Mám nechať 5 mesačné bábo vyplakať?

u nas s muzom podobny problem..takze zlata stredna cesta.moj maly ma 6m a myslim si ze manipulacia unho funguje na vybornu,ale na druhej strane je to naozaj manipulacia?
ved kto by chcel spat sam v postielke, byt strceny v kociku, kde nic nevidi,byt odlozeny v priehradke?
dieta placom vyjadruje svoje potreby,ale na druhej strane sa musi naucit ze nie vzdy dostane vsetko co chce.
ja to riesim tak, ze ked uz naozaj neviem ako mu mam vyhoviet.dam si ho do satky a je stale pri mne
niekedy ho nechavam vyplakat, ale nie viac ako 15min,niekedy proste zaspi, lebo podla mna place preto ze chce spat.
muz to robi tak ze ho necha vyplakata ked to nefunguje zobere ho naruky, chvilu pomojka a skusi ho nechat sameho.
deti su antipostielkove a ntikocikovske typy, velmi spolocenske bytosti, nemaju radi samotu..ved opica svoje mlada veru dlho vlaci..a co africke zeny?treba si najst zlatu strednu cestu 🙂

Myslim si že je rozdiel vyplakať a vyplakať 😎 určite nebudem dieťa brať na ruky pri každom jednom zamrnčaní. Načo je to dobré? hovoríte @cicamica1980 treba-treba, no za pol roka tu bude nová diskusia "čo mám robiť, nemôžem sa od dieťaťa pohnuť ani len na wc sa mi nedá ísť" ... veď to poznáme že?
Takže treba si zadovážiť skôr ležadlo, dieťa sa zabaví pozeraním dokola, prípadne nejakou hračkou. Pokiaľ zamrnčí, stačí sa mu prihovoriť, určite ho netreba brať hneď na ruky.

To je ako keď mi hovorili, v 2rokoch a kočík? a načo? má chodiť pešo a keď nevládze odneseš ho. No muselo by mi šibať ... asi tak 🤐

Taktiež súhlasím @da_n_ka tiež niesom zastanca šatkovania a nosenia. Moje dieťa som nikdy na takéto veci "neučila" a nezdá sa mi, že by bol nejako poznačený 😝

@cicamica1980 5mesačné dieťa ešte nevie manipulovať...ja nerozumiem tomu trendu nechať vyplakať...áno skusila som to aj ja ale presne po 12minútach som to vzdala a povedala, že už nikdy viac...a to moj syn je VALIBUK (nar.4kg -1rok 15kg) a ja chudá a drobná som ho dokázala nosiť, hojdať, kočíkovať hocičo aby neplakal...a ako rástol vždy si našiel iný sposob ktorý mu vyhovoval na spanie...momentálne od 13m čo nekojím tak si ľahnem ku nemu on sa pritúli a zaspí...ja si myslím, že toto je krajšie ako mu strčiť fľašku do ruky a dať ho do pistieľky aj keď pripúštam že som mala fázy keď som po tom tǔžila keď som už bola totálne vyšťavená...ale neľutujem a vieš prečo?lebo malý mi zaspí pri mne kdekoľvek!!!na kúpalisku, na návšteve proste ak cíti mňa má všetko...a nepotrebuje postieľku 😉

moj nazor je nenechavat dieta "vyplakat"...moja skusenost:nas maly bol velky placko ,stale sme ho nosili na rukach...Ale teraz je to velky smejko,nikoho sa neboji ,ked k nam niekto neznamy-znamy pride...takze nosit,mojkat babo co najviac,urcite sa to vrati...Je to nas pokladik, vie sa aj pekne sam zahrat 🙂

tot moja skusenost: dceru som do 5mesiacov uspavala na rukach 5krat za den, niekedy 30min a po ulozeni bola okamzite hore...proste inak spat nechcela,revala a ja som ten rev nemohla pocuvat. az jedneho dna ked sa blizilo zase uspavanie, uz som sa ja rozrevala lebo ma tak ukrutne bolel chrbat ze som si proste nevedla predstavit ze zase ju mam nadrndavat a ona sa mi odmeni par minutovym spankom a znova bude revat lebo bude nevyspata....tak som ju zavinula do plienky lebo sa mi zdalo ze ma rada tesne privinutie ku mne a to jej vyhovuje, zavinula, polozila do postielky a mala jasne zacla revat ale bez slz...len sa jedovala. stopovala som, presne 7min to trvalo, zrazu stichla, este pokukovala a potom zalomila a spinkala krasne hodinu. odvtedy to takto robim, mala je ovela spokojnejsia, vyspata a ja s nou!!!
takze ano...nechala som svoje dieta revat, 7min....co to je oproti tomu co sa narevala predtym? a aj teraz rozoznam kedy place lebo je hladna-utekam, nakrmim. kedy place lebo chce spat-utekam, dam spat. kedy place lebo sa ,,nudi,,-venujem sa...-a to aj bez toho a maximalne....takze tak. mne ,,nechat vyrevat,, pomohlo. teraz je zase nervoznejsia lebo jej idu zuby ale tak lezim s nou,mazname sa,nosime sa...najnovsie kocikujem tak ze mam autosedacku primontovanu aby vseeeeeetko videla...takze snazim sa robit vsetko aby neplakala. ty poznas svoje dieta. nikto ti nemoze povedat rob to alebo to. urob podla seba. pisem len svoju skusenost.

@jadinka ahoj ja mam ergo nosic akurat mam maleho vnom a hopkame sa na fit lopte,a ja si popritom pijem kafe a chatujem..uz som aj vesala pradlo snim..jasne ze neda s vnom stale nosit,,aj ked je ako ergo mna krize bolia

@holga akú mas znacku?

@sashabb dakujem za podporu ;) uz ma kamenuju 🙂

Ked vam bude zle, velmi zle, najhorsie a budete potrebovat objat, pritulit, pomojkat...vtedy by vas mal manzel poslat do vedlajsej izby nech sa dobre same vyplacete...hm?

@monuska342 Mas moj obdiv s nosenim. Ja mam tiez necelych 50kg a maly ma "len" nieco cez 10kg ale pri dlhsom noseni som z toho dost unavena. Ty by si kludne mohla robit aj vysokohorsku nosicku 🙂

@da_n_ka tak ci mu to ublizilo zistis az neskor odporucam knihu koncept kontinua ked uz tak chces citat 😀

@jadinka ergobaby organic http://www.thenaturalabode.com/green_baby_green...
ja som spokojna,jeden pan tu na MK predava za 60eur.info .mail

@miriem dakujem 🙂 niekedy je starsi v kociku tak je to trosku lahsie ale ja sa nestazujem mam aspon pohyb cvicenie dobru kondiciu a hlavne figuru 🙂

@cicamica1980 Ahoj. Nečítala som všetky príspevky, ale môj názor je takýto - 5-mesačné dieťa ešte manipulovať nedokáže. Som zvedavá, ako Tvoj zákonitý potom pomenuje manipuláciu, predvádzanú 3-ročným dieťaťom (moja dcéra napr. 😀 ). Určite ju nenechaj vyplakať. Dieťa potrebuje blízkosť človeka a inak, než plačom si ju vypýtať nevie. Žiaľbohu nie vždy je pohodlné obskakovať okolo plačúceho dieťaťa, keď existuje x ďalších, oveľa zaujímavejších vecí. Ale tak čo už, to je daň za rodičovstvo a Tvoj drahý nech si to uvedomí.

@magdalenocka Najhoršie čo môže byť je to, ke´d žena samu seba zanedbáva...baby, venujte sebe aspoň 1% z času..raz za mesiac ísť ku kaderníčke na dve hodinky a dieťatko dať postrážiť manželovi, alebo babkám predsa nemôže uškodiť..aj keby si troška poplakalo...A PODOTÝKAM, ZE JA DIETA NENECHÁVAM VYPLAKAT, MAZNAM SA S NIM, HRAM, VENUJEM MU 99 % CASU, MILUJEM HO NADOVSETKO! ale raz za mesiac venujem sebe aspon 2 hodinky. a ked potrebujes ísť k lekárovi? to ho so sebou nosíš do čakárne plnej chorých ľudi?

@monuska342 Na vychovu mojho dietata (deti) nepotrebujem prirucky a knihy..... mam svojich rodicov...

@zuzanockamt no ved o tom som pisala, ze proste mi to nedalo🙂 a to mal maly 4 200 g ked sa narodil🙂

@atreyu ako keby som citala o nas aj vaha nasich deti je rovnaka a aj zaspavaci ritual mame rovnaky🙂

@da_n_ka Tú knihu Koncept kontinua môžem aj ja vrele odporučiť. Veľmi veľa vecí sa zhoduje s prirodzeným materinským inštinktom, ktorý už žiaľ v našej generácii badať minimálne. Možno preto tvoje vyjadrenie... V tej knihe sa nájde každá z nás, ver tomu!

@cicamica1980 Môj názor: Neriešila by som to štýlom nechať dieťa vyplakať. Pretože:
a) Čo sa tým dieťa naučí? - Že sa na mamu nemôže spoľahnúť. Že keď cíti nepohodu, nedokáže si privolať pomoc. 😖 Takže výsledok po mnohých opakovaniach možno bude ten, že prestane plakávať, ale ver mi, že to už je silné kafe - to si človek všimne v detskom domove. V bývalých dojčákoch som videla - a hlavne (ne)počula. Deti tam neplakali. Lebo už sa vyplakali... a nepomáhalo to... (To však neznamená, že treba skákať ako dieťa píska. Zareagovať treba podľa situácie. Niekedy sa stačí ozvať, niekedy treba ozaj zobrať na ruky. A niekedy treba povedať aj "Vydrž, teraz nemôžem." To nič že tomu celkom nerozumie. Onedlho sa naučí. Už teraz si pomaly môže zvykať, že je čas, kedy sa venuješ jemu, a je čas, kedy sa musí zabaviť samo - kým varíš a pod. Teda čítala som, že vraj to už v tomto veku deti dokážu... 😅 )
b) Vždy treba skontrolovať, či je všetko v poriadku, či dieťaťu niečo nie je. To z vlastnej skúsenosti. Stalo sa mi, že som mala pocit, že ma dieťa len manipuluje, že sa jej proste nechce ísť do obchodu. Ale na otázku "Prečo zas reveš?" mi povedala "Lebo ma tlačí kameň v topánke." A kameň tam bol. Proste deti komunikujú plačom a to aj hodnú chvíľu po tom, čo vedia rozprávať.
c) Deti milujú svojich rodičov, aj keď ich rodičia zanedbávajú či dokonca týrajú. Lebo nikoho lepšieho nepoznajú. Ale toto nie je môj ideál. Chcem mať so svojim dieťaťom dobrý vzťah. A vzťah sa veľmi dobre buduje napĺňaním potrieb. (Samozrejme stále tu ostáva podmienka, že musíš dbať aj o seba a o svojho manžela). Skús si to predstaviť (tvoj manžel nech si to skúsi...): Niečo chceš. Či už potrebné alebo len tak pre radosť. A pýtaš to od svojho partnera. Ten sa tvári, že to nepočuje. znova, znova... nepočuje. Aký máš pri tom pocit? Čo cítiš voči tomu partnerovi? Chceš, aby také niečo cítilo dieťa ku tebe?
... atď atď atď...

Ja už mám deti odrastené, no príspevok ma zaujal a rada by som reagovala. Vlastne sa čokoľvek ťažko takto komentuje, keďže pravú príčinu, ak je bábätko veľmi uplakané, je asi ťažko odhadnúť. Myslím, že aj takýto malinký človek veľmi rýchlo zistí, kedy a ako si dokáže s maminou "pocvičiť". Ale každé bábo je iné a samozrejme aj rodičia sme rôzni. Ak Tvoj manžel nie je uzrozumený s Tvojim prístupom a vy sa preto dohadujete, už to neprispieva k Tvojej pohode. A keď si rozhodená, tak dieťatko to všetko cíti a potom môže byť ešte plačlivejšie. Ja som našťastie ani jednu dcérku nemala plačlivú, no aj keď som sa snažila, ako každá mama, venovať sa im maximálne, využívala som od narodenia skôr kontakt tak, že som im veľmi veľa rozprávala, čítala, spievala, veeeeľa sa ich dotýkala ( ale tak že ony ležali, alebo potom neskôr už sedávali v mojej blízkosti). Popri tom som stihla obstarať domácnosť aj nejaké tie ručné práce, lebo to brali ako súčasť akejsi hry, keďže boli stále pri mne. Nebol problém preniesť si ich s dekou, alebo v košíku kam som potrebovala. Mali ma stále v zornom poli, počuli môj hlas a tak si možno nepripadali tak odstrčene. Pre doplnenie uvádzam, že rozdiel mám medzi deťmi až sedem rokov, preto som naozaj nebola v nejakom strese a nemusela pri kojencovi naháňať ďalšieho malého výmyselníka.
V každom prípade, ak by som Ti mohla poradiť - ver svojim inštinktom a ak si presvedčená o tom, že Tvoj prístup je pre bábätko tým najlepším, nenechaj sa nikým a ničím odradiť. Ja viem, je to často únavné a psychika tiež robí svoje. Nie si stroj, si cítiaca bytosť a je pochopiteľné, že Ťa bolí, keď Tvoje dieťatko nie je v pohode. A ak by sa aj náhodou z neho stal, ako Tvoj manžel hovorí, mamin cecok - no a čo ?! Ani sa nenazdáš, kedy Ti vyrastie a čím hlbší vzťah s ním budeš mať, o to viac budeš spokojná a šťastná. Hlavu hore, prajem Tebe a všetkým ostatným mamičkám mnoho radosti.

@da_n_ka na to netreba prirucky a knizky, to vychadza zo srdca 🙂 a z prirodzeneho materinskeho instinktu 🙂

@da_n_ka ja mam celkovo pocit, že "terajšie" matky iba čítajú knihy, časopisy, študujú net a neriadia sa same sebou. Osobne určite nebudem robiť nič, čo mi nejaká knižka "povie".
Aj zakladateľka, "čítala som - preto to tak idem robiť a manžel to nechápe". A to je celé zle.

@sashabb ale ved na to, aby som nenechavala vyrevuvat vlastne dieta a vzala ho na ruky mi netreba nic citat - to je take prirodzene - aspon teda pre väcsinu matiek

@da_n_ka vies mne je to jedno ale ako pisali uz baby vyssie predstav si ze sa budes potrebovat aj ty pritulit a tvoj manzel sa na teba vykasle a zavrie ta samu v izbe nech tam places....tak sa asi citi tvoje dieta...

@bubulka722 prirodzeny materinsky instinkt, ma mat kazda v sebe a nie docitat sa o nom.

@monuska342 ved ale preco si vsetko prekrucate tak ako sa vam paci?? nikto nepovedal ze ho necham zavrete v izbe revat. ked place, tak ho pohladim porozpravam sa s nim, a na ruky ho brat nemusim
A o tom prituleni, nemam doma kazdy den doma manzela, na vsetko som vascinou sama. Tak aj koli tomu som naucila moje dieta ab nelipol len na rukach...Lenze podaktore mate ten prepych ze sa vam manzelia, starke o nich postaraju,

@da_n_ka ja taky prepych teda nemam byvame sami a manzel je stale v praci takze som sama na dve deti a uspavam ich kazdeho zvlast kazdy den dva krat ziadne vyplakavanie rodinu mam takisto daleko byvaju v inom meste

nie