Aká je vaša najstaršia spomienka z detstva?

Okolo 2-3 rokov. Oco mi podával keramický hrnček ľadovej vody z prameňa pod horou v dedine, kde bývala babka. Vravel mi vtedy, že z tej vody vyrastiem, nech vypijem celý hrnček.

Ako idem s mamou vo výťahu a vreštím od strachu, lebo si dala na hlavu kožušinovú čiapku a ja som ju v tom nespoznala 🤷‍♀️ Mala som asi rok a pol

@jane89 preboha, vzťah mate teraz dobrý? To je hrozne 😪

@viestta 😄😄😄😄😄

Pamätám si ako pradeda mi máva z okna a my sadáme do nášho auta, je sneh a otec čisti auto od neho, dedo zomrel keď som mala 3r a par dni, v zime, tak to musela byt jeho posledná zima a moje posledne stretnutie s nim. A tiež keď sa narodila sestra, maličké bábätko mama drží na rukách, ta sa narodila, 2 dní pred úmrtím pradeda. Asi moje najhlbšie spomienky... ☺️

Ja si pamätám ako ma brat vozil na takom plastovom koniku okolo stola. Kolko som mala netuším, možno 2 a on 3. Potom si pamätám ako ma nechali u tety na noc lebo som tam chcela byť a strašne som plakala za mamou ze chcem ísť domov a bratranec mi hovoril ze maminka podoji kravicku a príde po mňa. Ja si to doteraz živo pamätám a keď som o tom minule hovorila našim tak oni nemali ani šajnu o tom, vôbec si na to nespomínajú.

Z 2 rokov, pohreb starkeho. To je moja najstarsia spomienka.

Mama mi to doteraz neverí ale ja mám živú spomienku, mal som max 1 rok, prišla krstna k mame na kávu a mna dali do spálne do postieľky. Dali mi malé počítadlo s drevenými gulickami. Mne sa podarilo tie guličky dať preč a vopchat do nosa. Viem že som nemohla dýchať ani plakať ss mi nedalo ale objavil sa pri mne niekto a tie guličky mi vytiahol. Potom som začala plakať a pribehla mama. Tie guličky boli porozhadzované po postieľke. Neviem kto to bol, možno dedko ktorý umrel pred mojim narodením a zachránil ma 😊

@jane89 bože, hrozné 😥

@jane89 Takuto spomienku radsej rychlo zabudnut 🙏

@inaemre tiez mam taky podobny zazitok ako sa u babky na dvore hojdam na lehatku medzi stromom a jazdim na trojkolke a bola tam ta klasicka studna a vzdy ma bavilo sa s nou hrat a cakat na vodu🙂dalsie na kolotococh ako som plakala a nechcela ist sama na vlacik a moja mama musela vliezt dnu ledva tam vosla neznasala som kolotoce, hluk, vela ludi bala som sa.Mala som ololo 3,5 r Dalsie ako ma mal otec vysadenu na ramenach a boli sme v Ba na vojenskej prehliadke a bala som sa vojakov a lietadiel vo vzduchu.
A neskor skolka neznasala som prisne ucitelky, pach v skolke, jedalni

no nedá mi komentovať aj keď ja tomu neverím ale kamarát tvrdí ,že si pamätá doslova citujem ako mu bradavku davala do ust mama keď ho kojila 🤣🤣🤣

Ja si pamätám ako som bola v škôlke a učiteľka sa prechádzala s palicou,aby sme spali.......doteraz keď idem okolo viem ,že tam bola kedysi skolka......ked som bola tretiačka sme sa presťahovali o 10 km dalej......a potom ako sme s bratom v druhej škôlke a mama nám ušila karovane čierne nohavice rovnaké a mysleli si ,že sme dvojčatá,ja som bola o 2r staršia

Pamätám si to akoby to bolo včera (stalo sa to pred 24 rokmi). Mala som vtedy 3 roky a so staršou sestrou sme boli u starej mamy,čakali sme kým prídu naši rodičia aj s mladšou sestrou. Prišli so slzami v očiach a oznámili nám,že naša mladšia sestra (od narodenia bola chorá) zomrela.

Ja som celé detvo príliš často navštevovala ORL ambulancie a nemocnice kvôli ušiam a zápalom v nich Sama v tej detskej postieľke zamrezovana s cernoskou bábikou som čakala kedy príde mama. A plakala som vždy keď sa lekári priblížili s tým zrkadielko na čele....vela spomienok mam z tohto prostredia

Pamätám si, ako som vyhodila papučky z okna, že ja do žiadnej škôlky chodiť nebudem. Takže okolo 3 rokov som mala. A potom november '89 v telke, nechápala som, načo je tam toľko ľudí na jednom mieste. To som mala takmer 4 roky.

Realne su to cesty do skolky v 3r a narodenie sestricky,kedy sa staral o mna otec a navsteva v nemocnici. Inac vsetko,co je na fotke si viem akosi spritomnit,predstavit,su tam nejake pocity a pamatam. Aj ked som bola mensia.

Najstarsia spomienka asi rok a pol, ked bola snehova kalamita a ako sa ma nasi snazili cez ten velky sneh v sankach dostat do jasli alebo k babke. Dalej si spominam jasle- tiez som tam chodila okolo roka- dvoch a ako ma tam dedko niesol. A od 3r. Uz velmi vela veci pamatam. Ale napriklad na jedneho dedka nemam absolutne ziadnu spomienku, pricom zomrel okolo mojho 4 roku. A tvare si nepametam vobec, respektive velmi chabo...🙈

Keď som sa učil chodiť a chytil som kaktus. Mne sa zdalo že sa mi do zápästia zapichli nejaké vlasy a plakal som. Otec ma utešoval. Potom si pamätám ako ma mama šla biť lebo som v postieľke plakal a otec ju chytil okolo trupu a odtiahol nasilu. Z jaslí si pamätám ako tam smrdelo linoleum, potom ešte zopár veci do troch rokov ale to len také okamihy. Zo škôlky si už pamätám veľmi veľa. Viac ako z prvej triedy . Ešte som si spomenul ako mal brat ranu na pupku a mama mu to ošetrovala to som mal dva roky lebo on bol novorodenec a je 2r mladší odo mňa

Jaslicky - 2 roky. Pamatam si ten moment uz 38 rokov 🙂 ako som bezala za mojimi milovanymi tetami

Najstaršiu spomnienku si vybavujem,keď som mala asi 2a pol roka a sla som po schodoch hore do podkrovia starého domu na hlavnej ulici v Košiciach .otec tam mal firmu a pamätám si schody a potom veľmi schatralu strechu s holubmi ,potom si pamätám ako sme so sestrou pozerali na ženy skusajuce si svadobné šaty,lebo pri otcovej firme bol svadobný salón Michaela tuším a mohli sme tam byť,sedela som pri zrkadle a pozerala sa potom na tie šaty,ktoré viseli na vesiakpch,prišli mi obrovské. A ešte spomineka ako som babke pocmarala stenu a mačky u tety na záhrade,je toho viac

Ešte si pamätám,to som mala asi 3 roky,že som si ľahla ku balkonovym dverám za záves a tam som spala. .potom som počula rodičov,že má hľadajú po celom byte ,asi museli chytit infarktovy stav 🤦😵 a ja spokojná za závesom

Fíha, vy si pamätáte take veci 🤔 ja az tak 4-5 rokov prva spomienka na žlté šaty s balonikmi a potom operaciu/pobyt v nemocnici.

Ja si pamätám, ako som sa na ceste prevrátila v chodítku dole kopcom, to som nemala ani rok, ale bol to taký traumatizujúci zážitok, že sa mi vryl do pamäti. Potom som ako takmer trojročná vykotila môjho polročného brata z kočíka pred obchodom, kým som čakala na mamu a nechala ma s ním samú vonku ho strážiť, našťastie sa mu nič nestalo. Tiež si spomínam, ako som ako štvorročná raz večer ukazovala v detskej bratovi, ktorý bol v postieľke, holý zadok a on sa tak strašne smial, že prišla mama pozrieť sa do izby, prečo ešte nespíme a čo stvárame a ja som samozrejme dostala hneď po tej holej riti. Pamätám si toho veľmi veľa z raného detstva, toto je len také torzo.

Moja najstarsia spomienka je este obdobie pred skolkou…. Mala som 2,5 roka. Dedukujem podla toho ze bolo leto a ja som sa narodila v novembri. Boli sme v zahrade s bratom a rodicmi. Mne sa chcelo strasne curat a zacala som utekat donutra na zachod. Neviem preco som sa nevycikala proste v zahrade, ale na terase som sa pocurala a strasne som plakala. Pamatam si ze na mna otec krical zo zahrady ze mam stiahnut gate a čurat do travy. 😂
Viem ze sa ma potom mama pytala ze preco som to nespravila na dvore, ale utekala som az dnu…

Pamätám si až od 5 rokov keď sa narodil brat...dovtedy ani mamu tehitnu si neviem vybaviť oroste nič...až keď sa narodil

Niekto si čosi prečítal o rogerianoch? 🙂

Zo škôlky takmer všetko teda asi od 4 rokov. Vtedy ešte súdružky učiteľky, kuchárky, spolužiakov, hračky. No čo bolo predtým? Iba akési hmlisté, útržkovité spomienky, ktoré však neviem s určitosťou priradiť ku konkrétnym udalostiam a teda neviem či sa skutočne stali alebo sú iba výplodom fantázie.