorný pokoj musíš hľadať sama. Potrebuješ sa stíšiť a spoznať sama seba, svoje vnútro, svoje podvedomie, ktoré reaguje neprimerane. Držím palce 🙂

@cometka Ano. Da sa s tym pracovat a naucit sa kontrolovat. Su rozne techniky: pocitanie do dvadsat, pocitanie druhych mocnin, sustredenie sa na jeho nos, sustredenie sa na vlastny dych, snaha zastavit vybuch tym, ze ked sa nadychujes, aby si mu zacala nadavat, tak namiesto nadychu vydychnes a si ticho. Pri zurivosti zbijes osamote vankus namiesto zurenia pred partnerom.. Ten psycholog je dobry napad plus by som dala partnerovi najavo, ze chcem na sebe pracovat, aby som zmiernila svoje vybuchy a budem rada, ked mi povie zakazdym pri vybuchu napriklad slova "nastvany trpaslik", aby si dostala signal, ze vyvadzas a chces sa zacat ovladat.

Možno by si mohla dať situáciu by sme posúdili.

@cometka xi ja mam takisto niekedy taketo pocity voci môjmu partnerovi....som rada že nie som sama...🙂 myslim si že to prameni z tvojej nespokojnosti....si to všimni aspon u mna to plati...ked som vnutorne spokojna alebo pozitivne naladena tak ma nič nerozhadze a veci vnímam pozitívne a lubim každého naokolo aj "svojho nepriateľa" a možno i hormony robia svoje....

@cometka Osobne si myslím, že žena tohto typu časom zmení na svoj obraz aj partnera. Jeho reakcie budú podobné a pokiaľ si to obaja včas neuvedomia, vzťah sa rozpadne.

@cometka urcite sa s tym da nieco robit,no je to ma dlho. A presne ako pisali baby,musis spoznat sama seba a zacat na tom pracovat. Drzim palce,uz to ze si to uvedomujes je velmi velky pokrok,ale cesta bude este velmi velmi dlha,zalezi od mnohych faktorov,psycholog by mohol pomoct,ja som tiez chodila ale vyrazna zmena sa udiala len rok po tom ako som prestala chodit- a to vtedy,ked som ja sama na to dozrela. A vztah sa mi rozpadol,city ochladli z oboch stran,ale vychadzame spolu uz teraz lepsie,len ja sa stale musim krotit a v niektorych provokativnych situaciach je to naozaj veeeelmi tazke,ale vzdy to ustojim,a ked nie,tak uz nehystercim ale razne argumentujem,ze jemu by sa tiez take provokacie nepacili a pod.ale nema to velmi zmysel:D zatial teda ale dufam ze jedneho dna aj on pochopi...a tiez som mu zacala take veci robit ako on mne aby citil ake to zhruba je,aj ked samozrejme,ze on nemusi veci citit tak intenzivne,ale vidim zakazdym ked sa tak zachovam,ze mu to nie je prijemne a zacina chapat🙂)))

@bubulka722 moze byt,u nas sa to ale neudialo🙂 vztah sa sice rozpadol,ale ex ostal taky isty ako bol,vobec sa nezmenil na moj obraz:D

@cometka jasné, že sa to dá, kusneš si do jazyka, ospravedlníš sa, priznáš chybu a ak to sama nezvládneš, navštíviš psychológa. Nič viac ti k tomu povedať nemôžem, proste sebakontrola - mne sa to za posledný rok podarilo pekne ukočírovať. 🙂

@jalucija
@marionmarion
@evelynm
@svetluska82
@sono2
@0silvia0
@7zahrad
@417781
@bubulka722
@kamajka
@adeala dievčatá dakujem....myslím,že v tom pretváraní toho druhého na svoj obraz je kúsok pravdy....potom je to začarovaný kruh.......presne cítim to,ako tvrdí
@0silvia0
@0silvia0 tak silný pocit vnútorného nepokoja a napatia........ako nejaký druh frustrácie....s prvým dietatom som bola doma 8 rokov,potom prišlo druhé dieta momentálne 2-ročné....podotýkam,že som bola doma s detmi po vzájomnej partnerskej dohode s dobrým finančným zázemím........mám pocit,že ma tá dokopy"10.ročná materská"postupne "zabíjala"....až teraz spatne si uvedomujem pomaly sa plazivý pocit frustrácie a depresie........no a príchodom z práce ,to čím dalej viac schytával partner.....pritom cítim velkú nespokojnost nie s niekoho iného,ale sama so seba......až takú,že už snád neviem vydražat sama so sebou......potrebujem nejakú zmenu......

@cometka jednoznacne vyhladaj psychologa, nie je to ziadna hanba a velmi ti to pomoze odhalit tu pravu pricinu, preco sa takto citis...zakusnut sa do jazyka sice da, ala to pricinu hnevu a frustracie neriesi a je to iba docasne riesenie...tie nedobre pocity zo seba mozu mat korene aj v detstve, nemusi to vobec priamo suvisiet s tym v com zijes teraz, to je asi iba posledna kvapka v pohari...drzim palce!

@kamajka Ľudia sa však majú tendenciu meniť skôr k horšiemu ako k lepšiemu. Ak si čakala, že sa ti časom dobré dobrým odmení, tak si sa mýlila. Egoisti si vždy vo vzťahu hľadia len na svoje potreby. Žijem s jedným takým a skúšala som už asi všetko. Ak on sám nepochopí, potom je všetka snaha zbytočná.

@bubulka722 no presne si to vystihla,necakam,ze sa zmeni,ale mozno aj motyka raz vystreli,ak som bola schopna ja zmenit sa,mohlo by sa to podarit aj ostatnym,pozeram sa na to nejakym takymto stylom,ale som vnutorne zmierena s tym,ze sa to s najvacsou pravdepodobnostou nestane. Co sa tyka mojho ex,mame spolu deti,spolocne sa o ne starame,hovorim si,co vyriesim ked budem hystercit? Nic,veci budu len horsie a odnesu si to deti. Ked sa ex nechce zmenit,nezmeni sa,viem,ale mam dobry pocit,ze ja som urobila vsetko co bolo v mojich silach na zachovanie dobrych vztahov,a ked si to neuvedomi,skor ci neskor sa mu to vrati🙂.

@sono2 s tymto nesuhlasim...co znamena kricat dovodne? dokaze sa potom dotycna kriciaca osoba udrzat a nekricat, ked to je uz nedovodne?...kricat rozhodne nie je nevyhnutne a treba zvazit, ci to druhu stranu nezranuje viac, ako by to hypoteticky zranovalo mna - kriciaceho cloveka...

@cometka vyhľadaj psychoterapeuta,ten ti pomôže - zachráňte si manželstvo ;)

@bajana ja totiž neviem ako to tu zakladateľka myšli. Tu len polemizujeme. Nebol tu daný konkrétny príklad. Ja vybuchnem niekedy dosť ale nikdy to neni bez dôvodu samozrejme snažím sa a Komunikujem s manželom ale niekedy aj ja kričím. Tak môj dôvod kričať fakt nemá. Keby bol mnou a nerobil dookola to isté pre čo sa hadame bol by raj na zemi.

podla mna hej

@cometka Možno si nervozna z detí, aj mne sa to stáva. Si v kontakte aj s inými ľudmi okrem detí a manžela? Dnešné deti sú vychovávané moc benevolentne, až sme z toho všetci nervozni. Treba si urobiť aj čas pre seba. Popíš, čo celý deň robíš a aj víkendy. Máš nejaké kamarátky? Ako je to so stravou? Jedávaš pravidelne? Ja sa často neviem ovládať, ak som hladná alebo smädná. Možno ti aj chýbajú nejaké vitamíny a máš nesprávnu stravu. Môžeš ísť na vyšetrenie krvi, ja som tak bola a zistili mi veľmi nízku hladinu vitamínu B. A čo si robila pred materskou? Máte pekný intímny život? Je manžel k tebe pozorný?

@cometka treba zajst za psychologom, ktory ti pomoze zvladat vybuchy zlosti. pricina problemov je zrejme niekde v podvedomi.

nikdy som nebola taká nervozna ako počas 5tich rokoch RD s dvoma deťmi,ale aby som bezdôvodne ziapala po manželovi či deťoch,to nie.....moja rada- choď do roboty, makaj a doma druhá smena a nebudeš mať čas a hlavne energiu riešiť nepodstatnosti,ktoré ťa teraz vytáčajú a riešiš ich krikom,v práci sa budeš tešiť doma na rodinu,ak ťa rodina naštve,tak sa /možno/ budeš tešiť do práce,nebudeš v jednom stereotype....

@cometka ja si myslím, že výbuchy hnevu a netrpezlivosť sú len prejavy frustrácie a nespokojnosti. Nie si sama so sebou nespokojná? Nepotláčaš v sebe nejaký komplex? Neprihodilo sa ti niečo, čo nemáš spracované a prejavuje sa to vnútornou nervozitou? Lebo ak je človek ako-tak vyrovnaný sám so sebou, nemáva takéto prejavy často, nehovorím raz za čas, ale podľa toho čo píšeš som pochopila, že si výbušná častejšie a preto máš problém. Je to tak?

@cometka 10 rokov doma s detmi, to je aj na kona dost, podla mna si vnutorne nespokojna, domacnost a deti to je stale dookola to iste a nici ta ten stereotyp, mas aj nejake zaluby? ak nie, tak si nieco najdi, co by ti robilo radost, chod na kurz anglictiny alebo na zumbu, tanec, pilates, cokolvek, co by ta mohlo zaujat, deti nechaj manzelovi, rob nieco pre seba, oddychnuta zena ovela lepsie znasa tie obycajne starosti, su aj kurzy sebaspoznavania, tie by ti urcite vela dali alebo ist do prace, si myslim, ze 2rocne moze ist do jasli v pohode a ty si najdi pracu, prides na ine myslienky, budete si s manzelom vzacnejsi, ja som doma 3 roky a tiez obcas vrieskam po manzelovi, ale nie casto, ja som nervozna vzdy ked mam PMS, ale manzel to uz vie a toleruje, mne pomaha cokolada, vyskusaj