Nechali by ste dieťa u starej mamy?
S bývalým partnerom mám 3 ročného syna. Momentálne s ním žijem u rodičov, v septembri sa plánujeme odsťahovať do spoločného bytu s novým priateľom. Som na začiatku tehotenstva a viac som v nemocnici ako doma kvôli komplikáciám. Keď som doma len polihujem lebo nevládzem ani žiť. Mama mi navrhla, aby som odišla s priateľom bývať zatiaľ sama a malého nechala do decembra u nej. Malý je tu prijatý do škôlky, my sme ho chceli prehlásiť do škôlky v meste. Mamina zostáva od septembra doma z práce, preto to navrhla. Prijali by ste také riešenie vzhľadom na zdravotný stav? Na jednej strane by mi veľmi pomohla pomoc, lebo naozaj nič nevládzem ale na druhej sa bojím toho odlúčenia. Samozrejme chodiť by som za ním chodila často, ale doma by som ho nemala.
Mama nech ti chodí pomáhať k Vám do bytu, keď má čas od septembra. Toto, čo navrhla, nie je dobré riešenie pre dieťa. Pre teba asi áno, ale pre neho nie.. Má len 3 roky. Málo na odlúčenie na tak dlho. o si už aj pamätať bude.
@evaachesa mne sa tiež pozdáva tvoje riešenie číslo 1. tiež som to navrhla autorke, že logicky mi to vychádza najlepšie riešenie. mamu nasťahovať k nim...
@panelacikova
môj nový manžel nemienil sa o ňu starať, čo je absolútne prirodzené a normálne. má svoju prácu, má svoj život (tvoje slová).......si predstav, že existujú muži, ktorí sa s láskou postarajú o dieťa, ktoré nie je jeho, a je normálne, že sa spolupodiela na výchove napriek tomu, že má prácu a svoje hobby
V žiadnom prípade..ostan bývať teda ešte u matky ale nie,že ty sa odstahujes a dieťa tam necháš
@panelacikova ok, nevyjadruj, nevadí, nepamätám si tvoj nick, takže neviem
Ja fakt nechápem čo autorka rieši veď je to úplne jednoduché, ostať bývať u rodičov so synom aj naďalej a priateľ bude zatiaľ v novom byte bývať sám. To jeho by si mala navštevovať nie syna. Či priateľ je prednejší ako syn?
ano, nateraz to vyzera ako dobre riesenie pre vsetkych. Malemu bude dobre.
Za mňa jednoznačne mamina pomoc u vás dvoch doma.. Či už by bývala u vás na nevyhnutný čas, keď budeš v nemocnici, alebo prišla postrážiť.
na stálo určite nie(teda výhladovo do decembra)....sťahovanie by som odložila a ostala s dieťaťom zatiaľ u mamy....alebo dieťa by som dávala mame naozaj len v akútnych prípadoch a aspom na tých pár dní čo som doma aby bolo pri mne.... dieťa nechaj prihlásené v škôlke u mamy, keď budeš v nemocnici bude u mamy a tam môže chodiť do škôlky a keď budeš doma, nechaj si ho pri sebe....teda len ty vieš či si schopná sa oň postarať...v prípade že musíš ležať ta keď budeš doma z nemocnice buď u mamy....nech za vami chodí priateľ, ten to určite pochopí....
Viem, ze logika hovori, ze ked tam nechas dieta par mesiacov, pokazi vam to vztah.
No napisem ti ako to bolo u nas. Moja mama nechala rocneho brata u svojich rodicov ked cakala mna a tiez mala tazke tehotenstvo. Nechala ho tam celych devat mesiacov. Dost daleko, spoje nesli casto, tak raz za dva mesiace ho rodicia navstivili. Jasne, ze ked prisiel po mojom narodeni domov, plakal za babkou, musel si nejaky cas zvykat.
Ale teraz, ked mame vsetci po 30tke, ma s rodicmi najlepsi vztah. Ostal byvat najblizsie pri nich, najviac spolu kecaju, pomahaju si. Aj s ostatnymi prislusnikmi rodiny, aj so starymi rodicmi. Urcite im nikdy nevycital, ze ho tam par mesiacov nechali. Je to proste taky bezprostredny extrovert, vesely. My s mladsim bratom sme uzavretejsi.
Neviem ci to ma suvis... len vravim, ze to vobec dobuducna nemusi pokazit vztahy medzi dietatom a rodicmi
@panelacikova ja nehodnotím teraz tvoju osobnú situáciu. To plne rešpektujem a chápem. Ale ak sa bavíme o tejto diskusii, tak áno, podľa mňa sa má starať jej priateľ o malého. Ak by bol biologický otec, tak by si to považovala za samozrejmé. A ja zasa považujem za samozrejmé, že ak sa rozhodnem žiť s človekom, ktorý má dieťa, tak k tomu dieťaťu budem pristupovať ako k svojmu.
@elviku11 tiež si myslím, žeby z malého neodpadlo
mozno stara mama vidi iac ako si ochotna pripistit novy priatel hned tehotenstvo mozno nema vztah k tvojmu dietatu a lo porode to bude len horsie
nechaj ho u nej tam mu bude lepsie
a nevidim dovod preco by mala ist mam k vam ved ona ma svoj zivot svojho muza svoje byvanie
@ivkazba jediný dôvod prečo by sa nový partner nemohol postarať vidím v tom, že musí chodiť do práce a kým by autorka bola v nemocnici nemá s ním kto byt doma. Keďže on nie je jeho zástupca tak asi ani OČR nevie vziat.
Autorka - kým by som bola doma, malého by som mala pri sebe aj s priateľom. Mamina k Vám môže chodiť pomáhať, ak je doma a tu pomoc potrebuješ. Ak by som musela ísť zase do nemocky, malého by som predtým odniesla k mamine a po návrate z nemocnice by som ho vyzdvihla.
Dobre dámy napíšem to takto. Niektoré ste tu zo mňa spravili krkavčiu mater čo sa chce vzdať vlastného dieťaťa kvôli novému životu. Áno plánujem nový život ale aj s mojím synom. V novom byte má všetko pripravené aby mohol žiť s nami. Priateľ ho má rád venuje mu viac času ako jeho biologický otec a keby mu vznikal nárok na očr pokiaľ ja budem v nemocnici tak nad týmto ani neuvažujem. Ale keďže ja v tej nemocnici budem do novembra (plánovaná operácia, jazvy po prvej sekcii ktorá sa rozpadá) často, lebo môj zdravotný stav je vážny a s týmto nikto nerátal, tak tu nastáva tento problém. U mami žiaľ zostať obaja nemôžme, keďže sa vracia domov brat a teda mu bude chýbať izba v, ktorej momentálne sme. Pokiaľ sa odsťahujem aj s malým k priateľovi, bude musieť navštevovať škôlku tam, čo by nebol problém, pokiaľ by som ja bola schopná ho do škôlky vodiť (čo ale v tomto stave možné nie). Keď skončím v nemocnici, kto ho tam odvedie? ( mama býva ďalej, nie je reálne aby každé ráno malého zanášala do škôlky, a priateľ pracuje tak, že nie je možné aby dieťa brával do škôlky). Keby malý zostane u mamky do decembra (pretože v novembri ma budú môcť konečne operovať) vie tam navštevovať škôlku, a má sa o neho kto starať. Ja sa ho vôbec nechcem vzdať, vôbec to pre mňa nie je ľahká situácia, ale ťažko to viem inak zariadiť. Keby nemám takéto vážne komplikácie tak o tom nepadne ani reč. Chcela by som vás, ktoré sa tu do mňa tak obuvate vidieť ako by ste riešili takúto situáciu. Môžte dať nejaké konštruktívne riešenia, ktoré budú vhodné. (a nie, mama sa ku mne na čas kedy budem v nemocnici tiež sťahovať nemôže, lebo má doma dve maloleté deti)
tak ho proste u maminy nechaj a hotovo tych par mesiacov utecie ako voda
Poznám pripad keď po presťahovaní nechali 5 ročného u babky na celý školský rok (6 r málo dieťa koncom septembra) potom ho zobrali k sebe, človek ide mať 60 a má z toho celoživotnu traumu ....inak, dufam ze nový partner je overený, lebo veď môže sa o dieťa starať predsa ON!!!!!
Riešenie je jednoduché, nech si ťa zoberie za ženu, rýchla svadba na úrade a môže potom čerpať OCR na malého.
Konštruktívne riešenie- opatrovateľka, suseda, niekto, kto by zaniesol ráno syna do škôlky, poobede vyzdvihne priateľ? Dôchodkyňa, ktorej by ste mohli zaplatiť menej..určite sa niekto milý, ochotný nájde..
@kuko55 áno nový partner je overený. On by sa postaral majú dobrý vzťah, ale nevie si vziať očr pokiaľ ja budem v nemocnici, keďže to nie je jeho dieťatko. Boli by sme bez peňazí, a to tiež nie je žiadna výhra.
@janickacrazy to by som najprv musela byť rozvedená.
@janickacrazy 😀 Alebo...to je super riešenie..
no pokiaľ sa inak nedá, tak to rieš ako si navrhla...len treba teda počítať s tým že dieťa môže za tebou plakávať alebo si na babku proste zvykne a potom bude plakávať za babkou a nebude chcieť byť "doma", môže začať odmietať teba alebo súrodenca....nikto nevie ako dieťa zareaguje...každé dieťa je iné a následne môže reagovať každé inak....
A čo tak ostať u rodičov do pôrodu a potom sa spolu všetci pekne presťahujete do bytu? Tak budeš aj so synom a ten bude vedieť, že keď si preč, si v nemocnici a nie niekde na "prietrtoch" a on odložený u starých rodičov
Ostala by som u mamy, nenechala by som dieta same u nej na tak dlhu dobu.
@nafka0483
@ivkazba dievčatá, to vážne? teraz mám na mysli to, že nový priateľ sa má starať o jej prvé dieťa? a kedy bude chodiť do práce? predstavme si situáciu, že autorka iba leží, alebo často leží a oddychuje. niekto musí ísť na 8 hodín do práce + cesta, no...nech je to 9 hodín denne, niekto musí upratať, nakúpiť, možno i navariť. a popritom sa má akože naozaj starať ešte aj o 3-ročné dieťa, ktoré má možno obdobie vzdoru? alebo s ktorým si ešte možno nestihli vytvoriť vzťah? hm... no neviem.
@zuzanockamt k tebe sa radšej nevyjadrujem 😀 už som mala veľmi veľakrát s tebou potýčky v diskusiách 🙂
@nafka0483
@ivkazba pravdou je, že ja mám úplne inú situáciu, ale úplne inú. tie, čo ma dlhšie poznáte, tak už možno si pamätáte. ale i tak platí, čo som napísala. niekto musí pracovať, nakúpiť, postarať sa o domácnosť. pripadá mi nefér "zavesiť" mu na krk ešte aj 3-ročné dieťa, ktoré je ešte stále potrebné takmer všade držať za ruku a neustále riešiť, vychovávať, dozerať.
@elizabet173 tak my spolu nežijeme, je to iné. keby sme dali dokopy domácnosti, jasné, žeby sa podieľal, akurát by to poriadne vrelo, lebo dcéra je neskutočne paličatá po svojom otcovi... ale chápem, ak majú žiť spoločne, tak áno, je to prirodzené, ale nemôžeme to očakávať v situácii, ktorú autorka opisuje. ako píšem v tomto príspevku na začiatku, chápeš...