Problémy so synom v predpubertálnom veku

rusovlaska883
7. nov 2018

Ahojte,

nevedela som, do ktorej kolonky tento problem pridat, tak skusim sem.
Myslim si, ze este to nie je urgentne, ale som za to, ze problemy sa maju riesit, kym neprepuknu vo vacsom ...
Mam dve deti, som cca rok rozvedena.
Deti sa pomerne casto vidaju aj s otcom - mame to sudom stanovene a viac menej ideme podla harmonogramu, plus kedykolvek by ho chceli vidiet aj mimo toho a nenarusa to nas program, mozu ho kedykolvek navstivit (alebo on ich).
Snazim sa s ex vychadzat dobre, nijako proti nemu deti nestvem.
Su teraz v kritickom veku, v zaciatkoch 2. stupna ZS a tu sa nam v poslednom obdobi zacina problem so syncekom ...
Dcerka je snaziva, ucenliva, ambiciozna, snazi sa vynikat v skole a zodpovedne sa pripravovat, zapaja sa do sutazi a pod. Poslucha, zdoveri sa mi, je to celkom fajn. (az na to, ze do brata pod chvilou zapara a neustale sa s nim snazi porovnavat..., ale to je zas na inu temu ... )
Ale co sa tyka synceka, tu to ide rapidne dole kopcom.
U neho je ta vyhoda, resp teraz to uz vnimam ako nevyhodu, ze je neskutocne prirodzene inteligentny a pali mu to. Lenze "vdaka" tomu sa v skole ani na kruzkoch nikdy nemusel velmi snazit a islo to aj samo. Lenze casom sa dostavame do stadia, kedy tento jeho pristup jednoducho nestaci a treba zacat makat. Naproti tomu jeho sestra je zvyknuta, ze cokolvek chce, musi si to oddriet - lenze tym padom je tento navyk v nej pestovany odmalicka a nema teraz problem fungovat.
Naopak, syncek je teraz v stadiu, ze nic sa mu nechce, ulohy si robit nebude, ved naco, ziadna nie je, ucit sa nemusi, ved si to pamata z hodiny, ked sa spytam, co preberali, pokrci plecom, .... - a potom su stresy rano pred skolou. Zatial dostava dobre znamky, lenze uz vidim, ze snazi sa povinnostiam vyhybat, prip ked zisti, ze na nieco zabudol, zacne sa tvarit, ze mu je zle, je chory a pod, a teda "nemoze ist do skoly". Dlhodobo sa venuje jednej zaujmovej cinnosti (hra na hudobny nastroj), kde fakt vynikal, bol oceneny spomedzi 800 ziakov ... lenze teraz len place, ze on si cvicit nebude, kazdy je na neho zly, boji sa ucitela a podobne. Ale ja vidim, ze si vymysla. Proste zvolil postoj, utekat pred povinnostami, pred zodpovednostou, a radsej si vypocuje hubovu polievku, ako by sa posnazil ... radsej sa nepripravi na hodinu a s kamennou tvarou si vypocuje ucitela, ktory mu to vycita (a potom mne doma place, ze je na neho ucitel zly), ako by si mal riadne cvicit a nemusiet toto absolvovat. Pripadne odo mna ako od rodica ziada, aby som vsetko taketo zehlila ja a ospravedlnovala ho, aby nebol on ten zly. Co samozrejme odmietam a potom na mna ide s citovym vydieranim, ako sa zanho nikdy ako matka nepostavim a pod...
Je absolutne neambiciozny a nesnazi sa.
Neviem, aky pristup zvolit, ako ho opat nastartovat?
Jedna vec su geny, bohuzial, ex bol velmi podobny typ a v tom prostredi samozrejme svojho casu fungoval aj syncek, druha vec zacinajuca puberta ....
Inak sa im snazim vela venovat, vela sa rozpravame, zatial sa mi zdoveruju aj s tym, ked ich nieco trapi, nezatajujem im veci, noveho partnera nemam....
Este mi napadlo - takisto mi v poslednej dobe (par tyzdnov) zacal odvrkovat, kricat, prestava ma respektovat - toto znie samozrejme najvaznejsie z celeho, zatial je to vsak len mierne, ale skratka vidim, ze si dovoluje podstatne viac ako doteraz a odmieta konstruktivnu spolupracu.
Dakujem za Vase rady a nazory, ako postupovat 😉

P.S Vidim, ze zasa som sa rozpisala 😝

kvetinka75
8. nov 2018

@rusovlaska883 asi to nepovažuje za dôležité. Toto sú len také drobnosti, ktorým možno teraz neprikladá nejaký význam. Je v puberte, môže sa to hocikedy otočiť. Časom si to možno uvedomí a bude sa na to viac sústrediť. Ešte nič nie je stratené. Ešte nevieš čo mu život prinesie, možno bude perfektný v niečom úplne inom, čo ho chytí neskôr.

0silvia0
8. nov 2018

@kvetinka75 no ja bývam v dome, po bazéne netúžim. Ja ani nemám po čom by som túžila - myslím tie majetkové záležitosti. Mne záleží na dobrých vzťahoch v rodine, na spoločných chvíľach, ja ani nie som cestovateľ a užívač dovoleniek. Ja si ani dovolenky neviem užiť, mne je najlepšie vo svojom prostredí, so svojimi ľuďmi a záležitosťami. Ja si viem urobiť sama takú pohodičku, že na toto sa najviac teším.
Mne práveže kariérne záležitosti nedávajú zmysel, je to len práca, nepotrebujem nikomu (ani sebe) dokazovať, že som úspešná, dobrá, výnimočná. Ani nepotrebujem, aby ma niekto obdivoval. Ja som asi čiastočne divná 😕

0silvia0
8. nov 2018

@kvetinka75 a ešte mám také vnútorné pocity, že mala by som byť asi ambiciózna, nech lepšie zapadám do spoločnosti, ale sa mi nechce 😀

kvetinka75
8. nov 2018

@0silvia0 ja jediné po čom som nikdy netúžila a ani netúžim, zapadnúť niekde, len preto, aby som zapadla. Ale ak by som aj chcela, asi by to bol malý impulz pre mňa, aby som bola ambicioznejšia. V tomto prípade je u mňa lenivosť silnejšia 😅

0silvia0
8. nov 2018

@kvetinka75 no ja som odjakživa nezapadala, takže už ani nechcem. Kedysi v nejakom pubertálnom veku a v mladej dospelosti som aj chcela zapadať, ale už mi je dobre tak ako to je, neriešim, cítim sa už v mojom životnom rozpoložení zastabilizovaná a nájdená😍

katyd
8. nov 2018

@rusovlaska883 Myslím si, že sa nemusíš znepokojovať, píšeš, že má dobré známky, pre neho sú tie vizitkou a ohodnotením zatiaľ, v tomto veku ho nepresvedčíš o tom, že má byť viac zodpovedný, keď si myslí, že je, keďže má tie dobré známky a nepotrebuje zatiaľ vynikať nejako v ostatných veciach. Proste tvoje rozmýšľanie nebude nikdy jeho rozmýšľaním a už vôbec nie s ohľadom na to, že ty si žena a on chlap. Treba ho nechať, nech sa poučí na vlastných chybách a nechci silou mocou predísť za neho všetkým chybám ty, pretože to ho do života nič nenaučí, ani tej zodpovednosti. Veď si zober seba, ako si sa naučila najlepšie veci ty? Asi tiež vtedy, keď si tú chybu urobila a už si ju nechcela opakovať. To nehovorím o nejakých veľkých veciach, myslím, nechaj, nech dostane aj poznámku, aj zlú známku, ak je to v ňom, bude to chcieť napraviť, ale ak nebude chcieť, ty sa budeš zlostiť na neho celú školskú dochádzku, aj tak nedosiahneš toho veľa. Nechajme našich synov premeniť sa na mužov, dokážu to takmer aj bez nás žien 🙂. Prikláňam sa k jeho otcovi, musí sa sám učiť zodpovednosti, nemám veľmi vedomosť o tom, že by nejaká mama neustálym opakovaním - hučaním, nervozitou a pod. "prevychovala" nejako veľmi syna. Skôr ho treba vyhecovať nejako k činom, k zlepšeniu - napr. veta "čo už, keď to vieš len na dvojku, trojku a pod." má oveľa väčší efekt ako nejaká nervozita, zákazy, príkazy 🙂

alaguema
8. nov 2018

@rusovlaska883 no, mne sa zdá, že trochu premotivovaná si. Možno tvoj syn proste nepôjde takou cestou, aká by sa páčila tebe. A zrejme aj rozvod na ňom zanechal stopy. Tvoj ex manžel má pravdu - deti v tomto veku už nemajú mať nad sebou rodičovskú kontrolu, čo sa úloh a učenia týka. Ak niečo neurobí, nenaučí sa - vyžerie si to. Jednodznačne mu vysvetli, že zaňho nebudeš žehliť absolútne nič a tak aj urob. A že je neambiciózny, je úplne v poriadku. Je to dané povahou. Ber ho takého aký je. Možno to nebude super mega úspešný odborník, ale iba priemerný pracovník, ale milujúci muž a otec a aj to je veľká hodnota.

rusovlaska883
autor
9. nov 2018

@alaguema Ano, som premotivovana a uvedomujem si to 😀
Napriek tomu, myslim si, ze pokial ma dieta na nieco obrovsky talent, bol by hriech to nevyuzit ... Samozrejme, nechcem ho do nicoho nutit, ani na nom realizovat svoje ambicie z mladosti ... ale v kazdom veku dietata prichadzaju nejake obdobia, kedy sa mu nieco nechce ... a pokial by to bolo cisto na nom, nevenoval by sa nicomu, lebo uz je jednoducho na takej urovni, kedy musi prekonavat prekazky, svoju komfortnu zonu a vyvinut nejaku snahu ...

rusovlaska883
autor
9. nov 2018

A napriklad dnes mi mlady pan oznamil, ze pisu dve pisomky .... pritom viem, ze ani na jednu sa nepripravoval, lebo este vcera mi tvrdil, ze nic netreba . V poriadku. Inokedy by som ho zacala skusat a snazit sa dohnat to vsetko, ale ked on nema zaujem, ja sa trhat nebudem .... Povedala som mu len, ze v poriadku, ked prinesie dobre znamky, neriesim. Ale ak nie ... potom ma mlady muz sakra problem 😝

lili777
9. nov 2018

@rusovlaska883 prepáč, nemám moc času, prečítala som si príspevok a dve tri odpovede. Podľa tvojho popisu usudzujem, že si normálna uvedomelá matka /aj tvoj ex otec/, nerobíte deti žiadne stresy a jeho správanie je asi také, ako správanie môjho malého, ktorý má za chvíľu 10 rokov. Asi sú to prvé náznaky puberty - presne toto zažívame doma. Zrazu samé odvrávanie, lenivosť, všetko rýchlo rýchlo urobiť, odlajdáčiť, na čo sa dá, na to sa vykašľať, keď vynesie smeti, tak sa tvári, že kvóta je splnená na celý týždeň. Posledné dni sa sťažuje aj učiteľka, že nedáva pozor, na všetko kašle, že je lajdák a pritom inteligentný chalan. Doma jedy, že sa treba učiť, dokonca prvé pokusy zvyšovať hlas aj na mňa, aj na muža. Myslím, že treba hlavne zhlboka dýchať, vysvetľovať a keď nefunguje, bohužiaľ u nás tresty. Zákaz PC, mobil na týždeň, zákaz TV, krúžky, šport nezakazujem, nech vybije energiu. Tým že volím trest na týždeň a nie jeden deň, tak chlapec už zváži, ako sa bude správať, včera na mňa vyletel a dokonca sa ospravedlnil. Náš syn je tiež menej empatický, takže niektoré vzory musí odpozerať, každodenná realita je "zaujímavá". Myslím, že tvoj si nejako extra nevymyká iným chalanom, ktorí idú do puberty, ja sem tam zvažujem psychologičku, ale zatiaľ to dávame. Ona aj tak "nezmení" dieťa, poradí iba tebe, ako riešiť dané situácie. Fungujú všade klasické centrá psychologickej a pedagogickej prevencie, sú bezplatné, tak možno sa skús poobzerať a poradiť. Držím palce, treba len vydržať. Puberta bude asi ešte horšia🙂

lili777
9. nov 2018

@rusovlaska883 toto lajdáčenie a dlabanie na školu začína aj u nás. V pondelok po deviatich dňoch doma doniesol poznámku, že nemá úlohu, v utorok poznámka, že nemá pomôcky na pracovné vyučovanie. Mali si doniesť rolky z toaletného papiera. Keď som sa ho opýtala, prečo ich nemal, tak na mňa normálne vyletel, že on na to zabudol, akoby som ja bola tá vinná. Dala som malý slovníček, aby si tam zapisoval a nezabúdal, lebo poslednú dobu "zabúda" na všetko. POzeral na mňa, že on si predsa nebude písať, tak som mu len jednoducho odpovedala, že v poriadku, bude už dostávať za poznámky iba tresty. Ak donesie, že niečo nemá, už ma nezaujíma "zabudol som", beriem mobil, beriem notebook na týždeň. A viac som s ním nediskutovala. ubehli 2-3 dni, píše si radšej🙂 Myslím, že bez primeraných trestov /nie bitky/ to nepôjde...aj my dospelí sa učíme trestami - nedodržíš rýchlosť - pokuta, nezaplatíš na čas - pokuta...

janage
9. nov 2018

@rusovlaska883 podobne som mala s dcerou. Prvy stupen sa nebolo treba ucit. 5.roc. to iste. A prisiel 6 a zatial co ini finisovali a zlepsovali znamky u nas 2,3. Ja mam postoj, ze nejde o znamku, ale o vedomosti. Takze pri viacerych zhorseniach som preskusala a zistila, ze nevie. A to mi vadilo. Ucivo ZS nie je jadrova fyzika, ale zaklad, na ktorom bude dalej stavat. Takze mne je jedno aku ma znamku, kolki vedeli horsie, lepsie. Ja pozadujem, aby zaklady ovladala bez pardonu. Neporovnavam z inymi ale ci ona sa zlepsuje alebo zhorsuje oproti min. obdobiu. Projekty zasadne za nu nerobime. Poradime, ale sama si musi robit. A to som sa napocuvala, ako ostatnym robia rodicia. A velakrat aj tie rodicmi urobene na 90% su lepsie ohodnotene. Zatial mame system, ze ak je v skole v pohode nech sa uci podla svojho sposobu. Ak sa znamky zhorsia preskusam. Ak vie neriesim. Ak nie musi sa doucit. A zacina kontrola z mojej strany, ci ucivo ovlada. Tiez sa musela naucit ucit sa. Kruzky to je ina kapitola tam sme museli priskrtit lebo aj 2 na den by chcela. Zaklad je, ze vybera,si sama. 1 den v tyzdni musi byt bez kruzkov. A musi dokoncit obdobie na ktore sa,prihlasila aj keby co bolo. To ze kruzky stale obmiena neriesim, vyskusa viac oblasti.

janage
9. nov 2018

@janage s inymi

eliska13
9. nov 2018

@rusovlaska883 mám takého istého aj vek.Dobry žiak, dá sa s ním dohodnúť, doma všetko porozpráva ALE treba nad ním stát ako drab.kontrolovat pýtať sa...dnes dostal prvú 5, lebo mu chýbali poznámky z učiva tiež si myslím, že sú veľkí a treba, aby mali svoju zodpovednosť za to čo robia, nerobia... práve preto som sa večer nepýtala máš všetko určite?a dnes som bola odmenená🙂
Zmenia sa v 11,12 r to príde všetko je easy, nič netreba, sú to hlúposti, načo je to veľká zmena a tiež sa s tým potrebujem vysporiadať.
Tiež neviem čo je správne nechať to už na ňom, či dohliadať čo človek to nazor

eliska13
9. nov 2018

@lili777 myslím, že všade je to rovnake🙂Chce to veľkú dávku trpezlivosti empatie a zase nenechať so sebou zametat a manipulovať.
@rusovlaska883 keď som sa o podobnom rozprávala so psychologičkou nie kvôli synovi riešila som tam svoje dilemy povedala mi, že ale veď to je chlapec, nemám byť prísna, nemám byť premotivovana, dokonalá....v 5 r iný štýl učenia viac samostatnosti už bolo učenie na ňom iba som skontrolovala, preskusala hneď sa zhoršil na pol roku, ak som pridala hneď mal samé jednotky vôbec mi nejde o známky, ja sama som v jeho veku mala dvojky,, ale je mudryy scitany len lenivy a prečo sa má zlajdacit?Ja akonáhle polavim hneď polavi aj on.Podla mňa toto nie je na psychológa čo počúvam z okolia strašne začnú tí chalani vystrajat, až mám obavy čo bude o rok, dva, tri
Môj sa potom ospravedlní je mu to ľúto, ale sú to známky z lajdackosti, nepozornosti.A už naozaj nemám síl ho kontrolovať dokedy do 15 r??Už musí pochopiť, že toto je moja práca, vizitka som za to zodpovedný.Moj syn nemá problém mi povedat, že ja za to môžem, lebo som ho nepreskusala manipuluje krásne.Zvalit vinu na druhého.Este sa cíti ukrivdeny🙂

alaguema
9. nov 2018

@rusovlaska883 ľudia, ktorí sa narodia pre hudbu, obvykle pre ňu aj žijú a uvedomujú si to od detstva. Ale to sa bavíme o genialite. Budúcich, súčasných alebo minulých slávnych hudobníkoch. Jednak mám rada biografické diela významných osobností a jednak mám k hudobníkom blízko, aj keď sama nie som hudobníčka, ale poznám od profi hudobníkov, cez poloprofi až po amatérov, ktorí robia hudbu len pre radosť a myslím si, že nadpriemerný silný talent sa vo vhodnom prostredí nestratí. Aj z priemerne nadaných vyrástli zdatní hudobníci, ktorí sa dokonca hudbou živia (filharmónia), jeden prípad kde bolo dieťa vyslovene donucované, dnes je spokojný, lebo mu skôr vyhovuje životný štýl, ktorý mu hudba ponúka, ale na detstvo nemá dobré spomienky a sám vie, že nikdy nebude nič viac, ako rádový muzikant, sám hovoril, že by sa možno našiel aj v inej profesii, jeho osobný život je celkom katastrofa, je nevyrovnaný...Myslím, že základ je nájsť rovnováhu medzi tým, čo to dieťa reálne v danej chvíli chce a čo ty považuješ za kultivovanie jeho nadania, ktoré by nikdy nemalo byť na úkor jeho osobnosti.

rusovlaska883
autor
9. nov 2018

@alaguema On momentalne ucinkuje v 2 velkych hudobnych zoskupeniach, jednemu dajme tomu "sefuje" ... ale vobec nema problem tam neprist (ked sa teda "tvari", ze ho nieco boli, neciti sa dobre alebo podobne - proste nechce sa mu), alebo sa nepripravit, a je mu sumafuk, ze su od neho zavisli ostatni ludia .... Toto je to, kde mu chcem vstepit ten pocit zodpovednosti.

rusovlaska883
autor
9. nov 2018

@eliska13 Asi mame synov ako cez kopirak 😝

alazala
9. nov 2018

@rusovlaska883 vieš to s tou hudobnou je asi bežné v jeho veku. Podľa toho, čo nám rozprávali učiteľky na hudobnej, prechádza tým asi každý. Tuším aj nedávno o tom rozprával nejaký známy hudobník (už si nespomeniem ktorý), že on bol taký istý. Ak je syn naozaj talentovaný, treba ho podržať 😊