5 ročný vekový rozdiel a žiarlivosť
Ahojte mamičky, čakáme bábatko a ked sa narodí, mladší syn bude mať 5 rokov. Veľmi sa na bábo teší, stále hladká bruško, len ja mám trochu obavy, aké to bude, ked sa narodí malé, či nebude žiarliť. Ako to bolo u vás, tie ktoré máte podobný vekový rozdiel? Ďakujem.
@sardinka333 Ďakujem, dúfam, že u nás to bude v pohode, uvidíme. Už teraz mi malý sľubuje, že bude pomáhať, tak som zvedavá, či to bude tak aj naozaj, alebo ho to rýchlo prejde. 🙂
@janickacrazy ked má už teraz k tomu takýto pekný prístup a ty ho aj vhodne podporíš tak je naozaj veeelká pravdepodobnosť že bude u vás príjemná atmosféra. 🙂
My máme 5 rokov ale dievčatá. V pohode, pomáhala, chránila, opatrovala aj dodnes to tak je. Len teraz jej už mladšie sestra lezie na nervy.
moj mal 5, ked sa narodil druhy syn.....v pohode, ziadna ziarlivost....braceka si vyslovene vyprosil.....9mes. funguju ako pravi bratia...aj sa klbcia 😉 🙂
medzi mnou a bratom je tiez 5 rokov rozdiel...bolo to v pohode...
@janickacrazy Ahoj,my mame skoro 6-rocny rozdiel. Syn sa velmi tesil a aj ked chcel braceka,tak sestricku velmi lubi,pomaha mi,len trosku sa prejavuje aj ziarlivost-niekedy neposlucha,papuluje,ale da sa to zvladnut😉. Myslim,ze hlavne trosku ziarli na to,ze sa "viac staram" o malu 🙂. Ale vzdy si to necha vysvetlit a snazim sa raz za cas zariadit si to tak,ze sa venujem len jemu.
@evittam Moj tiež veľmi chce bračeka a vyzerá to tak, že aj braček bude, ak sa doktorka nepomýlila, tak dúfam, že bude spokojný. Aj ked on si myslí, že sa bude s ním hned hrať, takže asi bude trošku prekvapený, že hned to nepojde.
@janickacrazy no, my to máme celkom aktuálne. Syn má 9 rokov a dcera 6 ...a práve ona mi často ,,plieska o hlavu,, že vraj už ich nemám rada, lebo sa venujem bábätku...samozrejme mrzí ma to ale prvé dni doma aj mala pravdu. (teda nie že by som ich nemala rada, ale trošku z mojej strany išli bokom nakolko malá bola často a dlho na prse) Kým si človek nájde systém a ,,rozkuká sa,, z nemocnice tak to trvá pár dní, našťastie manžel bol týžden doma tak deti brával von, na kupko aby mali program. Teraz sa snažím tak, že dceru chválim - nie zase prehnane a samoučelne ale všímam si viac to dobré čo urobí a poviem jej to, pripadne ked sa prihovaram bábätku a je pri mne tak poviem že ,,pozri tu je tvoja dobrá sestrička,, ona ti pomáha a tak a myslím že to celkom funguje nakolko dcera bábätko pohladká, pekne sa mu prihovorí. Takže ja razím tuto cestu - si moja velká pomocníčka a vela chválim ale zase nie prehnane a afektovane, zaujímam sa čo robí, čo by si priala napr. na obed...pýtam sa jej na nazor, teraz su v dennom tabore tak vždy sa pýtam ako si sa mala a čo ste robili a večer ešte prečítam jej oblubenu rozpravku. Tak dufam že to bude ok...Na druhej strane tvoj syn žiarliť vobec nemusí. Moj syn praveže s týmto problém očividne nemá, rád dáva dudlík alebo bez problémov chvílu ,,podrncá,, v lehatku a aj sám chce kočíkovať. Tiež mu často podakujem že mi pomohol, ale tiež mu to velmi často nechcem davať aby sa mu to nesprotivilo. Ja mam mladšiu sestru a neznašala som to ked som na nu musela davať pozor, brať ju von lebo mama varila, mala robotu ...