Dvojročná dcérka a novorodenec. Už som zúfalá

Ahojte neviem ani kde začať. Moja dcérka mala v septembri dva roky a v auguste sa jej narodil braček. Dovtedy bola dobrá, vonku keď sme boli tak mi pekne dala ručičku a keď sa aj niekde pristavila a zavolala som ju, aby už išla tak ma poslúchla. Pekne sa vedela pozdraviť, večer a cez obedný spánok keď som ju šla uspávať tak stačilo, aby som jej prečítala knižku, dala pusu, pomojkala, otočila som sa na bok a ona sa otočila tiež a do 5 max. 10 minút zaspala. Taká dobrá bola aj keď som bola v pôrodnici, keď bola s mojou maminou. No teraz je otočená o360°. Stále robí prieky, neposlúchne keď idem na ňu pekne milo, ani keď skríknem, dokonca ani na zadok jej nepomôže a tak to ani nechcem riešiť. Sú dni, keď sa naschvál pociká a ešte jej to je aj riadne vtipné. Viem však, že to robí naschvál, pretože sa už vie dávno pekne pýtať a aj sa pýta. Len ako píšem niekedy má také "svoje dni" píšem vám to sem preto, lebo už som vážne zúfalá niekedy a prijala by som akékoľvek rady ako na ňu. Ja viem, že to robí lebo chce pútať pozornosť, lebo skáčem okolo malého. Ale keď aj malý spí tak sa jej snažím venovať, hrať sa s ňou, jašiť, aby vedela, že som tu stále aj pre ňu. Teraz je napríklad pre mňa nočnou morou ísť ju uspať, stane sa, že zaspí pekne ale to je fakt málokedy, zvyčajne to vyzerá asi tak, že sa 1000krát prehodí zo strany na stranu, plače preto, lebo sa jej zdá, že má málo hračiek pritom v posteli je nasáčkovaná Hello Kitty, ježko, šašo, mončičák a bábika, ona by chcela ešte ďalšie hračky a to jej už nedovolím lebo je toho plná posteľ. Potom chce aby som ju škrabkala po chrbte, čo aj väčšinou robím, lenže začne vymýšľať, maminka škrabkaj ručičku, nožičku, riťku, líčko, uško a pod. všetko robí preto, aby nemusela ísť spať. Uspávanie trvá asi tak hodinu zakaždým a vždy sa pri tom len rozčúlim. A ten jej plač má také decibely, že by zobudil asi aj mŕtveho a plače asi za všetko :-S
inull5
10. okt 2013
@henriett19 čítam tvoj príspevok...no moja dcéra je tiež dobručká a popravde možno i preto že som na ňu dosť prísna..čakám bábätko v novembri a tiež sa tohto obávam že príde takáto žiarlivosť. aká bola počas tvojho tehu? lebo moja malá sa strašne na malého teší, už mu nachystala hračky, dnes celý deň vraví že od zajtra ideme spolu na materskú a bude sa o bábätko starať..nikdy so od nej nepočula že bábätko nechce, i keď by radšej chcela asi sestričku ale už vie že to bude chlapček. nedala som ju ani do škôlky preto aby sa náhodou po narodení malého necítila odstrčená alebo tak
anjelicek26
10. okt 2013
@henriett19 - u nas sa to oba razy po troch mesiacoch utriaslo, vystupy boli u oboch deti, a to mali uz 4 a 3 roky... z pozicie najmladsie dieta sa odchadza tazko... ale kazdy si zvykne... venovat sa, ale aj stat za svojim, ze babo potrebuje mamu, inak sa neda. Obrnit sa proti revu a proti vymyslackam, dokazat dietatu, ze ho lubis stale, len sa pomenilo poradie.
lubiku
10. okt 2013
Jaj moja ja ta asi velmi nepotesim. Toto iste som zazivala presne pred 6 rokmi. Mala som doma 6 rocnu a 1,5 rocnu dcerku a narodila sa tretia. Ta 1,5 rocna bola dovtedy velmi dobre, pohodove" babatko". Akonahle som priniesla domov tretiu, nastal obrat, neskutocny zlom a ako keby mi niekto dieta vymenil. Presne to co opisujes, a nielen place za vsetko ale doslova hodinove vreskoty, jedy a hnevy. Nezaberalo nic. Ukazkova ziarlivost trvala ozaj velmi dlho. Myslim ze az po 8-9 mesiacoch( ked mladsia sestricka uz zacinala byt pre nu partak) sa to zacalo zmiernovat.
Teraz su ako dvojcence, jedna prvacka, jedna druhacka a nepohli by sa nikde jedna bez druhej. Ozaj to stalo zato, ale ked si na to obdobie spomeniem, veru tazke- pretazke.
Ked som to riesila so psychologickou povedala, venovat sa jej, mojkat, najst si cas len pre nu, ale v konecnom dosledku povedala, ze az cas vsetko vyriesi a mala pravdu :-| 🙂
Drzkaj sa. A moja rada, nenechaj sa vytocit jej hnevom a neposluchanim, ze ju vycapes a nakricis na nu( viem ake je to tazke, no ja teraz lutujem kazdu situaciu, ktoru som vtedy nezvladla- nastasie ich nebolo vela) 🙂
henriett19autor
10. okt 2013
@inull5 no veď aj ja som sa snažila byť prísna, aby malá určitý rešpekt a aj ma poslúchla ale teraz nula bodov. Počas tehotenstva to bolo super, tešila sa, bozkávala mi bruško a stále sa prihovárala, že bráško ľúbim ťa, nosila mi na bruško hračky atď. a preto som si aj myslela, že keď sa malý narodí to bude fajn. Ona ho ľúbi, hladká ho, chce ho stískať, ale na druhej strane žiarli veľmi a neposlúchne nič
henriett19autor
10. okt 2013
@anjelicek26 O to sa aj snažím, stáť si hlavne za svojím a nedať si rozkazovať a skákať po hlave od nej. Aj sa jej venujem aj jej stále hovorím, že ju ľúbim, ale že ma aj Tobko potrebuje, asi to chce teda len čas a pevné nervy
anjelicek26
10. okt 2013
@henriett19 - veru chce to cas, u nas pomohla skolka velmi, odkedy je tam ma akysi svoj priestor a cas sam pre seba a je vyrovnanejsi. Nejake vypady este sem-tam mava, ale je to sto a jeden. On bol mamin maznacik a proste sa to zmenilo, ja ho chapem, je to tazke z pupku sveta ist na druhe miesto. Bolo by cudne, keby to prijalo dieta len tak si myslim... radsej sa vyburit, ako sa uzierat, emocie musia von, aj ked je to narocne...
inull5
10. okt 2013
@henriett19 a v pohode ich zvládaš uspávať? alebo čím ju zamestnávaš keď malého napr. kŕmiš? ja mám 30metrov rodičov tak sa spolieham že keby bolo najhoršie, tak mi malú ak by nastali také situácie postrážia
mdla
11. okt 2013
Ahoj, je to typická žiarlivosť a skúša, ako by si ťa ukradla aj na chvíľu pre seba. Pomáha, keď dieťaťu, ktoré žiarli, venuješ chvíľu, ktorá je iba jeho. Pravidelne. Napr. každý štvrtok si urobíte babský deň, malého dáš na 2 hod babke a s malou niekam vyrazíš. Iba vy dve, nikto iný.
Čím viac si z nej nervózna, tým horšie. Keď budeš na ňu kričať, bude to len horšie. Musíš sa venovať iba jej a to aj v mysli. Možno ti nezaspí rýchlo, lebo cíti tvoj nepokoj. A keď uspávanie už na začiatku budeš brať ako horor, tak to také aj naozaj bude.
A proti žiarlivosti pomáha, aj keď ju zapojíš do starostlivosti o malého a za všetko ju budeš veľmi chváliť. Môžeš ju napr. pochváliť, aká je dobrá k bračekovi, aj keď to nemusí byť úplne pravda a ona sa takou začne stávať.
A dobré je, aby mala nejaké privilégiá, preto, že je staršia a prvá. Pocikáva sa preto, lebo vidí, ako sa malému venuješ, keď je pocikaný. Skús jej vysvetliť, že je staršia, šikovnejšia, že braček sa bude od nej učiť atď. A že ona môže robiť už nejaké veci, zatiaľ čo braček ešte nie. Napr. pozerať rozprávku v telke, ísť neskôr spať alebo niečo podobné...
Je to ťažké, ale funguje to. Želám veľa zdaru.
vevinaaa
11. okt 2013
@henriett19 typicka ziarlivost podobne mame doma..neuvazovla si ze je do toho zapojena aj detska vzdorovitost?nasa ma uz 3, syncek 1, niekedy sa hraju aj pekne sami, inokedy uz malinka nevie co zo sebou..ja som nervozna pokricim...le tiez to tak nechcem riesit...je tazke si zachovat chladnu hlavu preniest sa cez to, a stat nad vecou..niekedy da snazim ako neviem co...no niekedy mam pocit ze to akoby ,,robi naschval,,
@mdla krasne napisane
ichbinich
11. okt 2013
Podla mna je to kombinacia ziarlivosti, co je uplne normalne, a obdobia vzdoru, ktore je tiez uplne normalne, a o nervy sa da prist, ked je iba jedno z toho 😞 Takze ti nezavidim.
VLastne pokracuj v tom, co robis, ze sa jej venujes, ze jej dokazujes tvoju lasku... Aj ked je to nielkedy tazke, ked jednu chvilu nieco vyparati a ty ju mas potom obijmat...
Co sa tyka obodbia vzdoru, najdi si tu diskusie, je ich tu kopec, je tam vela tipov a trikov. Tie sa proste treba naucit a potom podla situacia pouzivat. Aj ked niekedy pomoze iba ignorovat, aj take situacia byvaju.

Mozem ti ale povedat, ze sa to zlepsi. Presne, ako mi povedala jedna mama na ihrisku, to bolo aj u nas: najtazsie su prve tri mesiace, potom je to ovela lepsie. A naozaj! Lebo babo potom zhruba v tych 3 mesiacoch zacina reagovat na okolie, zacina sa usmievat atd. Syn teraz robi kadejake opicky, len aby sa dcera smiala. Jasne, ze by som ho niekedy tiez najradsej vystrelila na mesiac, lebo ma zase nejaky rapel, ale vo vseobecnosti je to lespie ako ked bola dcera novorodenec.

Takze na tvoje nervy b-komplex a magnezium, pre dcerku predsa len o jedneho plysaka viac do postele, skusit zapriahnut manzela,... A pokusit sa niekedy oddychnut a vypnut, aj ked je to tazke.
Nie si v tom sama, a aj ked si teraz zufala, naozaj sa to zlepsi.
Vsetko dobre!
stanislavao
11. okt 2013
vasa dcera ziarli na surodenca. nic ine v tom nieje. doteraz bola len ona a nevie sa teraz vyrovnat s tym, ze niekto iny je "dolezitejsi" ako ona. mali ste velmi skoro druhe dieta. dcera je este mala a nevie presne pochopit o co ide. mozno by bolo super, keby mala kamaratku, ktora by sa s nou prisla hrat, alebo navstivit aj detskeho spychologa.
heni79
11. okt 2013
@inull5
To nerob, bude sa cítiť ešte viac odvrhnutá. Keď sa budeš venovať bábätku a ju dokonca pošleš preč.
@henriett19
My sme si tým prešli iba mierne, našťastie. Malá malého neskutočne miluje, žiarlila napr. ale na to, ak sa mu niekto prihovoril, alebo ho chcel chytiť. 😃 Niekto z jej pohľadu cudzí (teda nie mama a ocino). Ale pocikanie sa naschvál, záchvaty plaču a zúrivosti poznám tiež. Napr. vždy niečo súrne potrebovala práve vtedy, keď som šla malého dojčiť. 😃
Chce to čas, trplezlivosť (je jasné, že občas máš toho plné pastelky - je to normálne 😉 ) a bude dobre.
A ešte mi napadá - čo keby si ju poobede nedávala spať? Skús ju nechať hore, hrať sa s ňou, zapojiť ju do činosti týkajúcej sa napr. aj starostlivosti o malého - budete spolu napr. vešať opraté veci, môže ti podávať štipce. 😉 Alebo sa vyslovene venovať iba jej - čítať knihu a pod.. Nesiliť napr. ten spánok. Ak zaspí, tak ok, ak nie, tak nie.
danjelca
11. okt 2013
no v hlavičke 2 ročného dieťatka je narodenie surodenca krivda...lebo to 2 ročné dieta je v podstate odrastené bábo a jej celý svet ste vy...ona nevie kto iný by jej naplnil potreby..miluje vás a to že sa venujete bábu, ktoré ona nevníma ako dôvod proste to necjápe je pre nu smutné...trápi sa a preto je zlá-lebo dieťa nevie povedať som smutná, cítim sa ohrozená...ono sa cíti zle a preto reaguje zlobou...

Liekom je asi každý den sa do jej kože vcitovať...bola "odstavená" od toho čo poznala , viem že nie uplne ale v jej očiach to znamená všetko.Takže asi len hladkať hladkať hladkať a vela vlea sa dotýkať..proste máte teraz dve bábatká naraz, neočakávajte že ona e narodením brata velká slečna lebo nie je. Má dva roky.Držím palce
zvonkohra
11. okt 2013
LSASCN LZXJAôJX KZPSCXAAUXB JA0XSSS2ôô ôZXXZ0Z-Z ZXôXZL§ZôZXM&KZXMZXN AL ,Z,&,ZXô
XX ,X
ivett1
11. okt 2013
@henriett19 ahoj, z tvojho príspevku som pochopila, že vieš presne o čo ide🙂... my máme skoro rovnaký vekový rozdiel medzi detičkami a tiež sme mali najskôr dievčatko a potom chlapčeka ... takže dokonale viem o čom píšeš ... prešla som si tým ...🙂 ... a fakt aj naša chcela upútať pozornosť a to podobnými spôsobmi ako si opísala .... tu naozaj nič nepomôže, len pokračuj v tom, čo už robíš ... ja som sa tiež snažila maximálne venovať našej dcérke, keď som mala čas, neodháňať ju, keď sa ti "motá" pod nohami a práve v tej najnevhodnejšej chvíli, niečo strašne súrne potrebuje ... keď prišiel ocino z práce, tak sa jej maximálne venoval on...a tiež večer vyžadovala, aby som ju "uspávala" ....a presne ... trvalo to aj hodinu🙂...aj my sme mali plnú posteľ plyšákov a "bábätiek" ... ja som zapojila aj do starostlivosti o malého...teda, primerane jej veku🙂 ... napr. "podávala" mi plienočky, ktoré som mala už pripravené na prebaľovacom pulte ... ...po čase svojho bračeka akceptovala a potom sa to otočilo, lebo ho začala strážiť a len čo sa niekto priblížil ku kočíku, keď sme boli na prechádzke, tak ho odtlačila, s tým , že..."to je môj braček!..." a dokonca aj starých rodičov vždy upozornila, že si ho môžu na chvíľu vziať na ruky a ešte ho ani poriadne nedržali, už im ho ťahala, že to "stačí..." ... takže, všetko, čo robíš, robíš dobre, len pevné, fakt pevné nervy a vydržať! ...
ivett1
11. okt 2013
@henriett19 a toto mi včera prišlo e-mailom ... 😉
http://babetko.rodinka.sk/vychovavame/dieta-a-i...
lilysk
11. okt 2013
Doporucujem knihu 5 jazykov lasky pre deti - vyborna kniha urcite pomoze
http://www.spievankovo.sk/49-156-thickbox/pat-j...
bemi5
13. okt 2013
@henriett19 no tuto situaciu presne poznam. Aj ja mam 2 roky medzi detmi, ale su to chlapci, a poviem ti ani po roku toho starsieho ta ziarlivost nepresla.
emkab
13. okt 2013
@henriett19 u nas (rozdiel presne 2 roky a 11 dni) ziarlivost ako taka ani nie je, akurat to "priputanie sa" preslo z mamy na tata...cize tato vie vsetko najlepsie, tata poslucha, tato je autorita, mama akoby ani nebola...teda ked sme same, tak este ako-tak, ale inak nie :-|
bosacka
13. okt 2013
my mame podobnu situaciu pol roka skor... odporucam tento clanok, je sice v anglictine, ale v mnohom poradi http://www.janetlansbury.com/2013/04/helping-ki...
dejnas
13. okt 2013
@henriett19 ja mám rozdiel medzi deťmi necelých 18 mesiacov...toto, čo opisuješ, je jendoznačný prejav vynucovania si tvojej pozornosti
z vlastnej skúsenosti viem, aké náročné sú najmä prvé mesiace s tak malými detičkami... my sme to riešili tak, že vždy, keď to bolo čo i len trochu možné (keď mladší spinkal, prípadne sa o neho postaral tata) som sa naplno venovala nerušene iba staršej dcérke.... občas som vzala von iba ju... urobili sme si taký "náš" deň.... alebo sme šli na výlet.... alebo sa sa zatvorili iba my dve v izbe a nerušene sme si čítali, či skladali... proste nejak sme sa hrali
takisto, ak prišla nejaká návšteva, vždy sme ich prosili, aby sa ako prvej prihovorili a povenovali dcérke.... pre ňu to bolo dôležité, ona vnímala, zatiaľ čo novorodencovi je šuma a fuk, či sa s ním zvítajú ako s prvým, či posledným.... taktiež som sa ju snažila zapájať do činností - starostlivosť o bábätko, aby nadobudla pocit dôležitosti, pocit toho, že môže pomáhať maminke.... bola veľmi podarená, podávala mi plienočky, oblečko, krémiky... ustlala postieľku malému, nosila mu hračky pod..... robili sme to veľmi jemným, nenúteným štýlom... u nás to veľmi pomohlo, predišli sme podobným prejavom
treba stále myslieť na to, že ona je ešte maličká.... i keď už nemá plienky, i keď v porovnaní s bábätkom vyzerá neskutočne veľká.... stále je to malý človiečik, okolo ktorého, nebyť mladšieho súrodenca, by si sa vrtela 24 hodín non stop.... držím palce, nech to čoskoro pominie 😉
drahoslavam
13. okt 2013
Ahoj, ja si tiez myslim ze co robis, robis dobre, obcas este je dobre, ked sa venujes dcere a syn sa zacne dozadovat, tak mu povedz, ze on musi teraz pockat, lebo teraz este nieco musis dokoncit pre sestricku, takze akoby si jej dala prednost, aspon obcas, nech to vidi, ze nieje "ta druha". A tiez jej nikdy nehovor nic take, ze musi lubit braceka, ale vrav jej to, ze bracek lubi ju, ze ju potrebuje, lebo on nic nevie, a ona vie vela, aby ho mohla naucit.... Super to napisala aj "mdla" . A urcite ju nedavaj ak nemusis, zatial do skolky kym sa s tym nevyrovna, to by bola pre nu rana, to by urcite pochopila ako "odkladovnu". Este som si u svojich deti (6;7a1 rok) davala pozor na to, aby ich nikto neupozornoval, ze nesmu braceka hladkat, mojkat, chytat... aby mu neublizili, ked chcel starsi malickeho hladkat, len som striehla, ale nikdy som mu to nezakazala, a ked to robili babky (joj nechaj ho bo mu ublizis, mu ocko vypichnes..." a ine dristacke predtuchy) hned som sa syna zastala ze moze, a ze on mu neublizi, vie ze ma pomalicky. Fungovalo to perfektne. Drzim palce, skus sa na to pozerat z jej strany, bud laskava, ale aj pevna, nech ma v tebe istotu.
dejnas
13. okt 2013
ešte som chcela dodať, na margo toho - už tu bolo spomenuté - že keď príde manžel z práce - venuje sa staršiemu súrodencovi....
myslím, že by to malo byť práve opačne... nech sa manžel postará o bábätko, ak sa dá (samozrejme, že nenadojčí za teba) Ty sa venuj staršej....
dieťatku chýba práve maminka, ktorá bola doteraz stále s ním/ňou.... i keď prítomnosť otecka je tiež nezameniteľná a výnimočná, ono ale túži byť s mamou.... to nekonečné uspávanie jasne svedčí o tom, že malá "naťahuje" tú spoločnú chvíľu s tebou...
i keď sme unavené a je to možno na úkor nášho odpočinku.... malí sú len raz, treba toto obdobie nejak vydržať... nebude to trvať večne 😉
cicuska5
17. nov 2013
Baby poradte! Kamaratka ma 2,5rocnu dcerku a teraz dvojicky priniesla z nemocnice. Mala zrejme ziarli, aj ked deti lubi, hladka ich a pomaha, ale vynucuje si pozornost. Doteraz sa pytala cikat, kakat a zrazu sa aj niekolkokrat denne pocika a vykakala sa dokonca do vane! Kamaratka je zufala, doteraz bola mala sikovna a zrazu nevie, co ma robit. Dat je spat plienku ci nie? Aby sa zasa nevratili o krok spat.. Ma niekto podobnu skusenost? Dakujem vopred za rady.
lenuska6666
17. nov 2013
Tak sa pripojím aj ja,ked mala dcerka 3roky narodil sa braček dovtedy ako tak zvladatelna scerka sem tam mala niaky ulet ale pekne sme si to vysvetlili sem tam som zvysila hlas a pekne posluchla,ked sa narodil maly bola v pohode až do teraz ,maly bude mat 5mesiacov a krpana sa otocila o 360stupnou,robi mi naprieky:ked maly zaspi naschval bucha chodi ho budit,sem tam sa mi pocika co je velmi smiesne a to uz chodi na wc sama vyse roka...V skolke je vraj v pohode a ked po nu pridem zacne ma bit a kricat na mna ,ked si nieco prosi zacne pistat alebo plakat nechce si to pekne vbypytat co doteraz robila uplne v pohode.Vonku sa ma uz nechce chytit za ruku ked jej nieco zakazem a nedovolim najust to spravi a potom ani bitka nepomoze este si ju vypyta ... uz som nanervy a aby toho nebolo vela tak maly stava v noci 3krat na papanie a susnava vstava medzi casom ako maly zaspi lebo musi cikat,pit a uz nechce spinkat a skusa kam asi az moje nervy dovolia...vobec neviem co robit ked som zla je to snou zle a ked som dobra tak je este horsia.S manzelom je uplne za dobre posluchne na slovo,hraju sa,.... a mna do nicoho nechce zapajat iba po mne krici aj vonku aj v skolke,.... ale maleho lubi lebo stale ho pusinkuje a obima hra sa snim ale ked zaspinka tak ho zobudi.... co snou ako sa snou mam bavit ked ma v podstate nahaku vsetko co jej poviem a este ked jej nieco zakazem tak mikne plecom ze dobre a kludne sa dokaze hrat aj zo svojimi prstami,minule to zvladla hodinku potom zaspala....dakujem za kazdu radu 🙂
tilly24
17. nov 2013
joj moja, ti nezavidim, ale nebude to vecne, dost mi to pripomina situaciu u nas, dcera mala dva roky bez mesiace ked sa jej narodil bracek, teda tiez dvojrocny rozdiel medzi nimi, dovtedy bola mila, zlata, kazdemu s apozdravila, uplne idealn edieta. a zmenilo sa to v ten den ako som prisla z porodnice aj s malym, cele dni robila napriek, aj ho kopala, neposluchala, vyzadovala si pozornost, akonahle nieco dostal maly - ako hracku, tak mu to vzala, na vsetko neskutocne ziarlila, takze sa viem vcitit do toho co ty prezivas, nebude to trvat vecne, sice dost dlho ale nie navzdy, u nas vyse roka, teda asi tak do tohto leta, uz sme na dobrej ceste, hracky si obaja poziciavaju, pekne sa hraju, dcera nevystraja, dostala sa do normalu, ty to len musis vydrzat, chce to strasne vela trpezlivosti, starsie dieta musi pochopit ze tym ze prisiel novy surodenec, teda ze mate doma nove babetko, sa nic nezmenilo, ze ju stale mate velmi radi, ze nie je vobec odsunuta , detickam to niekedy velmi dlho trva, skuste si spravit obcas taky den ze len ty sama budes s dcerou, a babetko bud bud s manzelom, alebo s babkou, ten jeden den to babetko vydrzi, a ty so starsou dcerou mozete robit nieco pekne, napr nieco spolu vytvorit, upiect kolaciky, aby znova mala ten pocit ze je vynimocna a ze ten cely den je len o nej 🙂
andrejocka5
24. nov 2013
@henriett19 myslela som si, ze len my mame presne tieto problemy ako si opisala, teraz vidim, ze nie sme sami 🙂 . Nasa robila presne to iste, to uspavanie bolo pre mna nocnou morou. Preslo ju to asi po troch mesiacoch. U nas sa dokonca pridruzil dalsi problem, ktory pretrvava dodnes. Vsetky deti, ktore predtym zboznovala, zacala strkat, niekedy az tak, ze spadli na zem. Nikto sa k nam nemohol prist ani pohrat, dokonca ani stari rodicia. Vsetkych posielala prec a nase male babatko si nikto okrem mna nemohol zobrat na ruky. Ked sme isli von, tak som sa len modlila, aby sme ziadne dieta nestretli, aby som sa opat necitila ako "MATKA ROKA", ktorej dieta ohrozuje druhych. Doteraz sa nikto nemoze pozriet len tak do kocika (a to ma nasa druhorodena uz 6 mesiacov), hned zacne utocit. Uz len cakam, kedy to skonci. Vsetci naokolo mi hovoria, ze mam byt trpezliva, ale je to tazke...
jlp
27. jan 2014
panecky tak teraz som dostala strach. Ja budem mat rozdiel medzi chalanmi 20 mesiacov a doteraz som bola v mysleni optimistka. Tak uvidim ci nezosediviem. Drzte palce
chmurkaxy
27. jan 2014
@henriett19 ahoj Heni, my ked sme chodili na pripravu k adopcii (nakoniec sme neadoptovali, maly zazrak prisiel aj sam), psychologicka nam hovorila, ze aby sme predisli ziarlivosti, mame stale starsiemu dietatu prizvukovat pri vsetkom, ze aj jemu sme to robili (aha, prebalime Hanku, lebo je este babatko, aj teba sme, Luki, prebalovali, ked si bol male babatko, presnre tak ako teraz Hanku). aha, a ze vyhradit si cas a cinnosti, co budete mat iba vy dvaja spolu a co bude mat starsi surodenec iba s ockom. napr. pojdete spolu do drogerie, iba vy dvaja, niekto strazi male, alebo sa budete sami samucicki hrat, kym strazia babatko, no a potom bude mat taketo svoje ritualy aj s ockom. vraj to pomaha. poznam len teoriu, mame iba jedneho, tak neviem, ci to aj naozaj plati, ale ved skus 🙂
celasapremenim
30. jan 2014
robte si damske jazdy, chodte von spolu len vy dve, aj keby na desat minut, ale iba vy dve
hocikam, uvidis, ze to prejde
a to, ako sa chova je uplne prirodzene, vraj dva roky rozdiel je najvyraznejsi v ziarlivostnych prejavoch a toto su ziarlivostne prejavy a je to uplne normalne, musite to zvladnut, prejde to

chmurkaxy, pozeram, ze si to uz napisala, presne super

Začni písať odpoveď...

Odošli