Nevzali mi syna do škôlky, prežívam krízu!
Ahojte, v zufalstve pisem. Neviem sa na koho obratit, zacala som aj so psychologickou, ale nema volne terminy az o 2 mesiace.
Nemam na nic energiu, nenavidim svoj zivot, nenavidim seba samu. Toto nie som ja.
Mam 3 rocneho syna, ktoreho nevzali do skolky, ani do okolitych, to znamena, ze musim s nim byt doma este rok v bytovke. Nechce sa mi ist s nim von, proste nemam energiu chut zit. Neustale bojuje o pozornost tym, ze robi obrovsky bordel, vysype zeminu z kvetinaca, rozhadzuje hracky, vcera som mu uz dala aj po ruky a kricala ako besna.
Manzel o 8 do 7-8 v robote skoro kazdy den. Nemam kamosky (pristahovali sme sa cerstvo (6m) do novej dediny). Rodina mi zije daleko.
Zacalo sa tento obrovsky negativny naval od januara, ked som sa dozvedela, ze som NEPLANOVANE tehotna. Dalo ma to dole, kedze som sama neustale, ale cca o tyzden, ked uz bilo srdiecko, tak som sa zacala tesit. V 10tt mi oznamil lekar, ze uz nebije srdiecko a mala som ho doma porodit do wc. Odvtedy tie negativne emocie ma nevedia opustit. Bol to strasny a tazky zazitok. 💔
Stala sa zo mna otrasna a hnusna mater. Syn je velakrat smutny, nudi sa, zoziera ma to zvnutra, ze mu neviem zabezpecit stastne dni, a na druhej strane ma to nezaujima. Radsej si budem upratovat alebo byt na mobile.
Manzel ako sa vrati z roboty berie syna a su spolu. Ja sama. Vecer uz nie sme ani spolu. Skoro sa ani nerozpravame. Nestihame.
Kedy sa vratim opat k svojmu ja? 💔😪 Nevladzem psychicky. Nedavam to. Som v koncoch. Vcera som si uz chcela ublizit, ale stopla som sa. Toto nie som ja.
Nenavidim sa. Aj teraz placem, ako pisem a je mi na vracanie.
Píšeš ako zle vnímaš samú seba. Je tam viac vieť takých. To je prvé čo môžeš pokúsiť sa zmeniť. Prijať sa a mať sa rada. Aj v tej situácii v ktorej si. Jeden príbeh som čítal o mladom mužovi v depresii, ktorý sa chcel zabiť. Jednu noc už mal namále. Odrazu si uvedomil v tom zúfalstve zapol ešte akúsi záchrannú brzdu vo forme logiky. Ak sa ja chcem zabiť, tak to znamená, že vo mne musia byť dve ja. Jedno dobré a pravé ja. To som skutočne ja - moja duša. A potom je tu ja, ktoré chce zabiť to pravé ja. Akonáhle si to uvedomil, zamiloval sa do toho pravého ja a znenávidel to zlé ja. Nielen že sa nezabil ale od toho momentu už nemal ani depresiou. Ráno vyšiel na ulicu a pozeral na ľudí na autá ako sa ponáhľajú do práce a bol šťastný, že to môže pozorovať a prežívať. Ako keby to videl prvý krát.
Ach, nechcem, aby ste sa hadali.
Ja som si plne vedoma, ze so mnou 2 mesiace ide dole vodou, preto som na MK aj napisala. Rada si precitam aspon podobne skusenosti, rady, co vam pomohlo. Aj ste mi niektore pomohli sa aspon zamysliet, odkal sa odrazit, lebo nechcem tento tmavy a smutny zivot.
Ako som pisala, toto nie som ja. Ja milujem zit a svoj zivot, len som sa momentalne vykolajila...
😶🌫️
A máš na to plné právo.
Máš za sebou veľmi zle obdobie. Kvitujem, že si to uvedomuješ.
Držím palce, určite to zvladneš
@slovakboy Dakujem! 🙂 Aj ked je momentalne tazsie sa mat rada, pokusim sa.
@nyusika ❤️ Dakujem Ti! 🙏🏻
Ty sa podobne skús pozrieť na seba inými očami. Ty nie si zlý človek ani matka. Naopak napríklad v mojich očiach si aj keď ťa nepoznám obdivuhodná osoba. Snažíš sa tak ako vieš. Môj pohľad nie je dôležitý ale tvoj áno. Pre samú seba si ty tá najdôležitejšia osoba v živote. Nikto ani muž ani syn nie sú dôležitejší ako ty. Tvoja duša sa neodsudzuje. To sudca v tvojej hlave ťa odsudzuje a vymýšľa si dôvody, za ktoré nemôžeš. Tvoja hodnota nespočíva v tom koľko detí máš a či si zbila syna alebo nie. Tvoju hodnotu ti nik nemôže vziať. Prijmi sa a maj sa rada. Aj keď mám depresie aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj keď sa mi nechce ísť von aj tak sa prijímam a mám sa rada. A hovor to nahlas a viac krát po sebe. Prijmi sa, neodsudzuj sa. Nezaslúžiš si to. Si skvelá mamička a potrebuješ sa vrátiť k sebe. Potom budeš aj so synom aj s mužom ok a budeš budovať dobrý vzťah s nimi a s inými.
@slovakboy Chces, aby som plakala zas? 🥹 Dakujem! ❤️ Krasne slova! Ako prve, zacnem s tymto. 🙏🏻
@klotildabazarik
si kompletna?? prežila si niekedy takyto stav? Nebude keď nevieš, radšej preskoč tému.
@1ryba Dakujem za tvoj koment! Kolko rokov si bola doma?
@svetlonos Nechaj... ❤️ Nevadi mi to.
Áno je to ťažké teraz si to povedať dokonca vysloviť. Ja sa mám mať rada? A nie je to egocentrické? Trúfalé? Nie je to pýcha, narcizmus? Nie je. Je to prirodzená vec milovať sa. “Miluj svojho blížneho, ako seba samého” počuješ ako môžeš milovať svojho synčeka? Ako samú seba. Ak sa prijímaš a máš sa rada, prijímaš a máš rada aj iných a im je s tebou dobre.
@svetlonos si predstav ano prežila
Nejde to hneď a šmahom ruky. Budeš potrebovať nejaký čas. A začneš malým krôčikom vpred. Najprv si zopakuješ horeuvedené afirmácie. Potom sa usmeješ mierne zdvihneš kútiky úst aj keď nasilu. Potom pohladkáš samú seba po tvári. Objím sa okolo ramien. Objím strom pred domom. Pohladkaj synčeka po líčkach, po vláskoch. Aj keď je planý. Usmej sa. Je to z dlhodobého pohľadu taká malichernosť nejaký kvetináč. Prečítaj mu rozprávku. A ráno vstaneš a bude ti znovu zle. Možno aj horšie. Ale už tam bude niečo iné. Už budeš vedieť a veriť, že môžeš pokračovať, že si o krôčik ďalej. A opakovaním budú aj lepšie chvíle až raž nenápadne zistíš, že si šťastná. Trvá to niekoľko týždňov až mesiacov, ale určite to dosiahneš. Trpezlivosť.
Depresia je choroba, ktora sa musi zaliecit. A u teba to tak vyzera, ze ti nejaky stav spustil ten potrat. A samo o sebe je beztak tazke starat sa v podstate cele dni o dieta, izolovana od sveta… potrebujem odbornu pomoc, antidepresiva ti v pripade akutnej potreby vypise aj obvodak a zaroven ta odporuci k niekomu, kto ti bude vediet lepsie pomoct, nie je to hanba
@klotildabazarik keď si to prežila neviem prečo jej to píšeš.Uz len to, že sa prestahovali do cudzieho prostredia, je sama so synom, a prišla o dieťa je toľko stresorov, že az...
Ja by som ti odporučila ísť ku psychiatričke. Žene. Psychológ je fajn, ale je to na dlho. Jedno sedenie za dva tri týždne, to je dlhodobý proces. Ty potrebuješ pomoc hneď, zastabilizovať sa liekmi. Je to isto ťažké obdobie. Nezúfaj, zavolaj si k lekárovi.
Určite aspoň obvodný a nech ti niečo napíše. Možno ozaj ten Lexaurin. Je návykový keď ho berieš dlhodobo. Brala som ho cca 11 rokov dozadu nejaké 2 týždne vo veľmi zlom období (syn mal zdravotné problémy, do toho sme boli pohádani s celou rodinou) a veľmi mi pomohol. Následne skús nájsť psychiatra. Nasadí liečbu ak bude treba takú ktorá ťa postaví na nohy. Drž sa.
@autorka podla mojho nazoru potrebujes odbornu pomoc. A to nie je ziadna hanba. Uz len to, ze si si chcela ublizit je na navstevu psychologa. Pre syna si cely jeho svet. Manzel Tvoje pocity pozna? Vie, co vnutorne riesis? Prosim Ta, zdover sa mu, hladajte riesenie. Chod ku psychologovi, je to zadarmo, obvolaj, hladaj. Pomoze Ti to psychicky. Verim, ze budes v poriadku, no hladaj pomoc a podporu, s tymto si sama nemusis poradit, uz si v stave zufalstva, ked si videla unik a riesenie v ublizeni si. Skratove jednanie moze prist kedykolvek. Velmi Ti drzim palce, budes v poriadku. Len sa nepoddavaj a nechaj si pomoct.
Bože ženy spamätajte sa tie čo jej radíte nech si dá facku a podobné somariny. A dúfajte že nikdy nebudete mať psychické problémy 🙄 potrebuje odbornú pomoc a tu podporu a nie útoky.
Prepac,ale ked mas myslienky na to si ublizit,riskujes ze v slabej chvili si fakt nieco urobis,alebo dietatu. Chces to riskovat? Nechcela som ti takto hnusne napisat,ale je to privelke riziko.
@autorka syna odneste na tyzden ku starym rodicom, nech si ho aj oni uziju a trosku prispeju ku vychove, a vy s muzom chodte do wellnesu/kupelov/na chatu/vylet/kdekolvek. Toto uz je ozaj nebezpecne, v amoku a zachvate mozes nechtiac uz aj synovi ublizit, tu by mala nastupit ako pomoc najblizsia rodina. Od coho ineho rodina je? 🤷
@zoja1234 vsak? Ludia okolo 50tky 60tky sa vzdy vypytuju svojich deti,ze kedy budu vnucata. A ked ich maju tak niektori akoby sa nic nedialo. Pritom dam ruku do ohna,ze oni sami boli vychovavani babkou a svoje deti tiez babke dali do opatery. Smutne rodinne vztahy.
@denithestrange1993
Presne tak, najprv sme "my mladi" tlaceni do svadieb, potom rychlo do deti, do stavania domov atd, ale uz ked treba potom obcas to dieta postrazit, alebo raz pohotovostne vybrat zo skolky, tak starych mam zrazu niet. Ukazuju fotky vnucat v mobiloch kadetade po meste a po kamaratkach, ale zeby prisli obcas pomoct a pridat ruku ku vychove, to uz ich bolia krize, idu na vylet, alebo este pracuju a pojem dovolenka zazracne neexistuje.
Dakedy sa o take dieta staralo pol dediny, dnes je komplet vsetko len na matke, cez vikendy aj na otcoch.
Niet sa comu cudovat ze mlade zeny su hotove s nervami a vyhorene, lebo stratili svoj zivot, stratili seba, spolocnost, vsetko. A potom taka babka pride raz za rok na narodeniny a spusti reci typu- uz mal byt maly odplienkovany, preco ma este cumel, preco plastove fľaše, preco nezehlis, preco mu nerobis domace natierky, preco mu davas jest kupovanu sunku namiesto toho aby si mu ju uvarila doma, preco to a preco hento...
Dnesne stare mamy vo vacsine (dovolim si tvrdit) stoja za prd makovy, cest vynimkam, a vysledkom toho su vyhorene mlade zeny na pokraji zufalstva a psychickeho zrutenia.
@denithestrange1993 moji rodicia su od nas 500km.

@klotildabazarik krava sprostá,po papuli si daj sama. Ona má depresie a ty toto napíšeš? Hiena 🤮