Partner má 16-ročného brata, ktorého otec je vo väzení a mama zomrela. Čo máme robiť?
Po dlhom uvažovaní, zvažovaní som sa rozhodla spýtať sa tu. Možno ani nie spýtať, ale vyklopiť to zo seba von. Partner má brata, 16 ročného. Ich otec sedí vo väzení (aj dlho bude), matka zomrela. Chlapcovi zostali iba starí rodičia, ktorí sa už nevládzu, nechcú (?) starať o vnuka. Stredoškolák, puberta s ním netrieska je to normálny chalan. A teraz sa naskytla otázka, kam pôjde? Partner neváhal, vraj pôjde k nám, že je to jeho rodina. Ja tomu rozumiem, chápem. Potom vyšla na povrch druhá otázka. A čo my? Veď žijeme v dvojizbovom podnájme, pracujeme obidvaja, on v štátnej správe, ja som bežný, radový zamestnanec na vyššej funkcií. Nič prevratné, žijeme celkom slušne. Žiadna sláva, žiadna bieda ako sme sa zvykli smiať. Chceli sme kúpiť byt, mať dieťa ale teraz mi to príde, že by som mala ako keby tie deti dve. Veď chalanovi treba platiť školu, dopravu, stravu, handry ... Ako by sme to dali aj s novorodencom? Som zmätená, na jednej strane úplne rozumiem partnerovi že pôjde k nám, na druhú čo ja, veď ja by som mohla byť mladému sestra a zrazu sa máme starať a byť "nahradni rodičia", pestúni? Ako to mám vôbec nazvať, dá sa to nejako pomenovať? Uplne mám z toho paniku, ako to zvládneme finančne, psychicky. S malým bábom na tú zodpovednosť dozrejeme spoločne, ale toto je taký šok že už sa cítim ako odpad spoločnosti, že sa vo mne bijú všetky pochybnosti, strachy a úzkosti.
Ahoj, ja som taký vek učila na SŠ a mnohí mali rôzne osudy. Možno budeš prekvapená ako zodpovedne sa bude správať. Jemu je tiež určite veľmi ťažko, stratil mamku a aj sám chápe, že vám vstupuje do súkromia. Keď vravíš, že je to normálny chalan, nebála by som sa toho. Jasné, že bude to od vás oboch obeta, ale pre neho je to teraz veľmi dôležité, že ho chcete. Všetko sa porieši a možno vám bude po mimčo chodiť do škôlky 😉 a rád ! Inak , ak by bol problém, určite by som sa obrátila na nejakú psychologičku, možno aj tak preventívne, len sa vykecať, poradiť ako to celé nastaviť. Aj pre vás a aj pre neho. Držím prsty!
Ľahké to nebude. Život zvyčajne nie je ľahký a už vôbec nejde podľa našich predstáv. ;)
Svoje vlastné deti či partnera milujeme a i tak je to občas ťažké. Vy na výber nemáte. Neverím, že by človek so srdcom neposkytol domov a lásku svojmu najbližšiemu.
Chce to od začiatku otvorenú komunikáciu, nedusiť v sebe krivdy a pocity. Určite si svoje zažil ten chlapec i tvoj manžel. V podstate stratili oboch rodičov. S trochou lásky, porozumenia a občas i zatatych zubov to zvládnete.
Moja sestra zomrela veľmi mladá. Zostalo dve deti úplne na začiatku puberty. Chvíľku bývalo u nás obývačke jedeno, chvíľku druhé. Prežili sme s nimi krásne i ťažké chvíle. Pre mňa je teraz veľkou satisfakciou, keď mi prinesie jeden z nich už svojho drobca a vzťah medzi nami je veľmi dobrý. Som rada, že to vtedy ustál i môj manžel. Boli sme mladučkí a čerství manželia.
Veľmi držím päste.
Myslím, že sama vieš, že tu iná možnosť než ho prijať medzi seba nie je ❤️ Držím palce, chápem tvoje pocity a je to normálne. S takýmto životom si určite dopredu nerátala, ale máš možnosť zachrániť niekoho, kto sa nie svojou vinou ocitol vo veľmi ťažkej životnej situácii. Buďte mu oporou, ale vysvetlite, že aj vy potrebujete pomoc. Preto ak bude môcť a stíhať popri škole, tak brigády, nech finančne vypomôže. Pomôže vam určite aj s bábätkom, veď bude jeho strýkom. Bude to iné než si plánovala, možno o niečo ťažšie, ale verím že to zvládnete ☺️
Ak je tvoj strach cisto o financiach, tak nemusis sa az tolko bat, ze by vsetko bolo na vas.
Vybavte mu v Socialnej poistovni sirotsky dochodok, kym studuje, bude mat nan narok. Ak je len jedna sirota, tak je pravdepodobne, ze by mal narok na 40% z predpokladaneho invalidneho dochodku po matke. Co nemusi byt malo, podla toho, ake mala odvody. Tu su priklady na vypocet sirotskeho:
https://www.socpoist.sk/sirotsky-dochodok/1291s
Tu je narok na prispevok pre dieta zverene do pestunskej starostlivosti:
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn...
Tam sa pise, ze pestunske je vo vyske "nad 15 rokov veku vo výške 2,5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne," - pricom, ak ma dieta nejaky prijem (mal by sirotske), tak sa to o tento prijem znizi... to znamena, ze v suhrne by ste dostavali aj tak len "vo výške 2,5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne".
Zivotne minimum je tu: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn... ... cize minimalne 268 Eur by dieta dostavalo - ak by aj nemalo sirotsky - ak vyjde sirotsky vyssi ako tao suma, tak bude ono same dostavat len sirotsky.
A okrem toho prispevok pre pestuna rodica:
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn...
"Príspevok je vo výške 1,95 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne." .. co vyjde priblizne 210 Eur.
Este su tam mozno aj nejake dalsie prispevky, to sa vsetko popytajte, tie ypocty su len priblizne, neviem ako sa zaokruhluje a tak... ale nemusite as bat, ze to dieta by bolo financnou zatazou len pre vas rozpocet, ono ma nejake naroky, kym studuje...
Tak inak - dusevne, ano moze to byt tazke, starat sa zrazu o pubertiaka, ale moze vas to ako rodinu velmi zblizit, ak nie je problemovy, velmi posilnit. Aj jeho do dalsieho zivota. Asi by ste museli mat vacsie byvanie, aby mal samostatnu izbu, co by bolo tazsie ak by ste mali deti, lebo aj tie by mozno casom chceli svoju izbu... no ak by ste si to vsetko vysvetlili, ze aj z jeho peniazkov sa bude na to prispievat, pripadne mu aspon dajake sporenie, ci poistku uzavrite... A ked bude dospely, student, pracu si moze dobru najst, brigadu, a aj vlastne byvanie - tak vase deti tu izbu ziskaju...
Este su tam tieto dva prispevky:
Pri zvereni do starostlivosti jednorazovy prispevok: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn...
Je tam taka jedna otazna podmienka - asi zalezi, ako by to posudzovali, ale kedze zije u starych rodicov a nema vlastne byvanie, myslim, ze by mu to mohli priznat. A hned by ste mali peniazky napriklad na vybavenie jeho izby, alebo na prechod do vacsieho prenajmu.
Pri ukonceni starostlivosti jednorazovy prispevok: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn...
Zaráža ma, že sa to vôbec pýtaš. Pre mňa by bola automatická vec postarať sa, ved je to jeho brat. Kam má chudák ísť, do domova? Strašné...
Pozri sa začiatok bude ťažký,ale keď vravíš že je chalan v pohode zvládnete všetko a vermi bude chcieť aj chodiť na brigády a časom vám pomôže aj s vašim dieťatkom ja by som to spravila hneď
Divné. Doteraz sa kto staral? Starí rodičia? Tak sadnite s nimi a dohodnite čo a ako ďalej. Aj finančne. Možno budú ochotní pomôcť, len si už chcú žiť svoj život, čo úplne chápem. Každopádne, bude to veľmi náročné a určite aj skúška vášho vzťahu, mať chalana nonstop doma. Držím palce...
Ja si myslím, že ten chlapec sa cíti horšie ako ty. Ak je rozumný ver tomu, že si sakra bude vážiť, že ste mu podali pomocnú ruku a neskončil niekde v domove. Ma 16 on už nebude potrebovať takú starostlivosť ako novorodenec. Tie roky tak ubehnú že ani sa nenazdas a postaví sa na vlastné nohy. Môže ti pomôcť, aj s bábätkom. Chápem tvoje obavy predstavovala si si to inak, no keď stanovíte nejaké pravidla verím, že to zvládnete všetci. Ináč určite naňho budeš dostavať nejaké peniaze, sirotské, prídavky.. on si potom môže tiez ísť privyrobiť. O 2 roky je plnoletý. Podľa štýlu akým píšeš niesi zla len sa v tebe boji dve veci, ja si myslím že keby ste sa naňho vykašlali budeš si to vycitat a čo je horšie aj jemu sa môže zrútiť svet že ostal na všetko sám. Ma 16 dajte mu nejaký základ do života, svetlo nádeje v tejto hroznej situacii.
@cocolino234 Chcem ti povedať, že ťa obdivujem ako si sa popasovala so svojím osudom 🙂
@dievcacitajucelist naozaj veľmi si vážim tieto milé slová. ❤️🌸
Ved este ani tehotna nie si ... chalan za chvilu dospeje... za mna tvoj partner je super brat 👍 ... zivot treba brat tak ako pride, rodina si ma pomoct hlavne ak ide o deti ktore zrazu ostanu same... si predstav ze sa to dozvie ten chalan, ze takto uvazujes?
Ja byt na mieste tvojho partnera tak uprednostnim brata pred tebou, mam o 11r. mladsiu sestru, nikdy by som ju nedala na druhu kolaj.
Partner prišiel s tým, že ma ľúbi, ale pochopí ak sa na túto situáciu necítim a že ak mu poviem, že toto takto nechcem, tak s bratom nájde iný podnájom a mňa nechá žiť si v podstate jednoduchší život. Že by ho veľmi mrzelo keby cítim nejaké zviazanie, na ktoré nie som možno pripravená a síce ho to bude veľmi bolieť, bude rešpektovať aj túto možnosť. Na čo (pochopiteľne) som sa rozrevala o dušu že to nechcem, ale musí pochopiť aj on mňa, takisto ako by som chápala aj ja jeho že je to pre mňa ťažké. A tak trochu sme si rozdelili úlohy, že dohliadať aby nebol problémový bude on, takisto ako bude riešiť veci v škole, ja jeho budem "učiť pomáhať" v domácnosti. Že chce, aby z neho bol chlap pripravený na život, aby sa dokázal o seba postarať keď raz od nás odíde a nebude odkázaný na starostlivosť ženy. Zapájať sa do prác v domácnosti sa bude, takisto ako by to raz robili naše deti, nájdeme mu po čase brigádu. Budeme sa ho snažiť "vychovať" najlepšie ako vieme, čo najviac ho naučiť, pripraviť do budúcna s tým, že kedykoľvek môže za nami prísť a zveriť sa. Verím, že to dopadne dobre.
@tykat prepáč, ale ak ma niečo teraz vytočilo do biela je tento komentár. Kde som napísala, že tu partnerovho brata nechcem? A že moje rozhodnutie je také, že sa rozchádzame a robte si čo chcete? Áno, nemám absolútne žiadny problém priznať, že mám strach a určité pochybnosti. Aj som to priznala pred partnerom, nebudem sa hrať na chrumkavú že ale prosím ťa, toto zvládneme ľavou zadnou a vnútri budem revať od strachu. Sami sme relatívne mladí, nemáme ešte asi 30 rokov (ja už vonkoncom nie) a zrazu sa stane niečo, o čom som v živote nesnívala že zrazu sa ten život trochu obráti naruby. Takisto ako by sa obrátil naruby s našim spoločným dieťaťom. Doteraz sme žili úplne iný život, sem tam wellness, kamaráti, chaty, možno sexu viac ako je zdravé. A zrazu máš doma stredoškoláka, ktorému sa kompletne tiež pretočil život, nové prostredie, zrazu nemá školu za rohom, zrazu si neľahne do tej istej postele, zrazu nebýva s mamou ale bratom a jeho priateľkou. Kľudne keď dozreje, mu raz povieme aký sme mali strach, ako sme sa báli. Ale myslím, že to pochopí aj sám. Tak nechápem o akom uprednostňovaní tu trepeš, keď som nikde nenapísala, že na nich kašlem a robím z toho scény. Vyššie bolo úplne jasne povedané, že potrebujem iba povzbudiť, nič viac.
Chudak chlapec:(treba mu pomoct vobec nerozumiem preco sa mu stari rodicia tak otocili chrbtom.Dolezite je, ze je sa neflaka, nepije...po mame nic nezdedia?pomozte mu o 2,3 r si mozno najde frajerku ci sam sa bude chciet osamostatnit.Verim, ze ked si ho posadite a poviete mu, ze mu pomozete, ale tak isto ocakavate, ze mu nebude treba natierat chlieb, ze bude zodpovedny ...dobre sa ucit, ze najdete kompromis.
@autorka brat sa rozhodol správne, že neopustí brata a kvôli hlúpym 2-3 rokom naozaj nie je dôvod odchádzať z vášho vzťahu. Môj brat a jeho žena boli tiež mladí, verím, že vy budete zodpovednejší. Pripravte si veľkú dávku lásky, tolerancie, empatie a nervov s papierovačkami a so sociálkou. A hlavne chlapcovi povedzte, že brat musí byť trošku autoritatívny aj keby nechce, nebude sa hrať na otca, pretože chlapec ho ako otca nikdy brať nebude, to viem sama ale musí ho rešpektovať, je vhodnejšie toto predtým prediskutovať ako len začať rozdávať príkazy. Držím Vám palce! 🙂
@cocolino234 verím že na toto je partner dosť rozumný a ešte hodia "bratskú reč" ako to rád nazýva. Aj predtým mal na neho dobrý vplyv, snažil sa s ním tráviť čas, brať ho von, k nám, chodili spolu cvičiť proste všeličo možné. Mladý k nemu aj dosť vzhliada. Aj čo sa týka dievčat tak si chodí po rady.😀
Musím povedať, že podľa tvojich vyjadrení si veľmi sympatická a rozumná baba a tvoj priateľ je správny chlap. Situácia je ťažká pre vás všetkých, ale je super, že sa o tom viete doma otvorene porozprávať. Držím ti palce, nech to nakoniec ide oveľa oveľa ľahšie, ako sa teraz obávaš 🤗.
Urcite to zvladnete. V takejto situacii musi rodina drzat spolu. Spoji vas to, uvidis. Je dobre si vsetko premysliet dopredu, dohodnut sa. Bude to trvat, kym sa zladite, chlapec urcite vnutorne trpi, ale bude vam vdacny. Ja som nikdy neolutovala, ze sme synovca vzali k nam, hoci nasa rodina uz bola kompletna. Teraz by nebola kompletna bez neho. To, ako sa tvoj partner zachoval, ukazuje, ze je spravny chlap a ze sa da nanho spolahnut 👍
"...nemáme ešte asi 30 rokov (ja už vonkoncom nie) a zrazu sa stane niečo, o čom som v živote nesnívala že zrazu sa ten život trochu obráti naruby..."
Tak v živote sa nedeje len to o čom snívaš. Ako dlho ste spolu s partnerom? Píšeš otec v base, mama zomrela, starali sa starí rodičia... To ťa nikdy nenapadlo že by nemuseli vládať? Že to asi padne na vás? Sorry, ale prídeš mi ako keby ten chalan zrazu k vám spadol z neba. Partner je rozumný, že ti to takto na rovinu povedal. Ak to nedáš tak bude bývať on s bratom a ty sama, žiadny problém ak sa na to necítiš. Asi vidí že to tebou zatriaslo.
@tykat to je úplne normálne že to ňou zatriaslo, kým by to nezatriaslo?
Autorka, podľa mňa sa k tomu staviaš rozumne! Naozaj držím palce, tiež sa mi z tvojich príspevkov zdá, že ste s partnerom na správnej ceste, uvedomujete si nové povinnosti a pekne ste si podelili úlohy ako ďalej ❤️ O takýchto veciach sa treba rozprávať, vyjadriť aj svoje obavy, je to úplne v poriadku. Držím palce 🙏
@tykat nie, skutočne mi nenapadlo že umrie 50 ročná žena. Zo dňa na deň, z ničoho nič. Starí rodičia ho v opatere nemali. Tuším tebe spadli z neba skutočnosti, ktoré vôbec nie sú pravdivé. Veľmi sa ospravedlňujem za to, že to neberiem ako prechádzku ružovou záhradou a dovolila som si mať strach.
@kaca222 ďakujem ♥️ tuším som vôbec nemala mať pochybnosti, lebo teraz tu budem za nejakú bezcitnu sviňu ktorej spadol chalan z neba....
To, že máš pochybnosti a strach, len ukazuje, že si zodpovedná a kedze máš ❤️ , vzdavas sa svojho sna
Myslím že dobre.viete, čo máte robiť. Ten chalan má super brata a ty mu budeš určite dobrou podporou.
Hlavne sa.neboj, čo ak...to dopredu aj tak neviete. A možno kým budete mať vlastné deti, chalan už bude dávno sebestačný.
Držím palce.
Nie je to ľahká situácia. Mám sestru v podobnom veku ako je brat tvojho priateľa a ja nemám ešte ani 30. Ak by sa ale nedajbože čokoľvek stalo tak by som si tu sestru k sebe vzala a pomohla jej najviac akoby sa dalo. Chápem aj tvoje obavy a strachy ale ty toho chlapca opisujes akoby mal 3, ale on má 16. Jeho veľmi ani vychovávať nemusíte, to určite stihla jeho mama. Jediná vaša starosť je ho trochu nasmerovať do dospelackeho života, podporiť ho pri ukončení strednej. Možno ak sa rozhodne pre vysoku školu tak podpora sa zíde aj tam a ukazat mu možnosti, že si môže nájsť aj brigádu. A čo by som chcela by bolo aby sa stal súčasťou domácnosti čiže prácu by som delila medzi troch. Čo viac sa tam dá riešiť? Na chaty, wellnessy a dovolenky s partiou môžete chodiť naďalej. Ak by ste mali obavy ho nechať samého doma tak na ten čas by som ho poslala k jeho babke a dedovi a koniec koncov chlapec rastie a myslím si že aj neskôr ako taký 18 ročný zvládne ostať doma sám kľudne aj týždeň. A plus dovybavovat príspevky na ktoré má / máte nárok a financie už nejak dáte dokopy či?
A nad rozchodom s priateľom by som ani neuvažovala. Od toho ste tu dvaja, aby ste zvládli aj ťažšie životné situácie. A tých môže byť ešte veľa či sa nám to páči alebo nie.
Tak za prvé ťa veľmi chápem, ale chápem aj tvojho partnera aj chlapca.
Za druhé sa na to pozri pragmaticky. Nebude to na stálo, bude to tak na cca 4-6 rokov. A finančne? No ak má otca, musí mu platiť výživné aj z basy ak mama zomrela, dostáva mladý sirotské, ak si ho dáte "papierovo" do starostlivosti, budete dostávať na neho rodinné prídavky a iné výhody ako je úľava na dani.... Pozri sa, ja mám doma dvoch rotvajlerov a ich strava a občas veterina a iné chujoviny okolo ma stoja viac ako také decko 😅 (brať ako srandu) a ani prídavky na nich nedostávam 😎 Plus na vreckové si chlapec bude môcť zarobiť ak si nájde brigádu. Moja dcéra pracuje v mekáči a veru zarobí si ak si mákne aj 600€/mesiac v čistom teraz cez prázdniny a cez školu tak +/- 400. Hlavu hore, nič nieje také hrozné ako to na začiatku vyzerá.

Ahoj, viem ako sa cítiš...teda aspoň približne... Ja Ti poviem za seba, určite by som "švagra" vzala k sebe.. zostal sám ako prst - bez mamy, otca, jediný kto mu zostal je brat a Ty..nedokázala by som žiť s pocitom, že kvôli môjmu strachu, čo bude so mnou a partnerom ho nechať prežívať pubertu v domove, či u pestúnov.. všetci pubiši sú skôr lemraví, leniví a chcú sa iba zabávať..ale to patrí k veku... AK je normálni, a vy mu dokážete zabezpečiť pocit "rodiny", spolupatričnosti, keď bude vidieť snahu vás dvoch i on to pochopí... veď má 16...o 2-3 roky doštuduje..bude samostatný.. to je minimum, čo mu môžete dať, no on si to bude navždy pamätať, že ste mu pomohli... A bábätko a cestovanie ? A, Všetko sa dá, len treba chcieť... Zvládnete to, uvidíš...