• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám depresie a stále sa hádame. Čo robiť?

21. júna 2010 
autor
Ja tiež neverím tým ženám ktoré sa tvária, že ich chlapi sú absolútne1ničky. A je to fakt jalao, kto sa stará o naše blaho? Chlapi nás berú tak nejak ako samozrejmosť a nepríde im ako niečo výnimočné, že je barák uprataný, navarené, upečené a postarané o decká. Nikto mi nepovie. Ty si upratovala? Super si navarila. Ďakujem, že si oprala. Proste normálka. A to sa nevyjadrujem k tomu, keď je chlap chorý. No to je horšie ako keď je choré decko. Hrúza.... :confounded: :confounded: :confounded:
19. aug 2009 o 14:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ved ok, rok po svadbe, resp. do casu, kym je zena tehotna a spolu si vecer pozeraju fotku so sona svoje 12mm velke dietatko...to je este labužo, ale ked sa ten rachot s malym deckom zacne, tak to riadne zamava s obidvoma, nevraviac, ak mas ty este k tomu 4=ročneho, ja mam tiez 4-rocnu dcerku je to s nou teda zaber a neviem si k nej predstavit babatko, ale musime sa s tym len prebortit a cas hra v nas prospech. Ako si to napisala, nie kazdy citi v sebe jednoznacne predurcenie v roli mama-milenka-kucharka-gazdinka.....mne to tiez uz po tych rokoch skratka stacilo. :unamused: Som stastna, ze ich mam, ale je to v kazdom pripade drina. Preto mam aj konicky, aj mame vela priatelov, inak by mi z toho uz isto hraaaablo :grinning: :grinning: :grinning:
19. aug 2009 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mariana,ja ta plne xaspem. tiez mavam taketo stavy. hlavne v zime a na jesen. tiez si pripadam zbytocna a nesxopna. navyse mame s manzelom problem splnit si svoj najvacsi sen, dieta :frowning2:

neboj sa vsetko to prejde...
19. aug 2009 o 17:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Monicka 15 držím ti pastičky nech to dobre dopadne. Teda aby si dopadla s óbrovským bruškom. A mne je už lepšie. Muž je v robote a tri hodiny sme preesemeskovali a tak sme si všetko vysvetlili a ja som pochopila, že aj keď mám depky, aj keď by som ho niekedy najradšej prizabila, nevymenila by som ho za celý svet. Ozaj bambusko, pomohla aj tvoja básnička. Odpovedal mi na ňu: chcem presne to čo ty, lebo na tomto svete nie je okrem detí nikto koho by som ľúbil viacej ako teba. Takže mi zasa vyšlo slniečko. A babenky všetkým Vám ďakujem, že ste ma podržali v tej najvačšej depke, lebo mi to fakt pomohlo keď som sa mohla vyrozprávať. Takže baby veľké ĎAKUJÉÉÉÉM :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :wink: :wink: :wink:
19. aug 2009 o 18:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianca, to je slovo do bitky, nie reci o tom aki su muzi nekomunikativni... bla-bla-bla :confounded: treba najst vhodnu foprmu. nik nie je na 1*, ani zeny :wink:
19. aug 2009 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My sme hrávali Človeče nehnevaj sa, alebo karty. Vtedy sme sa porozprávali najlepšie. Teraz nás k slovu nepustia tí naši ukecaný loptoši. :slight_smile:
19. aug 2009 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj marianca, aj ja som sa tak citila po zime, som uz rok doma, vacsinou sama s malym alebo stale v kolektive tych istych ludi - rodicia, svokrovci, manzel a maly ... stereotyp ako vysity :slight_smile: tak som si po pol roku od porodu popytala od manzela vstupenku na muzikal a nechali sme maleho prvykrat sameho so svokrou a urobili sme si pekne poobedie, to stacilo. Ak uz citim, ze padam na hubu a lezie mi na nervy este aj maly...obcas sa to stane kazdej, to mi nevyhovorite, idem ku kozmeticke - kamaratke. Manzel ma tam obcas posiela sam, ked uz vidi, ze je to so mnou zle :slight_smile: Egocentricke to nie je, starostlivost o deti a domacnost, nie je jednoducha cinnost, obcas potrebujeme aj my vypadnut a trocha sa odreagovat...Chcelo by to rozhovor, ale zas ked chlap nechce pocuvat, tak nebude nech sa aj rozkrajame.
19. aug 2009 o 20:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianca presne viem o com pises, u nas je to podobne..pristihnem sa pri tom ze na deti stale kricim, aj tak to nepomaha, robia si co chcu a ked su s ockom a neposluchaju,. tak za to mozem ja...vlastne za vsetko zle mozem ja, ked sa nieco strati, zlomi, deti neposlucjaju tak za to mozem ja, lebo sa nespravam ako rodic a pod, a este nase deti rozmaznavam a som na nich makka....ale ze sa staram o celu domacnost, a organizujem detom cas, co nie je jednoduche, rozne vekove rozdiely a naroky a zaujmi...a este behacky s kazdym k lekarom ( ocne, zubne, logoped, teraz ma dcera zlomenu ruku...ortoped..) skola kruzky :stuck_out_tongue_closed_eyes: nekonecny kolotoc.....

manzel pride domov...byt hore nohami ( pritom som trikrat vysavala) a pod...a povie mi: nic si doma nerobila... :stuck_out_tongue_closed_eyes:
19. aug 2009 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
emily,
u nás bolo to isté. Raz som mu nechala všetky deti. Odvtedy je pokoj. Keď dostane muchy, tak to zopakujem.
19. aug 2009 o 20:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babulky, ja som vo februari nastupila do robotky po MD. Prve 2 tyzdne som sa otukavala, mala som nervy a stresy, a dalsi tyzden som si uvedomila, ako si v tej robote normalne odpociniem...bez deti, MM...a tak...zrazu som nechapala, ako som mohla byt tak dlho doma... terz mi ta robota uz troska ide na nervy, ale v robote sa odreagujem, pridem na ine myslienky, vykecam sa s babami...pridem vecer domov, zabudam na robotu, vybozkavam deturence a MM :slight_smile: . A niekedy si myslim, ako mi je fajn :slight_smile: , som celkom spokojna :wink:
19. aug 2009 o 23:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vobec nie si neschopna, urcite po porode je viac zien co sa citia ako ty, je to uplne pochopitelné potrebujes trosku s detmi pomoct, ved ich mas dost, si vycerpana, nerob si tazku hlavu, chlapy vsetko beru inac, ty potrebujes vypadnut aspon na hodinu, objednaj sa na masaz a snaz si vyhradit trosku casu aj pre seba, nech muz postrazi deti dve hodinky a ty si tie dve hodinky venuj len a len sebe, urob co ti urobi radost, chod na kavu s kamoskou, zajdi si ku kadernicke, alebo si nieco kup co ti urobi radost. Je toho vela este aj dom, nevesaj hlavu, vsetko je prechodné, deti vyrastu a budu samostatnejsie urcite v takom obdobi ako si ty je viac zien co sa citia ako dojné kravy obcas, to nic, to dietatko ta potrebuje, ale ty si vyhrad aspon raz tyzdenne priestor len pre seba. Drzim palce, ved zivot je krasny mas deticky, kolki by chceli mat mozno tvoj zivot. :wink:
19. aug 2009 o 23:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marianka, to som teda rada, ze ti nase "rady a skusenosti" nejako pomohli, resp. ta nastartovali do dalsich dni trosku s pozitivnejsou naladou :slight_smile: :slight_smile: kazda z nas to sem-tam potrebuje, ale nie vzdy sa mame kam obratit.
Prajem vela sily, energie a optimizmu!! :slight_smile: :slight_smile:
20. aug 2009 o 09:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala preeeesne to iste, tazke depky, plac, mala som pocit, ze nic nestiham, len okolo malej beham, ziaden vysledok prace za mnou nevidno (co som upratala, mala rozhadzala, vesiak s pradlom vecne plny, ani jest som nestihala), muza zaujimalo jedine to, ze doma bol neporiadok ale dovody evidentne nechcel pocut, chybalo mi jeho objatie a pohladenie, citila som sa ako stara skareda zenska, co sa vyvrsuje na vlastnom dietati, nemala som pomoc od nikoho, moja mama aj svokra 500 km odo mna, muz v robote do vecera do 9tej, no proste na vsetko sama ... a potom som zacal chodit do prace, 2x do tyzdna na 4 hodinky, sice to bola len dalsia povinnost pre mna (zabezpecit pre malu opatrovanie, jedlo nachystat, p oprichode upratat), ale neskutocne ma to oslobodilo. zrazu som nabrala ine myslienky, venovala som sa aj domacnosti s vacsou radostou, viac som sa naviazala na malu ako na muza, co asi muz zacal citit a sam si zacal hladat cestu k nam dvom. a teraz je to uz super a chystame sa na dalsie babo. :wink:
20. aug 2009 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, moj malý synček bude mať 5 mesiacov za pár dní a ja som úplne na dne.... :frowning2: on posledných asi 5 dní len plače a plače ledva ho uspím a o chvíľku je zase hore... je umravčaný nechce byť na rukách, nechce byť v postielke, ani v kočíku ani v stoličke už fakt neviem... či mu idú zuby, alebo z tohto hrozného počasia takého premenlivého... noo skrátka neviem... som totálne vyšťavená, vyčerpaná a nešťastá, že som taká zlá matka... ja sa snažím aby mu bolo dobre a jemu nijako nie je dobre, bolí ma hlava a nevlázdem už počúvať jeho krik, jediná moja útecha, je že manžel príde domov z práce a budeme spolu. je mi na zaplakanie máte alebo mali ste niekedy podobné pocity? ako ste sa tých zlých pocitov zbavili??? :cry: :cry:

každú chvíľku by sme sa mali sťahovať do nového bytu a ja už netrpezlivo čakám kedy tam už budeme a som totálne zúfalá, že musíme byť v byte mojej mamky a neviem ani presne dokedy... všetko už máme pokúpené čo potrebujeme...
fakt už neviem čo zo sebou a čo z malým... :unamused:
21. jún 2010 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a dokonca nechce byť už ani na cecku.. neviem či tie depky mám z kojenia ale je to hrozné... :confounded:
21. jún 2010 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok