Zaslúžia si súrodenci rovnaký podiel z dedičstva, aj keď sa o rodičov stará len jeden?
Sme traja súrodenci – ja, brat a sestra. Rodičia sú už starší a čoraz viac im pomáham ja. Vozím ich k lekárom, vybavujem papiere, upravujem dom, beriem ich na nákupy. Brat býva v zahraničí, sestra v tom istom meste, ale „má toho veľa“ – klasika.
Keď sa riešila rekonštrukcia kúpeľne, navrhli, že si ju rozdelíme na tretiny. Ja som to samozrejme vybavil – majstrov, nákupy, aj som tam fyzicky makal. Oni len poslali peniaze (a ani nie načas).
Minulý týždeň mama zahlásila, že dom prepíše na všetkých troch rovným dielom. A mne vtedy niečo puklo – vážne je fér, aby sme mali rovnaký podiel, keď som do toho vrazil roky starostlivosti?
Dedicstvo by nemala byt odmena za starostlivost. Staram sa,lebo chcem. U nas sa tiez my s muzom viacej starame o rodicov ako surodenci,lebo mame viac casu a sme najblizsie k nim. Ani by ma nenapadlo ziadat dedicstvo alebo teda vacsiu cast z dedicstva. Nerobim to kvoli dedicstvu a majetkom,peniazom.
Podľa mňa by si mal mat väčší podiel za doopatrovanie a rekonštrukcie domu. Kolegyňa zdedila byt, lebo doopatrovala, je z 3 súrodencov ale byt sa za života matky prepísal na ňu s dož. pravom matky, lebo súrodenci žijú mimo mesta..A viem o 3 takýchto prípadoch, doopatrovanie nie je žiadna sranda.
@sasa1310 ty to stále vnímaš tak, že ten, ktorý ostal bývať u rodičov vyhral jackpot. Ale je to presne naopak, Deti, ktoré majú svoje vlastné bývanie, svoju domácnosť, a hlavne súkromie, sú na tom lepšie. Aj s hypotékou na krku. Vôbec neberieš do úvahy, že sú rodiny, regiony, kde je normálne, že jedno z detí ostane bývať v rodičovskom dome. A považuje sa dokonca sa hanbu, ak rodičom "všetky deti utečú". Netvrdím, že toto je aj autorov prípad, ale ty to máš zaškatuľkované, že s rodičmi býva len neschopák alebo špekulant. A tak to rozhodne nie je.
@jaroe presne, možno ho tam prosili/citovo vydierali aby neodišiel a teraz im robí komplet servis aj na to co by normálne zvládli sami a jeho pomoc berú ako samozrejmosť.Ono mladý človek si povie ,ved nám bude dobre ,nebudem vymýšľať keď ma tu tak chcu, ale väčšinou súkromie žiadne len samé povinnosti.Aj tie "iba nákupy " sú zásah do každodenného fungovania.Chlap si chce vyložiť nohy ,objednať donášku, pozrieť zápas a drb treba ísť mame na nákup.
Autor,
Čiže všetko robíš z vypočítavosti?
Nedá mi neprispieť do tejto diskusie, nakoľko vychádzam z vlastných nedávnych skúseností. Aj ja som mala dlhé roky názor, že dedičstvo rovnakým dielom a že človek nepomáha rodičom kvôli dedičstvu... Ale až keď to človek okúsi na vlastnej koži, čo je to starať sa o nevládneho človeka dlhé roky, kým ten druhý súrodenec kašle na všetko a nepríde pozrieť vlastnú mamu ani na deň matiek, ktorá v ten deň čaká na syna a po ničom inom netúži...tak by asi viaceré zmenili názor o rovnakom podieli. Kým ja som sa starala cca 6 rokov, z toho 3 roky 24 hod. denne, mama tie 3 roky bývala u nás, 1,5 roka nepretržite a ďalší cca 1,5 roka s prestávkami a tie ďalšie 3 roky som ju týždenne vozila k lekárovi na preväzy, varila, nakupovala, upratovala u nej, a každú nedeľu brala k nám na obed. Kým ja som si to "mohla dovoliť ", lebo som bola SZČO, tak som si nabrala robotu, aby som bola menej vyťažená /odmietala som ponuky a klientelu/ a kým on pracoval naplno, ja som tú možnosť nemala. Ja som zarábala na 50%, on na 100 %, on má dnes slušný dôchodok a mne tých 6 rokov bude chýbať. Kým ja som robila "opatrovateľku zadarmo", tak on nikdy na ňu nemusel prispieť. On peniaze prehajdáka a prepije, ja s nimi narábam zodpovedne. Nehovoriac o tom, koľko to nás ako rodinu, tá starostlivosť o mamu stála kopec nervov a preto som veľmi vďačná, že to nakoniec moja mama pred svojou smrťou všetko zobrala v úvahu a dedičstvo rozdelila vo väčšej časti v môj prospech.
Kvôli nákupom a vozeniu po doktoroch (neviem teda ako veľmi ti to zasahuje napríklad do práce), by som to asi neriešila. Ak by si ich raz doslova doopatroval, to by bolo iné.
Každý kto sa staral o rodičov, ktorí boli starí a potrebovali pomoc, hoc aj s opravami, nákupmi, varením, poriadkom, ... vie, čo to je, zasahuje to do času, peňazí a ide na úkor iných veci, hoc aj to že si vyložíš nohy a oddychuješ, netraviš čas so svojimi deťmi, partnermi. Keď pocituješ krivdu, na ktorú máš nárok, treba povedať rodičom a súrodencom, že majetky budú po 1/3 , tak aj starostlivosť. Nevidím na tom nič zlé, keď príde matka, otec na 4 mesiace ku svojmu dieťaťu bývať do zahranicia, keď potrebuje pomoc. Potom ku druhému na 4 mesiace a nakoniec ku 3 dieťaťu. Keď sa delí, tak sa delí sa ale naozaj. Nie že majetky delíme a jeden sa zoderie a dvaja len prídu na dedičstvo.
@marca12 ono tak to aj dopadá dom obyčajne padá na hlavu tým starým ľudom a rodičia sa veľa x nevedia dočkať jedného z detí a keď sa dedí všetci sa zlietnu aj keď pre haraburdu nakoľko sa do toho neinvestovalo, ale pre niekoho je to lepšie zdediť aj málo, nemusí sa starať, lebo má "nárok" a tie nehnuteľnosti aj tak vypadajú, to mi príde smutné
@sasa1310 no práveže sa stará, skús sa takto keď bude treba starať potom budeš inak vyprávať, ja tiež pošlem peniaze na určité veci, teraz som poslala na terasový nábytok, ale to je všetko, ostatné má brat na starosti, ale my sme si všetko vysporiadali takže to mení situáciu, čo si myslíš prečo je málo opatrovateliek a sú v zahraničí, tam ten majetok pomaly starý človek investuje do opatrovania cudzím ľudom, alebo sa súrodenci dohodnú opateru platia a potom dedia, len u nás sa opatrovanie berie akože to nič nie je, veď to je jednoduché
No, bohužiaľ niekto sa stará niekto nie.U nás tiež staráme my a druhí súrodenci sa neobzrú,ale dedia rovným dielom takže asi tak.
Ako by to bolo pre teba v poriadku aby si necítil krivdu? Tebe 1/2 a im po 1/4? Alebo mas inu predstavu? Vies ono sa tvojim rodicom tazko rozdeľuje, lebo potom sa zase bude citit niekto iny ukrivdený.
@betulinka1 mňa by zaujímalo ,ako ukrivdeni by sa cítili ti spravodliví rodicia ,keby sa chalan odsťahoval a začal sa starať ako súrodenci doteraz.
@alenka58 to je pravda, ja len že tu mnohí píšu, však len ku lekárovi, však len toto, ale keď by si si reálne vzal koľko času, nervov peňazí, investuješ za povedzme 4 mesiace do starých ľudí a nemusí byť práve plienkovaný na prístrojoch, stačí fakt varenie, nákupy, domácnosť, spoločnosť, starosť o dom, lieky nosiť, porcovať a pod.. to je nič? Však keď nič, prečo to nerobí ten druhý súrodenec? Má svoje starosti, rodinu, odsťahoval sa o pod. A čo ty? Ty na to všetko nemáš nárok?
De jure spravodlive, de facto nie. Ako dieta, ktore sa nestara (ja som ta, ktora sa stara), by som sa casti dedicstva vzdala, to vsak pochopi len ten, co sa stara. Cas a hlavne napor na psychiku je obrovsky a, ano, clovek chce byt nejako odmeneny. A, nie, nestarame sa aj s manzelom pre prachy, starame sa, lebo laska, vdaka, otazne a smutne je, preco to tak nemaju aj surodenci, ktorych rodicia vychovali rovnako ako nas, no ruky davaju prec, ziju si len a len svoje zivoty.
Fér, nefér. Neviem. Ale rodičia podľa svojho uváženia rozdelia majetok. Moja mama robila pre babku to isté. A dostala všetko. Tzn dom, pozemky. Ale s tým, že každému bratovi (má ich 4och) zaplatila adekvátnu čiastku.
@rejka7 kde píše, že im varí? Čo keď rodičov berie na nákupy, aby potom mamina uvarila aj jemu. A starostlivosť o dom. Však tam býva aj on, však sa stará o svoje pohodlie a peniaze na zveľadenie predsa poslali aj tí súrodenci, ktorí služby daného domu aktuálne nevyužívajú
A prečo to nerobí aj druhý súrodenec...no možno má rodinu a už by sa tam nezmestil bývať s rodinou, keďže tam už býva autor príspevku. No ja by som nebývala niekde so svokrovcami a so švagrom. Možno keby tam autor nebýval, tak ten súrodenec tam býva.
@marca12 veď máš možnosť DSS, alebo opatrovateľky, ak budeš mať na ňu tak si zaplatíš, ak nie tak predáš čo máš a deti nezdedia nehnuteľnosť, alebo sa ti budú skladať na DSS a zdedia, variant je viacero, len keď už niektoré dieťa necháš v nehnuteľnosti žiť a bude sa o teba starať a ostatné sa budú prizerať, tak buď to dieťa odíde. alebo sa bude starať len naoko, len neviem ako je to naoko keď by si bola ležiaca, tam to naoko ani nejde, ono všetko prichádza časom jeden nikdy nevie, prajem ti úžasnú starobu v zdraví, nech nemusíš nič riešiť len deťom rovnocenne rozdeliť aj keď sa budú pozerať len z diaľky
@irusa presne takto to funguje. Najlepsi su ti, ktori pridu raz zacas pozriet, porozpravat sa, pospominat, posmiat sa a pozartovat, napapat sa a nic neriesit. A potom su ti, ci sa postaraju, pomozu, ale riesia aj nezhody. Ti uz nie su taki uzasni. Mam s tym osobnu skusenost a nielen ja.
Ty sa staráš o rodičov z vychcanosti a riešiš filozofickú otázku čo je alebo nie je fér? Vážne? 😆😆😆
@galikova_mata pridavam sa, presne si to vystihla, najest sa, vypit kavu, prehodit par povrchnych slov, odskrtnut si, ze bol som a hajde domov zit si svoj zivot. A ty ries a rob bleskozvod.
ja si myslím že každý kto zostane s rodičmi tak stráca, pretože udržať nehnuteľnosť v zdravom stave je náročné a takisto starostlivosť o rodičov je náročná časom viac a viac, my sme traja a jeden brat je ochotný toto absolvovať, keďže býva najbližšie, my dvaja si na nič tým pádom nenárokujeme, sme šťastný že sa podujal na to, ono pozerať sa z diaľky na takéto problémy a čakať na dedičstvo je naozaj trapné , samozrejme že o rodičov sa staráme keď k nim prídeme ale nie je to často a potrebujú oni často