Mama nevie stráviť, že som sa odsťahovala, máme komplikovaný vzťah
Ahojte,
mám 23 rokov, skoro rok bývam s priateľom v prenájme ale tento rok plánujeme vlastné bývanie, ja študujem posledný rok na vš on pracuje. Popri škole brigádujem vo firme kde mam po štúdiu reálnu šancu sa zamestnať, čiže žiadna čašníčka alebo niečo také, to by mama asi nerozdýchala.
Problém je ten že mama sa nevie zmieriť s mojim odchodom z domu, do ktorého sa neplánujem vrátiť a veľmi mi tým strpčuje život. Otec pracuje v zahraničí a chodí domov raz za 2 mesiace takže je tam v podstate sama, som jedináčik. Keď som bola v puberte tak sme sa z bytu odsťahovali do domu. Stále mi vyčíta že si to nevážim, že to nie je len jej dom, že ho postavila pre nás a podobne. Ona si ale neuvedomuje že mojim snom nebolo bývanie v dome na dedine. Bývanie v meste mi maximálne vyhovuje, žiadne zápchy, dlhé cestovanie, mám blízko so školy aj práce, tak prečo stráviť ešte ďalších 45 minú v aute cestou do domu k mame ?
Z práce sa vraciam domov o 5, následne ma čaká ešte štúdium a potom som už maximálne vyšťavená. Som veľký intorvert takže večer chcem mať už len pokoj, ticho a kľud, byť chvíľu sama po celom dni medzi ľuďmi mi vôbec nevadí.
Odsťahovať od rodičov som sa chcela už dávno, ako jedináčik som bola pre nich stredobodom ich záujmu, takmer nikdy mi nič nedovolili, tiež som nemohla vyjadriť svoj názor lebo ho hneď skritizovali. S mamou máme úplne odlišné povahy, takže keď sa s ňou snažím porozprávať o niečom inom ako o škole tak ma buď nepočúva, kritizuje to a vlastne robím všetko úplne zle.
Stále mi vyčíta prečo sedím sama v tom byte, prečo neprídem ku nej domov, že či stále musím len čakať celý deň na priateľa až do večera, robiť mu kompletný servis, že či tam celý deň len upratujem alebo čo robím a ďalšie podobné sarkastické poznámky.
Nedokážem sa s ňou úprimne porozprávať, lebo to nechápe. Ešte pred odsťahovaním sa do prenájmu som jej oznámila že o týždeň sa sťahujem do bytu, neverila mi a len povedala že určite, že od nej určite nikde nepôjdem, ona nechce aby som niekde išla a že otec s tým nebude súhlasiť. A potom povedala že je zvedavá ako dlho nám to tam spolu vydrží, že sa po čase určite začneme hádať pre peniaze a podobne.
Bežne mám od nej aj 10 zmeškaných hovorov ak jej hneď nedvihnem(lebo som v škole atď) a to každý deň. Ona v mojom veku už mala mňa a bývala s otcom samostatne. Mama nemá žiadne koníčky ani kamarátky, venuje sa len záhrade a chodí navštevovať svoje sestry a babku ktoré bývajú blízko.
Naozaj nemám každý druhý deň čas aby som ju chodila navštevovať lebo je v dome sama. Cez víkendy chcem tráviť čas s priateľom prípadne mať nejaký iný vlastný program. Ak jej oznámim že ju prídem nvštíviť až o týždeň tak začne citové vydieranie a začne po mne kričať.
Viem že to nemyslí zle, ale je to podľa vás normálne? Tak teda ako často by som ju mala navštevovať?
akoby som citala o mojej mame, v 13 som nemohla ani do obchodu cez ulicu.... kazdopadne, odist bola urcite dobra volba,...
Nemusis jej dvihat kazdy telefonat, mne bezne volava (mam 31, muza, dieta...) aj 2-3x denne a po navsteve u nej mi vola do pol hodiny, ako sa ma mala a aka bola zlata a bla bla ... :D no, asi tak, ako pred pol hodinou, strasny progres a zmena... Inokedy mi vyzvana x krat a pritom ide o totalnu blbost, nudi sa, je sama, ale pritom nema volu najst si aktivitu ...
kazdopadne, dobry krok a ak to mama nechape, sama si skodi tym, ako ti strpcuje zivot... nehlas sa poslusne ako vojacik kazdy chvilu, musi aj ona raz pochopit, ze raz si dospela a mas svoj zivot ... hadam jej to docvakne skor, ako sa ten vztah zhorsi., drzim palce
@kesx Mamu nerieš, to chce čas. Ona potrebuje čas, aby sa spamätala. Buduj si vzťahy, rieš štúdium a mamu nerieš. Ona si musí zvyknúť na novú situáciu a rešpektovať, že máš svoj vlastný život. Nemôžeš s ňou stále len telefonovať a navštevovať ju, lebo si potom vlastný život nevybuduješ. To sa nedá ajj študovať aj s mamou telefonovať a vysvetľovať jej čo robíš...prídeš tak len o čas, ktorý potrebuješ na štúdium.
Neviem či to tu niekto navrhol, ale kupila by som jej psa či macku, nech ma nejaku zábavu a teba necha žiť.
Lebo ked budeš mať dieta, tak sa ti bude mega montovať do všetkého
Bojim sa, že ti neporadím, ale - presne, ale do bodky presne môj prípad. Až na to že mám dávno po VŠ a cez 30 na krku. Manžela zopár rokov a bábätko v brušku. Telefonáty, keď nezdvihnem, je zle. Porovnávanie počtu návštev mama vs. svokrovci. Citové vydieranie. Troška to časom ustane keď sa definitívne osamostatnis - aj u teba, ale povahu mamy nezmenis a ja som sa s tým iba naučila zit. Tiež si nevážim, som hlúpa (nepriamo hovorene), a neuvedomujem si, že mám iba ju. Nejako neakceptuje, že mam manzela ("no veď uvidíš koľko vám to vydrží, všetci chlapi sú rovnakí, veď počkaj..) a že čakáme vytúžené bábätko.
Najhorsie pri takychto rodicoch je ze cim viac tlacia na pilu tym viac to cloveku zacne liezt na nervy a chce s nimi travit menej a menej casu. Hlavne ked uz je clovek dospely ma vlastnu domacnost, vlastnu rodinu potrebuje cas pre seba svoje zaujmy svojho partnera a deti. A ked do toho neustale vyzvana telefon to je akoby cloveka prenasledoval stalker a nie ze vola rodic. Myslim ze kazdy clovek by mal mat zaluby a touto zalubou by nemalo byt riesenie zivota svojho dospeleho dietata.
@agata18 Ja ťa do určitej miery chápem, že vystrnadiť niekoho takého ako je tvoja mama na okraj svojho fungovania je ťažké. Ale už len taká blbosť, že "nedvihnem telefón a zle je." ako čo..dostaneš zaracha alebo ako? V tomto prípade si môžeš byť istá, že nejako neakceptuje tvoj vlastný život pretože jej dovolíš sa starať - lebo citové citové vydieranie, urážanie atď. Tak to je. Dokým jej to bude zaberať dovtedy to bude robiť...logicky lebo to na teba zaberá, prečo by sa dobrovolne vzdávala moci nad tebou? Lebo máš manžela? Lebo si dospelá? To ťažko, keď sa jej bojíš čo i len nedvihnúť telefón a kto vie čo ešte.
Neboj ona to prežijte ak sa raz rozhodeš, že máš toho plné zuby a začneš bojovať o svoj život.
Niečo Ti napíšem.Mám kamošku veľmi dobrú ,má dve deti ktoré študujú aj pracujú v čechách.O dcéru sa tak bála, že sa jej snažila,, linkovať,, život.Jej vzťahy prežívala viac ako ona.Začali jej z toho zdravotné problémy.Nemohla som sa na to pozerať ,tak som ju vytiahla na angličtinu.Darilo sa jej lepšie ako mne.Dokonca potom pokračovala v ďalšom kurze.Upokojila sa a po čase mi aj poďakovala.Máme taký svoj svet...dobré knihy,,,,filmy ,divadlo.....atď.
Nájdi jej kamošku,kurz,niečo čo bude milovať a jej zamestná mozog.Držím palce.