Vzťah sestra - rodina. Mám udržiavať nefungujúci vzťah?
Ahojte.. rada by som si vypocula vase nazory, konstruktivnu kritiku, pripadne co vlastne dalej? Viem, ze som velmi zvlastna, divna, "ina".. ale uz nejak nemam chut a sil byt neustale ticho. Ak nieco poviem, vzdy som ta zla. Aj v ociach mojej maminy, aj sestry.
Ide o vztah ja a moja sestra (o 5r. mladsia).
Zacnem asi tym.. ze mam pocit, ze to vsetko zacalo ked som mala 30tku, robila som vacsiu oslavu - sestra neprisla, lebo nemala volno.. o tyzden na to, bola znamej (nie kamaratke ci inej rodine) na svadbe.. V tom case uz vedeli, ze som tehotna. A asi tym to vsetko zacalo.. a pokracovalo.
Ako sa narodila dcerka, tak si spravili u nas "otvorene dvere" prislo sa, kedy im to vyhovovalo. Casom som korigovala navstevy - a to tak, ze som odporucala, aby prisli napr. po 14tej (zakazdym sa prislo aj tak o 12tej, lebo to tak vyhovovalo.). Z rodiny nemam absolutnu pomoc.. Ani raz, za viac ako 4 roky nikto nebol s dcerkou, nebodaj na noc.. alebo ze by ju niekam vzali. Za to, teraz mi to vycitaju, ze som im ju nedala. (niekomu nukat a nutit svoje dieta.. no neviem..)..
krstiny - krstna mama je prave sestra s manzelom. (aj ked nemaju prijimanie a potrebne veci, na papieri je babka krstna ale inak ich volame krstnych). Na poucenie nikto nevedel prist, ani postrazit, ani nic pomoct vybavit.. Samotny krst - prisli, ale ponahlali sa, lebo robota.. na prve narodky prisli.. druhe uz nie, tretie tiez nie.. asi po dvoch tyzdnoch prisli, dali kopec darcekov.. stvrte narodky prisli, urobili sme oslavu v herni, ale viac sa venovali druhej sestricke... takze takmer celu dobu som bola so 4 rocnou oslavenkynou..
pocas mojho tehotenstva s druhou, som bola na tom zdravotne velmi zle - nikto neprisiel pomoct, za to, som, aj pocas toho, ako som bola tehotna, tak som dostala riadne vynadane, ze som taka a taka, lebo nedovolim, aby sestra chodila.. v 9 tom mesiaci opat riadne nadavky, ze ja som zla, moja vychova, vsetko na mne je zle.....
Niekolkorat som ju poprosila o pomoc, aby prisla.. ale neprisla.. Len vtedy, kedy to jej vyhovuje..Poprosila som, aby chodili cez vikendy.. ale to sa neda, vzdy dojdu cez pracovny tyzden.. za to, k svojim znamim do ciech, boli napr. minuly rok 4x..
na fb sa pyta, ako sa mam. napisala som jej, ze nevladzem, ze je to zle. Na to smutny smajl. Dalsi den to iste. 6 dni za sebou. Neziadala som ju o pomoc, to je pravda. Ale sama sa takisto nespytala, ze ked mi bolo zle, ci sa da pomoct.. a to som mala tiez vytknute..
ako sa narodila druha dcerka, tak mali prist v sobotu, dohodli sme sa, ze poobede. Napisala mi cez fb, ze kedy mozu prist. pisala 11.20. 11.30 som odpisala, ze by mi vyhovovalo, aby prisli po 15-tej, lebo pride aj svokra.. 12.20 uz boli u nas, medzitym 3x volali, zvonili.. (potesi, ked mate babo.. ze?)
Sestra mala zaciatkom februara 30 rokov.. 2 vikendy sme chceli prist, ale nedalo sa, lebo pracovala. Tak, ze ok. Minuly tyzden sme jej gratulovali u nas. Za to, tento vikend bude mat oslavu s kamaratmi a vraj potom.. potom s rodinou.. ze niekedy v aprili..
Toto je len zlomok veci, co ma napadlo, niektore situacie.. Zhrniem to, od sestry, maminy som vkuse obvinovana, ze vsetko vlastne robim zle, ze ja nedovolim, nepustim svoje deti. Pritom, nikto si ich nepyta.. Zopar krat sme poziadali o pomoc, ale ani raz sa nepomohlo.. Ked pridu ku nam, je to navsteva, po ktorej treba upratovat (blba plechovka z piva je problem hodit do kosa?? )..
Sestra ma volny pausal.. ale kym som jej neprezvonila, nezavola.. Minuly rok. CELY rok som si povedala, ze nebudem volat.. a ani raz nezavolala.. ked som chcela riesit problemy priamo s nou (ked mi mamina nadavala, ze co vsetko robim zle a ze ako chudatku nedovolim ku nam chodit a aka som divna a hlupa..) tak 3x nemala cas, zlozila a neriesila.. nedavno som tiez povedala, ze uprednostnuju pracu, pred nami.. odpoved: ze pracu si nevyberaju... (no.. asi im ju niekto nanutil.. neviem..)
Vlastne sama neviem, co robit.. nechcem "zavrhnut" rodinu, ale takyto vztah ma uplne vycerpava, je plny povrchnosti, pretvarky.. Rozpravat sa spolu vlastne nevieme..
Stručné zhrnutie
- Opakujúce sa konflikty v rodine okolo návštev, výčitiek výchovy a nedostatočnej pomoci pri deťoch sa riešia stanovovaním hraníc, obmedzením kontaktu alebo vyhľadaním odborníka (psychológ, rodinné konštelácie).
- Diskutujúci navrhovali praktické taktiky ako asertívna komunikácia, neotvárať dvere pri neohlásených návštevách a obmedziť kontakt na cca 3–4× ročne, aby sa znížil emočný dopad.
- Alternatívne riešenie odporúčané v diskusii je presmerovať energiu na vlastnú jadrovú rodinu (manžel a deti) a nezviazať sa snahou neustále opravovať nefuknujúce vzťahy; pri záujme o nápravu sa odporúčali psychológ alebo rodinné konštelácie.
Q: Ako nastaviť hranice s rodinou, ktorá neustále kritizuje moju výchovu a chodí neohlásene?
A: V diskusii odporučili použiť asertívnu komunikáciu, konkrétne dohodnúť presný čas návštevy (napr. po 14.00) a ak sa to nedodrží, neotvoriť dvere; niektorí odporúčali aj zložiť telefón alebo hovoriť krátko a konštantne.
Q: Pomôže prerušenie kontaktu alebo vymazanie z kontaktov?
A: Niektorí diskutujúci odporúčali prerušiť alebo výrazne obmedziť kontakt (vymazať kontakty, ignorácia), pričom jeden komentár explicitne tvrdil, že „ignorácia naozaj zaberá“, a iní varovali, že prerušením môžete prísť aj o kontakt s rodičmi.
Q: Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc?
A: V diskusii odporučili hľadať psychológa alebo rodinnú terapiu, keď opakované rozhovory zlyhávajú dlhodobo; niektorí navrhovali aj rodinné konštelácie ako metódu na rozbor rodinných vzťahov.
Q: Môžem odmietnuť, aby boli problémoví príbuzní krstnými rodičmi mojich detí?
A: Áno, rodičia si môžu zvoliť iných krstných; v diskusii padlo, že niektorí boli označení za krstných „aj keď nemali prijímanie a potrebné veci“, takže výber krstných zostáva na rozhodnutí rodičov.
Q: Ako obmedziť neohlásené skoré príchody hostí?
A: Riešenia v diskusii zahŕňali jasné pravidlá (požadovať príchod v konkrétnom čase, napr. po 15.00), dôsledne ich dodržiavať a v prípade porušenia neotvoriť dvere alebo odísť preč v dohodnutom čase.
Q: Fungujú rodinné konštelácie pri dlhodobých rodinných konfliktoch?
A: Názor bol rozdelený: niektorí diskutujúci odporučili rodinné konštelácie ako užitočný nástroj, zatiaľ čo jedna účastníčka uviedla, že rodinné konštelácie v jej prípade „neposunuli situáciu“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Udržiavať hranice a zamerať sa na vlastnú jadrovú rodinu (manžel a deti) znižuje emočné zaťaženie.
- Psychológ alebo rodinná terapia (vrátane rodinných konštelácií) sú často odporúčané kroky pri dlhodobých konfliktoch.
- Praktické taktiky ako asertívna komunikácia, neotváranie dverí pri neohlásených návštevách a obmedzenie kontaktu (príkladne 3–4× ročne) sa považujú za použiteľné.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že prerušenie kontaktu a ignorácia sú správnym riešením; iní odporúčajú obmedziť kontakt, ale zachovať formálny vzťah a pokúsiť sa o nápravu cez rozhovor alebo terapiu.
- Časť diskusie pripisuje problém rodinnému správaniu (favorizovanie mladšej sestry, kritika výchovy), zatiaľ čo iní poukazovali na možný nedostatok sebareflexie zo strany osoby, ktorá problém registruje.
Otvorené otázky
- Ako začať zmysluplný otvorený rozhovor, keď druhá strana nechce komunikovať priamo?
- Kedy je lepšie prerušiť kontakt úplne a aké sú dôsledky straty kontaktu s rodičmi?
- Ako efektívne získať reálnu pomoc pri starostlivosti o deti, ak rodina odmieta spolupracovať?
- Ktoré formy rodinnej terapie sú najvhodnejšie pre opakované rodinné konflikty (psychológ vs. rodinné konštelácie)?
Spomenuté značky a firmy
Spomenuté produkty a metódy
rodinné konštelácie, psychológ, asertívna komunikácia, obmedziť kontakt (3–4× ročne), ignorácia, vymazať kontakt, neotvárať dvere pri neohlásených návštevách, presmerovanie energie na jadrovú rodinu (manžel a deti)
Miesta a osoby
Čechy
@tweetinka.co máš muža a deti, svoju rodinu, tým sa venuj a tam dávaj svoju energiu.
asi ich nezmeníš a budeš muieť prijať fakt, že sú takí, samozrejme, že ťa to bolí, ale tiež nemôžeš nechať so sebou točiť.... takže tiež by som výrazne obmedzila kontakt, ak by prišli resp. ste sastretli tak len formálne, musíš sa naučiť zablokovať pocity, že keď sa venuje sestra inému ako oslávenkyni.. proste nerieš, ignoruj aj ty, návšteve si strikte urč, ja by som inak neotvorila dvere... urob si sama v sebe poriadok a kontakt udržuj ako ty uznáš za vhodné, zavolaj ako sa majú sem tam ,a le nenechaj sa takto citovo vydierať... možno im časom dopne, možno nie, ale máš muža, rodinu a tým sa venuj, ich eliminuj, lebo sama sebe robíš zle. hlavu hore, ty si proste urči pravidla odkiaľ pokiaľ bezohľadu, či je to sestra alebo mama a stoj si za svojím.
"neverím že ked povieš že prídte k nám o 15:00 jasne a zrozumitelne s argumentami,že nechodte skôr,lebo dieťa spí alebo je to tak naplánované,tak dotyčná to nepochopí..raz 2-3-4x...neverím..bud niesi rázna alebo hovoríš španielsky.."
vies kolko ludi to "prepocuje" a vedome? však idem k segre, nie na ofic navstevu - takto uvazuju
@tweetinka.co vies pozri, mozno to ty nechapes lebo si matka ..ale skus pochopis segru , je pre nu tazke , ze nemoze mat deti..
ju mozno pochopi tvoja, jej mama, lebo je to jej dieta, a nechcu ti to povedat, aby si nemyslela, ze sestre to vadi, ze ty mas deti ..
skus na to pozriet z pohladu zeny, ktora sa dlho snazi o deti a nemoze ich mat, ze jej je zatazko prist..
vsetko to co pises, nie su velke veci ..mozno pre teba su, a citis krivdu, ale su to fakt take banality..a ked som si precitala to, ako pises, ze nepridu na navstevu, ze pracuju, ze nie su u vas dlho... je hrozne tazke pre zenu, ktora je geneticky podmienena na to , aby bola matka, nemat deti a je fakt niekedy velmi tazke a predstavuje to strasne vela premahania, aby sa tato osoba tvarila, ze sa jej to netyka a vsetko je ok .... skus sa na to takto pozriet .. predstav si, ze by si nemala deit, nemohla ich mat a musela by si pravidelne absolvovat navstevy u rodiny, sesternic, sestry, brat , kde kazdy ma dieta, kde kazdy vie, ake je to byt mamou len ty nie... ona ta asi tym nechce zatazovat a teba to asi nenapadlo sa jej to opytat, ze ako to ona preziva, ked deti nemaju, a ci to zvlada ...
a myslim, ze ked ciits nejaku krivdu, tak si sadni s mamou a porozpravaj sa s nou co ta trapi a co ti vadi a aj so sestrou mozno budes prekvapena co sa dozvies... veies mas toho vela a vela veci ti unika ..a oni ta tym nechcu mozno zatazovat
my tiez nemame deti a nikdy som nemala az tak hrozny prolbem ist k rodine kde deti boli ale niekedy som mala stav, ze som nedokazala sa hrat s detmi mojej rodiny, sestry, brata atd..lebo sme riesili vsetky veci ohladne deti a bolo to dost tazke ...
@tweetinka.co Ja mám pocit, že máš trochu viac nárokov, než je zdravé. Lepšie sa ti bude existovať bez nich. Neriešim, kto kedy zavolal, alebo nezavolal (ak chcem niekoho počuť, volám ja), neriešim, kto prišiel, alebo neprišiel na oslavu a koľko času komu venoval. Tiež si myslím, že nie je celkom normálne očakávať od rodiny výpomoc k deťom. Je to len ich dobrovoľné gesto a ak ho neurobia, holt..sú to tvoje deti, musíš si poradiť. Sestra v tom má zrejme jasno a robí ako ona uzná za vhodné, rob tak aj ty. Evidentne si veľmi nerozumiete, tak celkom nechápem, prečo trváš na tom, aby volala, chodila, starala sa...Len preto, že to sa tak patrí? Ja si teda nemyslím, že ti závidí deti a odporúčam veľmi vážne, aby si sa touto cestou uvažovania vôbec ani neuberala, lebo dokafreš aj to, čo ešte ako tak funguje..Ja mám pocit, že ty žiarliš na sestru, nie naopak. Zatiaľ čo ona vyzerá, že na teba proste len nemá čas (alebo chuť), ty riešiš každé jej gesto a komentár...Dievča, problém máš ty, nie sestra.
Obmedz kontakt na par kratkych zdvorilostnych navstev za rok a neries ich.
Urcite mate aj inych pribuznych, kamaratov, susedov, s ktorymi si rozumiete, tak budte radsej s nimi. Naco nasilu lpiet na sestre a mame, ktore to vidia skreslene. Mozno aj ty vsetko prilis prezivas. Mozno je to preto, lebo stale cakas, ze to bude ine.
Ale nebude. Moji rodicia su podobni, sestre vsetko odpustaju, pomahaju, ospravedlnuju ju, proste maju na nu strasnu slabost, a ona to naplno vyuziva, ukazkovo ich manipuluje. Mne sa dokonca zda, ze oni to niekde podvedome vedia a potom nam ostatnym surodencom vycitaju, ze ich vyuzivame, hoci to robi ona. Ale jej sa boja povedat nieco do oci, tak si hnev ventiluju na nas. Proste vynadaju tomu, koho sa neboja.
Pre mna je jedine riesenie vyhybat sa im, tak mame pokoj. Inak po kazdej dlhsej navsteve som z toho rozhodena a na nervy. Ale nastastie mame svoj okruh ludi, s ktorymi si rozumieme a s ktorymi sa velmi radi stretneme a sestra mi uz nechyba. 🙂
Dakujem Ti za nazor.
Respektujem, ked sa so mnou nechce rozpravat. Len na druhej strane, ak nechce, tak nikto ju do nicoho nenuti. Ale to, co nespravi, tak mi vycita. Priklad - napise mi, ze BY mohla prist. Navrhnem, ze kedy (idealne vikend). Nemoze. OK. o par dni na to mam vycitky, ze nemohla prist.. Takto to v zivote funguje?
So sestrou som sa pokusala rozpravat (nie poucovat, ci davat rady) ale ked nechce o tom hovorit, nechcem a ani ju nebudem nutit. Povedala som jej, ze som bola v podobnej situacii, len tusim, ake je to tazke a som tu pre nu... ci uz na vyrozpravanie alebo inu pomoc.. Mne sa neozvala s tymto. Co tiez respektujem. Nema voci mne doveru alebo len nechce. Je to v poriadku. Nevycitam to. Na druhej strane - ak ma problem, ze uz mam deti, tiez sa da len povedat napr., ze tazko to zvladam, nechcem chodit.. ci to bude rok, da.. ale uz sme v takom stadiu, ze ja ju uz ku nam nevolam. Napise, kedy ma volno a chce prist.. Ku nim nas nevolaju, ked sme niekolko krat chceli prist, nemali cas. Tak isto to respektujem. Do zafajceneho prostredia, kde pracuje, odmietam chodit - co mi bolo tiez vycyitane, ze ju nejdeme do prace pozriet, ked sme v meste bydliska....
Nie, nebyvam s rodicmi. Kazdy mame vlastne byvanie. Cca 40km od seba byvame. Sestra byva blizko rodicov.
Necakam pomoc. ak som potrebovala, obratila som sa na nu. Po asi 6-7 odmietnutiach, ze teraz nemoze, neskor ci inokedy.. tak uz ju neziadam o pomoc. Respektujem to, ze sa neda. Opat, na druhej strane mi je vycitane/vynadane, ze si za to mozem sama, lebo nedam vediet, ked potrebujem. Nemam chut sa niekomu prosikat na kolenach. Posledny priklad, kedy sa potrebovala pomoc - ja tehotna v nemocnici, dcerka s manzelom doma, manzel si vyvrtol clenok, bol mesiac v novej praci.. Poprosila sa o pomoc, aby sa prislo v stredu, aby bola s dcerkou. Nedalo sa jej, OK. Ze pride v piatok - ja som uz bola doma, tak sa povedalo, ze pomoc sa nepotrebuje, na navstevu sa moze prist. a zasa som bola ja zla, ze nedovolim a ona nemoze byt s mojou dcerou...
Ak vies, prosim Ta, v com mam zacat od seba? Pytam sa vazne.. Lebo neviem co ine, inak mozem spravit - nespravit.
Skusala som sa rozpravat.. alebo skusali sme to.. ze nebudeme ako nasa mamina s jej sestrou.. ze mame jedna druhu.. budeme k sebe uprimne.. ALE nic sa nezmenilo..
@xoxolusik a nie si stale len v hadkach, kedy sa len obranujes, branis?.. musi to byt vycerpavajuce
@janickacrazy dakujem za tip.. rodinne konstelacie sme pred par rokmi aplikovali.. neposunulo nas to realne nikam.
@mima4 kusok vyssie som pisala o tom viac..
Ale konkretne mojej mamine na mne vadi vsetko. Nikdy s nicim nebola spokojna. Nech som sa akokolvek snazila, nikdy som pre nu nebola dobra. Naucila som sa s tym zit a konecne som sa prestala snazit.. dokazovat jej nieco.. Zijem pre seba, moju rodinu.. Vadi jej.. priklady.. co ma len tak napadaju.. hocijaka zmienka o sestre, tam zvysuje hlas.. agresivne utoci (posledny telefonat), vadi jej, ze 3 mesacnej som nedala polievku, vadi jej, ze starsia nechodi do skolky a je "nesamostatna", ze neskace ako sa jej povie (a povie sa toho za minutu asi 60 rozkazov typu, tu si sadni, tu zjedz, preco nejes, musis, hojdaj sa, ticho..) Vadi jej vsetko okolo mojej vychovy, vadila som jej, ked som bola tucna ("zeres ako prasa, pozri ako vyzeras") ked som bola chuda.. nazer sa, vyzeras hrozne..
sestre vadi, ze nemoze prist vtedy, ked jej to vyhovuje. Zatial som mala prosby, aby sa chodilo poobede. (asi vies, ze prva dcerka bola narocna.. a doobeda mala ritualy.. ak sa nieco z toho neudialo, tak mala cely den velmi zly) kedze to nedodrziavali, tak sa povedalo, ze ked chcu pomahat, tak nech dojdu hocikedy, navstevy v sobotu -- vadi jej, ze (asi) nevie pomoct a v sobotu ide do prace..
Problem je (pravdepodobne) to, ze sestra mi nevie povedat co ju stve, co chce inak ako to chce alebo nechce. Povie to mamine a mamina mne nadava ze ako ja ublizujem sestricke.
@tweetinka.co ahoj. nerozumiem jednej veci, ako si to dohadujete tie vase stretnutia a preco je okolo toho tolko vela komplikacii. Ty jej nieco navrhnes, jej sa neda a potom su obidve strany z toho frustrovane. Vsak a nemohla by proste prist vtedy, ked moze a ked sa jej da a nielen vtedy, ked je to pre teba podla tvojich slov idealne? Velmi si zjednodusis situaciu, ked prestanes riesit tieto komunikacne sumy a domyslat si veci. POvedz jej, ze nech pride kedy sa jej da, ze ju rada uvidis a bodka. Nie je to pekne, ze kupuje tvojim detom darceky? Tak preco pises, ze si ju kupuje, ked maju pekny vztah? Kazdy clovek, ktory venuje tvojim detom svoj cas a aj peniaze vo forme darceku si zasluzi tvoju vdaku. Je mi jasne, ze ti na nej zalezi, mozno je toto len zle obdobie, aj vztahy v rodine sa vyvijaju casom...
So sestrou chcem (alebo skor tuzim) ten vztah zlepsit. S mojou mamou to nevidim uz realne a vzdala som to. Vazim si ju, lebo je moja mama. Mam ju rada, lebo je moja mama.
Ze uprednostnuje mladsiu, by bolo pre mna uplne v poriadku. Teda s tym som sa uz zmierila, ze mladsia je pre nu "Andrejocka" a ja som pre nu "Zaneta". Byva blizsie, mozno si viac pomahaju, mamina ma asi dobry pocit, ked ich nabali, ze sa tam pridu najest.. ze sa moze postarat.
S maminou je problem v komunikacii. To, ze ma absolutne neprijima, nerespektuje moje rozhodnutie - akekolvek. Nepocuva. Nevie to. Len priklad.. navsteva u nas.. male babo v postielke a mamina zdiha taburetku a vrch takmer pada do postielky.. babo si da na ruky a nasledne mi nadava, ze som si tak naucila na ruky.. (bez toho, aby som sa stazovala ci nieco povedala).. casto krat sme ju zahliadli, ako si pozera nase veci v skrini.. poviem, ze dnes mi bolo tazko, lebo mi vela plakala. odpoved je, som rada, ze sa mate dobre... zavolam jej - vedie si svoj 20 minutovy monolog, do ktoreho sa neda vstupit ani krikom.. na zaver, tak som vas pocula 😅 atd atd atd. Ale toto je pre mna, ze OK.
Problem je (pravdepodobne) to, ze sestra mi nevie povedat co ju stve, co chce inak ako to chce alebo nechce. Povie to mamine a mamina mne nadava ze ako ja ublizujem sestricke.
Je problem, ze sa medzi sebou dohodnu, kedy pridu.. a ja sa to dozvie posledna - ak je to zo dna na den, casto mame plany, chodime do prirody, von.. robim to co ma bavi (torticky) cize nie vzdy sa viem prisposobit, tak navrhnem vacsinou neskorsiu hodinu - a vacsinou (nie vzdy) aj tak pridu ako sa uz medzi sebou dohodli.
Mozno nehovorim jasne - aj ked.. hodiny su dost jasne. Prosim, dojdite po 14tej. Prosim, chodte na ten vlak o 13tej, tam mate dobry spoj..
dary absolutne neriesim, je to kazdeho rozhodnutie. a tie su mi fakt ulne u....
to posledne - oslava.. mne fakt prislo zvlastne.. ma 30-tku zaciatkom februara. Fajn. Zagratuluje sa jej. V marci ma najprv oslavu s kamaratmi a potom v aprili niekedy s rodinou.. teda je mi zvlastne to, ze opat ukazuje, ze najprv kamarati, potom rodina. Ale je to jej rozhodnutie... Len mi je to zvlastne. Nic viac. Nevycitam to. Nerozumiem tomu.
Ak nie je oslava, je to uplne v pohode..
@zibi
o tomto postoji som pisala vyssie. Rozumiem tomu, cim si prechadzaju.. viem a do toho vcitit.. ale nechce so mnou o tom hovorit. Co respektujem, nenutim... Len je to o komunikacii - ked sa na to necitim, nechcem.. tak radsej to poviem.... ale tu je to vlastne presne naopak.. Hladaju sa zamienky ze nepride, ale tvari sa a vsetkym vravi, ako chce prist.. a ja nedovolim.. priklad.. dcerka ma kruzok.. tak jej poviem, ze vtedy je tam.. tak nepride a casom sa dozviem, ze som jej zakazala chodit a mna z toho obvinuje sestra cez maminu..
komunikaciu som skusala niekolko krat.. ostalo to vzdy len take "povrchove"..
@tweetinka.co naozaj ti tak zalezi na tom obnovit a lepit vztahy ktore su natolko zdeformovane?? Neuvazujes ani na chvilu ze proste prerusis kontakty zo svojej strany?
Ake mam naroky, ktore nie su zdrave?
Pomoc neocakavam - ale taktiez nechcem vycitky, ze chcela pomahat a ja som nedovolila..
Absolutne netrvam na tom, aby volala, chodila a starala sa. Trosku - alebo vobec sme sa nerozumeli.
Absolutne nie som clovek ktory robi nieco, len preto, ze sa to patri....
V com ziarlim na sestru?...
V com ma prosim Ta problem?
@tweetinka.co nie je zac🙂..radsej by som taku skusenost nemala...ale ako som pisala, rodinu si nevyberas. ja im len zelam vsetkym, aby boli spokojni a stastni vsetci, lebo ak budu - nebudu mat potrebu robit take veci. iba clovek, co mam problem sam so sebou, riesi veci tak, ze druhym ublizuje...len nie je v "levely ", aby to rozpoznal a s tym nic neurobime.
...chapem pricinu, ale aj tam mam chvilky, ked mi je z toho smutno a zelala by som si uzasny vztah medzi mnou a rodicmi a ist len tak na kavu so segrou a deckami, aby sa hrali a my sme si pokecali a nasmiali sa .... potom si spomeniem na ich "sesterske kusky a prejavy lasky" a hned ma to prejde🙂
@tweetinka.co Zdoraznujes, ze respektujes, chapes a nenutis... Tak preco vsetky tie detaily tak velmi riesis? Naozaj pre pokoj tvojej duse ti odporucam brat sestru aj mamu take ake su, aj s chybami, tesit sa zo svojich deti a manzela a nezaoberat sa tym, co nezmenis (ich spravanim)
@tweetinka.co je to naozaj divne..mozno ma ona nejaky blok a ked sa to nezmeni ..asi to netreba silit..ked to nejde tak to nejde..ty sa zbytocne trapis ... rozoberas a casto krat sa stava, ze hoci mozes mat pravdu, aj tak to nikto nechape, pretoze ta druha strana to tak neciti a vyjdes z toho ty ako najvacsi debil s prepacenim ...cize sice treba sa o veciach porozrpavat, ale ked aj snaha bola a nesa sa ..tak to treba asi nechat naozaj tak a uvidis co bude casom ..zi si svoj zivot, ved s mamou nemas problem , nevolaj ich - sestru ked nechce ...a co sa tyka prichodov kedy sa im zapaci ..tak by som skusila niekam ist , napr. chod na kratku prechadzku, do obchodu, centra a dojdi napr. az v presne stanoveny cas kedy maju pris.par krat by si tak urobila a mozno by neprisli skor.teda ked ti vadi, ze chodia skor .. niekedy je to naozaj tazke , tie rodinne vztahy su fakt komplikovane ..
a od kedy sa mama k tebe takto chova? inak niekedy mam aj ja pocit, ze niektore matky uprednostnuju viac jedneho z deti pred ostatnymi ..aspon generacie nasich rodicov.... je to divne od mamy , ze sa takto chova
@hariet
komplikacie vznikaju asi tym, ze som navrhla, ze nech sa chodi v sobotu, vikend. Mne napise v pondelok - zajtra mam volno. Vela krat uz nieco mame,tak navrhnem iny den, ale vacsinou robi.. Skor nenapise - aspon tri dni dopredu, kedy ma volno.... pripadne.. sa opyta, co robime o dva dni.. a za par tyzdnov je z toho verzia, ze ja som jej zakazala prist, nic nedovolujem, nedovolujem byt s detmi a nemozem takto..
Mne sa nezda pekne kupovat hracky, ked sa poziadalo, ze hraciek je vela, nie je ich kam davat - a donesu sa cim vacsie, tym lepsie. Ale toto uz neriesim.. Je to jej rozhodnutie. Ja som radsej za spolocne straveny cas.
Uz som viac krat povedala, nech pride, kedy jej to vyhovuje - bolo to 3 ci 4x. Vzdy to dopadlo aj tak otazkami: kedy mam prist, kedy mam vyrazit. Ked som na to odpovedalo, tak sa vtedy nedalo.. a opat kolotoc vycitiek.
Bolo obdobie, ze ked sa zavolalo, ze sa pride, tak sa im uplne vyhovovalo.. potom bol problem, ze som bola s nimi na ihrisku a vraj chodila za zadkom...
@tweetinka.co
Už som ti pisal, len to zopakujem.
Tvoj zivot je tvija rodina. Manzel a deti. Ostatne je menej podstatne. Zameraj sa na nich. Nemozes proste vsetkym vyhoviet.
Mi sme zo zenou v podobnej situacii.
Sme samostatna jednotka. Kazdy pride len ked cosi potrebuje a to mam 4 svagrine. Svokrovci nemusia mna a nasi moc nemusia manzelku.
Vybudovat vztah tak aby napr. nasi nejak akceptovali manzelku je na dlhe lakte. Ale snazim sa. Moznost tam je.
Opacna strana zase, moji svokrovci tak tam viac menej nemam sancu.
Ale nejak sa koli tomu netrapim. Svokrovci boli u nas v byte hned ako sa mala narodila. Odvtedy ani raz. Ale srdce mi koli tomu nekrvaca. Sem tam tam ideme, a za hodku az dve odchod. To ze frflu ze chodime malo, ma absolutne netrapi.
S mojimi rodicmi je to trochu ine, ale nie moc.
Za 2 roky co ma mala nam ju moji rodicia strazili asi 3 x po asi 2 hodinách z toho raz u nas.
Chodíme viac k mojim rodicom. Zazemie je tam x-krat lepsie. Manzelka sa priklana k nim tiez.
Ale tiez to je stylom ze prideme, posedime ale aj dlhsie, mozno aj 3-4 hodiny a hotovo.
Poradíte si aj sami. Z tých 3 strazeni sme to potrebovali raz a nebolo to uplne mevyhnutne. Bolo aj ine riesenie ale zase chceme aby si mala zvykla aj na starych rodičov.
Rady si vypocujeme ale riadime sa podla toho co uzname mi za vhodne.
Dakujem za nszory, skusenosti. Mam sa dobre.. Sme vsetci zdravi, to je najdolezitejsie..
@tweetinka.co to vies, ze je to vyostrene vacsinou, ale musia pochopit, ze si svoju rodinu budem branit a dokym oni neprestanu, tak ani ja neprestanem..
@tweetinka.co zvláštne že píšeš iba o sestre... nie o mame ako takej..kde je s ňou problém? len to že uprednostňuje mladšiu? laebo nemá náhodou na sestru veľký vplyv a tým pádom narúša aj váš vzťah?
čo sa týka praktických vecí..
neverím že ked povieš že prídte k nám o 15:00 jasne a zrozumitelne s argumentami,že nechodte skôr,lebo dieťa spí alebo je to tak naplánované,tak dotyčná to nepochopí..raz 2-3-4x...neverím..bud niesi rázna alebo hovoríš španielsky..
dary nerieš..nik nieje povinný nosiť dary,alebo chodiť presne v stanovený termín narodenín..my oslavujeme v lete 6 osôb dokopy čo sú májový až augustový...spravíme grilovačku a neriešime že je to 3 mesiace po ...