S partnerom som 11 rokov a stále nie som pripravená na dieťa
Ahojte, zakladám anonymnú diskusiu, lebo sa hanbím asi za to ako to s plánovaním dieťaťa mám. Príde si ina, divná. Ide o to, že mám naozaj dlhy (11rocny vzťah). Mám perfektne manžela. Sme finančne zabezpeceny. Po svadbe sme si povedali, že by sme mohli mat rodinu. Po svadbe som už užívala kyselinu listovú. Ale napokon som manzelovi povedala, že ešte na to nie som pripravená.(on to ma tak, že tieto veci necháva na mne primarne). Ide o to, že vekovo by som mala byt prípravena. Nechcem sa porovnávať, ale asi 3/4 spolužiaciek už má deti. Takze vidím, že u mna je to iné. Nemáme dôvod nejaký vážny to odkladať, ale ja sa toho celého bojím. Bojím sa ako bude zvládať tehotenstvo. Niektoré kamošky to mali biedne či už psychicky alebo fyzicky. Viem že je to veľmi individuálne, ale skor to beriem, tak že skratka neviem aké to bude u mna a môže sa vyskytnúť táto komplikácia. Ďalej sa desim porodu aj keď bolesť zvládam dobre ale absolútne si neviem predstaviť čo to je za bolesť a celkovo ako to prebieha (bojím sa toho neznámeho). Takisto by som sa bála aj cisárskeho, lebo je to vážna brusna operácia. Skratka zrejme sa bojím mat deti. Mám aj obavy o to aká bude mama. Chcela by som pre dieťa všetko najlepšie. Nemyslim materiálne, ale chcela by som z neho vychovať zdravo sebavedomého jedinca so správnymi hodnotami a neviem či to dokážem. Cela rodina očakáva, ze sa snažíme, ale ja to nedokážem nikomu povedať, ze sa skratka toho celého bojím. Myslím si, ze ale chcem deti a aj si myslím, ze nebudem úplne na nič mama, ale asi mi chyba ten impulz si povedať. Áno som pripravená poďme sa o to aspoň skúsiť, ale ja to stále nedokážem. Neviem či sa do tohto niekto vie vcitit. U svojich kamosiek nemám moc pochopenie. Väčšina z nich po škole a bytovom zabezpečení automaticky sli na skúšanie. U mna je to skor take analyzovanie. Mám aj kamosku čo nemala úplne vhodného partnera a ani vlastne bývanie a Splodili dieťa. Je to pre mna niečo absolútne nepredstaviteľne. Táto diskusia je asi len taký výkrik do tmy. Ani neviem čo čakám od diskusie. Možno snáď len to, že nie som jediná. Pripadam si fakt divná, že to nemám tak ako väčšina žien.
Ide o to ci dieťa chceš, ale "nie si ešte pripravená" a preto sa bojíš, alebo vôbec netúžis po dieťati, ani v budúcnosti
To sú dve odlišné veci, toto si potrebuješ ujasniť
Lebo ak je to ten prvý dôvod, ubezpečujem ta, že na dieťa sa nedá "dokonale" pripraviť. Ale to neznamená, že budeš zla matka, alebo co.
Ale ak je to druhý dôvod, tak tiež samozrejme máš právo, nemať dieťa, to nie je nič, za co by ta mali kameňov at, alebo odsudzovať. Len v tom prípade bud úprimná k partnerovi, a povedz mu, ako to vnímaš.
Lebo aj on má k tomu co povedať, aby to nebolo, že neskôr bude sa cítiť oklamany
@jaskolka u mna je to ten prvý prípad. Deti by som chcela, len sa bojím toho všetkého spomenutého. To mame s mužom takéto veci dávno vydiskutovane. Po toľkých rokov je to samozrejmosť, že sme to preberali. Akurát som čakala, že po svadbe sa do toho pustime. Akurát sama som ostala prekvapená, že sme to odložili.
kolko máš rokov? Aby si zbytočne neprepásla čas len kvôli možno zbytočným obavám. Príp. skús sa porozprávať so psychologom.
Ak chces deti, treba pripravit, co sa da -financie, ty sa daj dokopy ak mas nejake zdravotne problemy, vas vztah ak potrebuje nieco, doprajte si. Co sa ovplyvnit neda, to sa proste neda. Ja som sa dlho necitila na dieta, ale setrila som financie, vela sme cestovali, sexovali, uzivali si radosti zivota, karierne som postupila. A potom zrazu moja dobra kamaratka otehotnela a potom este jedna, a ja uz som citila, ze dieta chcem. Ono to moze prist zo dna na den, tak budte tomu otvoreni a uzivajte zivota(s dietatom uz je vsetko…ine😀)
@janadj chápem, ale ako píšem neviem to neodkladať..aj keď by som veľmi chcela, ale nejde to.. znie to určite zvláštne, ale bojím sa mat nechránený styk, lebo sa bojím že budem tehotná a zrútim sa z toho že to nezvládnem..že si to neuzijem a že budem plna strachu..
A si si istá že ho naozaj chces? Možno si len myslíš že chces a v skutočnosti nechceš. Ja som mala dieťa ako 29 ročná, chcela som aj dlho predtým ale nemali sme vlastné bývanie. Bolo mi jedno ako zvládnem tehotenstvo (čo teda bola katastrofa), bolo mi jedno ako zvládnem pôrod (akútny cisársky). Na konci tej cesty bolo moje vysnívané bábätko, ktoré má dnes už 7 rokov. Tiež sme boli spolu dlho keď sa nám narodila, 7 rokov. A prišlo mi úplne prirodzené že ju máme, tak ako beriem ako prirodzenosť že mám dve ruky, napr....Keby môžem, máme aj druhé dieťa aj napriek tomu že som už vedela čo znamená takže tehotenstvo a pôrod. Je to len obdobie v živote ktoré prejde rýchlo a oplatí sa pretrpieť si to. Ty by si možno mala v pohode aj tehotenstvo aj pôrod. To človek dopredu nikdy nevie a je lepšie myslieť pozitívne
@mimikarol som si podľa mna istá, že chceme obaja mat dieťa..akurát je u mna problém to že sa nad tým príliš zamýšľam a robí mi problém robiť veľké rozhodnutia..keby nechcem deti myslím, že sa vôbec nezamýšľam ako tento problém vyriešiť
Aj ja som veľmi bála a rozumiem Ti.Niekto je taká povaha a čo nejako bude, druhá si všetko premysli päť x sa zneisti a odloží to🙂)bála som sa aké to bude, zodpovednosť, či zvládnem byť sama s dieťaťom, ale úprimne všetko to bolo iba v mojej hlave.Nic zle sa nestalo boli to najkrajšie roky.
Iba si príliš zodpovedná, uzkostliva
Mohla by Ti poradiť psychologická
Ja som mala kamarátky x rokov vydate, s deťmi...tiež som mala 30 r predstava, že by sa to nemuselo podariť a ostala by som bez dieťaťa ma naštartovala k materstvu
Tvoje obavy sú úplne normálne,každá z nás sa pred materstvom obávala milióna vecí…ale je to prirodzené!Nevies,čo ťa čaká….Asi by som to zhrnula len do jednej vety:Teraz si nevieš predstavit život s dieťaťom,ale keď ho budete mať,už nikdy si nebudeš vedieť predstavit život bez neho ♥️Věla šťastia
Bola som vo veľmi podobnej situácii. S manželom sme spolu 12 rokov a tiež som si nevedela predstaviť mať dieťa. Veľmi som sa bála ako píšeš aj tehotenstva (pracujem ako vet. lekár a bála som sa ako budem s bruchom ošetrovať zvieratá) a bála som sa aj pôrodu (ktorý bol pre mňa to najhoršie čo som kedy zažila). Tiež som sa bála tej zmeny. Po toľkých rokoch čo sme boli len sami dvaja sa to malo zmeniť a to bolo pre mňa nepredstaviteľné. Navzdory všetkému som otehotnela a v momente ako som zistila že čakáme bábätko, sa všetok strach vytratil a zostal len ten jeden. Strach o to bábätko. Či bude zdravé, či mu nebude niečo chýbať, keď som rodila napriek všetkej tej bolesti som stále myslela len na to, či je malá v poriadku. Zrazu mi to všetko prišlo strašne absurdné a bála som sa už len o to malé stvorenie, bez ktorého si neviem predstaviť svoj život, pričom každý deň premýšľam ako sme mohli tak dlho bez nej byť. Chápem tvoje obavy a ver, že aj keď budeš mať dieťa stále budeš premýšľa či si dobrá mama. Všetky robíme chyby, sme predsa ľudia, ale už len to, že na to myslíš a že máš strach či si dobrou matkou, s teba robí tú najlepšiu pre tvoje dieťa. Osobne si myslím, že čím viac budeš nad tým premýšľam, tým horšie bude pre teba sa rozhodnúť.
@felixfelicis presne myseľ matky je tak nastavená, že potom všetok ten strach premietne do dieťaťa🙂ja som si nikdy nevedela predstaviť, že budem zvracať, mať obrovské brucho, tehotná v lete, chodiť do práce a výsledok bol, že som nechcela odísť z práce, brucho som mala malé, ani raz nevracala a celé leto bolo 37 st.je to len iracionálny strach
@felixfelicis a ten strach o dieťa a všetko zostane asi celý život.Ja už mám pubertacku a je to horšie ako, keď bola malá vtedy som sa tak nebala
Nikdy nebude na to človek pripravený. Iba sa prispôsobis danej situácii. Tehotenstvo môžeš mať úplne super, psychicky aj fyzicky. Aj tak to už je nezvestná vec. Ja som na to ani nepomyslela a teda som bola úplne spokojná, ani som nevedela že som tehotná.
A pôrod? Nič strašné, ak sa v Tom ohľade trošku vzdelas a pripravis psychicky na to, tak to môže byť úplne krásne 🙂
@diamond007 S tým pôrodom by som až tak nesúhlasila. Keď mi odtiekla voda a šla som do pôrodnice, tešila som sa ako malá že to konečne prišlo. Nie vždy to ale ide ideálne a tak som rada že sme vôbec obe prežili.
@luccija keď sú malé tak ich máme aspoň pod dozorom. Tie väčšie už ťažšie ochránime 🙂
tak to najvyšší čas. Síce rodia ženy aj v 40-ke ale s pribúdajúcim vekom šanca klesá. A čím skôr, tým lepšie. Aj pre teba. Máš ešte dosť energie. Tá tiež vekom klesá.
@felixfelicis ďalšia hysterka? 🤦🤦🤦🤦 To môže povedať žena ze je rada že prežila s dieťaťom keď im išlo o život, mala po pôrode transfúziu, operáciu a pod... to že si sa tešila je krásne, zaujímalo by ma skôr koľko informácii si si o pôrode zistila ale do tohto hlbsieho viac nebudem zabrdat, na to mám dráhy čas aby som to tu hlbšie rozoberala .... (Informácie nie z internetu ale kníh) 😉 viď info o epiduralke, oxytocíne a pod....
Keby si otehotnela neplánovane ako ja, tak by si nad tým toľko nespekulovala a nebála by si sa ísť do toho. Každá jedna žena má obavy, aké to bude, keď bude mať dieťa. Je to úplne v poriadku. Keď to budeš stále odkladať, tak sa ti môže stať, že manžel sa poobzera inde. Viem, že možno tomu neveríš, ale poznám osobne takú ženu. Muž ju nakoniec opustil. Ona stále deti nemá, on sa oženil s inou a majú už dve. Ak je to u teba ozaj extrémne, tak vyhľadaj psychológa.
@kvetinka75 práve preto to riešim..vek si úplne uvedomujem..netreba mi to pripomínať
@felixfelicis a v čom bol teda problém? Mrzí ma, že nás taku skúsenost, ale pôrod môže byť naozaj nádherný zážitok, na ktorý si žena aj po rokoch spomenie a čerpá z toho silu. Taký, čo sa s ničím iným nedá porovnať, aké pekné to bolo. Zažila som dvakrát a prajem aj tebe v budúcnosti, ak chcete ďalšie deti a možno aj autorka zažije 🙂
@janickacrazy popravde v dnešnej dobe si neviem predstaviť ako sa dá neplánovane otehotnieť..viem že by to vyriešilo moje problémy s analyzovaním, ale neviem ako sa dá naplánovať otehotnieť..vždy mi je vtipno z tých tém..ja som príliš zodpovedná vždy sa chranim aj inak keď užívam atb popri hak a podobne
@diamond007 mám za sebou 6 rokov medicíny a pracujem ako lekár ale rada sa nechám poučiť 😂 nemáš ani len predstavu o tom ako sa v sekunde dokáže pôrod skomplikovať. Ty si pri tom mojom bola, že si tak dobre informovaná??
Tak môj neplanovany má už 22 rokov a vtedy som bola mladá, neskúsená, možno trochu nezodpovedná. Aj v dnešnej dobe je kopa dievčat, ktoré otehotneju neplánovane. Napr. zabudne užiť tabletku alebo praskne kondóm, môže sa stať kadečo.
@felixfelicis áno, keď sú malé držíš ich za ruku, potom príde osamostatnovanie, vplyv kamarátov...každý vek ma to svoje.
Na dieťa sa asi pripraviť nedá nikdy. Vždy sa môže vyskytnúť to, čo nikto nečakal (zlé ale aj dobré). Moje prvé dieťa bola "nehoda" a asi dobre, že sa stalo... lebo ak by to tak nebolo asi dodnes nemám deti. Pred tými 10 rokmi som to brala úplne inak - svet gombicka. Teraz už viac premýšľam o veciach, budúcnosti a podobne. Nikdy to nebude ideálne mať dieťa (raz financie, inokedy zdravie, svet a iné krízy...) čím menej o tom budeš premýšľať a dlhšie odkladať tým ťažšie sa do toho pôjde. Ak máš chlapa, ktorý ti vyhovuje a máš nejaké zázemie nie je o čom. Vekom prídu zdravotné problémy a pohodlnosť životného štýlu sa ešte zvýši - dieťa to všetko "pakazí" ale na druhej strane príde veľa iného pekného s drobcom 😉
@felixfelicis ... a niekedy ten pôrod skomplikujú aj lekári svojimi zásahmi a všelijakými zastraralymi praktikami, bohužiaľ. Takýto prístup vidieť hneď v pôrode komplikácie vedie akurát tak k self-fullfiling prophecy. Smutné čítať toto od lekárky, našťastie to nevidia všetci lekári takto
Tiež sme sa rozhodli nemať deti.. lebo sa na to necítime, a nie sme pripravení na takú zodpovednosť.. je to rozhodnutie každého páru a necíť sa pod tlakom..