Mám 2 dcéry,ale žijem len s jednou

@labutienka82 bojuj o ňu. Hovor jej aj svoju verziu a dokazuj jej svojim záujmom a prítomnosťou, že ju ľúbiš. Deti v puberte (a nielen vtedy) vedia byť takí malí sebci. Vidia len seba, svoje potreby. Život mamy im nič nehovorí. Ja žijem s obidvomi deťmi, dala by som im život a napriek tomu, keby sa medzi mnou a mužom niečo udialo, nie som si istá, či by dcéra išla na 100% so mnou. Je to totiž aj o tej druhej strane. O povahe dieťaťa. Vždy som tu bola pre ňu často viac, ako také "normálne" mamy. Išla nabok moja kariéra, záujmy, kamarátky... Nemám nič. Len moje deti. Ich budúcnosť, ich koníčky... Ale nesťažujem si. Sú môj život. Dcéra to často ale vôbec nevníma. Berie všetko ako samozrejmosť, až kým jej môj muž občas neklepne po prstoch a neuvedie ju do reality, aby ma nebrala ako slúžku, či asistentku. Ja som to takto nikdy robiť nechcela. Takýchto výčitiek som sa od mojej nespokojnej mamy napočúvala dosť, aj keď som bola určite pozornejšie dieťa. Ja som od dcéry za 16 rokov nepočula "ľúbim ťa" ani raz. Napriek všetkému. Aj ma to trochu trápi, aj to trochu beriem ako detail. Keď na to príde, je kríza, problém, vidím, že ma potrebuje a vzhliada ku mne. Keď som sa minule vybrala na bicykel, po práci, sama (asi prvýkrát odkedy mám deti, aj napriek tomu, že kedysi som na bicykli prešla pol Slovenska 🙂 prekvapená sa pýtala kam idem 🙂 O 20 minút mi už volala, kde som, pretože chcela ísť za kamoškami a strážila mladšieho brata. Neviem či, ale mám pocit, že si uvedomila, ako málo mám priestoru pre seba, ako veľmi by som ho tiež potrebovala a ako ťažko je vytvoriť si ho.
Všetky, ktoré máte s matkou problém, odpustite jej. Bez ohľadu na to, ako vám ublížila. Skúste udržiavať aspoň aký- taký vzťah. Ja to tiež nemám ružové, ale až teraz vo vyššom veku ju trochu chápem. Ani teraz sa nezmenila, nikdy ma nevypočuje, neporadí do života, ale... veď všetci sme nejakí a nikto nie je bez viny. Hnev, či nenávisť, ktorú v sebe držíte a pestujete (aj keď sa tvárite, že to "neriešite") sa skôr či neskôr prejaví a vyplaví na povrch. Cez choroby, bolesti, psychické problémy...

@labutienka82 nechápem rodičov a starých rodičov, ktorí si cez deti a vnúčatá riešia svoje problémy. Je to tak strašne sebecke a kratkozrake. Nevidia, že najviac tým ublizia práve deťom? Že z toho môžu mať celoživotný problém?
Necitala som všetko, ale zaujímalo by ma, či boli deti svedkami toho týrania z ex strany. Lebo ak áno, v budúcnosti sa pred nimi ľahšie obhajis, ako keby mali otecka za svätého.
Teraz je tvoja dcéra v puberte a aj keby medzi vami nebol tento problém, aj vtedy by si bola otrasna matka, to už k puberte patri. Ja by som jej dala čas, neprestavala by som ju kontaktovať, snažiť sa, aj keď čo možno najmenej vtieravo. Lebo neskôr by ti mohla vyčítať nezaujem a už by si jej nevysvetlila, ze prave ona nechcela kontakt. Pockaj si, kým prejde puberta a bude uvažovať racionálne. Teraz pod navalom hormónov nedokáže to všetko, čo sa na ňu vali, spracovať. Z každej strany má inú verziu. Buď trpezlivá a raz si urcite nájdete k sebe cestu 🙂

@labutienka82 inak máš môj obdiv, toto moja mama urobit nedokazala. Odist od človeka, ktorý sa jej vyhrážal samovraždou. Cele detstvo sme so sestrou videli, čo sa doma deje a to sme určite nevideli všetko. Koľko krát sme chceli, aby sme šli od neho preč, ale ona sa bála.
Ľahko sa hovorí niekomu, kto to nezažil, hovorí ti, čo si urobila zle, že si nebojovala. ....chcela by som vidieť tie hrdinky, ako by reagovali v tvojej situácii, po rokoch fyzického a psychickeho týrania. Ok, niekto to možno nemal až také zlé, alebo je silnejší, prípad od prípadu je to určite rôzne. Ale nedovolila by som si hodnotiť konanie niekoho, kto je v takej ťažkej situácii. Aj ja som sa roky na mamu kvôli tomu hnevala, vlastne ešte sa trochu hnevam, aj ked som to uz dávno pochopila. Ako som už písala, daj tomu čas. Rokmi sa pravda ukáže, dcéra dospeje

@danula.ch ďakujem...áno, človek to musí zažiť aby súdil. Ja tiež som niekedy niekomu vykrikovala, že ty si taká hlúpa, ako si toto mohla urobiť alebo akomsi to mohla dovoliť, kým som to sama nezažila. Je to citlivá téma, deti sú našim všetkým, no niekedy to život alebo tvoja myseľ urobí ináč....veľa ľudí má za to odsúdilo alebo sklonilo hlavu, že to chápu....

@labutienka82 A Ty si chcela teda, aby sme Ti poradili, alebo aby sme Ta polutovali, ake to mas tazke? Prepac, ale dost pozde si sa zobudila, teraz je v puberte-najhorsi vek na riesenie takychto veci a v podstate mam dojem, ze nic z toho, co tu bolo poradene sa o Teba ani neotrelo, lebo vsetko zotries jednou vetou-je lahke sudit, ked sme to nezazili. Ano, nezazili, ale mozno vieme aj tak pomoct, alebo aspon nasmerovat-akurat v tomto pripade je to asi len hrach na stenu.

Ja ti napíšem jedno. Chce to čas. Ten jediný môže pomôcť. Raz dcéra príde na to, že ju ľúbiš, že si chcela aby išla s vami, že všetko bolo inak ako to videla ona vtedy. Pri čítaní tvojich komentárov som sa vrátila späť o 15 rokov, kedy sa rozvadzali moji rodičia. A ak to niekto nezazije na vlastnej koži, môže písať ako si urobila životnú chybu a si slaboch a dieťa nemôže chcieť ísť s otcom. Ak niekto vie také dieťa zmanipulovat a XY týždňov,mesiacov doňho husti aká je jeho matka zlá, časom sa to dieťa možno nechá aj presvedčiť.
Skúsila by som ale na tvojom mieste nejako oživiť aspoň vzťah tvojich dcér, lebo ver mi že to je na tom to najhoršie, keď sa deti rozdelia. Pretože rodičia sa raz pominú a deti medzi sebou nebudú mať žiaden vzťah. To je jediná vec ktorá ma bude celý život trápiť. Že si nerozumiem so svojím bratom tak ako možno iní súrodenci, práve preto ze sme vyrastali od seba.

@dskjhfdlkdjhl nepotrebujem ľútosť....!!!!!písala som, či to už niekto niečo takéto prežil.

@labutienka82 a vzala si si nieco z toho, co sme Ti radili? Ono, clovek moze poradit, aj ked take neprezil a nemusi to byt zla rada. Ale z Tvojich reakcii nie je vidno, ze by si tie rady chcela prijat. Ty si akurat nasla vinnikov (byvaly manzel a svokra) a to je vsetko. Ja som Ti napr. radila psychologa-pre vas pre obe. Odpoved bola, ze dcera chodila, ale malo, lebo ju otec tam malo vodil. Vies, kde je vola, je aj cesta. Mam 17-rocnu dceru, viem ake je to narocne mat doma pubertaka a to mame vyborny vztah. Ty ten vztah s dcerou mas velmi naruseny a ked budes cakat na zazrak, tak sa to nezmeni. Uz vcera bolo pozde. Len bohuzial, nemam pocit, ze si tu chcela nieco viac, ako polutovanie, aspon podla Tvojich reakcii na jednotlive prispevky.

@dskjhfdlkdjhl tak takto....počas prvých 2 rokov sme obe chodili ku psychologicke...chodila som aj s druhou dcérou, potom s ňou chodieval bývalý. Každý jeden víkend bola u nás. Po asi 2 rokov, ako dospievala, tak sa to všetko začalo odďaľovať. Požiadala som aj súd zverenie do starostlivosti, no bezúspešne. Nejde o to, kto mi čo poradí. Myslím si, že som dosť urobila, aby sa to napravilo, no keďže není tu, tak asi malo. Nesud má podľa toho, čo tu ja okomentujem, dávam komenty na to, čo kto napíše. Tak ako aj jej otec, svokra, som na vine aj ja. Píšem, čo cítim ja. Ja vôbec nečakám na zázrak, nie som predsa decko. Ja viem, čo som urobila predtým... Viem, čo som robila počas....neviem, conza odpovede čakáš odo mňa.

@labutienka82 nemam Ta podla coho ineho sudit, len podla odpovedi, co sem davas. Myslim, ze teraz uz ani tak nie je podstatne, co bolo, ale co bude. Ked to s psychologom vtedy nevyslo, to este neznamena, ze by to teraz nemohlo vyjst. Ale urob ako myslis, moje prispevky Ta neoslovili, vyberas z nich to, co sa Ti hodi a este to prekrutis. Nedavam rady takym co o to nestoja, prajem Ti, aby si tento tazky boj vybojovala a tymto nasu debatu koncim.

@matta308 keď k nám príde, tak sa jej snažíme vynahradiť , chodíme na výlety alebo veci robíme spoločne.no keďže je v puberte, nič ju nezaujíma, nad všetkým prevracia oči atď. Ale dievky si píšu....aspoň takto udržiavajú kontakt.

@labutienka82 podla toho, co pises dalej, to nevyzera az take zle. Asi to zbytocne moc prezivas.
Skor len puberta. Skus si to tak nebrat a dat jej cas.
Myslim, ze ak s tebou travila vikendy a nie z donutenia, tak sa to zas upravi.
Takuto pubertu, ze “rodicia dajte mi pokoj”, maju aj deti v rodinach s oboma rodicmi.

@dskjhfdlkdjhl Ty si taká krutá, že mi až rozum stojí :( Vyjadriť myšlienku ako by si to urobila ty je jedna vec ale druhá vec je urážať a napádať. A dávať rady ??? Keď si to neprežila ??? Skús poradiť a rozhodnutie nechaj na autorke.

No, v tomto veku to už budeš mať dosť ťažké... Mňa len zaráža,že si dovolila,aby bola s človekom, ktorý sa tebe vyhráža,že sa zabije. Taký človek nie je úplne normálny. To si sa nebála,že z frustrácie zabije aj tvoju dcéru? Nechápem... Keď si ju žiadala do svojej starostlivosti, prečo si ju nedostala? Aj tam sa vyjadrila,že chce byť u babky?
Teraz to neostáva nič viac, ako ju ľúbiť, podporovať a dúfať,že ti časom odpustí

@katrinka34 a kde som nenechala rozhodnutie na autorke? Preco si myslis, ze clovek musi prezit to iste, aby mohol poradit? Niekedy clovek, ktory nie je do takeho problemu zatiahnuty, vidi aj ine moznosti, moze vediet dobre poradit. Asi si necitala uplne vsetko, ked takto pises, ale mne je to jedno. Ja som jej od prveho mojho prispevku radila, ze by mala skusit psychologa, lebo toto nema sancu vyriesit sama. Stale si myslim, ze to bola dobra rada, ale je na autorke, ci ju prijme, alebo nie-evidentne ju neprijala, viac jej poradit neviem, preto som debatu s nou ukoncila. Ak sa Ti moje prispevky nepacia, lebo netaham ludom medove motuzy popod nos, tak ich necitaj. Ale je lepsie pozriet sa pravde do oci, ako sa neustale stazovat, ze je nieco zle a nic proti tomu nerobit, aj ked je to tazsie.

@labutienka82 tam to muselo byť od začiatku celé zlé. A nevrav, že malé dieťa si niekto kúpi tak, že nemá rado vlastnú mamu. To tu nepíš, lebo tomu fakt neverím. Tam muselo byť z tvojej strany niečo viac, čo si možno ani neuvedomuješ. A nechápem ako môžu rodičia rozdeliť súrodencov. To má aký význam? Jedno dieťa si nechala, druhé si zobrala. Možno práve preto je tak nahnevaná (a ani sa jej nedivím). Bude ešte dlho trvať (ak vôbec) aby si našla k tebe cestu. Možno sa to zmení, keď bude mať deti. Ale to je tak 50/50. A myslím, že už je veľmi neskoro to riešiť. A teraz plakať nad rozliatym mliekom.

@labutienka82 kolko žien opustí svoje dieťa, hmmm? Môžeš ich porátať na prstoch jednej ruky. Tak nemôžeš očakávať, že ti tu neviem koľko žien si predstavuješ, napíše ako takúto vec prežívali.
U mňa si ľútosť nezaslúžiš, iba pohŕdanie. Keď som sa stala matkou, priority sa u mňa zmenili, robím všetko preto, aby moje dieťa malo čo potrebuje. NIKDY BY SOM SA HO NEVZDALA! Ja sa nečudujem, že sa takto chová. Ty si mala byť tá, ktorá ju bude chrániť, stáť pri nej a pomáhať jej. A ty si sa jej jednoducho vzdala, len aby si mala ty pokoj?!

@sasa1310
@veronikastrickova toto môžu napísať len ženy ktoré to nezažili. Verte tomu že áno, dieťa sa dá "kúpiť" a spracovať tak aby nechcelo ísť k matke. Ja som to zažila na vlastné oči. A verte tomu že bojovala do poslednej chvíle aby súd zveril obe deti do jej starostlivosti. Bohužiaľ ak je dieťa natoľko spracované že povie vlastnej matke že chce byť radšej s otcom, (a verte tomu že bola a je ukážková matka ktorá by pre obe svoje deti aj zomrela), tak už sa môže aj rozkrajat... Nie nadarmo sa vraví, že nemáme súdiť kroky iných, lebo sme nemali obuté ich topánky. 🤔

Zeny zeny, preco ste tak strasne utocne?

@veronikastrickova a bola si niekedy psychicky týraná manželom? Vydieraná že sa niekto zabije? Po dlhodobom tlaku sa asi ozaj obávala.
Ja si tiež teraz od klávesnice poviem, že toto by na mňa môj muž skúsil tak mu podám lano a poviem kde je najbližší strom. 😀 lebo viem, že je to len citové vydieranie a má sa veľmi rád na to aby ma takto nasral. ALE ak by som bola roky deptaná a toto by na mňa vybalil, nebolo by mi všetko jedno.

@mysicka36 konečne niekto rozumný v tejto diskusii 👍

@mysicka36 nie nebola, zažila som to 1x. Ľúbila som ho a zároveň sa bála.

@labutienka82 to som písala kočke veronike vyššie, ktorá zásadne hovorí NIKDY BY SOM...
Verím, že si mala vtedy ťažkú situáciu. A teraz je céra v ťažkom veku, ja mám teraz podobnú, žijeme s manželom spolu a mladá sa na nás tvári ako na sluhov v domácnosti. Občas jej musíme obaja dvihnúť mandle, že halóó - aj ty tu máš nejaké povinnosti.

@mysicka36 tento vek je najťažší. Aj my sme si tým prešli, ale mám pocit, že v tejto dobe je to horšie. Aj deti sú horšie,na nás stačilo pozrieť a vedeli sme, že je zle.

Môžem ti v kľude napísať ze keby sa môjho 9 ročného pýtali kde chce byť tak si vyberie otca alebo starku. Moju svokru možno nie ale ona je presne ten tip ktora by syna tak huckala proti mne že keby to chudák počúval denne a po každom víkende co by o mne rozprával, že by tomu všetkému začal veriť.
Rozpad rodiny, fyzické a psychické týranie už zlomilo veľa hrdiniek.
Udzovala by som ďalej kontakt. Píšeš ze sa ešte navštevujete. Normálne by som jej volala aké má plány co škola kamošky... Ci niečo nepotrebuje.
Je v puberte takže ma teraz iné "problemy".
Mam neter v puberte ktorá chodila k tatkovi vždy keď to šlo keď nie k nemu tak k babke, cele prázdniny a víkendy. Teraz ma 15 a už som ju nevidela ani nepamätám. Tiež sa začali predlžovať intervaly. Chce byť s kamoškami. Nie sedieť pri tatkovi kde nikoho nemá. Asi sa s ním nudí. Viem, ze to asi nie je to iste. Ja som zase chcela byť všade inde len nie doma. Už sa teším na prevracanie očami. Tiež asi lepšie pochopím svoju mamu keď ju išlo zo mňa porazit.

@mysicka36 poviem, ze je psychicky chory a pri takom asi nenecham svoje dieta, ktore som si porodila.

@veronikastrickova hamuj, lebo clovek obcas dostane lekcie o ktore si neuvedomene pyta...

Si vo veľmi ťažkej situácii najlepšie Ti poradia baby ktoré si podobným prešli lebo keď čítam niektoré komentáre len sa pousmejem aj dospelý človek sa dá zmanipulovať dieťa samozrejme tiež poznám konkrétny prípad kde takto zmagorili hlavne starí rodičia vnuka proti matke za tú ženu dám ruku do ohňa dcéru určite kontaktuj nie nejako vtieravo len nech vie že Ti na nej záleží že ju ľúbiš a platí čas je najlepsi lekár inak puberta vie zamávať poriadne aj u deti ktoré vyrastajú v kompletnej rodine silno silno držím palce