Máme umrnčané deti
Ahojte, moje deti majú 1+3r. Od babatiek trpeli kolikami, celé dni preplakali a to plakanie za úplne všetko im zostalo. My sme ich s manzelom prijali, ale zamrzeli má reakcie okolia. Minule sa bezdetna sestra u rodicov zodvihla, že ide domov, lebo to už nevladze pocuvat. Druha bezdetna sestra zas povedala, že podľa nej moje deti nie sú stastne, keď stále za niečo mrncia/placu a že deti zrkadlia matku, ale ja nemam pocit, že by som bola troska, ktorá sa rozplace za všetko, alebo nejaká nestastnica. Vzťah s manzelom mame vyrovnaný, nekricime po detoch, skôr sa snažíme o veľa vysvetľovania.
Už aj otec mi povedal, že nech k ním chodíme menej casto, lebo je už stary a chory, potrebuje klud a nie pocuvat stále vymrnciavanie. Mama tiež tvrdí, že nechape, čo furt placu, že toto sme ako deti nerobili, ale boli sme usmievavé. Deti spia dobre v noci, dobre jedia, zdravotné sú na tom dobre, sú sikovne, nepredpokladám nejaku formu ochorenia typu autizmus a pod, takze nechapem, prečo sú takto podráždene. Od pediatricky som sa odpovede, ani riešenia nedočkala.
Príklad: dam staršiemu dieťatu jest, mladsie sa psychicky zrúti, že aj ono hneď nedostalo. Staršie si pýta na ranajky ryžu, poviem, že nie, na ranajky papame chlebík, takze spusti záchvat placu. Keď ocina vyprevádzame pracovať, tak mladsie sa zrúti, že nemôže ist aj ono. Snažím sa byt zásadová, ale nie až tak, že by deti cely deň museli sedieť na stolicke potichu, preto je hrozne, že si nezvykli, že im hneď všetko nedovolim a aj keď vysvetlím, tak je plac. Teraz uspavam a mladsie reve už hodinu, že nechce byt v postieľke🙄
Čo s takýmito detmi, aby boli vyrovnanejšie? Lebo ja fakt neviem, kde som spravila chybu.
@lienka9 presne jeden mrnci, druhý opakuje. Kolegyňa ma taký 2 r rozdiel medzi synmi. Teraz sú už školáci.. ale presne toto hovorila, že 2r rozdiel je maly... že to vnímala, že 2 ročný ju potreboval ešte viac a nedalo sa lebo mali bábätko. Keď bol muž v práci.. čiže gro dňa. A potom presne jeden fnukal lebo chcel pozornost, druhý zo zotrvačnosti ;)) ( my mame dievcata s 3r rozd, čiže všetko bolo inak ). A autorka bude mat takú podobnú situáciu ako moja kolegyňa... proste vydržať, čas plynie, všetko sa vylepší. Za otcom fnukaju, lebo vtedy cítia viac pozornosti- a ta im odchádza do prace..Sú to malé deti ešte.
nečítala so, diskusiu, u mladšieho je pochopiteľné, že plače, ak niečo nedostane. Nevie to ešte vyjadriť inak. Preto daj jesť najskôr menšiemu, potom väčšiemu. Ak väčšie chytí záchvat plaču, že nedostane na raňajky ryžu, skloň sa k nemu a povedz mu, že ryžu môže dostať inokedy, ale na raňajky nie. Ak ťa nevníma a reve ďalej, šup von z miestnosti a vrátiť sa môže, keď prestane revať. Má obdobie vzdoru a jeho nervová sústava dozrieva. Musí sa naučiť, že si revom nič nevymôže. Rada by som ti napísala, aby si z miestnosti vyhodila aj tie bezdetné ženy, ktoré to teoreticky samozrejme ovládajú najlepšie, ale to asi nepôjde. Staršie dieťa musíš naučiť, že revať môže, ale vy nie ste povinní ho počúvať, u menšieho sa snaž odpútať pozornosť.
@maximilie trojročné a vlastne kľudne aj mladšie dieťa sa má učiť najmä to, o čo prejaví záujem. Ak je to abeceda, zaujíma sa o to, aké je to písmenko, tak abecedu. Vedomosti a zručnosti získané vtedy, keď dieťa o ne prejavilo záujem sa naučí totiž oveľa rýchlejšie ako keď si dospelý zaumieni, že ich dieťa naučí. Veď to nie je o tom, že má mamička potrebu sa niekde s dieťaťom predvádzať ako s cvičenou opicou, alebo riešiť na ihrisku dookola, čo jej zlatíčko už dokáže. Ani mu abeceda, ktorú ovláda v dvoch, či troch rokoch nezaručuje, že raz skončí VŠ s červeným diplomom. Treba ale rešpektovať to, že každé dieťa je iné, jedno má v troch rokoch plienky, ale ovláda abecedu, iné ešte nerozpráva, ale chce sa samé obliekať a pod. Prečo by sa trojročné dieťa nemohlo učiť abecedu, ak ho zaujíma?
Aj ja mam umrncane deti. A najviac mrncia ked sa nudia. Preto sme stale vonku. Tak sa s nimi da vydrzat. Cez zimu je to horsie.
Ja mám tiež také urevane deti, hlavne staršiu, a teda neprišla som na nič čo by dlhodobo zaberalo. Skôr som sa obrnila proti okoliu, keď niekomu vadí že plaču, odchádzam, buď len do druhej izby alebo domov. A to som prísna, občas aj po zadku dostanú a aj tak plaču za také veci, že niekedy mám fakt dosť.
Za mňa osobne chodia späť neskoro večer , ten 3r. určite a hlavne asi dat späť naraz. Ani moje dve deti nespali na obed, po jednom roku, som zvedavá co tretí vymysli so mnou😄
@simsalabim velmi sa mi paci pristup volby, mojmu synovi davam presne takto na vyber, z dvoch mnou prijatelnych alternativ. Ale napr moj muz je z toho na prasky, lebo “3 rocne decko sa nema co rozhodovat,ma sa mu zavelit a ono ma posluchnut…”. Je vychovavany radikalnymi rodicmi, ja zas liberalnymi… aspon,ze on odchadza z domu di prace a ja som s nasimi detmi doma. Som zvedava, co by robil, keby bol s detmi on 24/7 😄
A inak som si vsimla jednu krasnu vec: ze je rozdiel vo vychove v kazdej rodine, co je krasne. Jedna mamicka napise ze su rozmaznane a treba byt tvrdy, druha napise,ze je prilis tvrda a ma byt maksia, citlivejsia 😄 je to krasne,ze kazda hladame to najlepsie pre nase deti a dufame ze raz budu super ludia s dobrou povahou, ktorych bude mat okolie rado a zarocen budu uspesni a dobri ludia ❤️ Podla mna je to len obdobie. U mojho 3 rocneho syna je to podla pocasia / mojej nalady / nalady okolia. Niekedy je to uzasne dieta, najlepsie na svete, inokedy je umrcnany, hnusny taky,ze by som ho nechala niekde u prisnych svokrovcov na cely tyzden na prazdninach 😄 ale snazim sa roznymi sposobmi dosiahnut presne to, aby bol stastny a uspesny clovek, ktory bude mat rad ludi okolo seba a hlavne bude tak vdacny za moju vychovu, ako som vdacna ja mojim rodicom 😍🙏
@taga
@abbey1 myslím, že ste to trochu zle pochopili, tu podľa mňa nešlo o to, či dať alebo nedať ryžu, ale ak tá ryža nebola uvarená, robiť by som ju nešla ani ja, dala by som dieťaťu vybrať z dvoch možností, čo chce na raňajky. Ale keby som ju mala uvarenú, nemala by som problém mu ju dať. A určite by som nenechala trojročné dieťa revať vonku, keď nechce ísť domov. Ono už potom ani nevie, prečo vlastne plače a pokazený večer má komplet celá rodina. Keby revať začalo šesťročné a plačom si niečo vynucovalo, tak by som mu povedala nech reve, aj tak si nič nevyreve, môže sa aj o zem plesknúť, ale trojročné? Aj by som sa ho tam bála nechať samé.
@elizabet173 súhlas, presne ja to tak vnímam, prečo by mala byť ona otrokom dieťaťa a tráviť pol hodinu varením ryže na úkor iných veci čo ráno v domácnosti bežne robí a aj na úkor starostlivosti o menšieho súrodenca? To nie je presadenie názoru matky, ale kompromis že urobí na obed. Ale plniť okamžite každú podmienku dieťaťa mi príde ako opičia láska.
@elizabet173
@marsmykkok Z varenia ryže na raňajky môže byt prijemna spoločná aktivita a hlavne jevtobotazka cca 5 min dať ju variť. Ale chápem, ako to myslíte.
Mne sa osvedčilo s deťmi nebojovat, ak ide o nepodatatne veci. Čiže aj tu vy som nerobila dramu z ryže na raňajky, ale zapojila by som dieta do jej pripravy. Prípadne my ukazala moznosti, ze z nej moze byt ochutena ryzova kasa, akebo s ovocim, zeleninou, alebo by bolo rovno rizoto sj na obed.
Tu nejde o vitazstvo matky co dietata. O postavenie silnejsieho, slabšieho.
Trošku mi uniklo o akej situacii vonku píšes. K nicomu takemu som sa nevyjadrovala a ani som necítala.
Keď uložim dieta, precitam diskusiu pozorne.
@rajc1nka toto som si inak práve uvedomila aj ja, keď som v inej diskusii napísala aké mám pohodové dieťa, a túto že je urevane. A ono je oboje pravda. Má chvíle keď reve hodinu pre fakt sprostosť typu ryža na raňajky a potom iné ráno vstane, a správa sa ako veľká, sama si vyberie jogurt, umyje sa, oblečie, proste krásna rodinná pohoda. Fakt to správanie detí treba vnímať v širších súvislostiach.
@elizabet173 prečo by nemohlo? Kľudne môže. Ale nemáš pocit, ze je to dnes trend? Kto vie čím skôr (uz v 2r bolo neskoro) abecedu, rátať po anglicky, ten ma lepšie dieta?a základné veci neovládajú. Ak tie deti same prejavujú záujem ok, len to uz kazde druhe dieta asi prejavuje ten záujem. Ja som len chcela autorke naznačiť, ze na abecedu je ešte skoro. Ale ak chcú mamičky svoje deti ,,ucit" abecedu aj v roku, je mi to jedno. Zachytila som, že tiež si pedagóg? Ak sa nemýlim, tak som prekvapená, že mi nerozumieš a nevieš o com hovorím. Vzdy vzdy a ešte raz opakujem vzdy deti , ktorých rodicia sa chválili, ze ich dieťa pozná písmená v 2r., vie počítať do neviem koľko, vie po anglicky (boli na to veľmi pysni) tak tie deti mali ešte plienky na zadku, reč mali nezrozumitelnu, pomaly do 6r sa nevedeli same obliecť , nevedeli jest ani lyzicou, a mohla by som pokračovať. Preto zvyknem aj v iných diskusiách casto jemne naznačiť, že 3 roky na materskej dovolenke je čas na to, aby sme svoje deti učili základné vedomosti. Vzdy sa toho niektoré ženy chytia a vzdy to vyústi do ostrejšej diskusie.
Ešte by som podotkla, ze v mnohých prípadoch kde deti v 2 r vedeli rátať do ...neviem kolko, ovládali všetky značky áut ci vedeli abecedu, tak neskor tým detom diagnostikovali aspergera.
Cest výnimkám, nemusia sa toho hneď chytať tie, ktorých deti chcú vedieť citat, ani netvrdím, že keď ja nepoznám nikoho, kto vedel v 3r aj písmená, aj počítať a ovládal aj všetko ostatne , neznamená ze je to nemožné. Netvrdím a verím, ze môžu byť také nadané deticky.
Neporadim, mozno je to aj povahou...my mame skoro 6 rocneho a 3 rocnu....mala nemrnci vobec,to uz musi byt, ale kazdy povie, ze je uplne kludna, ze take dieta este nevidel. Starsi je zivel, temperanentny od narodenia, ma lepsie obdobia, kedy je tiez zlaty, kludny...potom akoby to dohnal, tak tiez mrmci, hundre pre blbosti, ale u neho to byva, ked je aj viac unaveny. No a mame krsna, ma 6,5 roka a ten tiez mrnci, place uz od narodenia...on je hrozne citlivy, ma to od narodenia a stale mu to ostalo.
@rajc1nka A tvoj si naozaj vzdy vyberie z tych dvoch a je spokojny? Lebo moj ani nie. Dam mu na vyber dve a pyta nieco tretie, alebo proste si nic z mojich moznosti nechce vybrat Dopadne to bud tak, ze navela si teda vyberie alebo po uplynuti isteho casu rozhodnem ja, ale jeho tuzba po slobodnom rozhodovani nie je naplnena ani v jednom pripade. Co ani nie je zase na skodu - nejaku volbu mal a nemoze byt panom vsetkeho. Len ma zaujima, ako to s tymto pristupom funguje u inych, ci tak ucebnicovo alebo niekedy ano, niekedy nie.
Mam za sebou 12r praxe. Nie je to nejak veľmi veľa, ale ani nie málo. Prešlo mi niekoľko deti cez ruky, odprevadila som niekoľko tried do ZS a mam aj spätne väzby, s mnohými rodičmi sme stále v kontakte. Nedovolila by som si otvárať usta len na základe teórie
My mame tiez podobne dieta a naozaj velmi mi pomohla teraz kniha Dr. Alvaro Bilbao-Detsky mozog vysvetleny rodicom. Zmenila som niekolko veci a je to o dost lepsie,pritom to boli naozaj len malickosti. Vyskusaj,ja ju mam z kniznice.
Autorka, Mate tam celkom pekne zrkadlenie... Ty neustupis a zaroven veris tomu ze oni robia presne to iste.... Ty si vydobijas svoje mocou a oni placom.
Tazko radit, lebo pozname len utrzky z tvojho zivota ale mam dojem ze veris tomu ze tvoje deti placu, aby si placom vynutili co chcu. Ak by to bola pravda, tak tvoja taktika neustupovania by mala uz davno fungovat... (lebo ono je to velmi dobra a ucinna taktika).
Ja si myslim ze placu z inych dovodov a tvoja strategia neustupovania a presadzovania vlastnej vole robi celu situaciu este horsou. Skus sa pri kazdom placi zastavit na niekolko sekund a pozoruj dieta a snaz sa pochopit skutocny dovod placu.
Napriklad pri odchode ocka a navrate domov z vonka to mohol byt plac koli stresu zo zmeny. Vtedy pomoze napriklad odviezt pozornost alebo zakomponovat do toho nejaku pozitivnu aktivitu (napriklad vzdy ked ocko odide, pojdeme sa jasit na posteli). Vzdy pomoze uznat emocie a ponuknut viziu stastnej buducnosti. (Chapem ze nemas rad ked ide ocko prec, ale ked sa poobede vrati, pojdete spolu na suchacku).
Ked si nechala syna na chodbe sameho tak tam mozno tiez plakal zo strachu ze ho mama nelubi. Ja by som dieta doviedla domov nasilu a nechala ho plakat v mojej pritomnosti a cas od casu uistla ze som tam pre neho, ze chapem ze domov nehcel ist ale museli sme, lebo mladsi ide spat, lebo musime vart...
Ak mladsi zacne plakat lebo musi cakat kym sa starsi naje, tak vtedy mozno place preto, lebo sa citi byt odstrceny... chce byt sucastou krmenia. To je noromalna a spravna reakcia od maleho a vzdy by som mu to umoznila a pripravila nejake jedlo, ktorym sa bude sam krmit a tak cakat nemusi.
Ak place lebo chce ryzu a nie chlebik, tak moze byt ze nedavas synovy dostatok volby. Nemusi mat volbu vo vsetkom, ale ak nema volbu v nicom, tak sa to v nom nahromadi a potom moze tvrdohlavo trvat na jednej prkotine.
Tiez je mozne ze starsi syn ziarli na mladsieho a plac je jeho prosba o tvoju pozornost.
Mladsi place preto ze nema ani sajnu co robit ked sa nahneva kedze nevie spracovat svoje emocie. Potrebujes k nim indiviadny pristup.
Na blbe poznamky od sestier a mamy kasli. Obmadz kontakt... priorita su tvoje deti... co si mysli rodina je druhorade.
ahoj, ano, ja viem😁 co pises, o nas ako cez kopirak.. vratane komentaru vlastnej mamy, ze my sme take deti teda neboli. Ano, vyrastu z toho, pomaly. Hlavne sa neobvinuj a nenechaj si nahovorit, ze su rozmaznane. Je to narocne, ale zarucene tvoje deti nebudu mrncat naveky, aj moje uberaju na hlasitosti a ja sa postupne na tu mega emotivnost svojich dievcat pozeram z uplne ineho pohladu a som vdacna, ze su ake su❤️
Prepacte, ja Vám neporadím, iba som sa pousmiala. Vaše deti su asi detmi mojej sestry 😀 Ja som im krstná, dvaja betari 3 a 5. No správajú sa rovnako ako vaši. Pitie musia mat v rovnakých pohároch, ak ma jeden v takom istom pohári naliate viac, lejem od oka nie s odmerkou, plac 😀 ak ma jeden na taniery viac šunky, väčší krajec chleba plac atd. 🤷🏻♀️ Ten starší si presne zvykne vymýšľať, ze chce papať to, co akurát nemame doma (ked spi u nás) a ked to teda nemame, nepomôže ani vysvetľovanie, ponúkanie iného sortimentu, nasleduje dramaticky výstup v jeho podaní atd, atd, atd. V reštaurácií chce jesť to, co tam absolutne nemaju, ale on ma prave na to chuť 😁 🤷🏻♀️ Niekedy nás ide z toho poraziť 😅
@maximilie ty ale pletieš dve veci dohromady. Ja som napísala, že ak dieťa prejaví záujem. Je jedno, či o abecedu, alebo o čokoľvek iné. Dieťa autorky témy o tú abecedu záujem prejavilo. Ja nemám takú skúsenosť, že by každé dieťa, ktoré v troch rokoch abecedu ovláda, malo ešte v tých troch rokoch plienky a problémy s výslovnosťou do šesť rokov. Niekedy áno, niekedy nie, je to individuálne. Že pribúda premotivovaných mamičiek, ktoré púšťajú od pár týždňov deťom angličtinu, učia ich tie písmená, aj keď ich viac zaujímajú kocky, poprihlasujú ich do piatich krúžkov, to s tebou súhlasím. Ja sa na nich iba dobre bavím. Rozvíjať dieťa áno, ale nie učiť ho to, čo už vie švagrinin syn, aby ten môj nebol preboha pozadu. Môj syn ako päťročný sčitoval do dvadsať, stále počítal na prechádzke, pre hre, naučil sa čísla sám, vypytoval sa do nemoty, ktoré to je. Tak sme ho nechali, nech počíta, keď ho čísla fascinujú. Nechali sme to na neho. Učil sa výborne, ale nešiel na mat.-fyz. fakultu, ubral sa úplne iným smerom, tiež sme to nechali na neho. Preto stále opakujem v podobných témach, že ak dieťa o danú vec prejaví záujem, treba ten jeho záujem uspokojiť. Ale nemá zmysel ho niečo učiť, preto, že má matka pocit, že má výnimočné dieťa, alebo aby sa vyrovnalo iným deťom. To, že ovláda v nejakom veku niečo, čo nie je až také bežné, mu nezaručuje vôbec nič. Ani úspech v budúcom štúdiu, ani úspech v živote.
@marianarem vo vacsine pripadov to funguje - napr ze niekam ideme, ze co ideme robit, ktory vylet si vyberie. Robim to od jeho 1 roka a je na to zvyknuty. Najhorsie je to s jedlom, on je hrozny jedak, takze to obcas vymysla, ale aj v tom sa snazim zachovat si pristup. Ako priklad: Opytam sa ho ktore cestoviny si napr prosi, ci vrtulky alebo spagety, tie uvarim a ak ich nezje, tak dalsie uz nevarim. Dam mu vtedy to co mame bud ine uvarene na vyber alebo rozok, ak nechce ani to, tak je hladny. Ale moje dieta je specificke v jedeni, napr vcera jedol len melon za cely den (okrem ranajok) a vecer samozrejme bol hladny, tak zjedol co som mu dala, ine na vyber nedostal,kedze cely den vymyslal. Ale toto jedenie je hroza s nim.
Ja napr sa ho vacsinou pytam (ak mame cas a priestor), ktorym smerom ideme, pripadne kam ideme na prechadzku so psom (to ci ideme na prechadzku nema ako vyber, to musime, ale aby chodil rad, tak on vybera trasu), ale napr muz sa rozhodne ze ideme okolo domu doprava a musime ist doprava… ako keby nebolo jedno ci doprava alebo dolava. A tej vychove ja nerozumiem… a to mi je muz 😄
@rajc1nka No asi je muz tak zvyknuty z domu, ine nepozna (a nechce skusat nezname) plus ma pocit, ze unho to fungovalo a vyrastol na normalneho cloveka. Vsak mozno aj ano, nepoznam ho 🙂
Ja to robim podobne ako ty, moj ma 19m a uz to skusam dlho, on vyborne rozprava, takze uz sa da s nim komunikovat o vselicom. Ale je to tak ako som napisala. Ale zase on zatial ma tie vzdory take mierne v podstate, nerobi skoro ziadne velke cirkusy, tak mozno mu predsa len pomaha, ze nejake tie volby ma, aj ked so ziadnou nie je spokojny 🙂 Tiez u nas uz zacalo fungovat vysvetlovanie a popisovanie dosledkov, tak jedno s druhym, zatial to nejako ide, uvidime neskor 🙂
S jedlom sme na tom podobne. Tam mu davam na tanier rozne veci, nech si moze vyberat (ale zase nie nejake rozne chody, ale kopka ryze, kopka cistych cestovin, kopka masa, zeleniny, kusky rozneho ovocia...). Plus on miluje koreniny, vsetky okrem stiplavych, tak mu nejake donesiem a nech si dochuti. A davam male porcie, aby sa nezlakol a vyberam z veci, ktore znesie v ustach a na pohlad (to je dost obmedzeny vyber, ale da sa skombinovat na pestru stravu). Obcas podstrcim nejaku novinku alebo nieco dovtedy odmietane, ci sa to nezmenilo. Ak ho zrovna nebolia dasna alebo brucho, tak to nejako funguje, tu pestru stravu ma, viac mi zatial netreba.
@marsmykkok tak ja neviem, ja ryzu pol hodinu nevarim, zaberie mi to par minut, potom sa dusi sama... a aspon by bola hotova na obed. Ja napr varim obed hned rano po ranajkach, takze akurat by bol problem, že dieta musi pockat na tie ranajky dlhsie. Uprimne, mne deti takto nevymyslaju, ale hadat sa s dietatom kvoli ryzi na ranajky je blbost
@maximilie preco brzdit dieta ked je sikovne?moja dcerka ma 2 r a 4mesiace,vie ratat do 10,aj po anglicky.abecedu sa uci sama,mame magneticku tabulu a sama si tam dava pismenkove magnetky stylom: A ako auto atd.ja sedim pri nej a hrame sa: ake slova poznas este na pismeno A?a zacne menovat...jednoducho takto sa jej pekne rozsiruje slovna zasoba,rozprava pekne vety.jej rovesnici niektori nevedia slovo auto ani vyslovit,stale je to len BRM,lebo im to tak aj rodicia hovoria,pozri brm ide. U nas to hovorime inak: pozri sa co ide po ceste?auto.a akej je farby?modre.a co ma auto?kolesa.a co robia kolesa?krutia sa..ju to bavi,aj basnicky,aj klasicke ludove pesnicky..ak sa to robi formou hry,a dieta to bavi,tak preco nie?