Neviem ako sa tešiť zo života

@panidia fuha, to je brutal - ja som vzdy pracovala u sukromnikov ale taketo extremy som zazila len raz a rychlo som sa odtial stiahla /tam ale neslo o PN a OCR, ale o platy/ inak kazdy ostatny zamestnavatel zakony respektoval.. musi byt narocne pracovat v takom strese..

@cervenaruza123 nasi to beru tak, ze sa mame starat sami, ze oni maju svoj zivot, chcu mat klud,a od svokry bolo aj povedane, ze sa nebude nasilu pretvarovat, ze ma rada nase deti, takze asi taky postoj

@janinah Viem že to myslíš dobre,ale odkial pochádzam ja je naozaj bieda s prácou a ked ju chceme mat musíme "držat hubu a krok".Vačšinou sme tam samé ženy a tie ktoré majú malé deti nemožu odíst preč do zahraničia alebo dochádzat do dalekých miest.Všetky si uvedomujeme načo máme právo a nárok,vieme to velmi dobre,ale nespravíme s tým nič.A na tvoju otázku či robia u nás ludia so zlomenou rukou alebo horúčkou odpoviem že áno,chodíme do práce s horučkami-bolestami,dokonca aj napriek tomu že sa potom nakazíme jedna od druhej nemáme inú možnost.Ruku myslím nemala ešte ani jedna zlomenu,ale ako poznám šefa,mala by to tažké a išla by aj so sadrou ,aby jej uveril...

@panidia preco s manzelom to nezbalite v tom regione a neodidete niekam, kde tej prace je viacej?

Ako že manžel má relatívne dobrú prácu,on je spokojný.Ale odíst niekam,to nie,podla mna to je všade rovnaké-možno niekde lepšie a niekde ešte horšie/aj ked to si už ani neviem predstavit/.Vieš ja už mám vačšie dieta a iba jedno,ale lutujem kolegyne,ktoré majú po dve-tri malé deti a takto sa trápia...

@panidia chapem... no ale potom je uz chyba u tych kolegyniach. celkovo zostavat v regione, stavat, kupovat si tam nehnutelnost... kde niet prace, mi pride ako nelogicke. Ale tak kazda si vyberame zivot, ktory chceme zit...

@znicena starsia nie si, mas 38 rokov. ja mam 43 a male dieta. mas to ozaj tazke, ale nie je to vobec strasne, len tazke. ste zdravi, mas dobry vztah s muzom, mate z toho zit, i ked tazko. to je dost.

Je tu vela ovela horsich a smutnejsich zivotnych pribehov, jeden aj priamo tu.

Je ozaj nepochopitelne, ze mas takych egoistickych a sebeckych rodicov a svokrovcov, nepisem o pomahani, ale nezaujme. ale ako tu niekto napisal, neries, ozaj sa oberas o energiu, ja by som im asi dala tiez najavo, ze nemam zaujem. no drzim palce, bude aj lepsie

@znicena nečítala som to tu celé, ale úplne Ťa chápem, že očakávaš pomoc starých rodičov, ktorá sa iste nedá vynútiť, ale určite by potešila Teba aj deti. Ja napr. som väčšinu voľného času trávila u babky s dedkom a sú to pre mňa najkrajšie chvíle detstva, mali sme naozaj krásny vzťah. Žiaľ, dnes je doba iná, veľa starých rodičov buď pracuje alebo už nevládze no a niektorí si, pre mňa dosť nepochopiteľne, užívajú "prázdny dom" a len rátajú, kde ich čo pichá. Ale ver tomu, že raz možno zaklopú na vaše dvere, lebo sami budú potrebovať pomoc. Ak Ti nepomáha rodina, kľudne si nájdi opatrovateľku.

Necitala som ostatne komentare, takze sa mozno budem opakovat, ale myslim si, ze by si si mala najst psychologicku a dat sa zdravotne dokopy...lebo zdrava zena v pohode zvladne starat sa aj sama o dve pomerne uz velke a zdrave deti...ak nezvladas, je mozne, ze za to nemizes a chytila ta len depresia, ktora moze vyplyvat s unavy, z prechodu...netreba sa hanbit riesit to...a hlavne dakuj Bohu za svije deti a mm, lebo su aj ludia, co maju viac deti, viac chorob, viec problemov, slobodne mamicky, vdovy...nikdy nie je tak zle, aby nebolo horsie...a rodicom sa nevnucujte...oni si svoje splnili...

@znicena život prináša všelijaké situácie, a to, že tvoji i mužovi rodičia nejavia záujem nerieš, trápiš len samú seba, tešte sa zo svojich detí, že sú zdravé a chce to len lepšie zorganizovanie domácnosti... Píšeš, že prvý syn je už v puberte, prečo mladšie dieťa nepostrazi??? Veď sa s ním môže zahrať, a ty a tvoj muž si môžete oddýchnuť, veď s trojročným dieťaťom sa už dá všelijako zahrať, maľovanie, tvorenie, pieskovisko, rôzne spoločenské hry ako pexeso, je aj človeče nehnevaj sa pre maličké deti... A domácnosť sa dá zorganizovať medzi vás troch a nájdete si čas aj na trávenie času ako rodina... Život je len jeden a treba ho žiť a nie sa ľutovať... Ja som na deti celý deň sama, rodičov nemám, a svokrovci si na nedeľu vždy berú starsiu dcérku, muž má robotu, že viac je v praci ako doma a predsa sa tešíme, že sme zdraví, že trávime čas spolu... Takže netreba sa ľutovať, ale žiť!!!

@znicena nechapem,pises ze mas starsieho syna a ty si si musela maleho vziat k zubarovi,lebo....a co starsi syn,ten nie je schopny postrazit brata cca 2 hodky no tak,hadam nie,alebo ho nevedies k samostatnosti?

@mircalla ja som nechcela aby to vyzeralo, ze mam najvacsi problem, ja si uvedomujem, ze mam stastie , lebo mam zdrave deti, mm a obja pracujeme. Len som chcela vediet nazor na tuto situaciu a mozno riesenia aby to cloveka tak velmi netrapilo.Mam smolu, ze ja vsetko velmi prezivam, este aj kvoli ludom, ktorych nepoznam placem, ked sa im stane nieco zle.

@laura1804 ale ja v pohode zvladam domacnost aj narocnu pracu,kazdy den varim, lebo starsi nechodi na obedy,v tom neni problem, aj s malym idem po robote von, na nakup, proste vsetko normalne, je som chcela napisat, ze nie som stastna tak akoby som si to predstavovala, vsetko robim automaticky a nie s radostou, lebo ma trapia vztahy s rodinou

@mihula asi bol v škole, nie v každom mestečku ordinujú lekári ako napr. v Bratislave - aj do 20:00

@krajcikovad ja si domacnost aj vsetko viem zorganizovat, kazdy vikend aj cez tyzden niekedy peciem, varim kazdy den, aj vseko ostatne, malemu sa nonstop venujeme, ale nevieme mu nahradit starych rodicov, vidis, tebe zoberu starsiu aspon v nedelu, moje deti nikdy neboli nikde same bez nas ani 5 min, okrem skolky a skoly

@znicena nemyslim si to, radim ti v dobrom, aby si sa pozrela na to z lepsej stranky. mas ponatie, preco maju obaja vasi rodicia k detom taky vlazny vztah? nie su za tym nejake ine rodinne problemy? je to dost zlvastne, ze to obe strany strany takto beru. problem je asi, ze mas len pracu a domacnost a nic prijemne, skuste si to prijemne spravit

@mihula starsi bol vtedy na kruzku, on ani nevedel ,ze idem k zubarovi, lebo som isla po praci, kedze nemozem pocas pracovnej doby odchadzat po lekaroch, a nevedela som ci ma v ten den este vybavi dr. a mm bol praci do vecera, takze to bola mimoriadna situacia- lebo ma zacal strasne boliet zub v praci

@mircalla oni to tak beru, lebo ze aj oni boli na vsetko sami, im tiez nikto nepomahal, takze asi preto

@znicena moje deti majú 20 a 15, o puberťákoch môžem prednášať na VŠ, napriek tomu tvrdím, že to nie je nič zas až také strašné, ak to samozrejme chytíš správne do ruky. Malý má kiahne (dlhotrvajúcu detskú chorobu) za sebou, teš sa, teraz už bude lepšie. Nič extra sa nedeje, celá tvoja situácia je zvládnuteľná, len sa musíš naladiť trochu optimisticky, prestať sa ľutovať a vykašlať sa na to, čo nemôžeš alebo nevieš zmeniť. A prepáč, ale trochu mi nesedí tvoje inde uvádzané tvrdenie, že malý plače, že chce ísť babke - ak je pravdivá tá frekvencia, s ktorou sa s nimi stretávate, tak si 3-ročné dieťa babku takmer ani nepamätá... a ak tam chce ísť bezprostredne po absolvovanej zriedkavej návšteve, tak prepáč, ale každá matka dokáže dieťaťu predostrieť min. 10 vysvetlení, prečo sa nedá a dieťa sa ukľudní. Moja babka na nás tiež kašlala a moja mama nám to s bratom dokázala perfektne vysvetliť aj bez modrého koníka. Takže hlavu hore, zaťať zuby a rob, čo treba - slovami "klasika" - nekňuč a pádluj, Amerika je ďaleko...

@znicena chápem, že ťa viac trápi ten nezáujem, ako nejaká pomoc, ale s tým naozaj nič neurobíš. Ak potrebuješ postrážiť, obracaj sa na kamarátky, susedky, alebo si naozaj nájdite náhradných starých rodičov, poznám jedných, ktorí robia babku a dedka trom deťom, zrovna dnes išli na prvé sväté prijímanie jedného z nich a to za nimi cestujú dosť ďaleko.

@danica2711 aj ja poviem malemu, ze babka je v praci, alebo nie je doma, nas maly je dost vnimave dieta, aj ked tam ideme len 3x za rok on si to pamata, lebo skoro kazdy den ideme popri ich cinzaku v meste do skolky, takze sa mu to nema ako vymazat z pamati

@timea7 a nevies prosim ta ako sa s nimi skontaktovali, aj ja by som chcela skusit nahradnych starych rodicov

@znicena oni sa dali dohromady cez spoločnú známu, ale stretla som sa aj s inzerátmi, kde hľadala rodina s malými deťmi náhradných starých rodičov.

@znicena vsetko je o tom co je v nas, kazdy sa diva na svet inak - niekto vidi pohat poloprazdny, iny poloplny.
..ak vies, ze vam rodicia nepomozu, zmier sa s tym a vyhod to s hlavy, zbytocne ta to obera o energiu...obcas skocte k nim na navstevu, ked sa deti budu pytat, ale na pomoc necakajte...potom sa nebudes citit sklamana a bude to lepsie...deti rychlo rastu a kazdym dnom su samostatnejsie - v pripade nudze by mohla pomoct aj dobra opatrovatelka...hladaj si s detmi take aktivity pri ktorych si vsetci oddychnete - prechadzky, vylety...ja som urcity cas bola na deti uplne sama a aby ma neporazila, vsetky zle veci som filtrovala a snazila sa robit len to co mi aspon trochu prinasa radost

@znicena no tí poviem, že mne sa to nepáči, lebo ju bez nášho vedomia berú kade tade...

@krajcikovad ak by som zistila, že ich berie babka bez môjho vedomia kade tade, také malé deti, ako máš ty, by som jej nedávala vôbec, vždy by u nej boli len v mojej prítomnosti.

@alietam pise 500m,nie km

mne to, co popisujete pride ako klasicky pripad depresie (nic vas netesi, nemate z nicoho radost, mate pocit, ze vam vsetko padne na hlavu...). skuste vyhladat odbornu pomoc. To, co sa ostatnym, zda, ze len fnukate a stazujete sa, moze mat hlbsiu pricinu. Vtedy sa cloveku zda vsetko na figu.

@znicena ak sa nevieš zmieriť s tým, že aký máte vzťah s babkami a dedkami, tak ti pomôžu len dve veci:
1. zájsť za psychológom a ten zistí, či za tým nie je niečo viac - príznak depresie
2. alebo sa zamyslieť, že prečo sa tak obaja starí rodičia takto správajú - či nemáte aj vy na tom nejaký podiel
Vzťahy treba budovať a nie ich trhať. Ja som tiež babka a moje vnúčatá ku mne prídu kedy chcú a pritom bývajú v inom štáte, ale je pravda, že denne chodia sem do mesta. Nikdy sa ku mne nemusia ohlásiť. Všetko si treba aj s rodičmi vydiskutovať. Hľadaj príležitosť ako prísť za rodičmi a nečakaj, že oni budú chodiť za tebou. Napr. kúp zákusky alebo niečo dobré napeč a povedz, že si im priniesla niečo na ochutnanie a pod. Samozrejme, že ak prídete na návštevu 3x do roka, tak tam nie sú žiadne citové väzby. Tie treba neustále budovať. Nad tým sa zamysli a nenariekaj, ale konaj.